Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616216547
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616216547.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: B. S., C.. XX.XX.XXXX, D. S.

M. XX, XXX XX R., štátna občianka SR, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária
so sídlom Ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o. so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpený: De minimis, spol. s r.o., advokátska
kancelária so sídlom Lovinského 2, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 125,95 eur s príslušenstvom, o určenie, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 570950697 sú pre neprijateľnosť neplatné takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu o určenie, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou v tomto znení:
celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm.g) Zákona ( ďalej „celkové náklady“ ) sú tvorené súčtom úroku
a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou sumou
51,49 Eur v Zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným
a žalobkyňou v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
v čl. I bod 1.2 v znení : zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí
Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 45

pravidelných splátkach a to v 44.týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky ) vo výške 4,12Eur a
poslednú splátku vo výške 4,12 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7.kaledárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu
pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste
svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa Zmluvy, ktorému práve vyhovuje a poskytovateľ
zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom
suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby,

ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí
vlastný príjem Poskytovateľa sú pre svoju neprijateľnosť neplatné, z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 125,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 5%
ročne počnúc od 12.01.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku ohľadne počiatku úroku z omeškania od 28.12.2016 žalobu žalobkyne proti žalovanému

z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 16,50 Eur na účet
vedený v Poštovej banke, a.s. č.ú.: IBAN : SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXXXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 30.12.2016 žalobu, v ktorej sa domáhala od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 125,95 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že
uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu zmluvu o doplnkovej službe,
od ktorých odvodzuje svoj nárok. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za absolútne
neplatný právny úkon. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 360,-Eur. Súčasne žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní
peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ( ďalej len
ako „Zmluva o doplnkovej službe“ ). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal, že

žalobkyni bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v preberaní finančnej hotovosti,
ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Zmluva o doplnkovej službe má k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu, aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine.
Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo
zahrnuté priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyni žalovaný práve takýmto spôsobom

obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok
nevyberalosobitne,alezahrnulhodosplátkyúveru.Odplatazadoplnkovúslužbu,ktorábolapredmetom
Zmluvy o doplnkovej službe bola percentuálne vo výške 51,50% z istiny poskytnutého úveru. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere a s ním súvisiaca Zmluva o doplnkovej službe by sa mali posudzovať ako
jeden celok. Akcesorický charakter Zmluvy o doplnkovej službe k Zmluve o spotrebiteľskom úvere

možno priamo dovodiť z bodu 1.1 priloženej Zmluvy o doplnkovej službe, v ktorých sa uvádza totožné
dojednanie. Zmluva o doplnkovej službe nie je samostatne označená číslom, ale priamo odkazuje na
číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej sa viaže.

2. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že Zmluva o doplnkovej službe bola nevyhnutnou

podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej
vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, čím sa poskytnutý úver
predraží, pretože musí platiť odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude preberať splátky úveru
v jej domácnosti. Uvedená služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola
podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvádza RPMN

vo výške 69,48%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe je
niekoľkonásobne vyššia. V skutočnosti zaplatí za úver 76,65% odplatu zo sumy poskytnutého úveru.

3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a súčasne v nej sú

viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený
konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje len údaj týkajúci sa počtu splátok. V Zmluve absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

4. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že v rámci samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
je špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu.Zdôvoduneurčitostiaabsencieskutočnéhoprotiplneniaprespotrebiteľajemožnéopodstatnene
považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku

došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.
Žalovanýprotiplneniezaposkytnutieúverurozložilnatrisumyatona:zdanlivoprimeranýúrok,poplatok
za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobcu porušil
tým, že v Zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, keď obchodný
zástupca poskytnutie úveru podmienil uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, v Zmluve o úvere

neuviedol skutočné RPMN. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný právny úkony,žalovaný mal nárok len na sumu, ktorá bola žalobkyni reálne poskytnutá. Finančné prostriedky, ktoré
prijal nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov je potrebné považovať za bezdôvodné
obohatenie, pretože finančné prostriedky žalovaný získal bez právneho titulu.

5. Žalobkyni na základe Zmluvy o úvere bola poskytnutá suma vo výške 360,-Eur. Žalovanému zaplatila
485,95Eur , takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 125,95 Eur.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.12.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do

27.12.2016. Žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, takže je dôvodné, aby počnúc od 28.12.2016,
kedy sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobkyni zaplatil zákonné úroky z
omeškania.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.01.2017 uviedol, že
neprijal od žiadneho svojho zákazníka plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode,

a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť.
V čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj Zmluvy o doplnkovej službe konal v súlade
so zákonom a jeho postup bol správny. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nie je na zvážení
žalovaného, či odmenu zo zmluvy o doplnkovej službe zahrnie alebo nezahrnie do RPMN, pretože
veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný

musí dodržiavať. Vzhľadom na jednoznačné znenie § 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že odplaty za dobrovoľné doplnkové
služby, či sankcie do RPMN nevstupujú. Poskytovanie doplnkových služieb je nielen úplne bežné na
finančnom trhu, ale priamo právna úprava takéto počínanie umožňuje a počíta s ním. Žalovaný odmieta
účelovú snahu žalobcu spájať akcesorickú povahu záväzkov s výškou RPMN v tom, že odmenu za

doplnkovú službu nezahrnul žalovaný do RPMN, čím malo dôjsť zo strany žalovaného k nesprávnemu
určeniu výšky RPMN. Pravdou je, že mohol doplnkovú službu formálne včleniť do textu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere s tým, že v prípade záujmu o túto službu by zákazník priamo v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere vyznačil, že má záujem aj o ňu. Práve z dôvodu prehľadnosti a nezameniteľnosti
sa žalovaný rozhodol doplnkovú službu vyčleniť do samostatnej zmluvy, uvedenej na samostatnej listine

s presným a vecným označením ako zmluva tak, aby každému zákazníkovi bolo hneď zrejmé, že
sa jedná o dva samostatné produkty. Odmena za doplnkovú službu podľa § 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch nepatrí do celkových nákladov, a teda nevstupuje do výpočtu RPMN, takže nie
je dôležité, či doplnková služba je uvedená v samostatnej zmluve alebo ako voliteľná súčasť v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Každý zákazník sa sám rozhodne, či osloví

žalovaného s požiadavku o poskytnutie úveru a rovnako sa slobodne rozhoduje, či v prípade poskytnutia
úveru bude využívať doplnkové služby, ktoré nie sú podmienkou získania úveru. Výhradne žalobkyňa
mohla zvoliť spôsob akým svoj dlh voči žalovanému splní. Doplnková služba je nadštandardnou službou
a je spoplatnená, keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava
sa do RPMN. Zmluva o doplnkovej službe obsahuje ustanovenie o predmete plnenia, ktoré je vyjadrené

presnou a pevnou sumou. Predmet ako aj ceny sú v Zmluve o doplnkovej službe vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé, aká je odmena ( nie poplatok ) za doplnkovú službu ako aj
to za čo sa táto odmena platí, t.j. v čom spočíva podstata služby. Za tohto stavu žalovanému nie je
zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v slobodnom trhovom prostredí nemohol poskytovať, pričom
zákazníci žalovaného mali záujem riadne ju využívať. Žalovaný takúto službu nemohol poskytovať

svojim zákazníkom zadarmo. Dohodnutú odmenu je potrebné považovať za plne súladnú s dobrými
mravmi, pretože zodpovedá nákladom spojeným s návštevou obchodného zástupcu svojho zákazníka
ako je cestovné, strata času a pod..

