Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887657
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. D., X.. X.X.XXXX, L. E. XXX,
XXX XX P., o zaplatenie sumy 383,33 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/8/2016 - 55 zo dňa 16.12.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 11.07.2016, domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 383,33 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo
sumy 383,33 eura od 20.08.2015 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby mu súd uložil zaplatiť náhradu
trov s konaním mu vzniknutých. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXX2
uzavrel so žalovaným v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka

a Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol osobný
účet žalovaného. Žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na
vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu a
akýchkoľvek záväzkov voči žalobcovi. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným
tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je

možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal
dňa 19.08.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútorný pohľadávkový účet; išlo o internú transakciu žalobcu, nie o úhradu zo strany žalovaného. V
zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu
bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazákladeúrokovejsadzby„Úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“
a to vo výške 28 % p.a. až do vyplatenia celej pohľadávky; úrok vo výške 28 % p.a. si žalobca uplatnil

zo sumy 383,33 eura (nepovolené prečerpanie účtu) odo dňa nasledujúceho po prevode debetného
zostatku na účte žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre
žalovaného zriadil a viedol osobný účet žalovaného č. R Súčasťou Zmluvy, ktorá bola uzavretá na

dobu neurčitú, boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. V Zmluve žalobca
a žalovaný dojednali aj podmienky o vydaní a požívaní platobnej karty a podmienky o zriadení a
poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
Z predložených výpisov z účtu na meno žalovaného vyplynulo, že za rok 2013, 2014 a 2015 boli
žalovanému účtované len poplatky a úroky:

- za obdobie od 01.10.2013 do 31.12.2013 mal žalovaný na účte záporný zostatok - 59,07 eura. Uvedená
suma pozostávala z poplatkov za nezrealizované platby (3 x 1 eur), poplatkov za osobný účet (3 x 3,90
eura), poplatkov za vedenie exekúcie (3 x 5 eur), poplatkov za deb. upomienku (2 x 15 eura) a úroku
vo výške 1,37 eura;
- za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mal žalovaný na účte záporný zostatok - 253,36 eura.
Uvedená suma pozostávala z poplatkov za nezrealizované platby (12 x 1 eur), poplatkov za osobný účet

(12 x 3,90 eura), poplatkov za vedenie exekúcie (12 x 5 eur), poplatku za výzvu - debet (1 x 30 eur) a
úroku vo výške 45,49 eura;
- za obdobie od 01.01.2015 do 31.07.2015 mal žalovaný na účte záporný zostatok - 371,63 eura.
Uvedená suma pozostávala z poplatkov za nezrealizované platby (6 x 1 eur), poplatkov za osobný účet
(7 x 3,90 eura), poplatkov za vedenie exekúcie (7 x 5 eur) a úroku vo výške 47,99 eura;

- za obdobie od 01.08.2015 do 19.08.2015 na účte žalovaného boli vykonané operácie: poplatok
za zrušenie trvalého príkazu (1,50 eura), poplatok za vedenie exekúcie (5 eur), úroky (5,20 eura)
a vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu. Žalobca vykonal dňa 19.08.2015 „Bezhotovostný prevod.
Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu/Prevedenie dlhu klienta“, internú účtovnú transakciu, ktorá nie je
úhradou zo strany žalovaného, keď debetný zostatok na účte žalovaného vo výške 383,33 eura (371,63

eura zostatok na účte k 31.07.2015, poplatok za zrušenie trvalého príkazu vo výške 1,50 eura, úroky
vo výške 5,20 eura, príplatok za vedeniu účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia vo
výške 5 eur) previedol na svoj pohľadávkový účet, zatvoril účet žalovaného s nulovým zostatkom, o čom
žalovaného informoval posledným výpisom z účtu za obdobie od 01.08.2015 do 19.08.2015.
Na základe skutkového stavu zisteného súdom z dôkazov, ktoré mu predložil žalobca, mal súd za to, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Na účte žalovaného bol
mínusový zostatok od 01.10.2013 do 19.08.2015, na ťarchu účtu boli zaúčtovávané len poplatky a úroky.
Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky vyúčtovávané
na jeho účet, ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú
zmluvným dojednaním. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne

