Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010146
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818010146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému B. V., nar. XX.X.XXXX v S.,
trvale bytom T., Q. XXX/XX, okres Prievidza, t.č na slobode, trestne stíhanému pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. d/ Tr.zák., § 139 ods. 1
písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2018, prejednal
odvolanie obžalovaného B. V. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/29/2018, zo dňa 23.
apríla 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný B. V. odsudzuje podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 38 ods.
3 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/29/2018 zo dňa 23. apríla 2018 bol obžalovaný B. V.

uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr.zák. v
spojení s § 138 písm. d/ Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák. na skutkovom základe,
že dňa 12. 12. 2017 okolo 20. 15 h v T., v dome na Q. ulici XXX/XXX sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal
zabitím svojmu bratovi C. V., pričom uviedol, že ho zabije v spánku a že mu zlomí väzy, následne ho sotil
zo schodov, chytil ho oboma rukami a škrtil ho na krku, počas čoho mu opakovane povedal, že ho zabije,
čo u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční a mal strach o svoj život a zdravie.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73
ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote

napadnutý odvolaním obžalovaného, písomne podaným prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode
písomného odvolania obžalovaný poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom podaným
odvolaním sa domáha, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák., t.j. aby mu uložil trestpod spodnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby, vo výmere ktorej sa nachádzal vo väzbe, ktorý
trest by pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti, teda pre naplnenie účelu trestu postačoval. Poukázal i
na ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie, ktoré mu bolo uložené ambulantnou formou

a ktoré podľa jeho názoru nepochybne prispeje k naplneniu účelu trestu. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu,
zdôraznil, že od samého začiatku trestného stíhania napomáhal objasneniu trestnej činnosti, ku skutku
sa doznal, či už ako zadržaný, tak i obvinený a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Skutok,
ktorého sa dopustil, úprimne oľutoval. Poškodenému, ktorý je jeho bratom, sa ospravedlnil a brat mu
odpustil. Skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu a v budúcnosti sa už vyvaruje požívania alkoholu. K

svojej osobe uviedol, že doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený kladne. Rovnako
nemali výhrady k jeho správaniu ani v ústave na výkon väzby. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por.
sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. pod spodnú
hranicu trestnej sadzby, vo výmere v ktorej sa nachádzal vo väzbe so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok súdu prvého stupňa o uložení ochranného opatrenia -

protialkoholického liečenia ambulantnou formou navrhol ponechať nezmenený.

Na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo prejednanie podaného odvolania obžalovaného
odvolacím súdom, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. Obžalovaný navrhol rozhodnúť tak, ako to uvádzal obhajca v dôvodoch

odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania obžalovaného na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné. Odvolací súd vzhľadom na odvolaním napadnutý rozsah rozsudku mohol pristúpiť len k

preskúmaniu správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd

nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu o uloženom treste, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nedostatočne vyhodnotil prístup obžalovaného k trestnému
stíhaniu, keď napriek všemožnej súčinnosti obžalovaného, vrátane vyhlásenia svojej viny na hlavnom
pojednávaní,ktorévyhlásenieokresnýsúdprijal,nepriznalobžalovanémuajpoľahčujúcuokolnosťpodľa

§ 36 písm. n) Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej
ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia naďalej zotrváva na právnom
názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že

páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie
jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu
platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú

byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní
pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahupriznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom
stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať
a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,

z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje
dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom

prípade nepriznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, čím je daný dôvod pre rozhodnutie podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal jasnú odpoveď,
prečo považoval za nevyhnutné uložiť obžalovanému v prípade spáchania najmenej závažného druhu
trestného činu - prečinu práve najprísnejší druh trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku k ukladaniu trestu uviedol nasledovné:

„Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov doteraz nebol súdne trestaný. Z výpisu z evidencie
priestupkov je preukázané, že bol postihnutý v období po 26. 06. 2013 za 2 priestupky. V jednom
prípade sa jednalo o dopravný priestupok, v prípade priestupku z 19. 12. 2013 išlo o priestupok

podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, v prípade tohto priestupku bol poškodeným aj brat
obžalovaného C. V..
Podľa správy z miesta bydliska obžalovaného, obec neeviduje žiadne sťažnosti od spoluobčanov na
obžalovaného.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, berúc
do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v prípade obžalovaného podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), súd uložil

obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu
tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebol vo
výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. V prípade uloženia nepodmienečného trestu súd prihliadol
na tú skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa verbálneho protispoločenského konania, v
prejednávanom prípade trestnej činnosti voči svojmu bratovi poškodenému C. V.. Svedčí o tom tá

skutočnosť, že už v decembri 2013 sa dopustil voči nemu priestupku, taktiež tá skutočnosť, že skutku z
12. 12. 2017 okolo 20. 15 hodine predchádzal, ako vyplýva zo spisu, zásah polície voči obžalovanému v
ten istý deň 12. 12. 2017 v čase okolo 13. 10 hodine, keď poškodený C. V. mal konflikt s obžalovaným
a tento bol nútený kontaktovať políciu. Obžalovaný napriek dohovoru zo strany polície pokračoval vo
večerných hodinách toho istého dňa v protiprávnom konaní voči svojmu bratovi, ktoré je predmetom

tohto rozsudku. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že nie je možné na prevýchovu obžalovaného
vplývať iným druhom trestu ako nepodmienečným, je potrebné aby si obžalovaný uvedomil, že takýmto
spôsobom nie je možné riešiť rodinné problémy. Podľa názoru súdu uložený trest dostatočne vystihuje
spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred
páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Keďže trestná činnosť obžalovaného bola spáchaná

pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, obžalovaný v čase spáchania trestnej
činnosti bol pod vplyvom alkoholu, súd uložil obžalovanému, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku
V.. R. H., ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.“

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku svedčí

záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu prihliadal len na okolnosti svedčiace v
neprospech obžalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že
podľa ustálenej súdnej praxe súdov Slovenskej republiky pri prvotrestaných osobách nebýva obvyklou
praxou ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody za prečiny s trestnou sadzbou šesť mesiacov
až tri roky, ustanovenou v Osobitnej časti Trestného zákona. Opačný postup býva odôvodnený len

výnimočnými okolnosťami, pričom takouto výnimočnou okolnosťou v danom prípade nemôže byť len
predchádzajúci útok obžalovaného na poškodeného dňa 19.12.2013, kvalifikovaný ako priestupok podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch a sankcionovaný len pokarhaním. Preto odvolací súd dospelk záveru, že v danom prípade je daný aj dôvod pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa 321 ods. 1
písm. e) Tr. por.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Keďže odvolací súd dospel k
záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v
napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o uložení trestu obžalovanému. Na
základepreskúmaniaveciodvolacísúdnezistilžiadneskutkovéokolnostipodľa§34ods.4Tr.zák.,ktoré

by zvyšovali závažnosť obžalovaným spáchaného prečinu nad mieru, predpokladanú v jeho skutkovej
podstate, uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona, dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods.
1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj trestom odňatia slobody, uloženým na dolnej hranici
trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, majúc na zreteli aj
okresným súdom správne uložené ochranné liečenie. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. počas skúšobnej doby bude správanie obžalovaného sledované. Ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život, po uplynutí skúšobnej doby súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.