8. Žalovaný ďalej uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX obsahuje náležitosti

predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) a ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje konkrétny deň konečnej splatnosti úveru a jednoznačne sa v
nejuvádzavýškaúveru.VsúvislostistermínomkonečnejsplatnostisavZmluveospotrebiteľskomúvere
uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7.deň
45.týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti presne podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesplatí
úver predčasne alebo nebude v omeškaní. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje konkrétny jeden
deň konečnej splatnosti presne tak, ako sa toho domáha žalobca.9. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej konštatuje, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti
jasne uvádza , keď výška úveru je 360,-Eur, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,90% ročne ako
aj finančnou kvantifikáciou, ktorá predstavuje 39,06 Eur, výška jediného poplatku t.j. poplatku za

garantovanú službu je 51,49Eur, celková dlžná suma, ktorú má žalobkyňa zaplatiť a ktorá je tvorená
súčtom úveru a celkových nákladov je 450,55 Eur, počet splátok je 45. týždenných splátok, výška
jednotlivých splátok je 10,02Eur okrem poslednej týždennej splátky, ktorá je 9,67 Eur. Splatnosť prvej
splátky je 7.deň po pripísaní celej čiastky úveru na účet určený zákazníkom a splatnosť každej ďalšej
splátky nastane v 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný zastáva názor, že je
absolútne dostatočné, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a

zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka
žalovanému splatiť.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zdôrazňuje, že nerozumie námietkam žalobkyne o
nešpecifikovaní predmetu garantovanej služby, keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je tento

predmet presne a jasne špecifikovaný a to priamo v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poplatok
za garantovanú službu je prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladá aj § 2
písm.g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka , ktorý limitoval najvyššiu prípustnú odplatu pri spotrebiteľských úveroch, ktorá nebola v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere prekročená, čo nerozporuje ani žalobkyňa. Ak všeobecne záväzný

právny predpis umožňoval uzatvárať spotrebiteľské úverové zmluvy do určitej maximálnej výšky odplaty,
tak nemôžu byť z povahy veci v rozpore s dobrými mravmi, či inými právnymi predpismi také náklady
úveru, ktoré tento limit neprekročia a zároveň z toho vyplýva, že ak všetky náklady zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spoločne tento limit neprekročili, tak je zrejmé, že tento limit nemohol prekročiť
ani ktorýchkoľvek z jej dielčich nákladov posudzovaných osve. Žalovaný upozornil na opomenutie

synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu. Keďže teda žalovaný
na úkor žalobkyne nezískal akékoľvek bezdôvodné obohatenie je dôvodné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

11. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podaním , ktoré bolo doručené súdu dňa 21.02.2017.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom sporu boli uzavreté v rozpore so zákonom.
Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.,
§ 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Trvala na dôvodoch
uvedených v písomnej žalobe. Odmena za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa platiť na
základe Zmluvy o doplnkovej službe bolo nutné zahrnúť do ročnej percentuálnej miery nákladov s

poukazom na znenie § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by si žalobkyňa skutočne
mohla dobrovoľne vybrať medzi úhradami splátok „svojpomocne“ - lacnejší variant a prostredníctvom
obchodného zástupcu - drahší variant, je zrejmé, že by sa pre uvedenú službu s obchodným zástupcom
nerozhodla a tak si ušetrila náklady umelo predražujúce úver. Žalobkyňa si doplnkovú službu slobodne
a vážne nezvolila, pretože odmena za hotovostný výber splátok obchodným zástupcom žalovaného

podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy obchodných zástupcov žalovaného
slúžili výlučne záujmom poskytovateľa úverov. Žalobkyňa ďalej predložila čestné prehlásenia klientov
žalovaného, ktoré preukazujú, že ak chceli klienti dostať spotrebiteľský úver od žalovaného museli
bez možnosti voľby podpísať všetky im predložené listiny a splátky úveru museli uhrádzať v hotovosti
obchodným zástupcom žalovaného. Poukázala na zápisnicu z pojednávania Okresného súdu v Lučenci,

sp.zn. 21Csp/196/2016, na ktorom bolo vypočutých 12 svedkov. Žalobkyňa poukázala na zápisnicu
z pojednávania v spore vedenom pod sp.zn. 13Csp/18/2017, kde bolo rovnako preukázané, že úver
mohol byť poskytnutý len ak klient súhlasil s navrhovaným spôsobom jeho splácania. Doplnková služba
dohodnutá aj so žalobkyňou nebola dobrovoľná. Navrhla, aby súd vypočul ako svedkyňu I. S.Ú..

12. Žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu dňa 05.04.2017. Žiadal žalobu aj naďalej
zamietnuť, pretože nezískal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Zmluva o doplnkovej službe
bola zmluvou dobrovoľnou, ktorá nebola žiadnou podmienkou získania úveru. Odmena za ne sa
do RPMN nezapočítava, čo vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, orgánov dozoru apredovšetkým rozhodujúcej právnej úpravy ( § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi, v danom prípade na žalobkyni, aký spôsob pre splnenie
svojho dlhu využije. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu

má všetky náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si vo svojej replike
nedôvodne zamieňa administratívny poplatok s poplatkom za garantovanú službu. Zavedením poplatku
za garantovanú službu sa žalovaný zaviazal pre svojich zákazníkov zabezpečovať činnosť podľa
bodu 4, ktoré zo zákona nebol a ani nie je povinný zabezpečovať. Poplatok za garantovanú službu
je v adhéznych zmluvách o spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným, v ktorých je obsiahnutý

povinnou náležitosťou a preto automaticky vstupuje do celkových nákladov ako aj RPMN, teda do ceny
spotrebiteľského úveru. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespadá
medzi zakázané poplatky uvedené v citovanom § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských poplatkoch, je
v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne, určite pričom protiplnenie za daný
poplatok je v presne vymedzené v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení , ktoré bolo doručené Okresnému súdu Lučenec dňa 27.04.2017
zdôraznila, že je nelogické, ba až absurdné, aby žalobkyňa sama požadovala uzatvorenie zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, resp. si túto službu sama slobodne a vážne zvolila, pretože odmena za
hotovostnývýbersplátokobchodnýmzástupcomžalovanéhopodstatnezvyšujecelkovúodplatuzaúver.
Takúto službu si človek s nedostatkom peňazí dobrovoľne sám nevyberie. Žalobkyňa predložila čestné

prehlásenia fyzických osôb.

14. Podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Lučenec dňa 19.10.2017 žalobkyňa navrhla zmenu
žaloby - rozšírenie žaloby o určenie, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou v tomto znení:

celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm.g) Zákona ( ďalej „celkové náklady“ ) sú tvorené súčtom úroku
a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou sumou
51,49 Eur v Zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným
a žalobkyňou v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
v čl. I bod 1.2 v znení : zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí

Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 45
pravidelných splátkach a to v 44.týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky ) vo výške 4,12Eur a
poslednú splátku vo výške 4,12 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7.kaledárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu

pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste
svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa Zmluvy, ktorému práve vyhovuje a poskytovateľ
zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom
suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby,
ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí

vlastný príjem Poskytovateľa sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.

15.Súdurčiltermínpojednávanianadeň15.12.2017.Napojednávaniesadostavilažalobkyňa,zástupca
žalobkyne. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Súd pripustil rozšírenie

žaloby na pojednávaní dňa 15.12.2017.

16. Žalobkyňa vypovedala tak, že uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Potrebovala finančné
prostriedky, pričom obchodná zástupkyňa jej predložila „papiere“. Malé písmenká nevedela prečítať.
Obchodná zástupkyňa pani S. jej nič nevysvetlila. Obchodná zástupkyňa jej neponúkla možnosť, aby

úver splácala inou formou ako platbami v hotovosti.

17. Na tomto pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa pani I. S., ktorá vypovedala tak, že pôsobila u
žalovaného ako finančný agent. Žalobkyňa bola jej klientkou. Pokiaľ by žalobkyňa nepodpísala niektorú
z listín, nebola by dostala úver.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne Kristíny Bódiovej, prečítaním
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o zabezpečení splátok
úveru zo dňa XX.XX.XXXX, listinných dôkazov tvoriacich súdny spis sp.zn. 9Csp/205/2016.16. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXX ( č.l. 26 spisu - Zmluva o úvere ) za nasledovných

podmienok: poskytnutý úver 360 Eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu predstavujú sumu 450,55 Eur. Úrok je vyjadrený v Zmluve úrokovou sadzbou
22,90 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 39,06 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou
51,49 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov - RPMN vo výške 69,48%. Celková čiastka, ktorú je žalobkyňa povinná

zaplatiť žalovanému na základe Zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase
uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 450,55 Eur.
Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 50,91
%. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že zákazník zaplatí žalovanému dlžnú
sumu v 45 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je
10,02 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 9,67 Eur. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere poskytuje na dobu 45 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 45.týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa
podpisom Zmluvy potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Splatnosť každej splátky nastáva
siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky je dohodnutý siedmy
kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy

je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7.deň 45.týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň bola
podpísaná Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa
zaväzuje žalobcovi za odmenu podľa odseku 1.2 počas splatnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať
službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru
č. XXXXXXXXX. Žalobca sa zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu

vo výške 185,40 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať odmenu v 45 - pravidelných splátkach a to v 44
týždenných splátkach vo výške 4,12 Eur a poslednú splátku vo výške 4,12 Eur počas doby splácania
spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

17. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/196/2016 vyplýva, že súd vyslúchol v spore

žalobkyňuX.N.,ktoráuviedla,žemalaviaceropôžičiekodspoločnostiProvident,kpodpisovaniuzmluvy
o úvere došlo u nej doma, pričom zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, naposledy pani X. R..
Papiere vypĺňala vždy obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukázala kde a čo má podpísať. Stretnutie keď sa
podpisovala zmluva trvalo asi 15 minút a peniaze vždy dostala doma v hotovosti. Obchodná zástupkyňa
nezisťovala či má účet v banke, ktorý v skutočnosti aj mala a má ho aj doteraz. Peňažné prostriedky

vracala vždy v hotovosti obchodnej zástupkyni doma. Nikdy jej nebolo povedané, že môže platiť aj inou
formou, napr. poštou, len v hotovosti.

18. Svedok X.U. I. v tom istom spore tvrdil, že bral pôžičku od Providentu, pričom zmluvy o úvere
uzatváralapodpisovaldomasozástupcomX.S.zaspoločnosťProvident.Celkovomalštyrizmluvy,teda

zobral štyri úvery. Keď podpisoval zmluvu, vie, že podpisoval niekoľko listín a ukazoval mu obchodný
zástupcakdesamápodpísať.Spísaniezmluvytrvalotak10-15minútaobchodnýzástupcasahonepýtal
či má účet v banke, hoci tento účet má. Úver splácal každý týždeň v hotovosti doma do rúk obchodného
zástupcu. O tom, že by mohol platiť inou formou poučený nebol. Svedok uviedol, že keby mal vedomosť
a možnosť platiť cez účet v banke, resp. poštou a úver by bol lacnejší ako oproti tomu, že úver je drahší

keď z pohodlia jeho domu inkasovanie uskutočňuje poskytovateľ pôžičky, svedok uviedol, že by si vybral
lacnejšiu formu.

19. Svedkyňa B.U. A. v tom istom spore tvrdila, že rovnako ako manžel František Varga aj ona mala
úveryodspoločnostiProvident,atoviackrát.Zmluvupodpisovalidoma,tubolaajvypisovanáavypisoval

ju obchodný zástupca. Zmluvy boli uzatvárané s viacerými obchodnými zástupcami, a to X. R., pani D.
a pani C.. Obchodná zástupkyňa ukazovala kde a čo sa má podpísať, pričom peniaze dostala hneď od
obchodnej zástupkyne na ruku pri podpise zmluvy. Svedkyňa uviedla, že má účet v banke, ale obchodná
zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť nepýtala. K platbám dochádzalo každý týždeň, peniaze sa vyplácali
osobe, ktorá vypisovala zmluvu. Svedkyňa potvrdila, že je v spore so spoločnosťou Provident Financial.

