Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207956
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617207956.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu : U. G., E. XX.XX.XXXX, J. I.

L., L. P. XXXX/XX, štátna občianka Maďarskej republiky, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r.
o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v spore o zaplatenie sumy 645,11 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 645,11 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
počnúc od 22.06.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 645,11 Eur počnúc od
30.05.2017 do 21.06.2017 z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 38,11 Eur, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 31.05.2017
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 645,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
počnúc od 30.05.2017 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

(ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1 ). Na základe vyššie menovanej zmluvy poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 460,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od
žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len ako „Zmluva o doplnkovej službe č.1 ). Dňa
XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2 ). Na základe vyššie menovanej

zmluvyposkytolžalovanýžalobkyniúvervovýške360,-Eur.Súčasnežalobkyňauzatvorilasožalovaným
súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného
od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva o doplnkovej službe č.2 ).2. Na základe Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni bude za
odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na

úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o doplnkovej službe majú k Zmluvám o spotrebiteľskom úvere
akcesorickú povahu aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v
tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyni žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým,

že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale
zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkové služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o zabezpečení
splátok úveru bola pri doplnkových zmluvách percentuálne vo výške 51,50 % z poskytnutých úverov.
Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú doplnkovou službou, ktoré sú spojené a
úzko súvisia so spotrebiteľskými úvermi. Z tohto dôvodu by sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a 2
a s nimi súvisiace Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č.2 mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický

charakter Zmlúv o doplnkovej službe k Zmluvám o spotrebiteľských úveroch možno priamo dovodiť aj z
bodu 1.1 každej priloženej Zmluvy o doplnkovej službe. V súvislosti s uzavretými Zmluvami o doplnkovej
službe č.1 a č. 2 žalobkyňa poukázala na to, že tieto Zmluvy nie sú samostatne označené číslom.

3. Žalobkyňa poukázala na § 52a Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“): ,,Ak sú uzavreté viaceré

spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami“. Zmluvy o doplnkovej službe č.1 a č. 2 boli nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie
Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala
a požadovala uzatvorenie Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2, čím sa poskytnuté úvery predražili,
nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u nej
v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola daná len ako

podmienka poskytnutia úverov. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a
účinného v čase podpisu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 má byť odmena za doplnkovú
službu zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľskými úvermi, a teda aj do
RPMN. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný: v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch
nesprávne uvádza RPMN vo výške 70,38 % , pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy

o doplnkovej službe č. 1 je niekoľko násobne vyššia (pre ilustráciu ide o RPMN približne vo výške
228,66% - (výpočet ). V skutočnosti teda
spotrebiteľka - žalobkyňa za úver č. 1 zaplatí celkom 86 % odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo pri
priemernýchúrokochvbankáchjedoslovaúžerníckeplnenie.Požiadavkunatakétoplnenieniejemožné
inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť

právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere
v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako celok. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný: v Zmluve o spotrebiteľskýom úvere
č. 2 nesprávne uvádza RPMN vo výške 46,46 % , pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo
Zmluvy o doplnkovej službe č. 2 je niekoľko násobne vyššia (pre ilustráciu ide o RPMN približne vo výške

190,10% - (výpočet ). V skutočnosti teda
spotrebiteľka -žalobkyňazaúverč.2zaplatícelkom75,52%odplatuzosumyposkytnutéhoúveru,čopri
priemernýchúrokochvbankáchjedoslovaúžerníckeplnenie.Požiadavkunatakétoplnenieniejemožné
inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť
právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere

v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako celok.

4. Predmetné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2, na základe ktorých boli poskytnuté peňažné

prostriedky neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej aj len ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne v nich nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné
podmienky. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnostispotrebiteľského úver- musí byť uvedená konkrétnym dátumom; - v súlade s písm. k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia čo v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu spotrebiteľských zmlúv, musia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade, že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje
považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a

právne znalý dodávateľ vedomý. V Zmluvách o spotrebiteľskom úvere č.1 a č. 2 nie je uvedený konkrétny
dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahujú iba
údajtýkajúcisapočtusplátok(60).Úmyslomzákonodarcubolo,abyspotrebiteľbolužpripodpisezmluvy
informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru.
V predmetných Zmluvách o spotrebiteľských úveroch súčasne v súlade s § 9 ods. 2 písm.k) absentuje aj
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má taktiež za následok, že poskytnuté

úverysapovažujúzabezúročnéabezpoplatkov,čohosimuselbyťžalovanýakoodborneaprávneznalý
dodávateľ rovnako vedomý. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia
je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých
termínochjepovinnýsplácaťistinu,úrokyainépoplatky.Spotrebiteľmáužpripodpisezmluvyvedieťaká
pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť

bude pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne dojednania, z ktorých by
uvedenébolozrejmé.Predloženézmluvyospotrebiteľskýchúverochuzavretémedziúčastníkmikonania
zákonom požadované náležitosti neobsahujú. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázala aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015.

5. V rámci samotného textu zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 nie je nijakým spôsobom
špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu. Nakoľko v texte zmluvy absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi
ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je zrejmé, že v zmluvách absentuje skutočné
protiplnenie pre spotrebiteľa. Z uvedeného možno vyvodiť, že z dôvodu neurčitosti a absencie

skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, t. j. za neplatný, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku došlo k prehĺbeniu
nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

6. Na základe vyššie uvedeného možno označiť konanie žalovaného ako úžernícke konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V
danom prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil
na tri sumy, a to na: zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber
splátok úveru. Má za to, že Zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 je nutné považovať za
absolútne neplatné právne úkony. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľskom úvere

č. 1 a č. 2 je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutých úverov, t.j. iba na vrátenie
takých súm, ktoré boli reálne žalobkyni poskytnuté na základe Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a
č. 2. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobkyne prijímané
nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie,
nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na úkor žalobkyne bez právneho

titulu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04.
októbra 2013, č. k. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok
úveru týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka
(administratívnypoplatok)netýkajúcasahlavnéhopredmetuplneniaaodmenyzatotoplnenie(odmenou
je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa,
keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok,
ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento

bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber
splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keďza v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom
pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena

za osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v
súvislosti s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“. Tiež dala do pozornosti aj rozhodnutie Okresného súdu Lučenec
zo dňa 14.03.2013, sp. zn.: 12C/63/2013 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
27.06.2013, sp. zn.: 41Cob/139/2012.

7. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ,,ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal“. Bezdôvodné obohatenie predstavuje uhradená suma zo strany žalobkyne, ktorá presahuje
reálne poskytnuté finančné prostriedky. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 460,- Eur

(istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu
vo výške 853,66 Eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z
uvedeného možno dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez
právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru za obdobie od 28.12.2014 do
05.06.2015 (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 28.12.2014 predstavuje bezdôvodné

obohatenie suma 10,60 Eur), spolu vo výške 393,66 Eur (úhrady 853,66 Eur - istina úveru 460,- Eur).
Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou Zmluvou o úvere
č. 1 vo výške 393,66 Eur. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 360,- Eur (istina úveru
vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 611,45

Eur ( súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z uvedeného možno
dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal
úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru za obdobie od 15.06.2015 do 30.07.2015 (z úhrady
pripísanej na účet žalovaného zo dňa 15.06.2015 predstavuje bezdôvodné obohatenie suma 33,60 Eur),
spolu vo výške 251,45 Eur (úhrady 611,45 Eur - istina úveru 360,- Eur). Žalovaný je povinný vydať

bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou Zmluvou o úvere č. 2 vo výške 251,45 Eur.

8. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 23.05.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do
29.05.2017. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa
30.05.2017, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobkyňa si preto

uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 30.05.2017 do zaplatenia.

9. Okresný súd Lučenec vydal platobný rozkaz dňa 12.06.2017 č.k. 9Csp/155/2017-44.

10. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný.

