Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112215377
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112215377.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 2/
O. E., nar, XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 3/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX,všetci žalobcovia právne
zastúpení JUDr. Milanom Szöllösym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému:
UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 35 978 643, právne zastúpený
PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/98/2012-273 zo dňa 21.04.2017 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť úroky z omeškania a vo

výroku o trovách konania.

2. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.079,30 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43.599,- Eur od 26.4.2012 do 22.5.2012, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.079,30 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 2, § 7 ods. 6, § 9 ods. 5, § 9 ods. 7 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 580, § 581
ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 , §11 ods. 7, § 11 ods. 8
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla.

3. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.2.2014, č.k. 10C/98/2012-197,
zastavilkonanievčastizaplatenianáhradyzabolesťvovýške16.068,50Euravčastizaplatenianáhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.681,90 Eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 2.318,40 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 6.6.2012 do zaplatenia v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd ďalej zamietol žalobu v časti zaplatenia náhrady

za bolesť vo výške 760,90 Eur, návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
36.681,90 Eur za obdobie od 26.4.2012 do zaplatenia, návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 21.224,40 Eur za obdobie od 26.4.2012 do 5.6.2012 a návrh v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.906,- Eur za obdobie od 6.6.2012 dozaplatenia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti zamietavým výrokom cit. rozsudku podal
žalobca včas odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 6Co/22/2015-259,
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavých výrokoch a vo výroku o trovách konania.

4. Vzhľadom na čiastočné späťvzatia tak predmetom konania zostal iba nárok žalobcu na bolestné vo
výške 5.155,90 Eur (21.224,40 Eur - 14.146,- Eur = 7.078,40 Eur - 1.922,50 Eur). Žalobca nevzal späť
žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania, ktorý žiadal priznať zo sumy 43.599,- Eur od 26.4.2012 do
22.5.2012 a zo sumy 5.155,90 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia.

5. Znalec vo svojom posudku stanovil nový výpočet hodnoty bolestného za prvé liečenie vo výške 950
bodov (900 bodov za zranenie ľavej dolnej končatiny + 50 bodov za zranenia na bruchu) s výškou
náhrady za 1 bod a hodnote stanovenej pre rok 2010 a druhé bolestné vo výške 250 bodov zvyškom
náhrady za 1 bod v hodnote stanovenej pre rok 2011. Znalec zároveň uviedol, že žalobcovi prislúcha
aj zvýšenie základného počtu bodov o 305 bodov a to za poranenie ľavej dolnej končatiny. V zmysle

záverov odvolacieho súdu je teda možné aplikovať na daný prípad ust. § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004
Z.z. a zvýšiť maximálne bodové hodnotenie za poranenie jednej končatiny (v tomto prípade ľavej dolnej
končatiny), pričom celková výška bodového hodnotenia za prvotné liečenie do 7.7.2011 činí 1255 bodov
(900 bodov + 305 bodov + 50 bodov). Základom pre výpočet náhrady bolestného bola priemerná
mesačná mzda za rok 2010, ktorá v tom čase činila 769,- Eur. Z toho činia 2 % sumu 15,38 Eur.

Po vynásobení uvedenej sumy počtom bodov tak náhrada škody na zdraví v podobe bolestného za
prvotné liečenie činí 19.301,19 Eur). Za bolestné, ktoré bolo spôsobené pri operácii absolvovanej dňa
8.12.2011 priznal znalec sumu 250 bodov, pričom v tomto prípade bolo možné obodovať bolestné z tejto
operácii až v roku 2012, z dôvodu, že samotnú operáciu absolvoval v mesiaci december 2011 a preto
pri výpočte odškodnenia za túto bolesť je potrebné vychádzať z výpočtového základu a to priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2011, ktorá činí 786 Eur, t.j. 15,72 Eur. Odškodnenie bolestného
za druhé liečenie potom predstavuje peňažnú sumu vo výške 3.930,- Eur (250 bodov x 15,72 Eur).
Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2013 však súd nepripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o
náhradu za bolestné vzniknuté v súvislosti s liečením po operácii absolvovanej dňa 8.12.2011. Z tohto
dôvodu žalobca následne žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného vzal späť o sumu 1.922,50

Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi uplatnenou sumou bolestného po vykonaní čiastočnej úhrady
(21.224,40 Eur - 14.146,- Eur = 7.078,40 Eur) a sumou bolestného zistenou na základe znaleckého
posudkupoodpočítaníčiastočnejúhrady(19.301,90Eur-14.146,-Eur=5.155,90Eur).Uplatnenýnárok
na bolestné teda predstavuje sumu 5.155,90 Eur (7.078,40 Eur - 1.922,50 Eur).

6. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.681,90 Eur.
Ohľadom tohto nároku vzal žalobca žalobu späť vo výške 29.453,- Eur podaním zo dňa 8.6.2012
a vo výške 7.228,90 Eur podaním zo dňa 22.7.2013. V znaleckom posudku stanovil znalec bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 1780 bodov, čo v peňažnom vyjadrení
predstavuje sumu 27.376,40 Eur (1780 bodov x 15,38 Eur). Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia

žalovaný plnil žalobcovi sumu vo výške 29.453,- Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu
2.076,60 Eur (29.453,- Eur - 27.376,40 Eur), pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane žalobcu. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je možné považovať obe pohľadávky
(pohľadávka na náhradu škody a pohľadávka z bezdôvodného obohatenia) za spôsobilé započítania a
preto súd prvej inštancie správne zohľadnil započítanie zo strany žalovaného.

7. Po započítaní pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (2.076,60 Eur) s
pohľadávkou žalobcu na bolestné vo výške 5.155,90 Eur, tak žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na
zaplatenie sumy vo výške 3.079,30 Eur (5.155,90 Eur - 2.076,60 Eur).

8. Čo sa týka počiatku omeškania súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že doba omeškania s
plnením začala až momentom predloženia znaleckého posudku v súdnom konaní. Žalobca si listom
zo dňa 7.10.2011 uplatnil svoj nárok priamo u poisťovateľa, pričom prílohou tohto listu bol aj lekársky
posudok o bolestnom vypracovanom M. K. dňa 18.8.2011 ako aj lekárske správy. Spolu s listom zo dňa
10.2.2012 zaslal žalovanému ďalšiu dostupnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného a takisto ďalšiu

zdravotnú dokumentáciu žalobcu zaslal žalovanému spolu s listom zo dňa 26.3.2012, v ktorom taktiež
uviedol, že iné lekárske správy nemá k dispozícii. Žalobca listom zo dňa 22.5.2012 oznámil žalobcovi, že
po kontrole lekárskeho posudku M. K. poukazuje bolestné vo výške 14.146,- Eur a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 29.453,- Eur na bankový účet poškodeného - žalobcu. Predmetnépodanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 25.5.2012, o čom svedčí pečiatka v pravom
hornomrohutohtopodania(čl.55),pričomzúdajovnaobálkevyplýva,žežalobabolapodaná napoštovú
prepravu skôr, dňa 21.5.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemal v tom čase vedomosť

o poistnom plnení. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. skončiť
prešetrovanie škodovej udalosti do 3 mesiacov odo dňa jej oznámenia a poistné plnenie mal poskytnúť
do 15 dní po skončení prešetrovania v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Ak teda žalovaný
nesúhlasil s bodovým hodnotením v predloženom lekárskom posudku M. K., mal možnosť v uvedenej
lehote požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, čo však neurobil. Z tohto dôvodu má súd za to, že

uplynutím troch mesiacov a pätnástich dní odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody sa žalovaný
dostal do omeškania s poistným plnením. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
po uplynutí uvedenej doby a to od 26.4.2012. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 1 % a teda ročný úrok z omeškania predstavuje sadzbu 9 %.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP. Zásadu úspechu

vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od znaleckého posudku. V týchto
prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe znaleckej činnosti. Vhodným riešením bude priznanie žalobcovi práva na plnú náhradu trov
konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Úspech vo veci sa skúma čo

do právneho základu a niečo do výšky priznaného nároku. Okrem toho naďalej platí pravidlo v zmysle
ktorého ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Uvedené pravidlo sa
vzťahuje najmä na prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal
žalobu späť (Civilný sporový poriadok, komentár, Nakladatelství C.H.Beck, 2016).

10. Proti rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovaného uhradiť úroky z omeškania a výroku o
trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne určenie
počiatku omeškania žalovaného súdom prvej inštancie. V tomto smere poukázal na ust. § 15 ods. 1
zákona o povinnom zmluvnom poistení. Uviedol, že nárok bol skutočne riadne preukázaný až znaleckým

posudkom XX/XX M.. B. A., ktorý bol vyhotovený až v priebehu konania. Žalovaný sa pred dátumom
doručenia znaleckého posudku objektívne nemohol dostať do omeškania po troch mesiacoch odo dňa
samotného uplatnenia nároku poškodeným. Takýto moment vzniku nároku rovnako odporuje právnej
úprave v zákone č. 437/2004 Z.z. (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 ods. 6). Zo znaleckého posudku vyplýva,
že nárok žalobcu bol v skutočnosti menší, než ako si ho uplatňoval na základe lekárskych posudkov o

bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia M. K.. Žalovaný mal dôvodné pochybnosti o správnosti
lekárskehoposudku.,pretovykonalnavlastnénákladyšetrenievýškyškodynazdravížalobcu.Vzmysle
vlastného šetrenia poskytol žalovaný plnenie. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 19.02.2014 žiadnej
zo strán nepriznal náhradu trov konania. Po podanom odvolaní sa k výroku o náhrade trov konania
ani k správnosti rozhodnutia o tejto náhrade odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nevyjadril.

