Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/466/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712215893.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne E., s.r.o., Y., E. XX, IČO: 35 807
598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej H. republike, za ktorú koná D. spravodlivosti H. republiky so sídlom v Y., V. nám. XX, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/202/2012-64 z 25.2.2015
v spojení s dopĺňacím uznesením 16C 202/2012-816 zo 4.10.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu
o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom a rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
14Er/367/2012. Rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Podľa žalobkyne k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd
v žalobkyňou označenom exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote o vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa
jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto
žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Vo veci neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením

prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
uplatňuje náhradu škody v celkovej výške 1.102,07 €, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
220,41 €.

3. Žalovaná (písomne sa vyjadrila v spojenej veci 16C/133/2012 z 10.2.2012, ktorá bola vylúčená
uznesením 16C/133/2012-160 dňa 25.3.2014) žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, mala za to,
že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o
udelenie poverenia po 15 dňovej lehote, ktorú namieta žalobkyňa, uviedla, že ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky
vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.4. Z exekučného spisu 14Er 367/2012 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieprotipovinnémuI.súdudoručená27.6.2012.VnávrhuoprávnenáE.s.r.o.,Bratislavapožiadala

o vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu z 13.7.2011 sp. zn. SR 05834/11 na vymoženie istiny 337 € s príslušenstvom.
Okresný súd Michalovce uznesením 14Er/ 367/2012-11 z 4.7.2012 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9 ods.
1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že súd nevydal poverenie v
15 dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdil, že vznikli prieťahy v
konaní. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté
4.7.2012 v lehote zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon. Nárok žalobkyne na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami

na uplatnenie tohto nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto dospel k záveru, že nie je daný
samotný základ uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu sa nezaoberal správnosťou vyčíslenia výšky
náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala a žalobu ako neopodstatnenú
zamietol. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie hmotnoprávnej podmienky
uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to podmienku predbežného

prerokovania nároku príslušným orgánom. V žalobe žalobkyňa síce uviedla, že v súlade s § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku,
ale do spisu nepredložila žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnila a kedy sa tak
stalo, a dokazovanie odkázala na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaná síce nepoprela, že jej
žalobkyňažalobuadresovala,avšakuviedla,žežalobavykazovalamnožstvonedostatkov,spočívajúcich

v jej všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedení súdnych konaní, ktorých sa žaloba mala týkať a pod. Súd neakceptoval návrh, aby dokazoval
doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie žaloby, alebo aby túto skutočnosť dokazovala žalovaná,
keďže nešlo o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobkyňa prístup, alebo ktorý by jej nemohol byť
sprístupnený. Ak si žalobkyňa neponechala ani kópiu žaloby, sama sa dostala do dôkaznej núdze pre

účely občianskoprávneho konania. Súd mal tiež preukázané, že skutkové tvrdenia žalobkyne o nevydaní
poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, od ktorých
odvodzoval a nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na
pravde. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalobkyňa nemala vo
veci úspech a úspešná žalovaná náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že

prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s
označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým
právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí

návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva

žalobkyne na súdnu ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, ako
aj možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným

samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala
súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a
nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§
205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v

Košiciach dňa 11.10.2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.10.2017 na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový

stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

11. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., t.j. v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že
postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti,

hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), vo veci
rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

12. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §

389 ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

13. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

14. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je

riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu dňa 25.2.2015 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) možnosť konať pred
súdom, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jejprávny zástupca sa na pojednávanie dňa 25.2.2015 nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi
neospravedlnili, preto ak súd prvej inštancie nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
§ 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, správne

prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a po vykonanom dokazovaní rozhodol na tomto pojednávaní,
a týmto postupom neodňal žalobkyni (ani žalovanej) možnosť konať pred súdom.

16. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila,
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými

istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,
malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu

preto porušené neboli.

17. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne,
nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom.

18. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je
daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
Mgr. Daniela Pristášová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.
16C/202/2012, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v

Košiciach právoplatným uznesením sp. zn. 6NcC 52/2012-66 z 19.10.2012.

19. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je

ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť žalobkyni spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu v Michalovciach v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde či
nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný.
Nakoľko nie je daný samotný základ nároku žalobkyne, súd sa správne nezaoberal výškou náhrady

škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala, a nebol preto povinný vykonávať v tomto
smere dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru
o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp.
nezákonným rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený
skutkovýstav.Nenáležitájepretonámietkažalobkyneonepreskúmateľnostiaarbitrárnostizáverovsúdu

prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

22. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).23. Keďže odvolanie žalobkyne nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

24. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhejhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).