11. Uznesením zo dňa 03.08.2017 č.k. 9Csp/155/2017-77 súd zrušil platobný rozkaz č.k. 9Csp/155/2017
- 44.

12. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba žalobkyne,

je v celom rozsahu nedôvodná a špekulatívna. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú nepravdivé,
navyše tieto žalobkyňa ničím nepreukazuje. Žalovaný trvá na tom, že ním používané zmluvy sú platné,
majúvšetkypríslušnýmiprávnymipredpismistanovenénáležitostianeobsahujúneprijateľnépodmienky,
všetky súvisiace nesprávne tvrdenia žalobkyne, preto popiera. Žalovaný namieta, že nepoužíva nekalé
obchodné praktiky a žalobkyňa všetky zmluvy so žalovaným uzavrela dobrovoľne. Žalovaný namieta,

že žalobný návrh na plnenie uvedený v žalobe je neprípustný už len z hľadiska toho, že v ňom absentuje
vyjadrenie synalagmatickej reštitúcie.13. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil, pretože každé plnenie, ktoré kedy prijal od žalobkyne, bolo
vždy prijaté na základe konkrétneho právneho dôvodu - písomnej zmluvy platne uzavretej, ktorá vždy
bola v súlade s právnymi predpismi. Zmluvy o úvere a Zmluvy o doplnkovej službe sú platné a bezvadné

právne úkony, ktoré strany uzavreli so skutočnou, slobodnou a vážnou voľou, nie v tiesni. Žiadna
zmluva uzavretá žalovaným neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovanému doposiaľ nikdy nebola
právoplatne určená zmluvná podmienka v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti, ani mu doposiaľ nebolo právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách. Každá zmluva uzavretá žalovaným

má všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti. Zmluva o úvere obsahuje aj všetky na ňu sa
vzťahujúcenáležitostiuvedenév§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) riadne, správne, jednoducho, určito a zrozumiteľne na jej
jednom liste zloženom do štyroch strán tak, aby tieto boli ľahko prístupné a pochopiteľné priemernému
spotrebiteľovi.Poplatokzagarantovanúslužbujeprijateľnýaplatný,jepritomlenšpecifikácioucenového

dojednania. Protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v bode 4 každej Zmluvy
o úvere a je v prospech žalobkyne. Žalovaný nevie, ako žalobkyňa dospela k danej sume odplaty,
ani čo vlastne žalobkyňa použila na jej výpočet, pretože žalobkyňa si v celom texte žaloby zamieňa
úroky, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkové náklady a podobne. Špeciálnou
definíciou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru sú celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm.

g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré pozostávajú iba z úroku vyjadreného ročnou fixnou úrokovou sadzbou
zosumyúveruapoplatkuzagarantovanúslužbu.KaždúZmluvuodoplnkovejslužbežalobkyňauzavrela
dobrovoľne na vlastnú žiadosť až potom, ako už bola medzi stranami uzatvorená príslušná Zmluva o
úvere (hoci ten istý deň). Zmluvy o doplnkových službách žalobkyňa uzatvoriť nemusela, aby na základe
Zmlúv o úveroch získala spotrebiteľské úvery a aby ich získala za ponúkaných podmienok. Pokiaľ ide o

odplatu, celkovú odmenu, RPMN, pre tieto pojmy dokonca nie je právne významné, či určitá doplnková
služba „len“ súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale rozhodným je, či ide o obligatórnu (vyjadrená
slovom„musí“)alebodobrovoľnúdoplnkovúslužbu.Žalovanýmôžeuzatváraťnadštandardnédoplnkové
služby v osobitných zmluvách. Zmluva o doplnkovej službe má samostatné hlavné zmluvné dojednania,
pričom jej ne/existencia nemá žiaden vplyv na Zmluvu o úvere. Celková odmena nie je v Zmluvách

o doplnkovej službe vyjadrená percentuálne z istiny poskytnutého úveru, ale je dojednaná ako hlavné
cenové dojednanie Zmluvy o doplnkovej službe v celkovej sume vyjadrenej v eurách.

14. Žalobkyňa uzavrela každú Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne. (so skutočnou, slobodnou a
vážnou vôľou, nie v tiesni), čo preukazuje aj to, že:

- nie každý spotrebiteľ zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie;
- každá Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu príslušnej
Zmluvy o doplnkovej službe so spotrebiteľom;
- každá Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou osobitne uzavretá až po uzavretí príslušnej
Zmluvy o úvere. Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu

Zmluvy o doplnkovej službe už uzavretá;
- žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej službe,
ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú. V prípade, ak by obchodný zástupca túto svoju
povinnosť porušil (k čomu nedošlo) bolo by to porušením jeho zmluvných povinností k žalovanému, čoho
dôsledkom by došlo k ukončeniu spolupráce s daným obchodným zástupcom.

Žalovaný tak žalobkyni poskytoval na základe Zmluvy o doplnkovej službe reálne a ekonomicky náročné
protiplnenie, ktoré ale žalovaný dokázal racionalizovať na pre spotrebiteľov primeranú výšku. Vyššie
identifikované hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková
odmena ako cenové dojednanie sú pritom explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti
podľa § 53 ods. 1 OZ. Právo EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž vychádza z predpokladu, že

priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej zmluvy predovšetkým tým,
či zmluvu uzavrie alebo nie, aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné podmienky vo všeobecnosti
vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti.

15. Žalobkyňa sa na viacerých miestach žaloby snaží tendenčne spájať celkovú odmenu podľa Zmluvy

o doplnkovej službe s odplatou podľa Zmluvy o úvere (t. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom), aby potom jej prepočtami docielila prekvapivú výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) a odplaty podľa Zmluvy o úvere, ktorú potom sama dokonca považuje za
úžernícku. Žalovaný takéto žalobkyne tvrdenia v celom rozsahu popiera pre ich nepravdivosť, pričomtrvá na tom, že žalobkyňou uvedená výška RPMN a odplaty je nesprávna, pričom správne sú údaje
uvedené v každej Zmluve o úvere. Žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na
základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver a aby ho získala za ponúkaných podmienok, teda

celková odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do:
- určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ; odplata aj celková odmena sú tak súlade
s právnymi predpismi a dobrými mravmi;
- celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z.; údaje v každej Zmluve o úvere o celkových nákladoch žalobkyne sú tak správne;

- celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; údaje v každej Zmluve o úvere o celkovej čiastke, ktorú
musí žalobkyňa zaplatiť, sú tak správne;
- výpočtu RPMN; údaje v každej Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.

16. Ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. používa pre oblasť spotrebiteľských úverov
terminus technicus pre označenie odplaty - ceny, ktorým je spojenie „celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom“. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu
odplatu/cenu za spotrebiteľský úver. Inak povedané, odplatou za spotrebiteľský úver sú úroky a poplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť (s výnimkou nepovinných doplnkových služieb). Medzi týmito zložkami
odplaty za úver nerobí zákon č. 129/2010 Z. z. žiaden rozdiel. V konkrétnom prípade to znamená,
že celkové náklady žalobkyne z každej Zmluvy o úvere tvorili len úrok a poplatok za garantovanú

službu. Cenové dojednania, ktorými sú v každej Zmluve o úvere úrok a poplatok za garantovanú
službu preto podľa § 53 ods. 1 OZ nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu ich prijateľnosti,
ale spoločne ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podliehajú súdnemu prieskumu z
pohľadu, či táto „celková“ odplata nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať podľa §

53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, iba z pohľadu, či takáto celková
odplata podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Odplata podľa týchto Zmlúv o úvere je v súlade s právnymi predpismi, a tak aj s

dobrými mravmi. Najvyššia prípustná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6
OZ tak v Zmluve o úvere prekročená nebola, teda odplata a všetky jej zložky vrátane úroku a poplatku za
garantovanú službu sú v súlade s právnymi predpismi, a tak nevyhnutne aj v súlade s dobrými mravmi.

