Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202248
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118202248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - N. S. XX, zastúpený

JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD. advokát, so sídlom Nitra - Piaristická 2, proti žalovanej: B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. V. - V. XX, zastúpená Mgr. Jana Hoksová, advokátka, so sídlom Volkovce - J.
Kalinčiaka 13, o zaplatenie sumy 920 eur, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 23.02.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného
obohatenia v sume 920 eur s úrokom z omeškania. V rámci exekúcii bolo žalobcovi zrážané riadne

mesačnévýživnévsume140eur.Dňa21.09.2015nadobudlažalovanáplnoletosť. Výživnéboloznížené
od 01.03.2013. Od septembra 2015 do júla 2017 tak žalobca mesačne uhradil vyššie výživné ako mal
zákonnú povinnosť celkovo 920 eur.

2 Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval písomne podaného návrhu. Žalovaná predstavuje medzi
vyplatenou sumou a sumou na ktorú mala žalovaná nárok podľa rozhodnutí súdov za obdobie od
septembra 2015 do júla 2017. Ak by bol tento návrh v rozpore s dobrými mravmi boli by v rozpore s

dobrými mravmi aj rozhodnutia OS a KS z čl. 3 a 12. Za dané obdobie bola žalovaná suma od žalobcu
vymožená v exekučnom konaní. Nesúhlasil s námietkou premlčania keď až na základe rozhodnutia KS
potvrdzujúce rozhodnutia OS o znížení výživného vykonateľného dňa 24.7.2017 sa žalobca dozvedel o
svojom nároku. Čo sa týka ďalších námietok po narodení žalovanej mal žalobca záujem sa s dieťaťom
kontaktovať, v tomto mu bolo intenzívne bránené zo strany matky žalovanej na základe čoho rezignoval.
Nie je pravdou, že by žalobca finančne zabezpečoval synov v plnoletosti, naopak títo po nadobudnutí
plnoletosti zabezpečovali finančne spoločnú domácnosť, za týmto účelom si brali aj pôžičky. Nie je

pravdou, že by niektorí zo synov navštevoval súkromnú školu. Čo sa týka konania o zníženie výživného
súd mohol konať, nič mu v tom nebránilo, dovolacie konanie nebola prekážka pre ktorú by nebolo možné
konať. Súd sa sám rozhodol čakať na skončenie dovolacieho konania. Toto však v danom konaní
nenamietali. Žalobca po dlhú dobu plnil výživné nad rámec svojich možností a schopností v čom mu
pomáhali finančne aj plnoletí synovia, preto tento návrh nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhoval žalobe vyhovieť.

3. Žalobca sa pridržiava podaného návrhu. K veci nemal čo by uviedol.

4.Právnazástupkyňažalovanejuvádzala,ženavrhujenávrhzamietnuť.Čosatýkanárokuodseptembra
2015 do februára 2016 tu vnáša námietku premlčania ohľadne sumy 240 eur keď išlo o riadne výživnéktoré bolo strhávané ako to je aj dokladované v spise za ten ktorý mesiac keď malo byť uhradené. Vo
zvyšku navrhuje návrh zamietnuť majúc ho v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV. US 55/2011 zo dňa 24.2.2011 a rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/2012 zo dňa

26.4.2012. Žalobca a matka žalovanej neboli manželia. Žalovaná pochádza z ich mimomanželského
vzťahu počas manželstva žalobcu. Žalobca mal ešte dve ďalšie vyž. povinnosti na starších synov
na ktorých prispieval nadštandardne oproti žalovanej keď jednému platil súkromnú školu a ako sám v
iných konaniach prezentoval, musel ich finančne zabezpečovať aj potom ako dosiahli plnoletosť. O
žalovanú sa žalobca nikdy nezaujímal. Prvý krát ju videl ako plnoletú. Vždy sa žalovaná musela či už

prostredníctvom matky ako maloletá neskôr domáhať súdnou cestou a exekúciou platenia výživného
od žalobcu ktorý jej nad rámec určeného výživného a ešte k tomu exekuovanému nič neplatil. Nedal jej
žiadny darček či na Vianoce alebo na narodeniny. Žalovaná je študentkou prvého ročníka VŠ, privyrába
si iba občas brigádnicky, keď určené výživné je nedostatočné jej finančným potrebám. Čo sa týka
predchádzajúcich konaní potom ako bolo zvýšené výživné na žalovanú podal po cca 3 mesiacoch
žalobca dovolanie ako aj návrh na zníženie výživného. Vo veci zníženia výživného sa nemohlo konať,

pokým nebolo vyriešené dovolacie konanie. Žalovaná nespôsobovala žiadne prieťahy v konaní. Ak
by musela žalovaná dlžnú sumu zaplatiť, žiadala by splátky vo výške 10 eur mesačne, keďže sama
je odkázaná na výživu od žalobcu. V súčasnosti sa vedie konanie o zvýšenie výživného. V rozsudku
11P/437/2008-68 zo dňa 26.5.2009 na strane 3 vyplýva, že syn V.alobcu navštevoval súkromnú strednú
školu ANYMUS v Nitre. Zo žiadnych spisov nevyplýva, že by matka žalovanej bránila žalobcovi v styku

