Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715202978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: V. proti žalovanému: Slovenská republika
- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36022047, o
určenie, že vec patrí do dedičstva po neb. Y., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 15C/41/2015-64 zo dňa 22.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„Súd u r č u j e ,že do dedičstva po neb. Y. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, patria parcely
registra „C“ č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 10 m2, č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 355 m2 a
č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 531 m2, všetko v k.ú. K., vytvorených geometrickým plánom č. XX/
XXXX U.. W. Olekšáka zo dňa X.X.XXXX, úradne overeným dňa X.X.XXXX U.. W. Y. a parcely registra
„C“ č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 75 m2, č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 230 m2, č. XXXX/XX
- zastavaná plocha o výmere 22 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 75 m2, č. XXXX/X - vodná
plocha o výmere 41 m2 a č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 151 m2, všetko v k.ú. S. J., vytvorených

geometrickým plánom č. XXX/XXXX U.. W. F. dňa X.X.XXXX, úradne overeným dňa X.X.XXXX U.. W.
Y.. Žalobcom 1/ až 7/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 123, § 132 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že z oznámenia o úmrtí z býv. Mestského národného výboru v Z. vyplýva,
že Y. P., rod. B., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. Z rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v

Z. pod sp.zn. D XXX/XX vyplýva, že dedičmi zo zákona v prvej skupine po nebohej sú C. I., K. P. a
J. M., pričom bolo potvrdené nadobudnuté dedičstvo týkajúce sa jednak domového majetku a jednak
poľnohospodárskej pôdy v užívaní socialistického sektoru zapísanej na mpč. XXXX, XXXX, XXXX k.ú.
K..

4. Z identifikácie parciel XXXX, XXXX a XXXX k.ú. K. vyplýva, že časť výmery z týchto parciel bola
vyvlastnená a to tak ako to bolo bližšie popísané v návrhu ako aj vo výpovedi právneho zástupcu

žalobcov.5. Z rozhodnutia býv. Mestského národného výboru v Z. č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že v
prospech štátu - Z. I. a G., podniku pre správu tokov D., boli vyvlastnené nehnuteľnosti k.ú. K. zapísané
v záp.č. XXX mpč. XXXX, XXXX a XXXX od pôvodného vlastníka Y. P., rod. B..

6. Ďalej sa súd oboznámil s výpismi z LV č. XXX k.ú. K. týkajúceho sa parc.č. XXXX, LV č. XXX k.ú. K.
týkajúceho sa parc.č. XXXX a LV č. XXX k.ú. K. týkajúceho sa parc.č. XXXX.

7. Žalobcovia sú dedičmi po nebohých právnych predchodcoch, čo vyplýva z predložených osvedčení

o dedičstve.

8. Z predloženej identifikácie pozemkov vyplýva, že býv. Mestským národným výborom v Z., odborom
výstavby, rozhodnutím XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX boli vyvlastnené časti pozemkov zapísaných na
parc.č.XXXX,XXXXaXXXX.ZmenoupôvodnéhokorytaZ.,jehoreguláciouanáslednouzmenouhraníc
medzi katastrálnymi územiami sa časti pozemkov mpč. XXXX, XXXX a XXXX vyvlastnených vyššie

citovaným rozhodnutím dostali do dvoch katastrálnych území k.ú. K. a k.ú. S. J.. Časť pozemkov mpč.
XXXX, XXXX a XXXX, ktoré neboli dotknuté vyvlastňovacím rozhodnutím, je zapísaná v LV č. XXX k.ú.
K. ako pozemky registra E evidované v mape určeného operátu parc.č. XXXX, trvalé trávne porasty,
1035 m2, parc.č. XXXX, trvalé trávne porasty, 1410 m2 a parc.č. XXXX, trvalé trávne porasty, 803 m2
a v k.ú. S. J. zapísané v LV č. XXXX ako pozemky registra E evidované v mape určeného operátu p.č.

X-XXXX, trvalé trávne porasty, 1185 m2, p.č. X-XXXX, trvalé trávne porasty, 709 m2.