17. Poplatok za garantovanú službu je len špecifikáciou cenového dojednania každej Zmluvy o úvere,

ktorou sa poskytuje finančná služba - úver, a jeho súdny prieskum je tak v súlade s § 53 ods. 1 v spojení
s § 53 ods. 6 OZ prípustný iba podľa § 53 ods. 6 OZ spolu s príslušným úrokom, teda pri posudzovaní
celkovej odplaty za príslušný úver. Poplatok za garantovanú službu je v každej Zmluve o úvere vyjadrený
jasne,zrozumiteľneaurčito,pričombolvčaseuzatvoreniakaždejZmluvyoúvereprípustnýmazákonom
dovolenýmpoplatkom,pretožehopredpokladalaj§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.,akoajčl.3písm.

g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/48“). Súdny
dvor EÚ k uvedenému ustanoveniu judikoval, že „táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá
týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať“ (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC
Volksbank România SA, bod 65). Je teda zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje

žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať
v rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Rovnako žalovaný pripomína, že žalobkyňa v žalobe
zjave tendenčne nerozlišuje medzi administratívnym poplatkom, ktorý v minulosti používal žalovaný
a poplatkom za garantovanú službu, ktorý je uvedený v Zmluve o úvere. Protiplnenie za poplatok za
garantovanú službu je pritom výslovne špecifikované v bode 4 Zmluvy o úvere.

18. Dohodnutý úrok je v každej Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou
úrokovou sadzbou vo výške uvedenej v príslušnej Zmluve o úvere ročne zo sumy úveru. Úrok vyjadrený
prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby uvedenej v Zmluve o úvere je len špecifikáciou cenového
dojednania popri poplatku za garantovanú službu. Výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch

nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj z toho dôvodu, že medzi výškou úrokovej sadzby
a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Z
uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol povinnosť v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá vychádza z celkových nákladov spotrebiteľa spojenýmiso spotrebiteľským úverom, a tak umožňuje spotrebiteľovi jednoducho a presne porovnať výhodnosť
jednotlivých finančných produktov na trhu. Cieľom zavedenia RPMN bolo zaviesť jednoduchý údaj pre
spotrebiteľov podľa ktorého vedia jednoznačne a presne porovnať jednotlivé ponúkané spotrebiteľské

úveryzpohľaduichvýhodnosti,ajkeďtietoobsahujúviacerocenovýchdojednanípopriúroku.Priemerný
spotrebiteľ preto pri spotrebiteľských úveroch porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských úverov
a nie úrokovú sadzbu. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali
iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v
danom segmente trhu. Žalovaný zdôrazňuje, že nekompenzuje nízky úrok vysokými poplatkami, ako

je to bežnou praxou v bankovom sektore a navyše, žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša
splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo
žalovaný nemá.

19. Žalovaný uviedol v Zmluve o úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v správnej výške.

Pokiaľ ide o nepravdivé tvrdenia žalobkyne tomuto odporujúce, tieto sú založené na nesprávnom
výpočte RPMN zo strany žalobkyne, ktorá do výpočtu RPMN zahŕňa aj celkovú odmenu podľa následne
uzatvorenej Zmluvy o doplnkovej službe.

20. Žalovaný trval na tom, že v každej Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2

písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.: „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,“. Táto náležitosť je uvedená v Zmluve o úvere na jej prvej strane
nasledovne: „Úver sa za podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov. Termín splatnosti
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia Zmluvy.“. Zákon č. 129/2010 Z. z. používa pojem „termín konečnej splatnosti“, nie „dátum“.

V slovenskom jazyku pritom nie sú slová „termín“ a „dátum“ synonymami. Slovo „termín“ vymedzuje
čas, v ktorom treba niečo splniť. Slovo „dátum“ však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň,
mesiac, rok (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985
s.). Rozdielne používanie uvedených pojmov má v slovenskom súkromnom práve dlhodobú tradíciu
a je nevyhnutnosťou v zmluvnom práve, čo je zrejmým dôvodom prečo si zákonodarca osvojil práve

pojem „termín“ a nie „dátum“. Jazykový výklad danej náležitosti tak jasne vyžaduje iba určenie časového
okamihu konca doby resp. dĺžky trvania Zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia však neobmedzuje.
Jazykový výklad danej náležitosti tak je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ rozsudkom
Súdneho dvora EÚ, vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, C-42/15 (ďalej len „Rozsudok
HCS“): „2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.“. Predmetný výrok Rozsudku HCS sa vzťahuje na náležitosť zmluvy o úvere podľa čl.
10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 so zameraním na pojem „frekvencia splátok“. Ako vyplýva z
odôvodnenia Rozsudku HCS tento sa tiež jasne vzťahuje aj na náležitosť podľa čl. 10 ods. 2 písm. c)

smernice 2008/48: „dĺžku trvania zmluvy o úvere“, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky
transponovanápráve§9ods.2písm.f)zákonač.129/2010Z.z.:„dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,“.

21. Žalovaný trvá na tom, že v každej Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.

k) zákona č. 129/2010 Z. z.: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Táto náležitosť je v každej Zmluve o úvere
uvedená na jej prvej strane, kde je definovaný: počet splátok, výška každej splátky, splatnosť každej
splátky. Je tiež potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý

by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť
jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Žalovaný pripomína,
že výklad daného ustanovenia len jazykovým výkladom pri použití extrémne formalistického zužujúceho
výkladu (teda výklad, ktorý požaduje žalobkyňa) je neprípustný.

22. Žalovaný, hoci popiera všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti zmlúv, zdôrazňuje, že v prípade
aplikovateľnosti § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k
subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Podľa § 457 OZ: „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.“. Z uvedenéhovyplýva, že sa v prípade aplikácie § 457 OZ v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 OZ. In concreto
uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám
svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť oproti plneniu

protistrany. Nakoľko žalobkyňa takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu na plnenie nevyjadrila,
vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie
žaloby v celom rozsahu (t. z. pre rozpor žalobného návrhu s § 457 OZ). Žalovaný vzniesol námietku
premlčania nároku.

23. Žalobkyňa k odporu proti platobnému rozkazu žalovaného uviedla, že nárok, ktorý si uplatňuje v
spore nie je premlčaný, pretože žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela v priebehu mesiaci apríl 2017 po porade so svojim právnym
zástupcom. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil vtedy, keď skutočne ( preukázateľne ) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia t.j., keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného

obohatenia a o osobe obohateného potom musí byť obsahom aj takejto vedomosti poznanie, že plní
inému bezdôvodne ( teda, že na jeho strane existuje nárok ). Pokiaľ by žalobkyňa mala vedomosť,
že žalovanému už plniť nemusí, potom by obchodnému zástupcovi žalovaného nebola už nič platila v
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXXv súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a v období od
XX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXvsúvislostisoZmluvouoúvereč.XXXXXXXXX.Žalobkyňakodporuproti

platobnému rozkazu ďalej uviedla, že zotrváva na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore
so zákonom, resp. zákon obchádza. Poukázala najmä na rozpor s § 3 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti na rozsudok
KS v Prešove, spisová značka 19Co/142/2016 žalobkyňa uviedla, že celková odplata požadovaná

žalovaným, je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň Krajský súd v Prešove potvrdil názor
žalobkyne, že vedľajšie cenové dojednania podliehajú (musia podliehať) súdnemu prieskumu.

24. Na základe podrobnej znalosti praxe a osobných informácií od cca 100 bývalých klientov žalovaného
z okresov Lučenec a Rimavská Sobota zastáva jednoznačne názor, že obchodní zástupcovia

žalovaného systematicky ponúkali klientom osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru.
Postup obchodných zástupcov žalovaného, opierajúc sa o jej známe vyjadrenia jeho klientov, hodnotí
ako hrubé zneužitie dôvery na úkor klientov žalovaného. O spomenutej praxi žalovaného pri uzatváraní
zmlúv svedčia čestné prehlásenia klientov žalovaného, ktoré predložila.

