Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202248
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118202248.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. - Na S. XX, zastúpený JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD. advokát, so sídlom
Nitra - Piaristická 2, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V. - V. XX, zastúpená Mgr.
Jana Hoksová, advokátka, so sídlom Volkovce - J. Kalinčiaka 13, o zaplatenie sumy 920 eur s prísl.,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. mája 2018 č. k. 25C/17/2018-48,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Rozhodol, že žalovaná má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 62 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.2 Zákona o rodine, § 3 ods.1, § 39, § 107 ods.1,2,
§ 451 ods.1,2, § 517 ods.1,2, § 559 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník tým, že

žaloba nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným
návrhom zo dňa 23.02.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 920
eur s úrokom z omeškania. Dôvodil tým, že v rámci exekúcie bolo žalobcovi zrážané riadne mesačné
výživné v sume 140 eur. Dňa 21.09.2015 nadobudla žalovaná plnoletosť. Výživné bolo znížené od
01.03.2013. Od septembra 2015 do júla 2017 tak žalobca mesačne uhradil vyššie výživné, ako mal
zákonnú povinnosť, celkovo 920 eur. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. V časti uplatneného nároku

od septembra 2015 do februára 2016 vzniesla námietku premlčania ohľadne sumy 240 eur. Vo zvyšku
navrhla žalobu zamietnuť pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu
SR IV. US 55/2011 zo dňa 24.2.2011 a rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/2012 zo dňa 26.4.2012. Súd prvej
inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že podľa rozhodnutia Okresného
súdu Nitra č. k. 11P/437/2008-68 zo dňa 26.05.2009 syn žalobcu, vtedy maloletý V. navštevoval 1.
ročník súkromnej strednej školy Animus v Nitre. Týmto rozhodnutím bolo zvýšené výživné na žalovanú

na sumu 55 eur. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/357/2010-161 zo dňa 30.10.2012 bolo
zvýšené výživné postupne na sumu 80 eur, 100 eur a od 01.05.2012 na 140 eur. Odvolanie žalobcu bolo
Krajským súdom odmietnuté, po dovolaní a zrušení rozhodnutia KS v Nitre bolo odvolanie žalovaného
opätovne odmietnuté rozhodnutím KS v Nitre, právoplatne 22.12.2015. Medzičasom bol dňa 01.03.2013
podaný návrh na zníženie výživného žalobcu na žalovanú. Rozsudkom zo dňa 23.05.2016 v konaní
26P/94/2013 bola znížená vyživovacia povinnosť na sumu 100 eur od 01.03.2013. Krajský súd v Nitre

rozhodnutím právoplatným 24.07.2017 zníženie výživného potvrdil. Dňa 06.11.2017 bol podaný návrh
žalovanou na zvýšenie výživného na sumu 200 eur od 01.09.2017. Konanie nie je skončené. Súd prvejinštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmysle zákona je právo rodiča voči
plnoletému dieťaťu na vrátenie výživného uhradeného nad súdom určenú povinnosť, v tomto prípade
to predstavovalo sumu 40 eur za každý mesiac od septembra 2015 do júla 2017, spolu 920 eur. Súd

žalobu nepovažoval za premlčanú, keďže žalobca sa o tomto práve dozvedel až 24.07.2017 po doručení
rozhodnutia KS v Nitre o potvrdení rozhodnutia OS o znížení výživného zo sumy 140 eur na 100 eur od
01.03.2013. Odvtedy subjektívna dvojročná lehota do podania žaloby neubehla a od úhrad neuplynula
trojročná objektívna lehota. Súd žalobu zamietol s poukazom na dobré mravy. Z obsahu spisu, hlavne
pripojených spisov mal za preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a matkou žalovanej nie sú dobré,

permanentne sa vedú konania o zvýšenie a zníženie výživného na žalovanú a do tohto stavu vstúpila
žalovaná po nadobudnutí plnoletosti. Napriek týmto vzájomným nie priateľským postojom si žalobca
neuvedomil, že vyživovacia povinnosť na dieťa je jeho prioritná povinnosť a to nie len po zákonnej
stránke, ale aj morálnej, ľudskej stránke. Svojim dvom starším synom poskytoval okrem hmotného
zabezpečenia aj domov a kompletnú rodinu. Pomáhal im aj potom, ako boli plnoletí a neštudovali. To
nevylučuje, práve naopak to dáva morálny zmysel, že teraz ak treba pomáhajú oni jemu. Toto všetko