Späťvzatie žaloby v časti 43 599 Eur nemožno pričítať žalovanému, keďže tento plnil uvedenú sumu
ešte pred doručením žaloby na súd. Späťvzatie žaloby nebolo výsledkom nepriaznivého znaleckého
posudku, ale výsledkom toho, že si žalobca neustriehol to, kedy a v akom rozsahu mu bola vyplatená
veľká časť poistného plnenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutom rozsahu tak, že žalobu v časti úrokov z omeškania zamietne a žalovanému prizná náhradu

trov konania v celom rozsahu.

11. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.14. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca si riadne uplatnil nárok u žalovaného listom
zo dňa 07.10.2011, ku ktorému priložil všetky potrebné dokumenty - lekársky posudok vypracovaný M..

K. dňa 18.08.2011 ako aj lekárske správy. Žalovaný bol v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001
Z.z. povinný do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti a do 15 dní od skončenia prešetrovania poskytnúť poistné plnenie. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný reagoval na nároky uplatnené žalobcom listom zo dňa 22.05.2012, t.j. po viac
ako 7 mesiacoch po oznámení o uplatnení nároku žalobcom. V liste žalobcovi oznámil, že pristúpil ku

kontrolnému posudku posudkovým lekárom žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v zákonom stanovenej
lehote. Za danej situácie preto súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením dlhu po troch mesiacoch a 15 dňoch od oznámenia škodovej udalosti žalovanému (t.j. dňa
23.01.2012). Nakoľko žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až od neskoršieho dátumu, a to od
26.04.2012, teda v menšom rozsahu, než mu prináleží, bolo dôvodné mu takto uplatnený nárok priznať

s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z..

15. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že správne postupoval súd prvej inštancie, ak rozhodol
o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu O. E.. So žalovaným je potrebné
súhlasiť, že nie všetky nároky z ublíženia na zdraví prechádzajú na pozostalých, je však potrebné brať

ohľad na to, že podstatná časť žalobcom uplatnených nárokov bola dobrovoľne vyplatená žalovaným
a prisúdená súdom ešte za života O. E.. Odvolací súd zastáva názor, že príslušenstvo pohľadávky
by nemalo podliehať inému režimu ako pohľadávka samotná. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval
právnych nástupcov O. E. ako aktívne legitimovaných aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania.

16. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že v zmysle listu žalovaného datovaného
dňa 22.05.2012 (č.l. 55), žalovaný poukazuje na účet poškodeného sumu 43 599 Eur. Samotný žalovaný
v konaní tvrdil, že k likvidácii poistnej udalosti pristúpil dňa 22.05.2012 a v tento deň poukázal na účet
žalobcu sumu 43 599 Eur (č.l. 56).

17. Ako vyplýva z dátumovej pečiatky na obálke, žaloba v predmetnej veci bola podaná na poštovú
prepravu dňa 21.05.2012, je teda zrejmé, že k zaslaniu žaloby na súd došlo skôr, než žalovaný oznámil
žalobcovi skutočnosť, že pristúpil k plneniu v rozsahu 43 599 Eur. K tomuto odvolací súd uvádza, že
by sa priečilo spravodlivému usporiadaniu vecí, ak by mal žalobca niesť zodpovednosť za stav, kedy

žalobu podal na poštovú prepravu dňa 21.05.2012, teda v čase, keď k plneniu zo strany žalovaného
ešte nedošlo, ale v dôsledku okolností, ktoré ovplyvniť nevie (doručovací proces zo strany A. O.), bola
žaloba súdu doručená až 23.05.2012, t.j. deň nasledujúci po plnení sumy 43 599 Eur žalovaným. Za
tejto situácie nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 43 599 Eur v
zmysle § 256 ods. 1 CSP na ťarchu žalobcovi ale práve žalovanému, ktorý čiastočne plnil dlh, s ktorým

bol v omeškaní (ako bolo konštatované vyššie).

18. Berúc do úvahy celkový výsledok konania, v ktorom bol žalobca úspešný, bolo plne opodstatnené
vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.

Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovia boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom

prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).