25. Má za to, že poplatky za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa platiť na základe zmlúv
o doplnkovej službe (zmluvy o poskytnutí zabezpečení splátok úveru), bolo nutné zahrnúť do RPMN,
pričom je potrebné vychádzať zo znenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, platného a účinného v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný argumentuje,
že údajne malo ísť o dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne uzatvoriť predmetnú zmluvu o poskytnutí

služby komfort, pričom tvrdí, že ide o ekonomické dôvody na strane žalobkyne a iných spotrebiteľov.
Ekonomická motivácia je však v tomto prípade jedine na strane žalovanej spoločnosti a jej obchodných
zástupcov. Je praxou žalovaného dodávateľa, že si ako odmenu za doplnkovú službu (spočívajúcu v
osobnom inkasovaní splátok úveru zo strany obchodného zástupcu žalovaného) účtuje sumu, ktorá
je percentuálne vo výške 51,50 % zo sumy poskytnutého úveru. Je v rozpore s pravidlami logického

myslenia a uvažovania, aby bol poplatok (odmena) za túto službu závislý od výšky poskytnutého úveru.
Žalovaný s obľubou konštatuje (po minulých skúsenostiach so žalovaným), že tento poplatok (odmena)
za predmetnú doplnkovú službu je na prospech spotrebiteľa, ktorý je týmto spôsobom „odbremenený“
od platenia rôznych poplatkov bankám, ktoré si banky účtujú za vklad na spotrebiteľom želaný účet
resp. že tento poplatok ušetrí spotrebiteľovi transportné náklady na cestovné a pod. Pokiaľ by tomu

tak bolo, teda pokiaľ by bola skutočne pravdivá argumentácia žalovaného opísaná vyššie, potom by
mala byť odmena za doplnkovú službu nastavená vždy podľa objektívne preukázateľných, ale najmä
individuálnych okolností každého prípadu zvlášť. Už zo samotnej podstaty poplatku (odmeny) za túto
doplnkovú službu vyplýva, že pri jeho výške majú hrať rolu konkrétne kritéria, ovplyvňujúce jeho výšku.
Je nanajvýš absurdné, pokiaľ dodávateľ tento poplatok „stupňuje“ od výšky poskytnutého úveru. Pre

takýto postup žalovaného neexistuje žiadny ospravedlniteľný a legitímne podložený dôvod.

26. Snahu žalovaného obchádzať zákon pred spoločensky neudržateľnou výškou RPMN považuje za
neprijateľnú, a preto takéto právne úkony v žiadnom prípade nemôžu požívať v spoločnosti súdnuochranu. Súdny dvor EÚ vyslovil názor, že zavádzanie v otázke RPMN má vplyv na zrozumiteľnosť
ceny spotrebiteľského úveru (uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská). Nesprávne RPMN je
zavádzaním v podstatnej informácii pre spotrebiteľa a takúto prax označil Súdny dvor EÚ za klamlivú

obchodnú praktiku (nekalú). Konštatoval to v rozsudku C-453/10 Perenič/S.O.S. Financ.

27. Podľa názoru žalobkyne podnetom pre zákonodarcu na zaradenie zákazu v ust. § 9 ods. 10
zákonaospotrebiteľskýchúverochbolozneužívaniepoplatkovzasprávuúveruzostranyposkytovateľov
úverov tým, že dodávatelia dojednávali v zmluvách o úveroch všeobecné poplatky, ktoré sa „tvárili“ ako

poplatky za správu úveru (avšak skutočné plnenie absentovalo), čím neúmerne navyšovali cenu úveru.
Zmenou praxe žalovanej spoločnosti, došlo iba k formálnej zmene pomenovania poplatku (na poplatok
za garantovanú službu nahradil administratívny poplatok) ako reakcia na spomínanú novelu. Žalovaný
mal síce snahu konkretizovať okruh plnení v obchodných podmienkach, ktoré majú byť poskytnuté
spotrebiteľovi za úhradu poplatku, avšak je potrebné sa zaoberať otázkou, či bola žalobkyňa, resp. jej
právny predchodca s jednotlivými obchodnými podmienkami skutočne oboznámení.

28. Žalobkyňa nenachádza dôvod, prečo by malo byť žalovaným namietané „opomenutie
synalagmatickejreštitúcie“dôvodomnazamietnutiežaloby.Uvedenúargumentáciupovažuje,vzhľadom
k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, za bezpredmetnú. Pokiaľ uváži, že
žalovaný v dôsledku absentujúcich obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemal a

nemá nárok na odplatu zo spotrebiteľského úveru, zároveň konal spôsobom obchádzajúcim zákon a v
rozpore s dobrými mravmi, potom možno uzavrieť, že žalovaný nemá nárok ani na náhradu v súvislosti
so službami poskytovanými na základe zmluvy o doplnkovej službe, o ktorých službách tvrdíme, že tieto
boli podmienkou čerpania pôžičky, patria do réžie žalovaného a mali byť započítané do RPMN.

29. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne vyjadril tak, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu.

30.Súdurčiltermínpojednávanianadeň17.01.2018.Napojednávaniesadostavilažalobkyňa,zástupca
žalobkyne. Zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd

pojednával v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na dôvodoch rozvedených v odpore proti platobnému
rozkazu a následnom vyjadrení. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Na
tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa A.Á. X.. Žalobkyňa vypovedala tak, že uzavrela viac zmlúv
o úvere so žalovaným. Obchodná zástupkyňa pani A. X. jej predložila „ papiere na podpis“. Nerozumela
im dobre, pretože lepšie ovláda jazyk maďarský. Podpísala všetky papiere, ktoré jej boli predložené tak,

aby získala úvery.
31. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne A.Á. X., prečítaním Zmlúv
o spotrebiteľských úveroch, Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, Kariet splátok k zmluve,
čestných prehlásení klientov žalovaného, podstatného obsahu zápisníc sp. zn. 21Csp/196/2016,
13Csp/109/2016, 13Csp/58/2017, 13Csp/18/2017, 13Csp/121/2016, 13Csp/30/2017, 13Csp/96/2016,

na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:

32. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 460,-Eur. Celkové náklady

žalobkyne ako zákazníčky podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 28,38 % ročne zo sumy úveru,
t. j. vo výške 66,24 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 92,46 Eur. RPMN bola
vo výške 70,38 %, celková čiastka, ktorú je zákazníčka povinná zaplatiť Providentu je 618,70 Eur,
priemerná hodnota RPMN 46,30 %. Žalobkyňa ako zákazníčka mala splatiť Providentu dlžnú sumu v

60.týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 10,32
Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 9,82 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov,
termín splatnosti poslednej splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň
šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný
režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky

nastane 7.kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky.

33. Dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru,
kdežalovanýakoposkytovateľsazaviazalžalobkyniakozákazníčkezaodmenupočassplatnostizmluvypravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobkyne ako zákazníčky
peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazníčka sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť

žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 236,90 Eur, ktorú sa zaviazala žalobkyňa
splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždených splátkach vo výške 3,94 Eur a poslednú splátku
vo výške 4,44 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

34. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 360,-Eur. Celkové náklady
žalobkyne ako zákazníčky podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy úveru,
t. j. vo výške 35,82 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 50,64 Eur. RPMN bola
vo výške 46,46 %, celková čiastka, ktorú je zákazníčka povinná zaplatiť Providentu je 446,46 Eur,
priemerná hodnota RPMN 44,06 %. Žalobkyňa ako zákazníčka mala splatiť Providentu dlžnú sumu v

60.týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 7,45
Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 6,91 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov,
termín splatnosti poslednej splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň
šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný
režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky

nastane 7.kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky.

35. Dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok úveru, kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobkyni ako zákazníčke
za odmenu počas splatnosti zmluvy pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude

preberať od žalobkyne ako zákazníčky peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru,
poskytnutému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazníčka sa zaviazala za
poskytnutie tejto služby zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur,
ktorú sa zaviazala žalobkyňa splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždenných splátkach vo
výške 3,09 Eur a poslednú splátku vo výške 3,09 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

36. Vypočutá svedkyňa A.X. X. vypovedala tak, že pracovala u žalovaného ako obchodná zástupkyňa
približne tri roky. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným viac Zmlúv o úvere, a všetky uzavrela tak, že jej
poskytovali službu pokiaľ mala záujem žalobkyňa o finančné prostriedky v hotovosti, musela podpísať
Zmluvu o doplnkovej službe.