20. Svedok W. S. v tom istom spore tvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke s Providentom viackrát. Zmluvy
sa uzatvárali u neho doma, podpisovala ju zástupkyňa, vypisovalo sa viacero listín, tak sedem alebo
osem papierov, pričom zástupkyňa ukázala kde sa má podpísať. Peniaze mu boli prinesené domov, účetv banke nemá, ani sa ho na to či má účet nikto nepýtal. Následne pôžičku splácal doma. Svedok uviedol,
že zástupkyňa mu povedala, že platenie funguje tým spôsobom, že sa platí obchodnému zástupcovi do
rúk, o inej možnosti platenia nebol upovedomený a nevedel, že keď k nemu príde obchodná zástupkyňa,

že bude úver drahší, pretože o tom informovaný nebol, rovnako ako aj o tom, že si môže peniaze
vybrať cez poštu, resp. banku a v tomto prípade by bol úver lacnejší. Svedok potvrdil, že je v spore so
spoločnosťou Provident, ktorú žaluje.

21. Svedkyňa H. Č. v tom istom spore tvrdila, že bola klientkou Providentu, pričom brala od nich úver,

zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukazovala kde má podpísať, všetko si to nečítala,
pretože listín bolo viacero. Obchodná zástupkyňa pani B. poodkrývala tie časti, kde bolo treba podpísať
a tak to aj svedkyňa podpisovala. Peniaze jej boli donesené domov, účet v banke nemá, obchodná
zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť pýtala. Úver splácala každý týždeň priamo doma do rúk obchodnej
zástupkyne. O možnosti iného splácania úveru nebola poučená, uviedla, že obchodná zástupkyňa pani
B. jej povedala, že bude chodiť pre peniaze k nej domov. V prípade, že by si mala zvoliť inú formu

splácania a úver by bol lacnejší, tak by si zvolila lacnejšiu formu splácania.

22. Svedkyňa X. S. v tom istom spore tvrdila, že mala pôžičku od Providentu, pričom zmluvu podpisovala
doma a zástupkyňa si chodila k nej pre peniaze. Podpisovala niekoľko listín, nepamätá si aké označenia
tieto listiny mali, mohlo ich byť tak tri či štyri. Obchodná zástupkyňa jej ukázala kde má podpísať zmluvu

a uzatvorenie zmluvy trvalo asi pol hodinu. Peniaze dostala do ruky, pričom účet v banke mala šesť
rokov. Obchodná zástupkyňa sa jej však nepýtala či účet má. Pôžičku splácala každý týždeň doma,
obchodný zástupca ku nej chodil, inú možnosť splácania nemala a nevedela, že mala aj takú možnosť,
aby mohla platiť v banke alebo na pošte. Svedkyňa uviedla, že je v spore so spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. ktorú žaluje.

23. Svedok Š.D. N. v tom istom spore tvrdil, že mal pôžičku od spoločnosti Provident, pričom zmluva
bola uzatvorená u neho doma obchodnou zástupkyňou, ktorá vypísala všetky papiere čo sa týka zmluvy
a on to len podpísal. Bola to hromada papierov, niektoré ostali u neho a niektoré musela zástupkyňa
vziať preč. Peniaze mu prišli na kartu, ktorú mu pani dala do ruky a s kartou vybral peniaze z bankomatu.

Svedok uviedol, že bez okuliarov dobre nevidí, ale zástupkyňa mu vysvetlila čo a kde má podpísať
a tak to podpísal. Potom si doma papiere prečítal. Zo zmluvy niečo porozumel, niečo nie. Pôžičku
splácal doma raz do mesiaca, pre peniaze chodila obchodná zástupkyňa. Svedok uviedol, že spoločnosť
Provident žaluje.

24. Svedok R. I. v tom istom spore tvrdil, že v minulosti úver od Providentu zobral, zmluvu podpísal
doma so zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorého meno nevedel uviesť. Podpisovalo sa viacero listín,
obchodná zástupkyňa mu ukazovala kde má podpísať, tak to podpísal. Z Providentom mal uzatvorené
dve zmluvy, obidve boli uzatvorené u neho doma rovnakým spôsobom. Raz bola podpisovaná zmluva so
ženou, druhýkrát s mužom, preto nevedel ktorá konkrétna zmluva bola s kým podpisovaná. Uzatvorenie

zmluvy trvalo asi 40 minút, peniaze dostal tak, že mu bola daná karta, s ktorou vybral peniaze z
bankomatu, úver splácal týždenne obchodnému zástupcovi doma. O inej možnosti splácania nevedel,
pričom účet v banke má, ale nevie či zástupca zisťoval či má účet v banke alebo nie, myslel si, že
nie. Nebol poučený o tom, že keď bude chodiť obchodný zástupca pre peniaze k nemu domov je cena
rozdielna ako keby platil bezhotovostne. So spoločnosťou Provident je v spore, nakoľko ju žaluje a chce,

aby mu bolo vrátené to čo zaplatil navyše. Svedok dodal, že všetko platil a platí cez internet banking.

25. Svedkyňa X. N. v tom istom spore tvrdila, že je klientkou Providentu od ktorého mala úver, pričom
zmluvabolauzatvorenáunejdomavobciStudenéprostredníctvomobchodnejzástupkyneB.A..Zmluvu
podpisovala tak, že obchodná zástupkyňa jej ukázala čo má podpísať a trvalo to asi hodinu. Pôžičku

dostala v hotovosti a platila tak, že každý týždeň prišla obchodná zástupkyňa, ktorej to platila do rúk
doma. Obchodná zástupkyňa povedala pri uzatváraní zmluvy, že sa takto bude platiť. Účet v banke
nemá, ale ani obchodná zástupkyňa si to nezisťovala. Obchodná zástupkyňa ju nepoučila, že je aj iná
možnosť splácania ako to, že príde domov, nebola jej poskytnutá možnosť platiť poštou alebo bankou
a nevedela, že je iná cena úveru keď bude chodiť domov obchodná zástupkyňa ako keby to platila inou

formou. Uviedla, že obchodnú spoločnosť žaluje prostredníctvom advokátskej kancelária W.. J. H. R..

26. Svedkyňa X.Ž. I. v tom istom spore tvrdila, že má pôžičky od spoločnosti Provident. Zmluvy uzatvorila
a spisovala doma, pri prvom uzatvorení zmluvy podpísala asi dve listiny, presne si nepamätala, pretožemala dva úvery a pri druhej zmluve, asi tiež dve listiny. Kde má podpísať, to jej ukázala obchodná
zástupkyňa K. R.. Uzatvorenie zmluvy netrvalo dlho, asi len 5 minút, pričom zástupkyňa ju poučila koľko
dostane, koľko má platiť a peniaze dostala v hotovosti. Podľa oboch zmlúv platila niekedy týždenne,

potom to bolo raz mesačne do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila inkasovať. Neskôr to bola
zástupkyňa I. Č. a na konci nejaká pani U.. O spôsobe platby sa dozvedela pri uzatvorení prvej zmluvy a
potom vždy keď prišla obchodná zástupkyňa, ktorá povedala kedy príde najbližšie. Či má účet v banke
zástupkyňa nezisťovala, ani ju nepoučila, že má inú možnosť splácania splátok ako tým, že bude chodiť
k nej domov. Svedkyňa ani nevedela, že bola iná možnosť, že je iná cena keď chodí inkasovať obchodná

zástupkyňa ako keby sa platilo formou pošty a pod.