9. Z ďalších pripojených listinných dokladov vyplýva, že Z. I. a G. ako právny predchodca žalovaného
požiadal býv. MsNV Z. o spresnenie adries majiteľov pozemkov listom zo dňa X.X.XXXX, nakoľko chcú
previesť odškodnenie majiteľov pozemkov, ktorých čiastky parciel boli zabraté pri úprave rieky. Zároveň

bol predložený zoznam pôvodných vlastníkov, ktorých adresa nebola známa. V tomto zozname osôb je
uvedená aj Y. P.. Z odpovede MsNV Z. z XX.X.XXXX vyplýva, že šetrením bolo zistené, že ide o osoby,
ktoré už zomreli a dedičia pozemkov známi nie sú, ďalej v zozname sú uvedené osoby, ktoré nemajú
bydlisko priamo v meste Z. a mesto odporučilo zisťovať adresy cestou SG D., príp. Štátnym notárstvom
podľa parcelných vložiek pozemkových kníh. Súčasťou odpovede bol zoznam vlastníkov pozemkov, kde

pri Y. P. už bola uvedená dedička J. M..

10. Ďalej zo strany žalovaného boli predložené listinné dôkazy týkajúce sa prihlásenia k výplate
vyvlastnených nehnuteľností Z. - K. zo strany C. I. ako dedičky po neb. Y. P. zo dňa XX.X.XXXX. Taktiež
prípisom zo dňa X.X.XXXX si dedička J. M. uplatňovala náhradu za zabrané pozemky. Z ďalšieho

dokladu vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného vyplatených C. I.
ako dedičke, K. P. ako dedičovi a J. M. ako dedičke po neb. Y. P. každému suma 187,20 Kčs.

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia podali predmetný návrh dôvodne a
preukázali aj naliehavý právny záujem vo veci. Vyvlastnenie pozemkov, ku ktorému došlo rozhodnutím

zo dňa XX.X.XXXX, nemohlo byť zákonné, keďže v tom čase už Y. P. bola nebohá, táto zomrela
XX.X.XXXX. Konalo sa teda voči osobe, ktorá už nebola nositeľkou žiadnych práv a povinností.
Skutočnosť, že finančné prostriedky za vyvlastnený majetok boli poukázané dedičom, nič nemení na
tom, že právny úkon vyvlastnenia urobený v r.1977 voči Y. P. je absolútne neplatným právnym úkonom,
keďže táto zomrela v r.1971. Je zrejmé, že právny predchodca žalovaného mal konať ďalej s dedičmi po

nebohej ako účastníkmi konania. Výplata finančnej hotovosti za vyvlastnený majetok v žiadnom prípade
nekonvaliduje tento úkon. Jednalo sa o štátny orgán, u ktorého sa predpokladá, že je znalý práva a ktorý
mal ďalej uzatvoriť nové zmluvy s dedičmi a ani v uvedenom čase neexistoval iný platný zákon, ktorý by
ich tejto povinnosti zbavoval. Ani ustanovenia zákona č. 138/1973 Z.z. o vodách nemôže byť v rozpore s
ústavným právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Súd sa stotožňuje s právnym zástupcom žalobcov s

tým, že v súčasnosti vzhľadom na platnú právnu úpravu neexistuje relevantný právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom v prospech žalovaného a aj zákonné ustanovenia, na ktoré
sa odvolával žalovaný, museli byť relevantným spôsobom vykonané vo vzťahu k pôvodným vlastníkom,
čo v danom prípade nebolo. Návrh žalobcov súd pokladá za oprávnený a dôvodný a preto rozhodol tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom, že

vyvlastňovacie konanie v tomto prípade ukončil riadnym zápisom v evidencii nehnuteľností na základe
ďalších zmlúv s právnymi predchodcami žalobcov. Túto povinnosť nevykonal a keďže vedel o tom, že
v čase vyvlastňovacieho konania Y. P. už bola nebohá a právnemu predchodcovi žalovaného dokoncabol doručený zoznam vlastníkov, v ktorom už bola uvedená aj J. M. ako dedička po nebohej, nemohol
sa dôvodne domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a že jeho držba je oprávnená.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že finančné
náhrady za vyvlastnenie pozemkov boli vyplatené dedičom po neb. Y. P. na základe ich vlastných
žiadostí, pričom po tom, čo sa žalovaný ujal držby pozemkov, títo jeho vlastnícke právo nikdy

