Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216825
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112216825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X., X. C. XXX/XX, 2/ R. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. C. XXX/XX, t.č. F. XX, F. XXXX, Rakúsko,
obaja zastúpení JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, J. Milca 11, IČO: 37 802 810,
3/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XXXX/X, zastúpený JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom
so sídlom X. V. X, o zaplatenie 14.611,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č.k. 25C/182/2012-397 zo dňa 20.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa domáhal žalobca zaplatenia
sumy 8.099,58 Eur s príslušenstvom (pôvodne žalovaná suma 14.611,32 Eur s príslušenstvom)
z titulu dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0422608390, ktorú uzatvorili žalovaní s právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca

GENERAL FACTORING, a.s. nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, nakoľko postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s. nezachovala zákonný postup uvedený v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s poukazom
na úspech jednotlivých strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, podal odvolanie
žalobca. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky. Súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom
posúdení Zákona o bankách, Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom samotné zdôvodnenie
rozhodnutia je nepresvedčivé a nezodpovedalo všetky vznesené otázky, resp. súd sa nevysporiadal s

tým, že žalobca poukazoval aj na rozhodnutia iných súdov, ktoré iným spôsobom obdobnú vec posúdili.
Odvolateľ poukazoval na to, že pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nesprávny bol postup súdu pri aplikácii ust. §
92 ods. 8 Zákona o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanoveniasa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového
veriteľa. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia
iných súdov v obdobných veciach. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu,

ktorá bola obsahom podania zo dňa 10.11.2016, preto jeho odôvodnenie je nedostatočné a boli
tak nesprávnym procesným postupom porušené práva žalobcu na spravodlivý proces. V rozhodnutí
súdu prvej inštancie bolo nutné vysvetliť, prečo nie je právna argumentácia žalobcu dôvodná, prečo
neboli rešpektované rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, čo vykazuje znaky arbitrárnosti
v rozhodnutí prvoinštančného súdu. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe

vyhovel, resp. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcov vyjadrili žalovaní v rade 1/, 2/, 3/. Podľa ich
názoru súd prvej inštancie správne rozhodol, keď aplikoval ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z.
Rozsudok je dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný v súlade s ust. § 220 CSP. Pokiaľ odvolateľ aj citoval
rozhodnutia ústavného súdu, najvyššieho súdu, prípadne ďalšie súdne rozhodnutia, nestačí tieto iba

citovať, ale je potrebné sa vyjadriť, ktoré konkrétne ustanovenia toho-ktorého rozhodnutia chce odvolateľ
aplikovať na konkrétny napadnutý rozsudok. Podľa žalovaných kogentné ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno obísť a práve v tom bol zo strany žalobcu, resp. jeho predchodcu
porušený zákon. Pokiaľ teda predchodca žalobcu postúpil pohľadávku contra legem, takáto zmluva je
absolútne neplatná a žalobca nemá v konaní vecnú legitimáciu, presne tak, ako o tom rozhodol súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žiadali preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec na základe odvolania v rozsahu a z dôvodov
vyplývajúcich z ust. §§ 379 a 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od účastníka úverovej zmluvy, a to Slovenskej sporiteľne, a.s.

a či je pritom potrebné prihliadať na ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, resp. či nedodržanie
postupu tam uvedeného pri postúpení pohľadávky robí tento úkon neplatným. Prvoinštančný súd tak
posudzoval, či žalobca je oprávnenou osobou na vymáhanie povinností, ktoré podľa neho riadnym
spôsobom neplnili žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ ako účastníci zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili so Slovenskou
sporiteľňou,a.s.Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenýchskutočností,akoajzáverovprvoinštančného

súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci,
vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a
dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné
s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách. V zmysle tohto ustanovenia účinného ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzkupostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankou(ďalejlen„postupník“),
aj bez súhlasu klienta. Citované ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej

úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti
špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci
sa bankovej pohľadávky. Účelom daného ustanovenia bolo upraviť špeciálny režim pri postupovaní
pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na
jejšpecifickéoprávnenieapovinnostivyplývajúcezoZákonaobankách.Takýmtošpecifikomjeajúprava

bankového tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. Práve bankové
tajomstvo je dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Citované ustanovenie je
ustanovením špeciálnym aj vo vzťahu k ustanoveniu § 525 Občianskeho zákonníka a upravuje špeciálne
prípady pohľadávok, ktoré sú vylúčené z postúpenia, teda sú nespôsobilým predmetom postúpenia.Postúpenie pohľadávky nespôsobilé na postúpenie v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka
spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto postúpenia, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Pokiaľ
teda odvolateľ v odvolaní poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn.

4Obo/210/2001, ide o odlišnú vec a toto rozhodnutie nie je v danej veci aplikovateľné. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 46 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
5/2009. NS v citovanom stanovisku konštatoval, že z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by
súd nemohol skúmať platnosť zmluvy o postúpení, ak toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. V
spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka

nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré
majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Pokiaľ odvolateľ
poukazoval na iné rozhodnutia, či už okresných alebo krajských súdov, tieto nie sú pre odvolací súd
záväzné. Žalobca v podstatnej časti svojej argumentácie poukazoval na nálezy Ústavného súdu SR
(sp. zn. IV.ÚS 15/2014, I.ÚS 640/2014, ako aj nález Ústavného súdu ČR), ktoré sa dotýkajú požiadavky
právnejistotyapreferencieplatnostiprávnychúkonov,preferencievýkladuuchovávajúcehoprávnyúkon

v platnosti. Uvedená judikatúra je aplikovateľná na prípady, keby súd vyslovoval neplatnosť právneho
úkonu pre neurčitosť právneho úkonu (§ 37 OZ), kedy súd mal preferovať výklad právneho úkonu,
ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, nedotýkajú sa však dôsledkov absolútnej neplatnosti pre rozpor so
zákonom,ktorábolavyslovenávsúdenejveci.Zustanovenia§92ods.8Zákonaobankáchnepochybne
vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými

a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi, pre
platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na
obsah spisu a vykonané dôkazy je nepochybné, že postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia
pohľadávkou spôsobilou a možno tak súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval aj na znenie
všeobecných obchodných podmienok ku zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
žalovanými (bod 18.14), z ktorej vyplýval súhlas klienta s postúpením akejkoľvek pohľadávky banky bez
ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasne podmienené alebo nepodmienené, táto zmluvná podmienka
už bola viacerými rozhodnutiami prvoinštančných súdov vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok OS

Žilina č.k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015).

6. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej
inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom,
odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť

rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).