27. Svedok M. S. v tom istom spore tvrdil, že mal úver od spoločnosti Provident, pričom zmluva bola
uzatváraná u neho doma. Zmluvu ako aj ďalšie listiny vypĺňala pani X. R., obchodná zástupkyňa.
Podpisoval niekoľko listín, nevie už koľko a zmlúv mal s Providentom uzatvorených viacero. Pri uzavretí
prvej zmluvy mu nebolo povedané, že môže platiť aj inou formou, napr. poštou, len to, že musí platiť do

rúk obchodnej zástupkyne. Obchodná zástupkyňa mu ukázala kde má čo podpísať, peniaze v prvom
prípade dostal pri podpísaní zmluvy, následne platil do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá mu pri uzavretí
zmluvy povedala, že bude chodiť pre splátky pôžičky. Obchodná zástupkyňa myslí si, že nezisťovala
či má účet v banke, ktorý inak má asi už 20 rokov. Nevedel, že úver môže splácať bezhotovostne pri
prvej zmluve, pri druhej to už vedel, vtedy mu obchodná zástupkyňa povedala, že tá možnosť tu je. Pri

druhom úvere už zrefinancovával prvú pôžičku, tzn. splácal vlastne tým druhým úverom úver prvý. Takto
však zobral od Providentu deväť alebo desať úverov, nie všetky však boli použité na refinancovanie
predchádzajúceho úveru. Teraz pri poslednej zmluve už splácal na účet banky, predtým splácal vždy
do rúk obchodnej zástupkyne, lebo len pri poslednej zmluve, ktorú uzatváral mu obchodný zástupca
povedal o možnosti splácať úver iným spôsobom ako do rúk obchodného zástupcu, napr. cez bankový

účet. Poslednú zmluvu uzatvoril pred necelými dvoma rokmi. Predtým nevedel, že je iná cena úveru keď
sa platí obchodnej zástupkyni alebo cez banku, ale pri tejto poslednej zmluve to už vedel, že keď bude
obchodný zástupca chodiť k nemu tak bude platiť za túto službu a bol o tom poučený, preto si vybral tú
možnosť, že nebude platiť obchodnému zástupcovi. Svedok uviedol, že v súčasnosti Provident žaluje
vo veci jednej zmluvy, nakoľko predchádzajúce zmluvy už nemá.

28. Svedok Š.D. D. tvrdil, že pôžičku od spoločnosti Provident bral v troch prípadoch, zmluva sa
uzatvárala u neho doma a túto pripravovala a vypĺňala pani s ktorou zmluvu uzatváral, išlo o pani I.
Č.. Pri uzavretí zmluvy podpisoval asi 7-8 listín, presne už nevie. S každou listinou nebol oboznámený,
listiny si prezrel aj prečítal, pritom mal však pocit, že obchodná zástupkyňa ho neoboznámila tak ako

by mala s obsahom týchto listín. Ukázala mu kde má podpísať a uzatvorenie zmluvy prebiehalo asi 20
minút. Peniaze dostal cez bankový účet, pretože mu prišla poštou kartička, s ktorou si mohol vybrať
peniaze z bankomatu, pričom bankový účet mal zriadený. Obchodná zástupkyňa sa ho aj pýtala či má
zriadený účet v banke, ale úver splácal v hotovosti doma, kedy chodila k nemu obchodná zástupkyňa
pani Č. pre peniaze a o inom spôsobe splácania, ako do rúk obchodnej zástupkyne nevedel. Nevedel

ani o tom, že sú rozdielne ceny v prípade, že chodí si pre peniaze obchodná zástupkyňa, ako keby
platil povedzme internetbankingom. Preto vždy platil hotovostne do rúk obchodnej zástupkyne, ani o inej
možnosti platenia sa nerozprávali. Nevie ani aký je rozdiel v cene medzi úverom keď chodil obchodný
zástupca pre splátky úveru ako keby nechodil, o rozdiele v platbách nevedel a ani nevie aký je v tom
rozdiel, keby si však mohol vybrať, vybral by si úver lacnejší. So spoločnosťou Provident je v spore,

žaluje ju, pričom v konaní sa zastupuje sám.

29. Svedkyňa X. D. v spore sp.zn. 13Csp/30/2017 na pojednávaní dňa 08.06.2017 tvrdila, že pôsobila
v období rokov 2012-2014 ako obchodná zástupkyňa žalovaného. Nevedela sa vyjadriť k počtu
uzatvorených zmlúv, bolo ich veľké množstvo, rádovo však gro týchto zmlúv boli refinancovania

existujúcich úverov resp. tzv. súbežky, t.j. dve-tri zmluvy súčasne popri sebe dojednané. Žalovaný
poskytoval bezhotovostné pôžičky, neskôr pôžičky na kartu. Rozdiel medzi zmluvami bol taký, že pri
zmluvách v hotovosti a neskôr na kartu peniaze dostali klienti ihneď. Buď ich vyplatili pri podpise
zmluvy obchodné zástupkyne, neskôr sa prešlo na bezhotovostný systém a kartou, čo znamenalo,
že pri podpise zmluvy klientovi odovzdali kartu, po odsúhlasení zmluvy fakticky okamžite call centrum

túto kartu „nabilo“ a do polhodiny mohol klient úver čerpať. V týchto prípadoch bol výber finančných
prostriedkov hotovostný. Pri bezhotovostnej pôžičke obchodné zástupkyne nemali žiadnu povinnosť,
pretože klient čerpal bezhotovostne pôžičku, platil ju do banky sám. Nemuseli obchodné zástupkyne
vyberať splátky úveru. „Keď bol nový klient, tak mal na výber pri podpise zmluvy či chce bezhotovostnúpôžičku alebo hotovostnú pôžičku, keď však už bolo refinancovanie, tu už výber nebol, listiny už prišli
pripravené s tým, že výber sa realizoval osobne, v hotovosti sa inkasovalo. Keď sa klient pred podpisom
zmluvy ako nový klient rozhodol, že chce peniaze v hotovosti alebo na kartu, tak už výber nemal akým