nespochybňovali. Právny predchodca žalovaného sa tak mohol dôvodne domnievať, že je vlastníkom
pozemkov, bol dobromyseľný. Ak by sa aj prijal záver, že vyvlastnenie je neplatné, právnym titulom, na
základe ktorého mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva bolo minimálne vydržanie sporných pozemkov.
Bolo nesporne preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli zabraté na reguláciu rieky Z. a sú reálne
v teréne súčasťou vodohospodársky významného toku. Sporné nehnuteľnosti tvoria umelé koryto
vodného toku, pričom účinnosťou zákona č. 138/1973 Zb. o vodách sa korytá vodných tokov stali ex

lege majetkom štátu, a to v zmysle ust. čl. 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 zb. v spojení s § 31
zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Žalobcovia si ako oprávnené osoby, ktorých nehnuteľnosti prevzal štát
v rozhodnom období za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, mohli uplatniť svoje reštitučné
nároky v prekluzívnej lehote v zmysle príslušných reštitučných predpisov a nie všeobecnou vlastníckou
žalobou. Po márnom uplynutí reštitučných lehôt už totiž nie je možné nárok uplatniť vlastníckou žalobou.

Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho
súdu ČR, Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je
zmätočné, jednostranné v prospech žalobcov, nedostatočné. Rozsudok je arbitrárny. Súd prvej inštancie
sa nedostatočne vyrovnal s námietkami žalovaného, najmä s námietkami týkajúcimi sa spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva. Nie je zrejmé ani to, akými úvahami dospel súd k záveru, že v

uvedenom čase neexistoval iný platný zákon, ktorý by zbavoval žalovaného povinnosti uzatvoriť s
právnymi predchodcami žalobcov riadne zmluvy a že zákon č. 138/1973 Zb. nemôže byť v rozpore s
ústavným právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Rozpor tohto právneho predpisu s ústavným právom
nikdy nebol v ustálenej rozhodovacej praxi súdov konštatovaný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že pre vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva absentuje dobromyseľnosť držby žalovaného. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva zo zákona,
podmienkou nadobudnutia takéhoto vlastníckeho práva bolo vysporiadanie sa s pôvodnými vlastníkmi,

a to buď uzatvorením kúpnej zmluvy a odpredajom pozemkov alebo vyvlastnením, čo ako je zrejmé,
v danom prípade absentovalo. Keďže vlastnícke právo je nepremlčateľné, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zákonné.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,

ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací
súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k sporným pozemkom vyvlastnením nedošlo. Skutočnosť, že právnym nástupcom Y. P., pôvodnej

vlastníčky sporných pozemkov bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemkov nekonvaliduje
nedostatkyvyvlastňovaciehoprocesu,kedyvyvlastňovaciekonanieprebiehaloužposmrtiY.P.atátoajv
konečnomdôsledkufigurovalaakoúčastníčkavrozhodnutíovyvlastnenízodňaXX.XX.XXXXvydaného
A. národným výborom v Z., odborom výstavby. Je zrejmé, že v čase vyvlastňovacieho konania Y. P.
vzhľadom na jej úmrtie, ku ktorému došlo už v roku 1971, nemala hmotnoprávnu ani procesnoprávnu

subjektivitu. O tomto nedostatku mal právny predchodca žalovaného v čase vyvlastňovacieho konania
vedomosť, čo aj sám v priebehu konania pred súdom prvej inštancie potvrdil. Okolnosť, že právny
predchodca v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení nemal k dispozícii rozhodnutie vydané v
dedičskom konaní po Y. P., nie je dôvodom, ktorý by opodstatňoval považovať rozhodnutie o vyvlastneníako právny akt spôsobilý vyvolať želané právny účinky - t.j. prechod vlastníckeho práva na právneho
predchodcu žalovaného.

18. Nakoľko právny predchodca žalovaného mal vedomosť o úmrtí Y. P., teda aj o skutočnosti, že
k vyvlastneniu pozemkov došlo de facto voči neexistujúcemu subjektu, nie je splnený predpoklad
možnosti vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, a to oprávnenosť držby, pre ktorú je
podstatné, že držiteľ veci je dobromyseľný. Oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci
(vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec

patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že
mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to
nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci (porovn. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2 Cdo 27/2005). Pre vydržanie vlastníckeho práva je nutné kumulatívne splnenie podmienok vydržania -
t.j. spôsobilosť predmetu vydržania, vydržacia doba, oprávnenosť držby. Pokiaľ absentuje čo i len jeden
z predpokladov, je vydržanie vlastníckeho práva vylúčené. Skutočnosť, že držba právneho predchodcu

