Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/394/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101894639
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6101894639.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti
povinnému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. cesta XXXX/XXX, E. E.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta
35, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 33,19,-EUR s prísl., rozhodujúc o podnete na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n a z a s t a v u j e.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 4.4.2001 začalo proti povinnému

exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej vykonateľným exekučným titulom - Rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C 178/1993-20 zo dňa 14.10.1993, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.11.1993 a vykonateľnosť dňa 12.11.1993.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením č. 5601 021061 zo dňa 18.4.2001 súdneho
exekútora Petra Kohúta, so sídlom exekútorského úradu v danom čase Srnková 27, 974 01 Banská

Bystrica.

3. V priebehu konania a to dňa 2.9.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako
nemajetný, v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor súčasne predložil súdu
vyúčtovanie trov exekučného konania v celkovej výške 88,52,-EUR.

4. V zmysle § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú , pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. V zmysle § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.8. V zmysle § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

9. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 1 Exekučného poriadku rešpektuje
zásadu platnú v civilnom konaní, podľa ktorej konanie začaté do dňa vyhlásenia Exekučného poriadku
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Naopak, ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku

je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1.
februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala
pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov účinných do 1. februára 2002.

10. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd pri svojej

rozhodovacejčinnostizistilazuzneseniaOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.XXD/XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa 22.7.2015, mal preukázané, že povinný zomrel dňa 23.5.2013 a
dedičské konanie po ňom ako poručiteľovi bolo zastavené v zmysle § 175h ods. 2 OSP, keďže povinný
zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.

11. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od
nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však
poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, preto
prípadní dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného.

12. Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu a na základe zisteného stavu dospel k záveru,
že pre okolnosti uvedené v podnete súdneho exekútora, nemožno exekúciu v danej veci vykonať a je
neúčelné v nej pokračovať.

13. Nakoľko nemajetnosť povinného ako samostatný dôvod na zastavenie exekúcie ustanovenie §
57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.01.2002) neuvádzalo, súd rozhodol o
podnete súdneho exekútora podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože mal za
to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie
pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré do 31. januára 2002 neboli upravené inými

ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je aj úmrtie povinného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil v zmysle ust. § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania.

14. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, za výkon exekučnej

činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času.

15. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný.

16. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. V zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

18. Keďže súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí, vzhľadom na vyčíslenie trov exekúcie zo strany súdneho exekútora, súd rozhodoval aj o trovách
exekúcie.19. Súd sa pri rozhodovaní o povinnosti na náhradu trov exekúcie musel najprv vysporiadať s otázkou,
komu ju možno v danej veci uložiť. Trovy exekúcie zásadne hradí povinný s výnimkou uvedenou
v ustanovení § 203. Predpokladom uloženia povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa

ustanovenia § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.01.2002/ bolo uváženie súdu o
tom, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod na zastavenie exekúcie. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný zomrel. Ide o skutočnosť,
ktorú oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Náležitou opatrnosťou treba rozumieť
opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne

v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie a či mohol aspoň predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil súdnemu exekútorovi dňa 4.4.2001, pričom
súdny exekútor nevymohol nárok oprávneného a ani trovy exekúcie od roku 2001, t.j. počas 12 rokov,
ani sčasti. Súd má za to, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady, podľa § 203
Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, na to, aby mohol súd zaviazať na náhradu trov

exekúcie oprávneného a preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR k tejto otázke, ktorý vo
svojej konštantnej judikatúre uvádza, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav, že v konečnom
dôsledku nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor

nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie. Predpokladom na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v
zmysle § 203 Exekučného poriadku, je úvaha súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na
zastaveníexekúcie.Tentozáver opostaveníexekútoraajehonárokochnaodmenuvyplývazrozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11 z 31.8.2010, sp. zn. IV. ÚS 29/2005 z 26.1.2005, sp. zn.

IV. ÚS 27/2008 z 24.1.2008, sp. zn. II. ÚS 272/2008 z 22.10.2008, sp. zn. I. ÚS 434/2004 z 17.12.2008,
sp. zn. I. ÚS 256/2008 z 7.8.2008. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v
ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s

výkonom tejto profesie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2008-16
zo dňa 16.12.2008).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 CSP (odvolacie dôvody) len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopissprílohami.Aksanepredložípotrebnýpočetrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópiepodaniana
trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.