37. Žalobkyňa do súdneho spisu predložila ako listinné dôkazy čestné prehlásenia klientov žalovaného
(č. l. 179 až 201 spisu), z ktorých je zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého
obsahu, v zmysle ktorých označené subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom
vyhlasujú, že v určitý konkrétny deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Mlynské nivy 49, prostredníctvom jej obchodného zástupcu, taktiež označeného menom,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby
vyhlasujú, že potom ako si obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru,
pripravil a predložil im k podpisu zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si,
že k tomu, aby úver dostali, museli podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o

tom, že by bola aj iná možnosť ako čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť
čerpania. Bola iba jedna možnosť, a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru
potom chodil osobne pravidelne vyberať obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané
osoby označené podpisom a vo Fiľakove s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú
skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku

osobami Z. I., W. D., L. K., A. I., Š. J., W. D., U. O. J., W. O. J., X. K., L. D., W. G., B. I., C. Z., O. I.,
W. G., A. K., W. I., Š. G. W. O. I.. Z vyššie uvedených osôb boli ako svedkovia vyslúchaní v konaní sp.
zn. 21Csp/196/2016 nasledujúce osoby W. D., L. K., A. K., O. I., W. I., Š. G., L. D., W. G., W. D.Á.,
Z. I., Š. J., B. I..

38. Z výpovede svedkyne J. A. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom
súde Lučenec, obchodnej zástupkyne žalovaného, na pojednávaní dňa 15.06.2017 vyplynulo, že
tak úverovú zmluvu, ako aj zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru za
žalovanéhoakoobchodnázástupkyňasožalobkyňoupodpísala.Svedkyňakmechanizmudojednávaniazmluvy o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru uviedla, že ak klient požadoval
peniaze vyplatiť ihneď, napr. v ten istý deň, tak mu bolo vysvetlené v čom táto služba spočíva a že to
bude zaplatené viac akokeby dohoda o dobrovoľnej doplnkovej službe dojednaná nebola, vtedy to bolo

síce lacnejšie, ale peniaze dostať ihneď klient nemohol. Ak teda klient chcel peniaze mať vyplatené
ihneď, musel podpísať dohodu o doplnkovej službe. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ si spomína, žalobkyňa
potrebovala peniaze ihneď.

39. Z výpovede žalobkyne Y. Č. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na

Okresnom súde Lučenec vyplynulo, že peniaze jej boli vyplatené v hotovosti „na ruku“ pani A.. Zmluva
sa podpisovala doma u žalobkyne, túto vypísala pani A. podľa údajov z občianskeho preukazu a
ukázala čo treba podpisovať, podpisovalo sa viacero listín. Inkasovanie splátok prebiehalo pani A. doma
u žalobkyne, iný spôsob platenia obchodná zástupkyňa nenavrhla. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ si
spomína, tak mala tri spotrebiteľské zmluvy podpísané, inkasovať chodila pani A., či chodil niekto iný si
nespomína, všetky úvery podľa týchto zmlúv boli vyplatené v hotovosti.

40. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/196/2016 vyplýva, že súd vyslúchol v konaní
žalobkyňu W. G., ktorá uviedla, že mala viacero pôžičiek od spoločnosti Provident, k podpisovaniu
zmluvy o úvere došlo u nej doma, pričom zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, naposledy pani
W. L.. Papiere vypĺňala vždy obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukázala kde a čo má podpísať. Stretnutie

keď sa podpisovala zmluva trvalo asi 15 minút a peniaze vždy dostala doma v hotovosti. Obchodná
zástupkyňa nezisťovala či má účet v banke, ktorý v skutočnosti aj mala a má ho aj doteraz. Peňažné
prostriedky vracala vždy v hotovosti obchodnej zástupkyni doma. Nikdy jej nebolo povedané, že môže
platiť aj inou formou, napr. poštou, len v hotovosti.

41. Svedok W.Á. D. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že bral pôžičku od Providentu, pričom
zmluvy o úvere uzatváral a podpisoval doma so zástupcom W. I. za spoločnosť Provident. Celkovo
mal štyri zmluvy, teda zobral štyri úvery. Keď podpisoval zmluvu, vie, že podpisoval niekoľko listín
a ukazoval mu obchodný zástupca kde sa má podpísať. Spísanie zmluvy trvalo tak 10-15 minút a
obchodný zástupca sa ho nepýtal či má účet v banke, hoci tento účet má. Úver splácal každý týždeň

v hotovosti doma do rúk obchodného zástupcu. O tom, že by mohol platiť inou formou poučený nebol.
Svedok uviedol, že keby mal vedomosť a možnosť platiť cez účet v banke, resp. poštou a úver by
bol lacnejší ako oproti tomu, že úver je drahší keď z pohodlia jeho domu inkasovanie uskutočňuje
poskytovateľ pôžičky, svedok uviedol, že by si vybral lacnejšiu formu.

42. Svedkyňa A.Á. K. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že rovnako ako manžel L. K. aj ona
mala úvery od spoločnosti Provident, a to viackrát. Zmluvu podpisovali doma, tu bola aj vypisovaná a
vypisoval ju obchodný zástupca. Zmluvy boli uzatvárané s viacerými obchodnými zástupcami, a to W. L.,
pani J. W. Z. E.ou. Obchodná zástupkyňa ukazovala kde a čo sa má podpísať, pričom peniaze dostala
hneď od obchodnej zástupkyne na ruku pri podpise zmluvy. Svedkyňa uviedla, že má účet v banke,

ale obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť nepýtala. K platbám dochádzalo každotýždenne,
peniaze sa vyplácali osobe, ktorá vypisovala zmluvu. Svedkyňa potvrdila, že je v spore so spoločnosťou
Provident Financial.

43. Svedok O. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že podpísal zmluvu o pôžičke s Providentom

viackrát. Zmluvy sa uzatvárali u neho doma, podpisovala ju zástupkyňa, vypisovalo sa viacero listín,
tak sedem alebo osem papierov, pričom zástupkyňa ukázala kde sa má podpísať. Peniaze mu boli
prinesené domov, účet v banke nemá, ani sa ho na to či má účet nikto nepýtal. Následne pôžičku splácal
doma. Svedok uviedol, že zástupkyňa mu povedala, že platenie funguje tým spôsobom, že sa platí
obchodnému zástupcovi do rúk, o inej možnosti platenia nebol upovedomený a nevedel, že keď k nemu

príde obchodná zástupkyňa, že bude úver drahší, pretože o tom informovaný nebol, rovnako ako aj o
tom, že si môže peniaze vybrať cez poštu, resp. banku a v tomto prípade by bol úver lacnejší. Svedok
potvrdil, že je v spore so spoločnosťou Provident, ktorú žaluje.

44. Svedkyňa Y. Č. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že bola klietkou Providentu, pričom brala

od nich úver, zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa. Obchodná zástupkyňa jej ukazovala kde má
podpísať, všetko si to nečítala, pretože listín bolo viacero. Obchodná zástupkyňa pani A.Á. poodkrývala
tie časti, kde bolo treba podpísať a tak to aj svedkyňa podpisovala. Peniaze jej boli donesené domov,
účet v banke nemá, obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť pýtala. Úver splácala každotýždennepriamo doma do rúk obchodnej zástupkyne. O možnosti iného splácania úveru nebola poučená, uviedla,
že obchodná zástupkyňa pani A. jej povedala, že bude chodiť pre peniaze k nej domov. V prípade, že
by si mala zvoliť inú formu splácania a úver by bol lacnejší, tak by si zvolila lacnejšiu formu splácania.

45. Svedkyňa W. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že mala pôžičku od Providentu, pričom
zmluvu podpisovala doma a zástupkyňa si chodila k nej pre peniaze. Podpisovala niekoľko listín,
nepamätá si aké označenia tieto listiny mali, mohli ich byť tak tri či štyri. Osoba, ktorá ku nej prišla jej
ukázala kde má podpísať zmluvu a uzatvorenie zmluvy trvalo asi pol hodinku. Peniaze dostala do ruky,

pričom účet v banke šesť rokov. Obchodná zástupkyňa sa jej však nepýtala či účet má. Pôžičku splácala
každotýždenne doma, obchodný zástupca ku nej chodil, inú možnosť splácania nemala a nevedela, že
má aj takú možnosť, žeby mohla platiť v banke alebo na pošte. Svedkyňa uviedla, že je v spore so
spoločnosťou Provident Financial, ktorú žaluje.