s dieťaťom. Predchádzajúce spisy sú dostatočne rozsiahle, svedčiace o tom, že dostať výživné od
žalobcu nebolo jednoduché, napr. uvádzal, že jeho manželka je nezamestnaná, pričom sa zistilo, že
pracuje na dohodu. Taktiež sám žalobca sa vyjadroval, že finančne podporoval synov po skončení školy
kým sa zamestnali.
Navrhovala návrh zamietnuť vzhľadom na uvedené skutočnosti. Poukazovala aj na zdôvodnenie

rozhodnutia KS vykonateľného 24.7.2017 v tom, že predmetné rozhodnutie nemôže u otca vyvolať
uspokojenie nakoľko je jeho trvale platnou povinnosťou zabezpečovať potreby dieťaťa.

5.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žalobou z čl. 1-2, rozsudkom
OSzčl.3-11,rozsudkomKSzčl.12-17,prehľadomúhradzčl.18,vkladomvhotovostizčl.19,výzvouna

plnenie z čl. 20, spisy 7Pc/25/2017, 26P/96/2013, 11P 357/2010, 11P/437/2008 a zistil tento skutkový
a právny stav :

6. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 23.02.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného
obohatenia v sume 920 eur s úrokom z omeškania. V rámci exekúcii bolo žalobcovi zrážané riadne

mesačnévýživnévsume140eur.Dňa21.09.2015nadobudlažalovanáplnoletosť. Výživnéboloznížené
od 01.03.2013. Od septembra 2015 do júla 2017 tak žalobca mesačne uhradil vyššie výživné ako mal
zákonnú povinnosť v sume 40 eur, celkovo 920 eur. Žalobca na viac uhradené výživné od žalovanej
požadoval touto žalobou. Návrh nepovažoval za premlčaný. O dôvode bezdôvodného obohatenia sa
dozvedel až doručením rozhodnutia KS v Nitre 24.07.2017. Žalobu nepovažoval za v rozpore s dobrými

mravmi, ak by tomu tak bolo by v rozpore s dobrými mravmi aj rozhodnutie OS Nitra a KS v Nitre ohľadne
zníženia výživného. Súd mohol vo veci zníženia konať, dovolanie v predchádzajúcom konaní tomu
nebránilo. Po narodení žalovanej mal žalobca záujem sa stretávať s žalovanou v čom mu bolo bránené
matkou žalovanej. Synov finančne v plnoletosti nezabezpečoval, títo mu naopak finančne pomáhali.
Žalovaná namietala premlčanie žaloby v sume 240 eur za obdobie od septembra 2015 do februára 2016.

Návrh navrhovala zamietnuť aj pre rozpor s dobrými mravmi. Matka žalovanej a žalobca neboli manželia.
Žalobca mal ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, synom prispieval nadštandardne oproti žalovanej,
ktorej nad rámec určeného výživného nijako neprispieval, nekúpil jej nič k narodeninám či na Vianoce.
Platenia výživného sa musela domáhať exekučnou cestou. V súčasnosti je žalovaná študentkou prvého
ročníka vysokej školy, občas si privyrába brigádnicky, keď určené výživné je nedostatočné. Ak by musela

sumu vrátiť žiadala to v splátkach po 10 eur, keďže sama je odkázaná na výživu žalobcu.
Podľa rozhodnutia OS Nitra č.k. 11P/437/2008-68 zo dňa 26.05.2009 syn žalobcu vtedy maloletý V.
navštevoval 1 ročník súkromnej strednej školy Animus v Nitre. Týmto rozhodnutím bolo zvýšené výživné
na žalovanú na sumu 55 eur. ( zo 700,-Sk). Rozsudkom OS Nitra č.k. 11P/357/2010-161 zo dňa
30.10.2012 bolo zvýšené výživne postupne na sumu 80 eur, 100 eur a od 01.05.2012 na 140 eur.

Odvolanie žalobcu bolo Krajským súdom odmietnuté, po dovolaní a zrušení rozhodnutia KS v Nitre
bolo odvolanie žalovaného opätovne odmietnuté rozhodnutím KS v Nitre právoplatne 22.12.2015. V
konaní žalobca uvádzal, že syn P. od kedy robil taxikára nemal peniaze a pýtal si od rodičov keď nemal
z čoho zaplatiť prenájom auta. Medzičasom bol dňa 01.03.2013 podaný návrh na zníženie výživnéhožalobcu na žalovanú. Rozsudkom zo dňa 23.05.2016 v konaní 26P/94/2013 bola znížená vyživovacia
povinnosť na sumu 100 eur od 01.03.2013. Krajský súd v Nitre rozhodnutím právoplatným 24.07.2017
( doručenie stranám) zníženie výživného potvrdil. Dňa 06.11.2017 bol podaný návrh žalovanou na

zvýšenie výživného na sumu 200 eur od 01.09.2017. Konanie nie je skončené.