žalovanej neposkytoval. Život v neúplnej rodine je prevažne (sú výnimky, čo však vzhľadom na príjem
matky žalovanej nie je tento prípad) materiálne náročnejší ako v úplnej rodine. Vyživovaciu povinnosť
si plnil len po finančnej stránke určenej súdom. Z pohľadu zákona je to dostačujúce, ale po morálnej
stránke to možno považovať za absolútne minimum, skôr povinnosť ako vôľové konanie z vlastného
podnetu. Súd nevylučuje, že to môže byť spôsobené vzťahom žalobcu a matky žalovanej, ale ako otec

mal žalobca postupovať rozumne a ak nemal podľa jeho tvrdenia možnosť sa stretávať so žalovanou
po jej narodení, mal tak učiniť neskôr možno po jej plnoletosti. Je už bezpredmetné naprávať čo sa
stalo, treba hľadieť do budúcnosti. Podobným návrhom však k zlepšeniu vzťahov nedôjde. Súdu nebolo
zrejmé, či sa vzťahy medzi stranami zlepšia, ale je aj povinnosťou súdu správnym rozhodnutím sa o to
pokúsiť. Žalobca si musí uvedomiť, že nemá dve ale tri deti, ktoré majú voči nemu rovnaké práva. Ak si

aj nenájdu k sebe strany cestu, nezbavuje ho to zodpovednosti. Táto zodpovednosť nie je po morálnej
stránke ohraničená výškou určeného výživného. Za 23 mesiacov uhradil mesačne o 40 eur žalobca viac,
ako mal podľa následného právoplatného rozhodnutia súdu. Nebolo žalobcom preukázané, že mesačná
úhrada sumy 140 eur spôsobovala zhoršenie jeho finančnej situácie oproti tomu, keby uhrádzal sumu
100 eur mesačne. Žalobca sa aj napriek výzve súdu k veci nevyjadroval. Podľa súdu po právnej stránke

ani jedna strana nenesie zodpovednosť za dĺžku predmetného konania. Žalobca podal dovolanie,
ktoré zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý ale následne rovnako rozhodol. Po praktickej stránke
si možno položiť otázku, aký to malo zmysel. Poskytnuté výživné žalovaná spotrebovala, nešlo o
sumu, ktorá by jej zabezpečila nadštandard, či neprimerane vysoké príjmy. Ako študentka by nebola
žalovaná žalovanú sumu schopná zaplatiť jednorázovo. Podľa súdu splátky tejto sumy by žalobcovi

nijako finančne nepomohli v zásadnej zmene jeho majetkových pomerov. Zo strany žalovanej voči
žalobcovi nebolo zistené žiadne protiprávne, či nemorálne konanie. Súd na základe uvedených dôvodov
nepovažoval za morálne, aby žalovaná musela žalobcovi vrátiť bezdôvodné obohatenie za uhradené
výživné nad dozadu určený rámec. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

3. Žalovaná sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Žalobca doručil súdu prvej inštancie odvolanie v elektronickej podobe (e-mailom) dňa 15. júna 2018
(č. l. 60-62 spisu). Žalobca dňa 18. 06. 2018 odovzdal osobne odvolanie proti napadnutému rozsudku

v listinnej podobe v podateľni Okresného súdu Nitra (č. l. 63 spisu).

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania skôr než pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z
hľadiskajehovecnejsprávnostiasprávnostipostupusúduvkonaní,ktorémupredchádzalo,posudzoval,

či odvolanie bolo podané včas, či ho podala oprávnená osoba, či je odvolanie prípustné a či obsahuje
všetky náležitosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. a/ CSP
odmietnuť z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty.6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

7. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8. Odvolací súd posudzujúc včasnosť odvolania podaného žalobcu zistil, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie bol žalobcovi doručený dňa 30.05.2018. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi

plynúť dňa 31.05.2018 a uplynula dňa 14.06.2018 - štvrtok. Zo spisu však vyplýva, že žalobca podal
odvolanie až dňa 15.06.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá uplynula dňa 14.06.2018 (štvrtok).
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné konštatovať, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej
inštancie po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene

podané a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods.1 CSP
analogicky v spojení s ustanovením 255 ods.1 OSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný

úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).