Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201560
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: URBAN s. r. o., advokátska
kancelária, Slanská Huta 77, 044 17 Slanec, Košice, adresa na doručovanie: Račianska 69/B, 831
02 Bratislava, zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, so sídlom Zakvašov 1518/52-11, 017 07
Považská Bystrica, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 23 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-013-299 zo dňa 21.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. NBS1-000-013-299 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie č. z.
100-000-046-467, č. sp. NBS1-000-012-449 zo dňa 22.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c

i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samotným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Spoločnosť URBAN s. r. o., advokátska kancelária (ďalej len žiadateľ) elektronickou poštou dňa
17.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácii a to poskytnutie všetkých rozhodnutí Národnej banky
Slovenska, ktoré boli vydané zo strany NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom
alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 07.06.2017 v konaniach, kde účastníkom
konania bol subjekt ALD Automotive Slovakia s. r. o., Panónska cesta 47, Bratislava.

2. Útvar dohľadu nad finančným trhom ako príslušný prvostupňový orgán NBS rozhodnutím č. z.
100-000-046-467 k č. sp. NBS1-000-012-449 zo dňa 22.06.2017 nevyhovel žiadosti žiadateľa a podľa §
18 ods. 2 v spojení s§ 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám a § 2 ods. 2, ods.
5 v spojení s § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie s odvolaním sa na skutočnosť, že údaje, ktoré žiada
žiadateľ poskytnúť sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohľadaným subjektom, požadované
informácie NBS nezverejňuje a zároveň aj z dôvodu, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je NBS

oprávnená alebo povinná poskytnúť požadované informácie.

3. Žiadateľ sa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal dňa 06.07.2017 a v
odvolaní uviedol, že právo na informácie je ústavným právom každého subjektu garantovým ÚstavouSR (článok 26), Listinou základných práv a slobôd (článok 17), Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (článok 10). Žiadateľ uviedol, že ak dokument obsahuje niekoľko chránených
informácii, neznamená to, že možno odmietnuť sprístupniť celý dokument. Chránené informácie z neho

možno v takomto prípade vylúčiť a zvyšok dokumentu možno sprístupniť. Podľa názoru žiadateľa
ústavné právo na poskytnutie informácii má prednosť pred odmietnutím žiadosti. Na základe uvedeného
žiadal, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Národná banka Slovenska ako orgánu verejnej správy druhého
stupňa rozhodnutím č. NBS1-000-013-299 zo dňa 21.07.2017 zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil

správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa.
V odôvodnení rozhodnutia NBS uviedla, že žiadosť žiadateľa postúpila ústrednému inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave priamo na vybavenie a to poskytnutie požadovaných
informácii za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015, t. j. za obdobie, za ktoré tento orgán vykonával
výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z toho dôvodu NBS v tomto období nemala
takúto kompetenciu a preto nemá a nemôže mať takéto požadované informácie k dispozícii a preto ich

žiadateľovi nemohla poskytnúť.
Ďalej NBS poukázala na ust. § 27 ods. 7 zákona o dohľade, v ktorom je uvedené, ktoré výroky
prvostupňových rozhodnutí sa môžu zverejňovať vo vestníku NBS alebo na webovom sídle NBS,
prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkov. NBS nemôže zverejniť
výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenia rozhodnutia alebo jeho časti, ak to

považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohľadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti
rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohľadaným subjektom.
Zákon o dohľade v § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je NBS oprávnená
alebo povinná poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohľadaných subjektov a výkonu dohľadu.
NBS ako odvolací orgán dospel k záveru vo svojom rozhodnutí, že prvostupňový orgán verejnej správy

rozhodol v danej veci správne, tak že odmietol odvolateľovi sprístupniť požadované informácie a preto
rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia.
Keďže žiadateľ s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nesúhlasil, podal na súde
správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody

4. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovanej č. NBS1-000-013-299 zo dňa 21.07.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa č. z. 100-000-046-465 č. sp.
NBS1-000-012-449 zo dňa 22.06.2017, ktorým žalobcovi nesprístupnil požadované informácie v zmysle
zákona o prístupe k informáciám.

5. Žalobca v žalobe napáda výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia

orgánu verejnej správy, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Žalobca poukázal na znenie § 12 zákona o prístupe k informáciám, v ktorom sa uvádza, že nie je
možné bez ďalšieho odmietnuť sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa § 8 až § 11 zákona
o prístupe k informáciám. Zákonodarca v snahe naplnenie účelu zákona o prístupe k informáciám
zakotvil do § 12 dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na slobodný prístup
k informáciám a to pravidla selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácii.