46. Svedok Š.J. G. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal pôžičku od spoločnosti Provident,

pričom zmluva bola uzatvorená u neho doma obchodnou zástupkyňou, ktorá vypísala všetky papiere čo
sa týka zmluvy a on to len podpísal. Bola to hromada papierov, niektoré ostali u neho musela zástupkyňa
vziať preč. Peniaze mu prišli na kartu, ktorú mu pani dala do ruky a s kartou vybral peniaze z bankomatu.
Svedok uviedol, že bez okuliarov dobre nevidí, ale zástupkyňa mu vysvetlila čo a kde má podpísať
a tak to podpísal. Potom si doma papiere prečítal. Zo zmluvy niečo porozumel, niečo nie. Pôžičku

splácal doma raz do mesiaca, pre peniaze chodila obchodná zástupkyňa. Svedok uviedol, že spoločnosť
Provident žaluje.

47. Svedok L. D. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že v minulosti úver od Providentu zobral,
zmluvu podpísal doma so zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorého meno nevie uviesť. Podpisovalo

sa viacero listín, obchodná zástupkyňa mu ukazovala kde má podpísať, tak to podpísal. S Providentom
mal uzatvorené dve zmluvy, obidve boli uzatvorené u neho doma rovnakým spôsobom. Raz bola
podpisovaná zmluva so ženou, druhýkrát s mužom, preto nevedel ktorá konkrétna zmluva bola s kým
podpisovaná. Uzatvorenie zmluvy trvalo asi 40 minút, peniaze dostal tak, že mu bola daná karta, s ktorou
vybral peniaze z bankomatu, úver splácal týždenne obchodnému zástupcovi doma. O inej možnosti

splácania nevedel, pričom účet v banke má, ale nevie či zástupca zisťoval skutočnosť či má účet v banke
alebo nie, myslí si, že nie. Nebol poučený o tom, že keď bude chodiť obchodný zástupca pre peniaze
k nemu domov je cena rozdielna akokeby platil bezhotovostne. So spoločnosťou Provident je v spore,
nakoľko ju žaluje a chce, aby mu bolo vrátené to čo zaplatil navyše. Svedok dodal, že všetko platil a
platí cez internet banking.

48.SvedkyňaW.G.vkonanísp.zn.21Csp/196/2016uviedla,žejeklientkouProvidentu,odktoréhomala
úver, pričom zmluva bola uzatvorená u nej doma v obci Studené prostredníctvom obchodnej zástupkyne
A.K..Zmluvupodpisovalatak,žeobchodnázástupkyňajejukázalačomápodpísaťatrvalotoasihodinu.
Pôžičku dostala v hotovosti a platila tak, že každý týždeň prišla obchodná zástupkyňa, ktorej to platila do

rúk doma. Obchodná zástupkyňa povedala pri uzatváraní zmluvy, že sa takto bude platiť. Účet v banke
nemá, ale ani obchodná zástupkyňa si to nezisťovala. Obchodná zástupkyňa ju nepoučila, že je aj iná
možnosť splácania ako to, že príde domov, nebola jej poskytnutá možnosť platiť poštou alebo bankou
a nevedela, že je iná cena úveru keď bude chodiť domov obchodná zástupkyňa ako keby to platila inou
formou. Uviedla, že obchodnú spoločnosť žaluje prostredníctvom advokátskej kancelária O.. T. Y. L.a.

49. Svedkyňa W. D. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že má pôžičky od spoločnosti Provident.
Zmluvy uzatvorila a spisovala doma, pri prvom uzatvorení zmluvy podpísala asi dve listiny, presne si to
nepamätá, pretože má dva úvery a pri druhej zmluve asi tiež dve listiny. Kde má podpísať, to jej ukázala
obchodná zástupkyňa C. L.á. Uzatvorenie zmluvy netrvalo dlho, asi len 5 minút, pričom zástupkyňa ju

poučila koľko dostane, koľko má platiť a peniaze dostala v hotovosti. Podľa oboch zmlúv platila niekedy
týždenne, potom to bolo raz mesačne do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila inkasovať. Neskôr to
bola zástupkyňa D. Č. a na konci nejaká pani X.. O spôsobe platby sa dozvedela pri uzatvorení prvej
zmluvy a potom vždy keď prišla obchodná zástupkyňa, ktorá povedala kedy príde najbližšie. Či má účet v
banke zástupkyňa nezisťovala, ani ju nepoučila, že má inú možnosť splácania splátok ako tým, že bude

chodiť k nej domov. Svedkyňa ani nevedela, že bola iná možnosť, že je iná cena keď chodí inkasovať
obchodná zástupkyňa ako keby sa platilo formou pošty a pod.50. Svedok Z. I. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal úver od spoločnosti Provident, pričom
zmluva bola uzatváraná u neho doma. Zmluvu ako aj ďalšie listiny vypĺňala pani W. L., obchodná
zástupkyňa. Podpisoval niekoľko listín, nevie už koľko a zmlúv mal s Providentom uzatvorených viacero.

Pri uzavretí prvej zmluvu mu nebolo povedané, že môže platiť aj inou formou, napr. cez poštu, len to,
že musí platiť do rúk obchodnej zástupkyne. Obchodná zástupkyňa mu ukázala kde má čo podpísať,
peniaze v prvom prípade dostal pri podpísaní zmluvy, následne platil do rúk obchodnej zástupkyne,
ktorá mu pri uzavretí zmluvy povedala, že bude chodiť pre splátky pôžičky. Obchodná zástupkyňa myslí
si, že nezisťovala či má účet v banke, ktorý inak má asi už 20 rokov. Nevedel, že úver môže splácať

bezhotovostne pri prvej zmluve, pri druhej to už vedel, vtedy mu obchodná zástupkyňa povedala, že
tá možnosť tu je. Pri druhom úvere už zrefinancovával prvú pôžičku, tzn. splácal vlastne tým druhým
úverom úver prvý. Takto však zobral od Providentu deväť alebo desať úverov, nie všetky však boli
použiténarefinancovaniepredchádzajúcehoúveru.Terazpriposlednejzmluveužsplácalnaúčetbanky,
predtým splácal vždy do rúk obchodnej zástupkyne, lebo len pri poslednej zmluve, ktorú uzatváral mu
obchodný zástupca povedal o možnosti splácať úver iným spôsobom ako do rúk obchodného zástupcu,

napr. cez bankový účet. Poslednú zmluvu uzatvoril pred necelými dvoma rokmi. Predtým nevedel, že
je iná cena úveru keď sa platí obchodnej zástupkyni alebo obchodného zástupcovi cez banku, ale pri
tejto poslednej zmluve to už vedel, že keď bude obchodný zástupca chodiť k nemu tak bude platiť za
túto službu a bol o tom poučený, preto si vybral tú možnosť, že nebude platiť obchodnému zástupcovi.
Svedok uviedol, že v súčasnosti Provident žaluje vo veci jednej zmluvy, nakoľko predchádzajúce zmluvy

už nemá.

51. Svedok Š.J. J. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že pôžičku od spoločnosti Provident bral
v troch prípadoch, zmluva sa uzatvárala u neho doma a túto pripravovala a vypĺňala pani s ktorou
zmluvu uzatváral, išlo o pani D. Č.. Pri uzavretí zmluvy podpisoval asi 7-8 listín, presne už nevie. S

každou listinou nebol oboznámený, listiny si prezrel aj prečítal, pritom mal však pocit, že obchodná
zástupkyňa ho neoboznámila tak ako by mala s obsahom týchto listín. Ukázala mu kde má podpísať
a uzatvorenie zmluvy prebiehalo asi 20 minút. Peniaze dostal cez bankový účet, pretože mu prišla
poštou kartička, s ktorou si mohol vybrať peniaze z bankomatu, pričom bankový účet mal zriadený.
Obchodná zástupkyňa sa ho aj pýtala či má zriadený účet v banke, ale úver splácal v hotovosti doma,

kedy chodila k nemu obchodná zástupkyňa pani Č. pre peniaze a o inom spôsobe splácania ako do
rúk obchodnej zástupkyne nevedel. Nevedel ani o tom, že sú rozdielne ceny v prípade, že chodí si
pre peniaze obchodná zástupkyňa, ako keby platil povedzme internet bankingom. Preto vždy platil
hotovostne do rúk obchodnej zástupkyne, ani o inej možnosti platenia sa nerozprávali. Nevie ani aký
je rozdiel v cene medzi úverom keď chodil obchodný zástupca pre splátky úveru ako keby nechodil, o

rozdiele v platbách nevedel a ani nevie aký je v tom rozdiel, keby si však mohol vybrať, vybral by si úver
lacnejší. So spoločnosťou Provident je v spore, žaluje ju, pričom v konaní sa zastupuje sám.

