Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216202114
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216202114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
W. G. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach dieťaťa rodičov G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na G.Í. ulici č. XX v L. v súčasnosti v R.
zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Göblom so sídlom Advokátskej kancelárie na Jantárovej ulici
č. 30 v Košiciach a N. G. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na I. U. č. XX v L. v konaní o zvýšenie a zníženie
výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.1.2018 č.k. 27P/37/2016-154
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného od
7.1.2015 do budúcna.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného od 7.1.2015
do budúcna aj návrh matky na zvýšenie výživného a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že
žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od 7.1.2015 do budúcna podal v zákonnej
lehote otec odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a jeho návrhu na

zníženie výživného pre maloletého na 50,- € vyhovel alebo ho alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že konajúci súd riadne nevyhodnotil ním uvedené skutočnosti a
nedostatočne posúdil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na
skutočnosť, že dlhodobo sa dostáva do stavu hmotnej núdze, v dôsledku čoho je ohrozený život, pričom
v súčasnosti je vystavený hrozbe exekúcie a je voči nemu vedené trestné stíhanie pre zanedbanie
povinnejvýživy.Jehopomerysazmenilinatoľko,ženiejevjehoschopnostiachamožnostiachprispievať
na výživu maloletého doposiaľ určeným výživným. Konajúci súd podľa jeho názoru nesprávne rozhodol

o jeho návrhu, pretože o ňom rozhodol iba na základe odôvodnených potrieb maloletého bez toho,
aby zohľadnil aj jeho schopnosti a možnosti a tiež jeho zmenu pomerov. Zdôraznil, že mesačne mu
po zaplatení všetkých jeho výdavkov nezostane ani suma rovnajúca sa životnému minimu a odkedy si
založil obchodnú spoločnosť, nemá žiaden príjem, pretože vybavuje v súčasnosti povolenia pre výkon
podnikateľskej činnosti, preto nevyhnutné náklady uhrádza z prostriedkov, ktoré si požičal v banke alebo
od príbuzných. Dodal, že v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu si nemôže nájsť akékoľvek
zamestnanie a jeho pracovná činnosť je znížená o 35 %. Vyslovil presvedčenie, že zmena jeho pomerov

a zlá súčasná finančná situácia je dôsledkom dlhodobej nečinnosti Okresného súdu Košice II. V
súčasnosti žije s manželkou a synom v prenajatom byte, syn má pravidelné tréningy trikrát do týždňa,
na ktoré ho vozí, jeho manželka za posledné roky podstúpila 6 operácií dolných končatín, bola dlhodobo
práceneschopná a následne nezamestnaná. V súčasnosti pracuje ako asistentka učiteľa v základnejškole pre žiakov s autizmom a on sám bol v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu opakovane
práceneschopný a podstúpil operáciu chrbtice, ktorej poškodenie je nezvratné. V závere odvolania opäť
poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zmeny jeho pomerov nie je v jeho schopnostiach a možnostiach

prispievať na výživu maloletého určeným výživným, preto podal návrh na zníženie výživného a tiež
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tento dlhodobo pretrvávajúci stav ho dostal do
stavu hmotnej núdze a vystavil exekučnému konaniu aj trestnému stíhaniu. Pri posudzovaní pomerov je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom zmeny
je aj taká zmena okolností, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, pričom sa

nemôže jednať o obyčajnú zmenu, ale o podstatnú zmenu. Navrhované výživné vychádzajúc z vyššie
uvedeného zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Vytkol súdu prvej
inštancie,žeporušilzásadurovnostiúčastníkovkonaniapredsúdomupravenúvčlánku47ods.3Ústavy
SR zjavnou neodôvodnenosťou až arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia, ktorého odôvodnenie je
v dôsledku toho podľa jeho názoru nepreskúmateľné a zmätočné. Zdôraznil, že konajúci súd nesmie
rozhodovať svojvoľne, ale iba na základe vykonaného dokazovania a náležite zisteného skutočného

stavu veci.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku

čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje

obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov, je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie
rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a
to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia
povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej

skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ
rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživyjej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť
plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení
ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil

súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča.

9. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
dieťaťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť iba v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho
zárobky,schopnosti,možnostiamajetkovépomery,životnúúroveň,početinýchvyživovacíchpovinností,
plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej

povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti
rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie

do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol
dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity. Odvolací súd tiež konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý

rodič mal. dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, má zákonnú povinnosť toto dieťa vyživovať, preto
túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V tejto právnej veci z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že otec sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď predchádzajúci pracovný pomer,
z ktorého dosahoval pravidelný mesačný príjem, ukončil dohodou bez toho, aby mal zabezpečený

náhradný zdroj príjmu, v dôsledku čoho sa stal nezamestnaný a bol zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie bez možnosti podpory v nezamestnanosti, pretože nesplnil zákonom stanovené
podmienky. Odvolací súd zdôrazňuje, že otcovi bolo v čase dobrovoľného skončenia pracovného
pomeru zrejmé, že ostane bez príjmu, čím ohrozí plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému a
napriek tomu dobrovoľne skončil pracovný pomer a vzdal sa výhodnejšieho zamestnania, pričom zvýšil

svoje mesačné výdavky pôžičkou od banky a prenájmom nebytových priestorov na výkon podnikateľskej
činnosti, ktorú do rozhodnutia súdu prvej inštancie nevykonával a nedosahoval z nej žiaden príjem,
pretože nemal všetky potrebné povolenia pre jej výkon, čím tiež ohrozil riadne plnenie svojej vyživovacej
povinnostikmaloletémuW..Odvolacísúdtiežzdôrazňuje,žezmenapomerovotcanenastalavdôsledku
dĺžkykonanianasúdeprvejinštancie,alejuzapríčinilotecsámsvojímkonaním,výsledkomktoréhobolo,

že sa dobrovoľne, bez akéhokoľvek dôležitého dôvodu, vzdal pravidelného príjmu, ktorý mu dovtedy
umožňoval prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživným. Naposledy určené výživné 160,-
€ mesačne zodpovedá jednak odôvodneným potrebám mal. W., ale aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca pred zmenou jeho pomerov, ktorú si ako už bolo vyššie uvedené zapríčinil
sám. Z určeného výživného pripadne na jeden deň približne 5,- €, čo so zreteľom na vek maloletého,

ktorý sa nachádza na prahu dospelosti postačuje na uspokojovanie jeho potrieb v nevyhnutnej miere
vo vzájomnej súvislosti so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca, preto je zákonné
a správne. Samotná skutočnosť, že otec v dôsledku svojho konania dopustil zmenu svojich pomerov,
ktorá spôsobila zhoršenie jeho finančnej situácie, nie je sama osebe dôvodom pre zníženie doposiaľurčenej vyživovacej povinnosti otca. Otec má možnosť znížiť svoje mesačné výdavky, ktoré nemajú
prednosť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou a tým zlepšiť svoju finančnú situáciu, eventuálne
má možnosť riadne sa zamestnať a doplniť zdroj svojho príjmu do času, kým nezačne dosahovať príjem

z podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec mesačne vynakladá
400,- € na prenájom nebytových priestorov, ktoré majú slúžiť na výkon podnikateľskej činnosti a na
splátku úveru slúžiaceho na začatie podnikania mesačne vynaloží 60,- €, čo spolu predstavuje viac
ako 4-násobok určeného výživného bez toho, aby mal zabezpečené všetky potrebné povolenia na jeho
výkon. V tejto súvislosti tiež odvolací súd dodáva, že z výpovede otca je zrejmé, že mu boli známe

všetky skutočnosti ohľadom zdĺhavého procesu spustenia podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom
má byť kremácia zvierat a tiež množstvo povolení, ktoré si takáto činnosť vyžaduje a napriek tomu
sa dobrovoľne vzdal pravidelného príjmu a výrazne zvýšil svoje mesačné výdavky bez zreteľa na
svoje zákonné vyživovacie povinnosti, ktoré majú prednosť pred ostatnými výdavkami, v dôsledku čoho
odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky
pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca v zmysle princípu potencionality. K

odvolacím námietkam otca ohľadom zníženej pracovnej schopnosti dodáva, že táto mu nebránila vo
výkone predchádzajúceho zamestnania, ak nebola dôvodom na jeho skončenie, pričom jeho miera
zníženia pracovnej činnosti mu nebráni nájsť prácu, zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam,
v dôsledku čoho jeho odvolacie námietky neobstoja. K odvolacím námietkam ohľadom nezohľadnenia
ostatných vyživovacích povinností otca odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd túto

skutočnosť riadne a zákonne vyhodnotil, v dôsledku čoho zamietol návrh matky na zvýšenie určeného
výživného. K odvolacím námietkam otca ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces konajúcim
súdomodvolacísúdkonštatuje,žerozsudoksúduprvejinštancieobsahujenáležitostirozsudkuuvedené
v § 220 ods. 2 CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nerobí rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití
relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že z

hľadiska vyššie uvedených úvah je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a spravodlivé.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).