7. Podľa žalobcu účelom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám je
zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť
sprístupnenie informácii podľa tohto písmena je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa
výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade

ukončených kontrol, dohľadov a dozorov tiež absentuje účel v podobe zabezpečenia nerušeného
výkonu.
Hoci Najvyšší súd SR pôvodne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané
reštriktívneainformáciasanesprístupňujeakocelok,ÚstavnýsúdSRneskôrvNálezeústavnéhosúduz10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne reštriktívny vzhľadom na
úvodnú vetu § 11 ods. 1 je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu. Takéto sprístupnenie
informácie v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok § 12 zákona o prístupe k informáciám.

8. Ak teda požadované dokumenty obsahujú, čo len čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona
vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku
všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú
ochrane.

9. Vylúčenie sprístupnenia celého dokumentu nespĺňa podľa názoru žalobcu ústavnú požiadavku
proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa neuplatnilo
pravidlo selekcie iba naozaj citlivých informácii, ale ide o paušálne nesprístupnenie všetkých informácii
obsiahnutých v požadovanej dokumentácii a takýto postup je podľa názoru žalobcu nielen v rozpore s
cieľom a podstatou info zákona, ale aj v rozpore s Ústavou SR.

10. Žalobca ďalej namieta, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala s rozsiahlymi
námietkami žalobcu uvedenými v článku 2 a 3 odvolania.
Guvernér NBS vo svojom rozhodnutí iba selektívne opakovaním odôvodnenia použitého zo strany
prvostupňového orgánu, no vecne a materiálne neodpovedá na námietky a vecné argumenty žalobcu.

Poukázal na ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku, kde je jasne zakotvená požiadavka, aby rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a súčasne obsahovalo
predpísané náležitosti.

11. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí aj právo

účastníka konania na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Žalobca
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/29/2010 zo dňa 10.03.2011, v zmysle
ktorého cit.: „ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom
súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.
Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné

argumenty.

12. Otázkou, či druhostupňový správny orgán splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúce
z článku 6 Dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra súdov
nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu
verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 15.01.2018 uviedol, že zo strany
žalovanej bol žalobca informovaný v súlade s § 15 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám, že jeho

žiadosť za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015 bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, pretože v dotyčnom období bola Slovenská
obchodná inšpekcia príslušná na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými
službami. Preto reálne nebolo možné žalobcovi požadované informácie z tohto obdobia poskytnúť,
pretože NBS v dotyčnom období nemala kompetenciu na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov

súvisiacej s finančnými službami.

14. Pokiaľ ide o následné obdobie roku 2015, 2016 a 2017, odkedy NBS postupne dostala výkon
dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa novelizačného zákona č. 373/2014 Z.z. NBS
na základe komplexného a dôsledného preskúmania žiadosti žiadateľa dospela k jednoznačnému a

náležite odôvodnenému záveru, že žiadateľ - žalobca na ním požadované informácie nemá zákonný
nárok podľa ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom, a ani podľa ustanovenia zákona o
prístupe k informáciám.15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že Slovenská obchodná inšpekcia poskytla žalobcovi všetky
rozhodnutia na CD za obdobie ňou vykonávaného dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej
s finančnými službami, tak je potrebné upriamiť pozornosť na rozsiahle zmeny zákonnej regulácie pri

premene ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami na ochranu finančných spotrebiteľov a
priprerozdeleníkompetenciívtejtooblastimedziSlovenskouobchodnouinšpekciouaNárodnoubankou
Slovenska v zmysle novelizačného zákona č. 373/2014 Z.z. a novelizačného zákona č. 35/2015 Z.z.,
vrátaneprechodnýchustanovenívtýchtonovelizačnýchzákonochtak,žepostupySlovenskejobchodnej
inšpekcie pri dohľade v rámci ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami regulovali iné

zákonné pravidlá, aké sú zákonné pravidlá regulujúce postupy Národnej banky Slovenska v rámci
ochrany finančných spotrebiteľov a preto Slovenská obchodná inšpekcia dokončovala svoj neukončený
dohľad aj podľa prechodných ustanovení vyššie spomenutých zákonoch.

16. Žalovaná NBS pri konaní a rozhodnutí neposkytnutí požadovaných informácii pre žalobcu
postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o prístupe k informáciám a zákona o dohľade, ktorý v

tejto súvislosti ako lex specialis nadväzuje na zákon o prístupe k informáciám. Pritom zákon o dohľade v
ustanoveniach § 3 ods. 4 poslednej vety výslovne upravuje pravidlá postupu žalovanej NBS ako povinnej
osoby pri požadovaní informácii súvisiacich s dohľadom a to aj so zohľadnením ustanovení § 11 ods.
1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám.

17.Žalovanámázato,ženesprístupneniepožadovanýchinformáciiboloriadneapodrobneodôvodnené
v napadnutých obidvoch rozhodnutiach aj s uvedením relevantných ustanovení zákona o prístupe k
informáciám.