spôsobom bude pôžičku uhrádzať. Už bola možná len platba splátok hotovostná, čo sme realizovali my
ako obchodní zástupcovia.“ Na to, či klient mal právo si po podpise zmluvy, ak chcel pôžičku hotovostne
zmeniť spôsob platenia splátok z hotovostného na bezhotovostný, na toto si už svedkyňa nespomenula.
Vedela, že bola lehota možno 10-15 dní na odstúpenie od zmluvy, vtedy musel klient bezúročne celú
poskytnutú pôžičku vrátiť. Na otázku sudcu, či by bola klientovi poskytnutá pôžička ak by chcel, aby

bola poskytnutá v hotovosti resp. na kartu, niet teda bezhotovostne a nebol by chcel podpísať zmluvu
o doplnkovej službe spojenú s hotovostným platením splátok, svedkyňa uviedla: „nebola by pôžička
poskytnutá.“ Na otázku zástupkyne žalovaného, aby sa svedkyňa vyjadrila k tomu, z čoho vyplývala
povinnosť klientov podpisovať súčasne s úverovou zmluvou aj zmluvy o doplnkových službách svedkyňa
uviedla: „Takto nám to bolo prezentované, fakticky listiny sme dostali ku každej zmluve spojené a takto
sme boli inštruovaní na ich podpis.“

30. V spore sp. zn. 13Csp/18/2017 dňa 05.06.2017 žalobkyňa Ž. M. tvrdila, že uzatvorila celkom štyri
zmluvy o pôžičke. Všetky pôžičky boli poskytnuté v hotovosti, splácala týždenne doma obchodným
zástupcom, ktorí chodili peniaze vyberať. Pri podpise zmluvy uzatvárala viacero papierov a kde mala
podpísať, v ktorej časti, tak to jej povedala obchodná zástupkyňa a podpisovala tým spôsobom, že

jej obchodnou zástupkyňou bolo ukazované kde má podpisovať a okraj papierov bol nadvihovaný.
Zástupkyňa nehovorila o ničom takom či môže splácať v hotovosti alebo inou formou, ani sa ju výslovne
nepýtala či má účet v banke, hoci účet nemala, ale manžel ho mal. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť
podvedená, pretože Provident žiadal, aby bolo splácané viac.

31. Na tom istom pojednávaní žalobca U. L. tvrdil, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou
zo štyroch zmlúv, ktoré uzatvoril s Providentom, prvé tri zmluvy uhradil. Každá zo zmlúv bola uzatváraná
za Provident s inou osobou, spôsob bol však stále rovnaký, zmluvy sa uzatvárali doma. Zmluva, ktorá
je predmetom konania bol vypisovaná obchodným zástupcom pánom I., ktorého žalobca kontaktoval,
že súrne potrebuje peniaze, zavolal ho, pričom zástupca prišiel, zmluvu spisoval doma a aj ju vypisoval

pred ním. Nevie či podpisoval aj nejaké iné papiere či tam boli, asi nie, podpisoval len tú zmluvu. Peniaze
potreboval súrne na rekonštrukciu domu, ktorý prerába, k vyplateniu peňazí došlo na pošte. U troch
predchádzajúcich mu peniaze boli vyplatené doma. Dostal aj nejakú poukážku, s tou šiel na poštu a tam
mu to vyplatili. Kým mu peniaze boli poskytnuté, tak to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože bol medzitým
víkend. Peniaze splátok úveru platil každý týždeň, chodili ich inkasovať k nemu domov, bolo to tak

dojednané a neboli žiadne jednania o tom, že by mohol dlh splácať aj iným spôsobom, napr. na pošte
alebo na účet. Splátky splácal doma v hotovosti, bolo to tak povedané, že je treba platiť v hotovosti,
nebola tu ponúkaná žiadna iná možnosť.

32. Svedkyňa W.Ú. S. vypočutá do zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Lučenec, sp.zn.

13Csp/121/2016vypovedalatak,žepracovalaprežalovanéhovroku2011až2016.Počastohtoobdobia
uzatvárala zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Zisťovala osobné pomery toho ktorého klienta, či má
alebo nemá účet v banke. Keď pomery klienta preverila zavolala vedúceho, s ktorým prekonzultovala
možnosť poskytnutia úveru. Chodili finančné prostriedky vyberať od klientov, za túto službu bola
platená. Bola možnosť splácať úver prostredníctvom banky, avšak zákazníci takýto spôsob platenia

nepreferovali, pretože v tomto prípade boli peniaze poskytnuté až o 14 dní, pričom zákazníci mali záujem
o výplatu finančných prostriedkov ihneď. Na tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa X. R., ktorá
pôsobila ako obchodná zástupkyňa žalovaného približne po dobu 5 rokov. Ukončila činnosť vo februári
2017.Zhľadiskaodmeňovaniabolrozdiel,čibolazmluvaospotrebiteľskomúveredojednanáakozmluva
so službou, alebo bez služby. V prípade, ak bola dojednaná úverová zmluva so službou, tak z odmeny

za službu mali províziu 5,28% z výberu.

33. Obchodná zástupkyňa žalovaného X. R. bola vypočutá ako svedkyňa v spore Okresného súdu
Lučenec,sp.zn.13Csp/121/2016dňa08.06.2017akoajvovecivedenejpodsp.zn.21Csp/196/2016dňa
31.05.2017 vypovedala tak, že ak chcela mať žalobkyňa finančné prostriedky ihneď, tak Zmluvu musela

podpísať. To bola služba za to, že peniaze dostala ihneď a následne sa realizovali výbery splátok. Pokiaľ
klienti chceli peniaze v hotovosti ihneď, museli podpísať Zmluvu KOMFORT.34. Obdobne vypovedali obchodní zástupcovia žalovaného v spore vedenom na Okresnom súde v
Lučenci, pod sp. zn. 13Csp/96/2016 , 13Csp/58/2017, 7Csp/45/2016.

35. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou, a to čestných prehlásení ( č.l. 85 až 108 spisu) je
zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu, v zmysle ktorých označené
subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú, že v určitý konkrétny
deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49,
prostredníctvomjejobchodnéhozástupcu,taktiežoznačenéhomenom,zmluvuospotrebiteľskomúvere,

číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú, že potom ako si
obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a predložil im k podpisu
zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu, aby úver dostali, museli
podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by bola aj iná možnosť ako
čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania. Bola iba jedna možnosť,
a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil osobne pravidelne vyberať

obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené podpisom a vo Fiľakove
s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné
prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami X. S., X. I.C., R. A., B. S., X. N.,
U. A., W. S., X. W., Y. W., X. N., B. A., M. S., Š. D., K. M., Q. S., R. I., . Z vyššie uvedených osôb boli
ako svedkovia vyslúchaní v spore sp. zn. 21Csp/196/2016 nasledujúce osoby: X. I., R. A., B. A., W. S.,

X. S., Š. N., R. I., X. N., X. I.Á., M. S., Š. D., Q. S..

36. Čestné prehlásenia H. Č. ( č.l. 92) sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných
prehlásení. Menovaná uvádzala, že dňa 03.10.2014 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o., prostredníctvom jej obchodného zástupcu D. B.H. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a

to tým spôsobom, že na základe reklamnej ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla
k nej domov, kde podpisovali zmluvu. Obchodná zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny,
ktoré treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba,
obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné
alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná

týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť
neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze
jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva
u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú splátku úveru.

37. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 19.10.2017 rozšíril žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. V písomnom rozšírení
žaloby uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 298 CSP, z ktorého vyplýva, že súd aj bez
návrhu vykonáva z úradnej povinnosti súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok. Samotné
ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných nárokov, čo zjavne

vyplýva z dikcie ustanovenia „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...". Spotrebiteľ,
rovnako ako v danej veci aj on, má z dôvodu a v záujme naplnenia čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
vždy a priamo zo zákona naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na
poskytnutí právnej ochrany pred jej ďalším používaním. Právo domáhať sa inter partes individuálneho
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno spotrebiteľovi odňať: poukázal na čl. 6 Smernice

Rady 93/13/EHS, poukázal na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007: „Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách" a podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007; proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, bez akýchkoľvek pochybností, aj ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda už samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytuje

dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj
na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa.

38. Uviedol, že sa môže domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj priamo podľa § 137
CSP. Samotné ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných

nárokov, čo zjavne vyplýva z dikcie ustanovenia „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...".
Aj pre prípad, že strana, ktorou je spotrebiteľ podá návrh na súd na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a nebude popritom uplatňovať ani žiaden iný nárok, potom súd v zmysle § 298 ods. 1 CSP, oneprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnúť musí, čo vyplýva zo znenia § 298 ods. 1 CSP; a contrario,
teda bez návrhu súd rozhodnúť môže, ak je návrh podaný, súd rozhodnúť musí.

39. Zmluvné ustanovenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o. obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a obsiahnuté v súvisiacej Zmluve o zabezpečení splátok
úveru č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky.

40. Žalovaný v postavení obchodníka zámerne zahmlieval vo svojich zmluvných formulároch skutočnú

odplatu, ktorú bol povinný žalobca v postavení zákazníka za poskytnuté úvery zaplatiť. Odplata, ktorú
žalovaný požadoval od žalobcu je rozdelená do troch častí: úrok, poplatok za garantovanú službu,
poplatok za hotovostný výber splátok.

41. Tzv. služba, ktorá mala byť žalovaným poskytovaná za poplatok za garantovanú službu je
špecifikovaná v bode 4. oboch zmluvy o spotrebiteľskom úvere na strane č. 2. Podstatou takejto tzv.

služby bolo fakticky len to čo malo slúžiť záujmom žalovaného resp. sa malo jednať o plnenia, ku ktorým
nikdy zo strane žalovaného nepríde pokiaľ si žalobca plní svoje povinnosti riadne a včas. Teda sa jedná
o typický príklad fiktívnej služby, ktorá nie je nikdy poskytnutá resp. spadá do štandardnej povinnej
administratívy žalovaného spojenej s predajom úveru. Výška poplatku je v každom prípade zjavne
neprimeraná. Podmienkou získania úveru žalobcom bolo podpísanie všetkých listín vrátane aj zmlúv

o zabezpečení splátok úveru. Tzv. odmena za hotovostné inkasovanie splátok bola pre žalovaného
nástrojom jednak na odmeňovanie svojich obchodných zástupcov a súčasne na zvýšenie efektivity
výberov splátok prostredníctvom osobných návštev spravidla raz týždenne. Žalobkyňa ako zákazníčka
má na dôvažok platiť za niečo, čo jej prináleží zo zákona (§ 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Kľúčové
u oboch týchto zmluvných dojednaní je to, že obchádzajú zákon nakoľko je zjavne neprijateľné, aby

žalovaný cielene uvádzal žalobcu (ako aj ďalších svojich zákazníkov) do omylu v otázke skutočnej
odplaty t.j. celkových nákladov za poskytnutie úveru.

42. V každom prípade je potrebné za daných okolností aplikovať ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len ako zákon č. 129/2010 Z. z.), nakoľko žalovaný nesprávne uviedol
v zmluvných dokumentoch výšku úroku (odplaty), resp. je úplne zjavné, že údaj RPMN nezodpovedá
skutočnosti, § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN má a musí zahŕňať všetky povinné náklady,
ktoré sú podmienkou získania úveru. Porušenie resp. obchádzanie tohto jednoznačného znenia zákona
má za následok, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti sú všetky

vyjadrenia žalovaného o synalagme absolútne mimo reality posudzovaného zmluvného vzťahu.

43. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie neprijateľnosti špecifikovaných zmluvných dojednaní je
podľa jej názoru skutočnosť, že zmluvné dojednania o tzv. garantovanom poplatku a tzv. hotovostnom
inkasovaní splátok boli žalovaným využívané ako nástroj na zahmlievanie skutočnej odplaty a

obchádzanie zákona. V konečnom dôsledku práve existencia týchto neprijateľných dojednaní má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť oboch úverov resp. existencia týchto neprijateľných dojednaní
môže viesť ku konštatovaniu úžernej odplaty a absolútnej neplatnosti zmlúv. Avšak pokiaľ by označené
zmluvné podmienky neboli neprijateľné, nebolo by možné ani uvažovať o neplatností zmlúv. Inak
povedané bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv resp. ich absolútna neplatnosť je možná iba za

predpokladu konštatovania neprijateľných zmluvných dojednaní.

44. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXX,
konkrétne: Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený

pevnou sumou 51,49 Eur. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve
o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXX v čl. I. bod 1.2, konkrétne: Zákazník sa zaväzuje, že
za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 45 pravidelných splátkach a to v 44 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 4,12 Eur a poslednú splátku vo výške 4,12 Eur počas doby splácania

spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri
prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto
zmluvy.45. Žalovaný žiadal zmenu žaloby zamietnuť. Uvedený návrh žalobkyne je v priamom rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania ako aj účinnej právnej ochrany práv. žalovaný považuje
podanie žalobkyne za zmenu žaloby, ktorá je neprípustná a je porušením sudcovskej koncentrácie

konania podľa § 291 ods. 3 Civilného sporového poriadku. V prípade, ak by zmena žaloby bola
pripustená súdom, žalobkyňa neosvedčila svoj naliehavý právny záujem na takejto zmene žaloby.

46. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

47. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

48. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

49. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. f), j), k), zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere 1 musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( v čase uzavretia Zmluvy o úvere 2 písm. l) citovaného
zákona ).

50. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinný ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

51. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

52. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,

na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej
osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa

zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na
platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluveuzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou
iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za

kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.

53. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

54. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

55. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

56. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

58. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

59. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

60. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

61. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu

ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie § 216 C.s.p.).
V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné
obohatenie.

62. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

63. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa sospoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 360,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvoril so
žalovanýmZmluvuozabezpečenísplátokúveruspočívajúcuvpreberanípeňažnejhotovostižalovaného

od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX.

64. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,

na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

65. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,

plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.

66. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

67. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavreté v písomnej forme, čiže v súlade so

zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný určiť
v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko
na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona). Súdy citované
znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES, ktorá hovorí len
o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

68. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit
Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny
dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú

splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz
v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká
časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,

aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure
neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov
únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora

(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015
zo dňa 25.01.2017).69. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobkyni úver poskytnutý na dobu 45 týždňov. Termín

poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 45. týždňa po dni
uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok
10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice
2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho
dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia,
ktorý uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je
splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek

formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa
však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v
Zmluvách o úvere 1, 2 bol konkrétne definovaný počet splátok 45 a 60, definovaná výška každej splátky,
určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný
dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať

samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým
úverom.

70. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov, okrem
kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom

sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami sporu

dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť odmenu
osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve.
Potvrdzuje to výpoveď žalobkyne, ale aj výpovede svedkov v iných konaniach vedených na Okresnom
súde v Lučenci a výpoveď svedkyne I. S.. Žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky v sume nie

veľmi vysokej, a aby ich získala musela podpísať dohodu o doplnkových službách k Zmluve o úvere.
Naviac obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný v závislosti od výšky sumy výberu splátok od
jednotlivýchklientov.Obchodnýzástupcamaltedaajvlastnýekonomickýzáujemnauzatvorenízmluvyo
garantovanomvýberesplátok.Vsúladesustanovením§52aObčianskehozákonníka,sajednáoprípad,
keď z povahy zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva,

že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Potom náklady spojené s doplnkovou službou mali byť
započítané do ročnej priemernej miery náklady, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v
súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že platbu odmeny v zmysle
zmluvy o garantovanej službe do RPMN nezahrnul, takže táto otázka nebola medzi žalobkyňou a
žalovaným spornou. Finančná situácia žalobkyne nebola dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii

súd uveril jej výpovedi, ktorá bola podporená aj výpoveďou svedkyne, že nemala možnosť zvoliť si
iný spôsob platenia len ten, ktorý jej ponúkol žalovaný, pričom výška odmeny za doplnkovú službu
185,40 Eur bola percentuálne vyššia ako 50% z poskytnutého úveru ( 360,-Eur ). Keďže Zmluva o
doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere, ktorá sú predmetom sporu a v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX nebola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech žalobkyne považoval súd Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..71. Poplatok za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ ako aj podľa Čl.4
ods. 2 Smernice 93/13/EHS samotnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku. Žalovaný
v Zmluve o úvere tento administratívny poplatok špecifikoval a určil ho určito, jasne a zrozumiteľne.

72. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže
súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni
bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXX poskytnutá suma 360,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu

vo výške 485,95 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 125,95 Eur.

73.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsapostavilnatostanovisko,žežalovanýsabezdôvodneobohatilna
úkor žalobcu, nakoľko v Zmluvách o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN

čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou
úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o garantovanej službe,
súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

74. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 12.01.2017, kedy

prevzal žalobu, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie. Predžalobnú výzvu
zástupcu žalobcu zaslanú emailom nepovažoval za takú, ktorá mohla vyvolať účinky dobrovoľného
plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 12.01.2017 do zaplatenia a
vo zvyšku žalobu zamietol.

75. Žalobcom bola v priebehu sporu doručená žalobkyňou aj zmena žaloby - rozšírenie žaloby o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok. Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 9Csp/205/2016-196
zo dňa 15.12.2017 pripustil zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby o určenie neprijateľných podmienok.
Neprijateľná podmienka predstavuje ustanovenia zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že, aby

mohol skúmať neprijateľnosť nejakej zmluvnej podmienky, ktorá sa nachádza v zmluve, táto zmluva
by mala existovať a zaväzovať jej účastníkov, t. j. strany sporu. V prejednávanom spore má súd za
preukázané,žeZmluvamedzistranamisporuuzatvorenádňa10.02.2014akoZmluvaospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXX zanikla splnením, a to zaplatením poslednej splátky žalobkyňou. Žaloba bola na
súd podaná dňa 19.10.2017. Z uvedeného je zrejmé, keďže Zmluva zanikla splnením, nespôsobuje

práva a povinnosti medzi stranami sporu, nijako ich nezaväzuje. Posúdením neprijateľnosti zmluvných
podmienok v Zmluve, ktorá nezaväzuje strany sporu sa nemôže predísť protiprávnemu stavu, a
porušeniu práv spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že nie je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto
už zanikli. Platí, že rozsudkom sa má určiť existencia, resp. neexistencia práva ku dňu jeho vyhlásenia
(§ 217 CSP).

76. Súd túto časť žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok posúdil ako návrh v zmysle §
137 písm. c/ CSP. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie, ak na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd s poukazom na článok 6 Smernice Rady

93/13/EHSmázato,žesíceideokonanie,kdejepotrebnépreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem,avšak
spoukazomnauvedenúsmernicuspotrebiteľmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľných
podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa v danom prípade však nemôže byť dosiahnutá s poukazom
na zdôvodnenie žaloby v odseku 65, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol a rozsudok
v danom prípade by bol záväzný len pre strany konania. Právne subjektívna záväznosť rozsudku

v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej regulácie konania o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP). Rozsudok vydaný v konaní o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je záväzný pre každého. V danom prípade, keďže nešlo
o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach by bol rozsudok záväzný len pre strany
sporu. Súd však opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, teda zmluvné vzťahy medzi stranami sporu zanikli splnením, preto podľa názoru súdu už v týchto
zmluvných vzťahoch nemožno chrániť žalobkyňu ako spotrebiteľku, keďže v čase vyhlásenia rozsudku
zmluvné vzťahy medzi stranami sporu už neexistovali.77. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

78. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

79. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania
je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo
žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).

80. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)

zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.