dojednané v zmluve. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o
výške úrokov. Žalovaný neuskutočňoval na účte žiadne transakcie, za ktoré by si žalobca mohol účtovať
odplatu. Tieto poplatky sa účtovali na obtiaž žalovaného bez poskytnutého protiplnenia žalobcu. Takéto
poplatkové zaťaženie je podľa súdu neprijateľné. K neprijateľným poplatkom (mínusovým položkám)
si žalobca účtoval aj úroky zo zostatku na účte, akoby predstavovali odplatu za poskytnutie úveru či

pôžičky, k čomu ale reálne nedošlo. Uplatňovanie takého príslušenstva zo strany žalobcu predstavuje
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. Poplatky za výzvy či upomienky už boli súdmi
opakovane vyhlásené za neprijateľné, a preto ani takéto žiadané plnenie nebolo možné priznať. Preto
súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Obchodného zákonníka - § 269 ods.

2, § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 710, z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 a z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa žalobcu pokiaľ súd mal za to, že návrh bol neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie, čo

však neurobil a vo veci meritórne rozhodol. Tým porušil právo účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj faktická činnosť súdu, ktorá má byť v súlade s
procesným predpisom.Pokiaľ mal súd za to, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré zmluva obsahuje nie sú zmluvným
dojednanímúčastníkovasadzobníknemôžepredstavovaťriadnedojednanieúčastníkovzmluvyovýške
úrokov, poukázal na ust. § 31 ods. 2, 4 a 5 Zákona o platobných službách, ktorý výslovne nestanovuje,

že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal tiež na
všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorých klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií splátok úveru, na poplatky v zmysle
sadzobníkaapokiaľprizúčtovaníúroku,poplatkovdôjdeknepovolenémuprečerpaniubežnéhoúčtu,tak
po dobu nepovoleného prečerpania majiteľ účtu je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný

na základe úrokovej sadzby. Tento úrok je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvanlivom nosiči, teda podľa žalobcu náležitosti zmluvy nemusia
byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.5.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu opodstatneným nebolo.

5.Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorých
saodvolateľdomáhaprieskumu;určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancieodvolateľ
nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie nepostupoval
zákonom upraveným spôsobom, pokiaľ mal za to, že žaloba nebola určitou, mal realizovať činnosť
smerujúcu k odstráneniu tejto vady. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v názore o neexistencii
zmluvného dojednania úrokov a poplatkov, tieto sú však upravené všeobecnými obchodnými

podmienkami a obchodné podmienky aj podľa zákona o platobných službách sú neoddeliteľnou
súčasťou rámcovej zmluvy, t.j. zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,

ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania, použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na argumenty,
ktoré považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné. V dostatočnom rozsahu z dôkazných

prostriedkov, ktoré mu boli predložené zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny
záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie
nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol. Odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že

by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdomprvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku
k odvolacím dôvodom dodáva:

8. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom žalobcu, ktorým vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého konania. Súčasné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že
ak má byť žalobca v spore úspešný, je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on
sám pokladá za skutkový dôvod žalobou uplatneného nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov
vyplývajúcich zo zákonnej úpravy, pričom k skutkovým tvrdeniam musí označiť a predložiť dôkazné

prostriedky, inak úspešný byť nemôže. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Žalobca žalobou vymedzil uplatnený nárok ako nárok zo záväzkového vzťahu, ktorý porušil žalovaný
tým, že na účte vzniklo nepovolené prečerpanie, s čím má byť spojená jeho povinnosť niesť následky
ako dôsledok porušenia zmluvných povinností v podobe zaplatenia úroku za nepovolené prečerpanie
účtu a poplatkov za konkrétne stanovené obdobie. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku označil