18. Zákon o dohľade v § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad finančným trhom

NBS je okrem iného aj vedenie konaní, v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení, licencií, súhlasov
a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu, alebo o vydaní iných rozhodnutí
podľa tohto zákona o dohľade a osobitných predpisov v oblasti dohľadu.

19. V ustanovení § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete zakotvuje zákon o dohľade,

že dohľad nad dohľadanými subjektmi je neverejný, že na základe informácii získaných pri dohľade
môže Národná banka Slovenska sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa
zákona o dohľade alebo osobitnom predpise v oblasti finančného trhu, a že povinná osoba nesprístupní
a neposkytne požadované informácie súvisiace s dohľadaným subjektom finančného trhu alebo s
činnosťou dohľadaného subjektu finančného trhu, ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu,

ktorým je zákon o prístupe k informáciám.

20. Je potrebné konštatovať, že spoločnosť ALD Automotive Slovakia s. r. o., patrí medzi dohliadané
subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako
dohľadaného subjektu finančného trhu.

Informácie, ktoré požadoval žalobca sprístupniť, teda rozhodnutia NBS v oblasti výkonu dohľadu nad
spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, kde bola účastníkom vyššie
spomenutáspoločnosťnepatriamedzipovinnezverejňovanéúdajeanimedziinformáciesprístupňované
na základe žiadosti žiadateľov a to vzhľadom na vylúčenie prístupu v zmysle ustanovení § 3 ods. 4
posledná veta v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám.

21. Žalobca bol v rámci odôvodnenia rozhodnutia informovaný, že podľa § 37 ods. 1 písm. d/ zákona
o dohľade NBS na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje výrok vykonateľného
rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa
tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu.

22. Žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že Ústava Slovenskej
republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné
dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom
základného práva na prijímanie informácii, nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní

žiadateľa. Účelom ustanovenia § 11 zákona o prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa
výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší
súd SR považuje za správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom
o prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu,ktorý je viazaný v článku 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru
alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré
ustanovuje zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015).

23. Na základe uvedeného žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
Súdvdanejvecirozhodolbezpojednávanievzmysle§137ods.4SSParozsudokbolverejnevyhlásený
dňa 04.05.2018 o 10:10 hod.

25.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

27. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Guvernéra Národnej banky
Slovenska č. NBS1-000-013-299 zo dňa 21.07.2017, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa č. z. 100-000-046-467, č. sp. NBS1-000-012-449 zo dňa 22.06.2017.

28. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že obe
rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť.

29. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

30. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Preto len výrok je záväzný,
schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové
náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo.
Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa
rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje.

Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má
rozhodnutie preskúmať mohol bezpečne a bez pochybnosti poznať výsledok konania. Požiadavku
určitosti presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia
odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok
konania.

31. Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok tohto rozhodnutia má vady a to, že
jeho obsah nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozhodnutia.

32. Vo výroku sú správne uvedené ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo.

Ďalej vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že žiadosti žiadateľa sa nevyhovuje a
nesprístupňujú sa informácie podľa žiadosti, v ktorej žiadateľ požadoval sprístupnenie všetkých
rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané zo strany Národnej banky Slovenska v oblasti
výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008do 08.06.2017 v konaniach, kde účastníkom konania bol subjekt ALD Automotive Slovakia s. r. o., so
sídlom v Bratislave. Táto časť výroku nekorešponduje s odôvodnením uvedeného rozhodnutia.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia strana 5 a 6 vyplýva, že do 31.03.2015 vykonávala dohľad v

oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Bratislava.
Až novelizačným zákonom č. 373/2014 Z.z. a zákonom č. 35/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon
č. 47/2004 Z.z. o spotrebiteľských úverov a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľov

súvisiacej s finančnými službami na Národnú banku Slovenska.
Túto skutočnosť ako vyplýva z administratívneho spisu, orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil
žiadateľovi - žalobcovi.

33. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia nemôže byť uvedené, že orgán verejnej správy I.
stupňa nesprístupni informácie žiadané žalobcom od 01.01.2008 do 15.06.2017, keď do 31.03.2015

nevykonával dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami.

34. Taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa odkázal
žiadateľa - žalobcu na webové sídlo v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí, kde si môže žiadateľ
výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností alebo o

uloženie sankcie banke, alebo pobočke zahraničnej banky, alebo iné výroky právoplatných rozhodnutí
vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov vyhliadať.

35. Tieto uvedené skutočnosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa mali premietnuť aj do
výroku prvostupňového rozhodnutia, v čom vidí súd zásadne pochybenie orgánu verejnej správy I.

stupňa v jej rozhodnutí, konkrétne vo výroku.

36. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu a to Guvernéra Národnej
banky bolo potrebné zrušiť, nakoľko bol nesúlad s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého

stupňa s odôvodnením rozhodnutia a toto rozhodnutie odvolací orgán potvrdil.

37.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznalnáhradu
trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
uznesením súdnym úradníkom.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.