52. Svedok Dezider Balog v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že bral úvery od spoločnosti
Provident, zmluvu uzatváral doma, trvalo to asi dve hodiny. Zmluvu podpisovala obchodná zástupkyňa

W. L., podpisovalo sa viacero listín. Aké to boli listiny, k tomu sa nevedel vyjadriť, bolo to malým
písmenom a zmluvy si nečítal. Celé stretnutie trvalo asi pol hodinu. V prvom prípade peniaze dostal na
ruku, druhýkrát dostal kartičku a vybral si ich z bankomatu. Splácal do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá
chodila raz mesačne k nemu pri oboch zmluvách. O tom, že splácanie úveru bude do rúk obchodnej
zástupkyne sa dozvedel pri uzatvorení zmluvy. O tom, že môže splácať aj inak nevedel, ale bolo to tak

zrejme najjednoduchšie. Nevedel o tom, že môže platiť napr. prostredníctvom pošty, ani že je iná cena
úveru keď bude chodiť pre peniaze obchodná zástupkyňa ako keď bude platiť inou formou. Spoločnosť
Provident nežaluje. Dohodol sa však so zástupkyňou, že ona podá žalobu.

53. Svedkyňa W. L., obchodná zástupkyňa žalovaného, v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla,

že pracovala ako obchodná zástupkyňa pre žalovaného Provident skoro päť rokov. Počas tejto doby
uzatvorila väčší počet zmlúv, približne asi tri zmluvy do týždňa, záležalo to od klientov. Zmluvy sa
uzatvárali vždy doma v domácnosti klienta a postupovala podľa toho ako bola poučená zo strany
spoločnosti Provident. Vždy musela u klienta zisťovať aký má príjem, aké má výdaje a podľa toho
postupovala. Mala postupne viacerých nadriadených, vedúceho, resp. vedúcu, a boli sústredení podľa

okresu. Klientov sa nepýtala či majú zriadený účet, pretože to nebola jej povinnosť, tak boli školení, že
na túto skutočnosť sa nemusia pýtať. Klienti mali ale možnosť dostať peniaze buď na účet alebo do ruky.
Ak chceli hneď peniaze tak do ruky a v tom prípade platili aj služby. Svedkyňa uviedla, že hneď musela
spísať zmluvu a samozrejme, že potom chodila pre tie peniaze raz do týždňa pre splátky, čo boli tieslužby. Čiže keď klienti dostali úver v hotovosti, tak chodila týždenne pre splátky, lebo to boli týždenné
splátky. V zmluve bolo uvedené, že možno od nej v 14-dňovej lehote odstúpiť, aspoň si to myslí, že to
bolo 14 dní. Svedkyňa uviedla, že vie, že keď klienti dostali peniaze v hotovosti, museli podpísať viacero

listín, jednak to bolo zmluva, jednak služba KOMFORT, presne už teraz nevie, ale to bolo viacero listín.
Neskôr mali takú inštrukciu, že nemôže dávať peniaze do rúk, ale len tak, že dostali bankovú kartu a
cez tú si mohli vybrať peniaze, čiže aj tam bola jedna listina, že dostanú bankovú kartu, a teda listín bolo
viacero. Keď klienti chceli peniaze hneď do ruky, tak museli podpísať zmluvu KOMFORT a to znamenalo,
že zástupkyňa bude chodiť každý týždeň pre peniaze. Ak chceli peniaze len na účet, mohli platiť do

banky, vtedy tá služba, že chodila pre peniaze nebola. Svedkyňa uviedla, že nemala prípad, kedy klienti
by dostali peniaze v hotovosti a platili by splátky na účet a ani o to klienti nežiadali. Uviedla, že klientov
poučila o tom, že môžu dostať peniaze na ruku, a to hneď, alebo na účet, ale to až po uplynutí určitej
doby. Toto každému vysvetlila, lebo to bolo jej povinnosťou. Na otázku súdu či svedkyňa poučila klientov,
že pokiaľ chcú peniaze na ruku musia vlastne zaplatiť doplnkovú službu, ktorá bude spočívať v tom, že
budú obchodní zástupcovia vyberať splátky osobne a poučila ich o tom, že sú rozdielne aj poplatky za

tieto služby, svedkyňa uviedla, že každého klienta o tom poučila. Úver so službou bol drahší, ale mali
okamžite tie peniaze. Odmenu obchodná zástupkyňa dostávala percentuálne podľa toho koľko mala
klientov. Je rozdiel či to bol nový klient alebo či bol zamestnaný alebo nie a rozdiel bol v odmeňovaní
aj v prípade, keď chodila vyberať peniaze a tým keď zmluvu uzatvorila, že sa neposkytovala doplnková
služba, čo je však pochopiteľné. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa W. G. chcela peniaze v hotovosti,

vedela, že má žalobkyňa účet, ale túto klientku „zdedila“ od kolegyne a neverí, žeby okolnosti doplnkovej
služby jej kolegyňa nebola vysvetlila.

54. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/18/2017 zo dňa 05.06.2017 vyplynulo, že
žalobkyňa Ž. Z. uviedla, že uzatvorila celkom štyri zmluvy o pôžičke. Všetky pôžičky boli poskytnuté v

hotovosti, splácala týždenne doma obchodným zástupcom, ktorí chodili peniaze vyberať. Pri podpise
zmluvy uzatvárala viacero papierov a kde mala podpísať, v ktorej časti, tak to jej povedala obchodná
zástupkyňa a podpisovala tým spôsobom, že jej obchodnou zástupkyňou bolo ukazované kde má
podpisovať a okraj papierov bol nadvihovaný. Zástupkyňa nehovorila o ničom takom či môže splácať v
hotovostialeboinouformou,anisajuvýslovnenepýtalačimáúčetvbanke,hociúčetnemala,alemanžel

ho mal. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť podvedená, pretože Provident žiadal, aby bolo splácané viac.

55. Svedkyňa W. L. v konaní 13Csp/18/2017 uviedla, že keď bol klient nový, tak si mohol pri pôžičke
vybrať či túto dostane v hotovosti alebo či ju chce na účet. Keď sa však už jednalo o tzv. refinancovanie,
tak tam už výber nebol. Tam už zmluva bola pripravená a už si vyberať nemohol či bude platiť v hotovosti

alebo na účet. V prípade, ak klient dostal peniaze už vyplatené v hotovosti, alebo dostal kartu, tak
už musel uhrádzať v hotovosti, už to zmeniť na bezhotovostnú platbu nemohol. Svedkyňa uviedla, že
rozdiel v tzv. bezhotovostnom splácaní oproti hotovostnému splácaniu bol v tom, že pri bezhotovostnom
poskytnutí pôžičky bol úrok nižší, pretože pri hotovostnom poskytnutí de facto sa muselo dôjsť aj k
zaplateniu obchodného zástupcu, preto to bolo rozpočítané.

56. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/96/2016 zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že
žalobca X. F. uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou zo štyroch zmlúv, ktoré
uzatvoril s Providentom, prvé tri zmluvy uhradil. Každá zo zmlúv bola uzatváraná za Provident s inou
osobou, spôsob bol však stále rovnaký, zmluvy sa uzatvárali doma. Zmluva, ktorá je predmetom konania

bol vypisovaná obchodným zástupcom pánom D., ktorého žalobca kontaktoval, že súrne potrebuje
peniaze, zavolal ho, pričom zástupca prišiel, zmluvu spisoval doma a aj ju vypisoval pred ním. Nevie či
podpisoval aj nejaké iné papiere či tam boli, asi nie, podpisoval len tú zmluvu. Peniaze potreboval súrne
na rekonštrukciu domu, ktorý prerába, k vyplateniu peňazí došlo na pošte. U troch predchádzajúcich
mu peniaze boli vyplatené doma. Dostal aj nejakú poukážku, s tou šiel na poštu a tam mu to vyplatili.