bola nerušená, jeho právo k nehnuteľnostiam nebolo zo strany právnych nástupcov Y. P. dlhodobo
spochybňované, pričom právny predchodca žalovaného a žalovaný s vecou nakladal ako so svojou,
nezakladá oprávnenosť držby, keďže právny predchodca žalovaného vedel, že k vyvlastneniu pozemkov
nedošlo voči právnym nástupcom Y. P. a vlastnícke právo k pozemkom na právneho predchodcu
žalovaného neprešlo ani na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s právnymi nástupcami Y. P. resp. na

základe iného právneho úkonu, ktorého účastníkmi by boli právni nástupcovia Y. P..

19. K argumentu žalovaného o nadobudnutí vlastníckeho práva zo zákona odvolací súd podotýka, že aj
zatrvaniaČSSRmohlibyťnehnuteľnosti-pozemkyvsúkromnomvlastníctvefyzickýchosôbavlastnícke
právo požívalo ochranu. Takto tomu bolo aj v predmetnom prípade, kedy sporné pozemky vlastnila Y.

P., právna predchodkyňa žalobcov. Pozemky sa teda nachádzali v súkromnom vlastníctve. Z podania
žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na uvedených pozemkoch bola zrealizovaná stavba,
regulácia vodného toku. Ako tvrdil samotný žalovaný, sporné pozemky tvoria umelé koryto vodného
toku Z.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sporné pozemky pôvodne neboli súčasťou vodného toku,
týmito sa stali až zrealizovaním stavby - reguláciou vodného toku, pričom v zmysle šetrenia žalovaného

v archívnych dokumentoch, k zrealizovaniu stavby došlo bez toho, aby zabrané pozemky predtým
prešli do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, napriek tomu, že táto povinnosť právnemu
predchodcovi žalovaného vyplývala z rozhodnutia vydaného ONV OPVHL v Z. pod č. j. Vod. XXXX/
XX-Pa zo dňa XX.XX.XXXX. Tento nedostatok sa riešil zo strany právneho predchodcu žalovaného až
ex post, a to práve formou vyvlastňovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Mestského

národnéhovýboruvZ.,odboruvýstavbyzodňaXX.XX.XXXX.Odvolacísúdkonštatuje,ženadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemkom malo byť zo strany právneho predchodcu žalovaného zabezpečené
pred zrealizovaním stavby. Ak by právny predchodca postupoval v súlade s princípom ochrany
vlastníckeho práva, pozemky by boli majetkovoprávne vysporiadané pred účinnosťou ust. § 31 ods. 1
zákona č. 138/1973 Zb. (t.j. pred 01.04.1975). Vzhľadom na vyššie popísaný stav by bolo v rozpore

so zásadami uplatňovanými v demokratickej spoločnosti ako aj s princípom ochrany vlastníckeho
práva (ktorý mal svoje uplatnenie aj v čase ČSSR) akceptovať záver, že v danom prípade k prechodu
vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalovaného došlo zo zákona.

20. Vo vzťahu k argumentu žalovaného o nemožnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva žalobou

podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom na existenciu reštitučných právnych predpisov odvolací súd
uvádza, že žalovaný tento argument predostrel až v štádiu odvolacieho konania. S poukazom na ust. §
366 CSP, kedy z obsahu spisu nevyplýva, že by v danom prípade išlo o niektorú z výnimiek uvedenú v
predmetnom ustanovení CSP, odvolací súd na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného prihliadať
nemohol a preto ho z vecného hľadiska nevyhodnocoval.

21. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že
prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

22.Záveromodvolacísúduvádza,žeprivyhotovovanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciedošlo

k zjavnej chybe v písaní v časti dátumu vyhlásenia rozhodnutia. Tento má správne byť XX.XX.XXXX,
čo vyplýva z časového sledu úkonov súdu prvej inštancie a zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
XX.XX.XXXX, na ktorom došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku. Odvolací súd v záhlaví tohto rozsudku
preto uviedol správny dátum vyhlásenia napadnutého rozhodnutia.23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

24. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil s osvojením si dôvodov
rozhodnutia uvedených súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovi, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania

voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).