Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010121
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718010121.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Mária Šuleja a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 8. augusta 2018, prejednal odvolanie
obžalovaného T. U., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 16.05.2018 sp.zn. 1T/8/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného T. U. za vinného zo spolupáchateľstva
pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. e) Tr. zák., § 20 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť s už odsúdeným K. B. dvomi čiastkovými
skutkami 24.02.2017 a 24.04.2017 a spôsobiť škodu T. B. v sume 10,- Eur a poškodenému L. V. v sume
3.130,-Eur,pritomobžalovanýU.sasvojhokonaniadopustilnapriektomu,žebolrozsudkomOkresného
súdu Zvolen z 10.04.2017 sp.zn. 2T/5/2015 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. b)

Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov a pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b)Tr. zák. zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému spolu s už spolupáchateľom uložená solidárna povinnosť
nahradiť poškodenému L. V. škodu v sume 2.665,- Eur a so zvyškom nároku bol tento poškodený

odkázaný na civilný proces v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré
odvolanie sa zaoberá predovšetkým výrokom o treste, ktorý považuje za nezákonný a podľa jeho názoru
boli splnené zákonné podmienky na uloženie podstatne miernejšieho trestu. V dôvodoch odvolania sa
odvolateľ prostredníctvom obhajcu obsiahlo zaoberá právnymi otázkami a filozofiou súladu ust. § 212
ods.4písm.b)Tr.zák.sÚstavou,resp.smedzinárodnýmizmluvamiaDohovormi,akoajotázkounávrhu

na legislatívnu zmenu tohto ustanovenia Trestného zákona. Tieto okolnosti sa domáhal v súčasnosti
vyhodnotiť v prospech obžalovaného, pritom obžalovanému by mal byť uložený trest len podľa trestnej
sadzby § 212 ods. 3 Tr. zák. v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku v tej časti, proti ktorým smerovalo odvolanie obžalovaného, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V prvom rade treba uviesť, že odvolanie obžalovaného v tej konštrukcii, ako bolo vyhotovené obhajcom,
je v celej šírke nepreskúmateľné, dá sa preskúmať len v rozsahu, ako to povoľuje zákon potom, čo
obžalovaný na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného uznal vinu v zmysle obžaloby, pritom
na položené otázky aj z hľadiska hroziaceho trestu a právnej kvalifikácie odpovedal kladne a boli tak
splnené podmienky pre prijatie takéhoto vyhlásenia obžalovaným v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a

následne bolo prijaté rozhodnutie podľa § 257 od. 8 Tr. por., kde sa po takomto vyhlásení vykoná len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, prípadne ochranným opatrením.V tejto súvislosti potom svojím spôsobom nezrozumiteľné odvolanie obhajcu obžalovaného odvolací
súd bral v úvahu len ako odvolanie, týkajúce sa výroku o treste a v tejto časti preskúmal rozsudok a
predchádzajúce konanie.

Treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa po uznaní viny v zmysle obžaloby ukladal obžalovanému trest
podľa najprísnejšieho ustanovenia zločinu krádeže podľa § 212 ods.1,3 písm. a), ods. 4 písm. b), teda
podľa ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., keď neboli splnené zákonné podmienky
ukladania trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov § 38 ods. 3, resp. § 39 Tr. zák., teda
obžalovanému bol ukladaný pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1 trest v základnej

trestnej sadzbe, a to v rozpätí tri roky až desať rokov odňatia slobody. Obžalovanému súd prvého
stupňa uložil trest na dolnej hranici takto stanovenej trestnej sadzby príslušným ustanovením Trestného
zákona, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle
ust. § 34 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zodpovedajúci svojmu účelu v zmysle Trestného zákona,
a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Nebolo možné pri ukladaní trestu prehliadnuť
závažnosť predmetného trestného činu, resp. zločinu a u obžalovaného U. aj predchádzajúci spôsob

života, ktorý sústavne pácha trestnú činnosť, krátko alebo bezprostredne po odpykaní potrestania,
predovšetkým nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pokračuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
preto neprichádza v úvahu uloženie trestu na slobode, lebo ani predchádzajúce tresty nesplnili zákonom
sledovaný účel, v súčasnosti tiež vykonáva jeden z posledných trestov odňatia slobody, za ktoré bol
odsúdený ešte pred spáchaním poslednej trestnej činnosti, celkove má 14 záznamov v registri trestov a

aj keď sa na staršie odsúdenia pozerá, akoby trestaný nebol, celkove z poslednej trestnej činnosti možno
opätovne konštatovať sústavnosť páchania trestnej činnosti obžalovaným a neúčinnosti ukladania aj
nepodmienečných trestov odňatia slobody kratšieho trvania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest je zákonný,
vrátane jeho zaradenia pre výkon tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v

posledných desiatich rokoch bol potrestaný pre iný úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.