Kým mu peniaze boli poskytnuté, tak to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože bol medzitým víkend. Peniaze
splátok úveru platil každý týždeň, chodili ich inkasovať k nemu domov, bolo to tak dojednané a neboli
žiadne jednania o tom, že by mohol dlh splácať aj iným spôsobom, napr. na pošte alebo na účet. Splátky
splácal doma v hotovosti, bolo to tak povedané, že je treba platiť v hotovosti, nebola tu ponúkaná žiadna
iná možnosť.

57. Svedok O.Ú. D. v konaní 13Csp/96/2016 uviedol, že robil obchodného zástupcu firmy Provident
od novembra 2013 do mája 2015, mohol mať tak 100 až 140 klientov mesačne, pričom žalobcu pána
F. pozná, ale uzatváral s ním len jednu zmluvu, nakoľko menovaný už nejaké zmluvy uzatvorené mal.Pri podpise zmluvy sa už peniaze nedávali do ruky, ale vydávala sa karta. Trvalo to taký týždeň, dva
kým klient peniaze dostal. Zmluvu vypisoval doma u pána F.. Bolo to viacero listín, okrem zmluvy si
už nespomína čo sa vlastne podpisovalo. Spôsob platenia bol dojednaný, napr. tak, že sa dohodla

každomesačnáinkasácia,akboldohodnutýspôsobKOMFORT,potomchodilinkasovaťdodomuklienta.
Podľa usmernenia manažérky zmluva KOMFORT bola dojednávaná len s takými „lepšími“ klientmi, ktorí
brali väčší objem peňažných prostriedkov 1 000,- € a viac. Tak tam bola možnosť platenia ich splátok
aj na účet. Pri týchto klientoch, ktorí neboli vyhodnotení ako tzv. „lepší“, tak sa dojednávala KOMFORT
služba. Obchodný zástupca na otázku uviedol, že keby chcel žalobca dostať pôžičku a nechcel by

zmluvu KOMFORT podpísať či by ju dostal, obchodný zástupca uviedol, že nevie, ale neverí tomu, že
by takúto pôžičku bol dostal. O tom kto dostane na podpis zmluvu o službe KOMFORT rozhodovala
podľa svedka vedúca.

58. Čestné prehlásenie bolo predložené aj F. Y. Č. (č. l. 181 spisu), ktoré čestné prehlásenie
sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných prehlásení. Menovaná uvádza, že dňa

XX.XX.XXXX uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., prostredníctvom jej
obchodného zástupcu J. A. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a to tým spôsobom, že na základe reklamnej
ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej domov, kde popisovali zmluvu. Obchodná
zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa
to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba, obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná

zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky
úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len
doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr
na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú

splátku úveru.

59. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

60. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

61. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

62. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. f), j), k), zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere 1 musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( v čase uzavretia Zmluvy o úvere 2 písm. l) citovaného
zákona ).

63. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinný ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

64. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

65. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej

osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na
platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli

zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou
iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver.

66. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

67. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

68. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

69. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

70. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

71. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.72. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

73. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

74. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie § 216 C.s.p.).

V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné
obohatenie.

75. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

76.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

77. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

78. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté spotrebiteľské

zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so
spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 460,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so
žalovanýmZmluvuozabezpečenísplátokúveruspočívajúcuvpreberanípeňažnejhotovostižalovaného
od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou
Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 360,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti
žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

79. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,
na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované

ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

80. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,

plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.81. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

82. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavreté v písomnej forme, čiže v súlade so
zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný určiť
v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko

na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona). Súdy citované
znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES, ktorá hovorí len
o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

83. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit

Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny
dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú
splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz
v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká

časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure
neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov

únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora
(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015
zo dňa 25.01.2017).

84. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobkyni úver poskytnutý na dobu 45 týždňov. Termín
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 45. týždňa po dni
uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok

10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice
2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho

dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia,
ktorý uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je
splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek
formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa

však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v
Zmluvách o úvere 1 a 2 bol konkrétne definovaný počet splátok 60 a 60, definovaná výška každej splátky,
určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný
dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať
samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým

úverom.

85. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch č. 1 a 2 je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákonač. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady
spotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiť,za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov,

okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli

zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami sporu
dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť odmenu
osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve.
Potvrdzuje to výpoveď žalobkyne, ale aj výpovede svedkov v iných konaniach vedených na Okresnom

súde v Lučenci a výpoveď svedkyne A. X.. Žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky, a aby ich získala
musela podpísať dohodu o doplnkových službách k Zmluvám o úvere č. 1 a 2. Naviac obchodný
zástupcažalovanéhobolodmeňovanývzávislostiodvýškysumyvýberusplátokodjednotlivýchklientov.
Obchodný zástupca mal teda aj vlastný ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy o garantovanom
výbere splátok. V súlade s ustanovením § 52a Občianskeho zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy

zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú
od seba vzájomne závislé. Potom náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej
priemernej miery náklady, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým
úverom. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej
službe do RPMN nezahrnul, takže táto otázka nebola medzi žalobkyňou a žalovaným spornou. Finančná

situácia žalobkyne nebola dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii súd uveril jej výpovedi, ktorá
bolapodporenáajvýpoveďousvedkyne,ženemalamožnosťzvoliťsiinýspôsobplatenialenten,ktorýjej
ponúkol žalovaný, pričom výška odmeny za doplnkovú službu 236,90 Eur bola percentuálne vyššia ako
50% z poskytnutého úveru ( 460,-Eur ). Keďže Zmluva o doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia
Zmluvy o úvere, ktorá je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola

správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalobkyne považoval súd Zmluvu o
úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Výška odmeny
za Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru 185,40 Eur bola percentuálne
vyššia ako 50% z poskytnutého úveru ( 360,-Eur ), keďže Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok úveru bola podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere, ktorá je predmetom sporu a

v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 610380305 nebola správne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech žalobkyne považoval súd Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný by nebol uzavrel so žalobkyňou Zmluvy o úvere
pokiaľ by neuzavrela Zmluvy o doplnkových službách.

86. Poplatok za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ ako aj podľa Čl.4
ods. 2 Smernice 93/13/EHS samotnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku. Žalovaný
v Zmluve o úvere tento administratívny poplatok špecifikoval a určil ho určito, jasne a zrozumiteľne.

87. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže

súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni
bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 460,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
vo výške 853,66 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 393,66 Eur. ( úhrady 853,66 - 460,-Eur = 393,66 Eur ).

Žalobkyni bola podľa Zmluvy č. 610380305 poskytnutá suma 360,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému
sumu vo výške 611,45 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 251,45 Eur. ( úhrady 611,45 - 360,-Eur = 251,45 Eur ).

88.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsapostavilnatostanovisko,žežalovanýsabezdôvodneobohatilna

úkor žalobcu, nakoľko v Zmluvách o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN
čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou
úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o garantovanej službe,
súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.89. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 22.06.2017, kedy
prevzal žalobu, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie. Predžalobnú výzvu

zástupcu žalobcu zaslanú e-mailom nepovažoval za takú, ktorá mohla vyvolať účinky dobrovoľného
plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 22.06.2017 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu ohľadne počiatku z omeškania zamietol.

90. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania práva uplatneného žalobou, súd

skúmal, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané alebo nie.

91. V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a
jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť
na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného

obohatenia je subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, tak 10 rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným
účinkom premlčania je, že v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi

nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí
uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Z
uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani
v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. V konaní mal
súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX

Č.. XXXXXXXXX poslednú splátku žalovanému dňa 05.06.2015. Z titulu Zmluvy o úvere zo dňa
XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXX tak subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 05.06.2015 a uplynula
05.06.2017. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 31.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, že k podaniu
žaloby došlo pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. V konaní mal súd preukázané, že
žalobkyňa zaplatila z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXX poslednú

splátku žalovanému dňa 30.07.2015. Z titulu Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXX
tak subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 30.07.2015 a uplynula 30.07.2017. Žalobkyňa podala
žalobu na súd dňa 31.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, že k podaniu žaloby došlo pred uplynutím
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov sa súd postavil na to stanovisko, že právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané v subjektívnej ale ani objektívnej premlčacej dobe.

92. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

93. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

94. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom

rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania
je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo
žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).

95. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)

zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 38,11 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.
Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.