ako dôkazy zmluvu o bežnom účte, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výpisy
z účtu a tzv. vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu. Podľa odvolacieho súdu nie je možné
konštatovať to, že by žalobca predložil súdu žalobu, ktorá by mala vykazovať vady, dôsledkom ktorých
by mala byť povinnosť súdu vyzvať žalobcu k ich odstráneniu. Na uvedenom nič nemení výzva súdu
zo dňa 29.07.2016, ktorou bol žalobca vyzvaný k objasneniu niektorých skutočností vyplývajúcich z

predložených dôkazných prostriedkov. Neobstojí preto úvaha žalobcu, že súd prvej inštancie konal o
neúplnom návrhu na začatie konania. Nie je možné zamieňať si údajnú neúplnosť návrhu s neunesením
dôkazného bremena. Je to strana sporu, ktorá, pokiaľ z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky, má k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazy, pokiaľ tak nerealizuje, nesie
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

9. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úroku za nepovolené prečerpanie účtu a poplatkov. Z
dôkazov, ktoré k tomuto svojmu žalobou definovaného nároku predložil však dohoda o výške úroku
nevyplýva. Úroková sadzba nie je uvedená ani vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu

priloženýchakodôkazkžalobe.Tietovšeobecnéobchodnépodmienkysúpritompodmienkamiúčinnými
od 01.07.2016, pričom žalobou kvantifikovaný úrok z nepovoleného prečerpania účtu sa týka obdobia
predchádzajúceho účinnosti týchto všeobecných obchodných podmienok. Výška úroku k nepovolenému
prečerpaniu účtu - 28 % ročne je uvedená len v úrokových sadzbách produktov, ktoré žalobca predložil
súdu v znení účinnom od 06.07.2016, t.j. taktiež za obdobie nasledujúce po období, za ktoré bol úrok z

nepovoleného prečerpania účtu zúčtovaný. Vychádzajúc z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu predložil
žalobca, nie je možné dospieť k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie, t.j., že žalobca
nepreukázal súdu dohodu o dojednaní úroku a poplatkov. K tomuto svojmu tvrdeniu o údajnej dohode
žalobca nepredložil dôkazné prostriedky. Ak by aj boli predložené všeobecné obchodné podmienky
v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, resp. obdobiu, za ktoré boli úroky z nepovoleného prečerpania

účtu žiadané, je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že všeobecné obchodné podmienky
nemôžu byť zmluvným dojednaním účastníkov, nejde o individuálne dojednanie ohľadne nároku, ktorý
bol predmetom žaloby.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Zákon o platobných službách č. 492/2009 Z.z., jeho ust. §
31 argumentujúc, že z tohto zákona vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy, na základe

ktorej poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby, sú obchodné podmienky, opomenul
v súvislosti s touto argumentáciou, že podľa ods. 5 písm. d) ním citovaného § 31 Zákona o platobných
službách, rámcová zmluva má obsahovať informácie o poplatkoch, úrokoch, a to v rozsahu sumy
všetkýchpoplatkovzaplatobnúoperáciuarozpisomvšetkýchpoplatkovajpoužitúúrokovúsadzbualebo
ak sa použije referenčná úroková sadzba, spôsob výpočtu skutočného úroku, príslušný deň, index alebo

základ pre určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby. Listinné dôkazy predložené žalobcom nesvedčia
o existencii zákonom vyžadovanej informácie. Odvolacia námietka žalobcu v tomto zmysle preto taktiež
nebola namieste.
Vychádzajúczuvedeného,odvolacísúdvodvolacomprieskumenezistilnesprávneskutkovézistenia,ku
ktorým súd dospel. Z dôkazov, ktoré mu predložil žalobca, nezistil ani nesprávnosť právneho posúdenia

veci.

10. Žalobca podal odvolanie formálne proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, ale vo vzťahu k
nesprávnosti výroku o nároku na náhradu trov konania fakticky nič nenamietal. Ide však o výrok závislý,odvolací súd ho preto preskúmal a zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255
ods. 1 CSP).

11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, zo spisu však
nevyplýva to, že by si trovy odvolacieho konania uplatnil. K odvolaniu sa nevyjadril, nebol preto dôvod
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď procesne úspešnej strane žiadne

trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bol zjavne nerozumné ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.