Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/33/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118010353

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118010353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému D. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: D. N. A. Š. L. K. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom U.,

E. Č.. XXXX/X X

j e v i n n ý , ž e :

ako otec G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky G. N. H. U., R. XX, hoci má k nej vyživovaciu povinnosť
priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/132/2015 zo dňa 25.4.2016
právoplatným dňa 21.5.2016 mu bola výška tejto povinnosti určená na sumu 90,- Eur mesačne s tým,

že výživné je povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, túto povinnosť
si riadne neplnil a za obdobie od 1.6.2017 do 12.7.2018 dlhuje na výživnom matke dieťaťa G. N. sumu
460,- Eur

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému D. N. a na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, vypočutím svedkyne
G. N. E.., prečítaním výpovede svedkyne G. N. G.. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných

dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný D. N. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. V prípravnom konaní
uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti na dcéru G. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru M.
vo výške 33 €, ktorú povinnosť si plní. Keďže finančná situácia mu to nedovoľovala, aj vzhľadom na
nariadenú exekúciu, výživné na dcéru G. pravidelne neplatil. V júni 2017 uhradil dlh okolo 600 €, ktorý
vznikol za predchádzajúce obdobie. Keďže mu nezostali peniaze, zaplatil výživné až v októbri 90 €, v
novembri 50 €, v decembri 90 €. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.5.2018 svedkyni

G. N. zaplatil sumu 300 € ako časť dlhu a prejavil záujem zvyšok dlhu a tiež bežné výživné uhradiť.

Svedkyňa G. N., potvrdila, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť od júna 2017.
Obžalovaný zaplatil výživné v roku 2017 a to v októbri 90 €, v decembri 90 € a 50 €, vo februári 2018
sumu 90 €. Dcéra G. v školskom roku 2017/2018 navštevovala 4. ročník SOÚ Nitra odbor kozmetička,

pokračovať bude v štúdiu na UKF Nitra.

Z prečítanej výpovede G. N. G.. bolo zistené, že otec na ňu vyživovaciu povinnosť neplnil alebo len
čiastočne. Počas školského roku po víkendoch aj počas prázdnin sa zúčastňuje rôznych brigád, aby
matke finančne pomohla. Matka sa však o ňu stará riadne a má zabezpečené všetky životné potreby,

netrpí nedostatkom.

V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/132/2015 zo dňa 25.4.2016 bol otec - obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu G. N. sumou 90,- Eur mesačne

-obžalovanýniejepoberateľomdávkyvhmotnejnúdziapríspevkovaštátnejsociálnejdávky,vevidencii
uchádzačov o zamestnanie bol vedený do 23.2.2015
- matka G. N. náhradné výživné nepoberá, na dcéru je tejto vyplácaný prídavok na dieťa
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, v evidencii priestupkov má dva záznamy z roku
2017a2018zaporušeniepravidielvcestnejpremávke.Vodpiseregistratrestovmá5záznamovostatný

z roku 2015, vo všetkých prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako ho súd ustálil vo výrokovej časti
rozsudku, keď súd upravil dobu po ktorú obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to
od 1.6.2017 do 12.7.2018, t.j. do dňa vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku a tiež výšku dlhu na výživnom
za toto obdobie t.j. 460 €.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou svedkýň G. N. st. a G. N. ml. Z týchto výpovedí mal
súd preukázané obdobie neplatenia výživného a výšku dlhu. Z listinných dôkazov mal súd preukázané,
že obžalovaný nepoberá žiadne sociálne dávky. Taktiež z listinných dôkazov mal súd preukázané,
že obžalovaný pracovný pomer v stavebno obchodnej firme B.. L. W. ukončil 6.11.2014. Dňom

20.9.2016 mu vzniklo živnostenské oprávnenie na dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov. Súd mal preukázané z výpovede obžalovaného, z výpovede matky dieťaťa ako aj z útržkov
poštových poukážok, že obžalovaný síce zaplatil v žalovanom období výživné dňa 13.10.2017 sumu
90 €, dňa 30.11.2017 sumu 50 €, dňa 16.12.2017 sumu 90 €, dňa 26.2.2018 sumu 90 € a na hlavnom
pojednávaní dňa 15.5.2018 hotovosť 300 €, ale v ďalšom období až do vyhlásenia rozsudku nezaplatil

žiadnu sumu, a finančne pravidelne neprispieval na výživu svojej dcéry ani v minimálnom rozsahu tak,
ako mu to vyplýva aj z § 62 odsek 3 zák. o rodine (každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona).

Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal a na svoju obranu uviedol, že výživné nemal z čoho platiť,
čo však nie je skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vyviniť ho spod obžaloby, pretože nie je právne
opodstatnená. Pre osobu, ktorá má vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o rodine, určenú čo
do výšky a čo do spôsobu platenia právoplatným rozsudkom súdu, nemôže slúžiť na ospravedlnenie
neplnenia tejto povinnosti skutočnosť, že ju „nemá z čoho platiť“.

Obžalovaný svojím konaním napriek tomu, že vedel o svojej vyživovacej povinnosti aj o jej mesačnej
výške, túto si úmyselne neplnil, na rozdiel od právnej kvalifikácie v obžalobe, pretože súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by svedčili nedbanlivostnému konaniu, a preto naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku
úmyselného trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, keďže
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona s prihliadnutím na účel
trestu v zmysle § 31 Trestného zákona, keď súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť
a ani priťažujúcu okolnosť, súd prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, ako aj na
mieru zavinenia obžalovaného a následok, ktorý jeho konaním vznikol, t.j. rozsah dlhu na výživnom ako

aj na to, že obžalovaný už bol za trestný čin zanedbania povinnej výživy trestne stíhaný (odsúdený aj
oslobodený), ahocnatietotrestnéstíhaniasúdnemôžeprihliadnuť,napriektomujemožnékonštatovať,
že obžalovaný pristupuje k svojej povinnosti s ľahostajnosťou a až keď mu hrozí odsúdenie sa vie
zmobilizovať a snaží sa dlh zaplatiť, čo síce svedčí v jeho prospech, a Trestný zákon pripúšťa využitie
účinnejľútosti,aleneplnenímsipravidelnesvojejpovinnostidostávaldofinančnýchťažkostísvojudcéru.

Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona, bude splnený uložením
trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (až 1 rok),
bez jeho skutočného výkonu. Zároveň obžalovanému bol výkon trestu odňatia slobody odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni
mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a povedie k tomu,
aby viedol riadny život a uvedomí si nesprávnosť svojho konania, začal si pravidelne mesačne plniť
svoju povinnosť, aby sa tým vyhol prípadnému ďalšiemu trestnému stíhaniu, resp. rozhodnutiu súdu o
neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení trestu podmienečne odloženého.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku

predchádzalo.