7.Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8.Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9.Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

10.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

11.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

138.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

19.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

20.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na zistený skutkový stav súd návrh zamietol. V
zmysle zákona je právo rodiča voči plnoletému dieťaťu na vrátenie výživného uhradeného nad zákonnú
súdom určenú povinnosť. V tomto prípade to predstavovalo sumu 40 eur za každý mesiac od septembra

2015 do júla 2017. Spolu 920 eur. Žalobu súd nepovažoval za premlčanú. Žalobca sa o tomto práve
dozvedel až 24.07.2017 po doručení rozhodnutia KS v Nitre o potvrdení rozhodnutia OS o znížení
výživného zo sumy 140 eur na 100 eur od 01.03.2013. Odvtedy subjektívna dvoj ročná lehota do podania
návrhu neubehla a od úhrad neuplynula trojročná objektívna lehota. Súd návrh zamietol s poukazomna dobré mravy. Z obsahu spisu, hlavne pripojených spisov je súdu zrejmé, že vzťahy medzi žalobcom
a matkou žalovanej nie sú dobré. V podstate permanentne sa vedú konania o zvýšenie a zníženie
výživného na žalovanú. Do tohto stavu vstúpila žalované po nadobudnutí plnoletosti. Napriek týmto

vzájomným nie priateľským postojom si žalobca neuvedomil, že vyživovacia povinnosť na dieťa je jeho
prioritná povinnosť a to nie len po zákonnej stránke, ale aj morálnej, ľudskej stránke. Svojim dvom
starším synom poskytoval okrem hmotného zabezpečenia aj domov a kompletnú rodinu. Pomáhal im,
teda podľa jeho vyjadrenia synovi Andrejovi aj po tom ako boli plnoletý a neštudovali. To nevylučuje,
práve naopak to dáva morálny zmysel, že teraz ak treba pomáhajú oni jemu. Toto všetko žalovanej

neposkytoval. Život v neúplnej rodine je prevažne ( sú výnimky, čo však vzhľadom na príjem matky
žalovanej nie je tento prípad) materiálne náročnejší ako v úplnej rodine. Vyživovaciu povinnosť si plnil
len po finančnej stránke určenej súdom. Z pohľadu zákona je to dostačujúce, ale po morálnej stránke
to možno považovať za absolútne minimum, skôr povinnosť ako vôľové konanie z vlastného podnetu.
Súd nevylučuje, že to môže byť spôsobené vzťahom žalobcu a matky žalovanej, ale ako otec mal
žalobca postupovať rozumne a ak nemal podľa jeho tvrdenia možnosť sa stretávať s žalovanou po jej

narodení, mal tak učiniť neskôr možno po jej plnoletosti. Je už bezpredmetné naprávať čo sa stalo, treba
hľadieť do budúcnosti. Podobným návrhom však k zlepšeniu vzťahov nedôjde. Súdu nie je zrejmé či
sa vzťahy medzi stranami zlepšia, ale je aj povinnosťou súdu správnym rozhodnutím sa o to pokúsiť.
Žalobca si musí uvedomiť, že nemá dve ale tri deti, ktoré majú voči nemu rovnaké práva. Ak si aj
nenájdu k sebe strany cestu nezbavuje ho to zodpovednosti. Táto zodpovednosť nie je po morálnej

stránke ohraničená výškou určeného výživného. Napriek toku ak Krajský súd v Nitre v rozhodnutí z
29.06.2017 konštatoval, že i po zákonnej stránke by mal žalobca si počínať tak aby pre zabezpečenie
potrieb dieťaťa využíval plne svoje možnosti a schopnosti. Za 23 mesiacov uhradil mesačne o 40 eur
žalobca viac ako mal podľa následného právoplatného rozhodnutia súdu. Nebolo žalobcom preukázané,
že mesačná úhrada sumy 140 eur mu spôsobovala zhoršenie jeho finančnej situácie oproti tomu keby

uhrádzal sumu 100 eur mesačne. Žalobca sa aj napriek výzve súdu k veci nevyjadroval. Podľa súdu po
právnej stránke ani jedna strana nenesie zodpovednosť za dĺžku predmetného konania. Žalobca podal
dovolanie ktoré zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorí ale následne rovnako rozhodol. Po praktickej
stránke si možno položiť otázku aký to malo zmysel. Poskytnuté výživné žalovaná spotrebovala, nešlo
o sumu ktorá by jej zabezpečila nadštandard, či neprimerane vysoké príjmy. Ako študentka by nebola

žalovaná žalovanú sumu schopná zaplatiť jednorázovo. Podľa súdu splátky tejto sumy by žalobcovi
nijako finančne nepomohli v zásadnej zmene jeho majetkových pomerov. Zo strany žalovanej voči
žalobcovi nebolo zistené žiadne protiprávne či nemorálne konanie. Súd na základe uvedených dôvodov
nepovažoval za morálne aby žalovaná musela žalobcovi vrátiť bezdôvodné obohatenie za uhradené
výživné nad dozadu určený rámec

21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania