Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229908
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114229908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, H., o
zaplatenie sumy 2.924,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 16Csp/94/2016-53 zo dňa 26.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 285,34 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 25.11.2011 do zaplatenia žalovanému náhradu trov
konania v pomere k tomuto výroku nepriznal. Ďalšími výrokmi uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu2.108,46eurasúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod07.12.2011dozaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku súd zamietol a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 48,96 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že

žalobca podal dňa 14.10.2014 žalobu a žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 2.924,68
eura s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o pôžičke
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.500 eur, ktorú mal splácať v 60 mesačných splátkach po
77,18 eura, no uhradil len časť sumy vo výške 291,54 eura. Podaním zo dňa 24.01.2017 zobral žalobca
žalobu v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 285,34 eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie
zastaviť, čomu súd vyhovel a konanie podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj „CSP“) zastavil. Z dôvodu, že zastavenie časti konania

procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, no keďže mu žiadne
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že právny predchodca žalobcu, Consumer Finance
Holding, a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 04.03.2011 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na
základe ktorej mu poskytol pôžičku v sume 2.400 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť v 60
mesačných splátkach po 77,18 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 32,13 %, RPMN (ročná percentuálna

miera nákladov) podľa zmluvy predstavuje 32,13 % a celková suma pôžičky je 4.500 eur. Žalovaný
uhradil len 291,54 eura. Súd uzavrel, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským,
pričom považoval žalobu za opodstatnenú len čiastočne. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 1 ods. 2 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene adoplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), ktoré v odôvodnení rozsudku citoval. Zároveň urobil záver, že podľa § 11 ods. 1 zákona
spotrebiteľskýchúverochsaspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,ak:a)zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zároveň poukázal na ustanovenie § 52 ods.
1,3,4, § 53 ods. 9, § 559 ods. 1,2, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

3. Súd mal za preukázané, že na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy Občianskeho zákonníka a
zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo zmluva spĺňa náležitosti § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Veriteľ pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovanému bol poskytnutý úver 2.400 eur, ktorý mal uhradiť v 60 mesačných splátkach po
77,18 eura a spolu mal uhradiť 4.630,80 eura. Výška RPMN bola podľa zmluvy 32,13 %, no súd po
preskúmaní RPMN a po jej prepočte dospel k záveru, že RPMN mala byť správne v zmluve uvedená

vo výške 34,07 %, vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 2.400 eur a zo sumy 4.630,80 eura, ktorá
mala byť splatená v 60 splátkach po 77,18 eura. Je teda zrejmé, že žalobca do RPMN nezahrnul všetky
náklady a keďže RPMN bola v zmluve nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, úver sa z toho
dôvodu podľa § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný zatiaľ zaplatil sumu 291,54 eura a keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez

poplatkov, priznal žalobcovi len sumu 2.108,46 eura, t.j. rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného
úveru (2.400 - 291,54). Vo zvyšku preto žalobu zamietol.

4. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, súd vychádzal z toho, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania dňa 07.12.2011. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, t.

j. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase
omeškania, z dlžnej sumy 2.108,46 eura od 7.12.2011. Súd konštatoval, že výzva ohľadne splatnosti
dlhu sa veriteľovi vrátila späť dňa 21.11.2011, pričom veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne spotrebiteľa aj
upozorní v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

V tomto prípade 15-dňová lehota uplynula dňa 06.12.2011, kedy nastala splatnosť dlhu a žalovaný sa
dostal s plnením do omeškania nasledujúcim dňom.

5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Zároveň uviedol, že žalobca
sa domáhal po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 2.639,34 eura (100%), súd mu priznal 2.108,46

eura (79,88 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 816,22 eura (30,92 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol.
Miera úspechu žalobcu teda predstavuje 48,96 % (79,88 % - 30,92 %). Žalobcovi, ktorý bol v spore
úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,96 % trov konania, ktoré mu súd priznal.

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného
na zaplatenie celej žalovanej sumy. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým,
že rozsudok v napadnutej časti nie je správny. Súd prvej inštancie totiž podľa jeho názoru dospel
k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Uviedol, že súd nesprávne zahrnul náklady
v podobe poistného do celkového výpočtu RPMN a toto skutkové zistenie nie je správne. Poukázal

na obsah zmluvy s tým, že splátka úveru bola dohodnutá po 75 eur, náklady žalovaného s úverom
predstavovali 2100 eur. Suma 2,18 eura nesúvisela so splátkou úveru, ale šlo o mesačnú splátku
poistného. Vzhľadom na to táto suma nemala byť pojatá do sumy splátok. Z obsahu úverovej zmluvy je
jasné, že žalovanému bola daná možnosť nezvoliť si poistenie a žalovaný toto ani neodmietol. V tomto
smere sa žalobca odvolal na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúcich sa

celkových nákladov úveru. Poistné nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a
nepatrí ani do výpočtu RPMN. V zmluve uvedená výška RPMN 32,13 % bola teda uvedená správne a
jemu nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vznikol.7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku
o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok vo výroku o zastavení
časti konania, v súvisiacom výroku o trovách konania a vo výroku o vyhovení časti žaloby nadobudol

v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval aj ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia a s ktorým sa aj odvolací súd stotožnil. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 04.03.2011 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú žalobca predložil k žalobe v
takmer nečitateľnej verzii, vyhotovenej drobným písmom, vrátane podmienok k zmluve o poskytnutí
pôžičky PQ-05 a všeobecných obchodných podmienok (v spise na č. l. 3 - 4) a ktorú súd správne posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú. Z tejto zmluvy vôbec nevyplýva, že by si účastníci zmluvy dohodli aj poistenie

schopnosti splácať pôžičku podľa predtlače formuláru zmluvy v bode VI., ktorý v tejto časti nie je ani
vyplnený a ani stranami podpísaný. Žalobca na nejakú osobitnú poistnú zmluvu ani neodkazoval. Podľa
bodu VII. Zmluvy sa žalovaný zaviazal pôžičku splácať v mesačnej splátke 75 eur a následne je ďalej
dopísaná aj splátka 2,18 eura, čo spolu činí 77,18 eura, t. j. sumu splátky, s ktorou žalobca aj operoval vo
svojich podaniach. V tomto smere bolo dôležité konštatovanie, že sám žalobca - na rozdiel od námietok

uvedených v odvolaní - priamo v podanej žalobe pri opise skutkového stavu tvrdil, že podľa zmluvy o
pôžičke mal odporca (t. j. žalovaný) splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 77,18
eura. V žalobe sa ani len nezmienil o tom, že by si veriteľ a dlžník dojednali aj poistenie, ktoré - ako
je uvedené vyššie - v písomnej zmluve aj tak nebolo dojednané, pritom sám žalobca sumu 2,18 eura v
žalobepričlenilkdojednanejsumemesačnejsplátky75eur,čoznamená,ževýškadojednanejmesačnej

splátky bola v skutočnosti aj podľa neho dohodnutá na celkovú sumu 77,18 eura. O tejto výške splátky
sa napokon zmienil aj v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2017 (v spise na č. l. 37 - 38). Jeho dodatočné
tvrdenie až v podanom odvolaní o tom, že splátka úveru činila v skutočnosti len 75 eur, nezodpovedá
jeho tvrdeniu uvedenému v žalobe a ani v následnom písomnom podaní v priebehu prvoinštančného
konania. Na nariadené pojednávanie pred súdom prvej inštancie sa žalobca a ani jeho právny zástupca

nedostaviliakvecinevypovedali.Mesačnésplátkypo77,18eurapritomajžalovanýrealizoval vosvojich
troch úhradách v dňoch 18.04.2011, 20.06.2011 a 20.07.2011 (v spise na č.l. 7), z čoho bolo možné
vyvodiť, že aj sám žalovaný pri absencii poistnej zmluvy a pri absencii platenia poistného považoval
sumu 77,18 eura za výšku dojednanej splátky.

10. S ohľadom na uvedené - na podklade toho, že prvé tri výroky rozsudku boli v čase rozhodovania
o odvolaní už právoplatné - odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej inštancie urobil správny skutkový
záverotom,ževeriteľadlžníksidohodlivýškusplátkypôžičky(úveru)vsumespolu77,18euramesačne
a v dôsledku toho potom v zmluve uvedená RPMN nebola uvedená správne, pretože bola vyčíslená v
nižšej výške, než v akej pri uvedenej splátke úveru vyčíslená mala byť. Žalobca si podľa obsahu žaloby

aj jeho vlastného písomného stanoviska podaného v priebehu konania sám obsah zmluvy vykladal tak,
že dojednaná splátka úveru činila 77,18 eura. Jeho odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení o nesprávne
zistenom skutkovom stave súdom prvej inštancie odvolací súd preto nemohol považovať za relevantný
natoľko, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmluve
uvedená RPMN bola uvedená nesporne v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok posúdenie

úveru súdom prvej inštancie ako bezúročného a bez poplatkov.

11. Keďže na základe tvrdenia žalobcu v žalobe, na základe obsahu zmluvy o pôžičke, písomného
vyjadrenia žalobcu a prehľadu splátok a úhrad súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj
správne právne posúdil, odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené. S ohľadom na

to rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie,
vrátane citácie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov (§ 387 ods. 2 CSP).12. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol
(§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).