Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. júl 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010333
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817010333.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanej E. S., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. A. S.E., W. X., T. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou pre
dvojnásobný zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 16. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

E.L. S., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. A. S., W. X., T. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou, nezamestnaná,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

1. dňa 08.04.2017 v čase o 08.30 hod. v obci Davidov, okres Vranov nad Topľou, bez súhlasu majiteľa
W. C., A.. XX.XX.XXXX vošla do rodinného domu s popisným číslom XXX, ktorý sa nachádza na
neoplotenom pozemku tak, že si otvorila neuzamknuté vchodové dvere a po chodbe prešla do kúpeľne
domu, kde otvorila skriňu, lebo sa chcela pozrieť čo je v nej, no prichytil ju pri tom majiteľ domu, pričom
obvinená vedela, že ide o osobu vyššieho veku, kde W. C. ju v dome zamkol a zavolal hliadku polície,

ktorá ju priamo v dome obmedzila na osobnej slobode,

2.dňa10.04.2017včaseokolo07.30hod.vstúpilanariadneoplotenýpozemokrodinnéhoT.Č..XXX/XX
A. M. J. v obci Sečovská Polianka, okres Vranov nad Topľou, kde videla majiteľa P. W., A.. XX.XX.XXXX,
od ktorého si chcela požičať peniaze, ale ten ju kvôli skorším nevráteným pôžičkám z dvora vyhnal, ale
následne okolo 08.00 h využila jeho nepozornosť a znovu vošla na tento dvor bez jeho vedomia, kde
cez neuzamknuté dvere vošla do uvedeného domu a zo spálne odcudzila z dreveného stolíka finančnú
hotovosť vo výške 45,00 Eur, čím takto poškodenému P. W. spôsobila škodu v sume 45,00 Eur,

t e d a
v bode 1. a v bode 2.
neoprávnene vnikla do obydlia iného a čin spáchala voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l a

v bode 1. a v bode 2.

dvojnásobný zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obvinenej trestným rozkazom

Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/1/2018-251 zo dňa 9.2.2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018-262 zo dňa 23.4.2018, ktorým jej
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý jej bol uložený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenej povinnosť nahradiť poškodenému P. W.D., A..
XX.X.XXXX, S. W. M. XXX/XX, X. F., okres Vranov nad Topľou škodu v sume 45 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutky uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako dvojnásobný zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2018 obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovanej o spáchaní skutkov uvedených v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhradou škody.

Obžalovaná uviedla, že býva v jednej izbe spolu s piatimi deťmi. Je nezamestnaná a materské poberá
jej manžel, nakoľko sa ona vzdala svojho syna. Mala v jednom roku dve deti, preto sa vtedy vzdala
jedného syna. Výška materského, ktoré poberá ja 106,- eur a zároveň poberá aj lístky v potravinách,
ktoré predstavujú rodinné prídavky v sume 76,- eur z dôvodu záškoláctva synov. Podľa obžalovanej

sa manžel nestará rodinu, ona musí chodiť v zime na drevo, a keď nemá čo dať deťom jesť, tak chodí
po žobraní.

Rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko táto sa na hlavné pojednávanie konané
dňa 16.7.2018 nedostavila, aj keď bola naň riadne predvolaná a zároveň nebolo úspešné ani jej

predvedenie na toto pojednávanie, preto súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 Trestného poriadku
v spojení s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.

Prokurátorka vo svojej záverečnej reči poukázala na skutočnosť, obžalovaná E. S. urobila vyhlásenie
o vine u oboch skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba, preto ju navrhla uznať vinnou v zmysle

podanej obžaloby. Vzhľadom na osobu obžalovanej, na jej predchádzajúce odsúdenia, na jej spôsob
života i s poukazom na to, že skutky boli spáchané v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale
zároveň s prihliadnutím, že obžalovaná sa priznala a oľutovala spáchanie skutku, navrhla prokurátorka
obžalovanej uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo
vzťahu k rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/1/2018 a zároveň rozhodnúť o škode. Obžalovanú

pre výkon trestu navrhla zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči uviedol, že obžalovaná sa ku skutkom uvedených v obžalobe
priznala. Urobila vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie o vine obžalovanej prijal. Obžalovaná

svoje konanie oľutovala. To, že sa obžalovaná opakovane dopúšťa trestnej činnosti je determinovanéprostredím, v ktorom žije. Aj z týchto dôvodov je obhajca toho názoru, že žiaden trest, ktorý súd uloží
obžalovanej nesplní svoj výchovný účinok. Vzhľadom k priznaniu sa obžalovanej, jej vyhlásenia, že
svojhokonaniaľutuje,obhajcanavrholuložiťobžalovanejsúhrnnýnepodmienečnýtrestnadolnejhranici

trestnej sadzby.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná šesťkrát súdne trestaná, pričom ostatné odsúdenie bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/1/2018, kde bola uznaná
trestným rozkazom zo dňa 9.2.2018, právoplatným dňa 22.3.2018 vinnou z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018 súd zistil, že obžalovaná bola
právoplatne dňa 22.3.2018 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.
3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, a to z dôvodu úmyselného zanedbávania riadnej starostlivosti
o svoje maloleté deti s tým, že s nimi neabsolvovala povinné preventívne vyšetrenia, všetky povinné

očkovania, v dôsledku čoho bola maloletá U. S. hospitalizovaná na detskom oddelení 11krát z
dôvodu podvýživy, zápalu v okolí genitálu a konečníka a iných chorôb, pričom ochoreniam sa dalo
predísť dostatočnou starostlivosťou. Trestný rozkaz sp. zn. 12T/1/2018 zo dňa 9.2.2018 bol doručený
obžalovanej dňa 13.3.2018. Opravné uznesenie sp. zn. 12T/1/2018 zo dňa 23.4.2018 nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.5.2018. Za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy jej bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody bola obžalovaná
zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/18/2016 bola obžalovaná uznaná
vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Bol jej uložený trest odňatia slobody

vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v
trvaní dvoch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2016 a skúšobná doba obžalovanej
plynula do 8.3.2018.

Z pripojených súdnych spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/71/2017 vyplýva, že na

Okresnomsúdejevedenénazákladeobžalobyprotiobžalovanejtrestnékonaniepreprečinporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené.Taktiežjevedenéprotiobžalovanejnatunajšomsúdetrestnékonaniepodsp.zn.13T/4/2017,
v ktorom je na obžalovanú podaná obžaloba pre v bode 1 a 2 obžaloby pokračujúci zločin porušovania
domovejslobodypodľa§194ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinom

krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3 obžaloby pre prečin podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona a v bode 4 obžaloby pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Z výpisu z registra priestupkov súd zasa zistil, že obžalovaná bola za obdobie od roku 2012 priestupkovo

postihnutý celkovo štyrikrát, pričom ostatné postihnutie z roku 2014 bolo za skutok zo dňa 18.7.2014, a
to za porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, stratou, poškodením, odcudzením
a zneužitím. Ďalšie postihnutia boli za priestupky proti verejnému poriadku a proti občianskemu
spolunažívaniu.

Obec Sačurov vo svojej správe uviedla, že obžalovaná sa pravidelne túla spolu so svojim manželom
po obci, ako aj po okolitých obciach a pod rôznymi zámienkami vstupuje do domácnosti obyvateľov a
vyhľadáva príležitosti ku krádežiam, ktorých sa potom dopúšťa. Obec ďalej uviedla, že obžalovaná je
matkou jedenástich detí, z ktorých iba štyri žijú s ňou v spoločnej domácnosti, nakoľko niektoré sú
už dospelé alebo umiestnené v detských domovoch. Podľa Obce, obžalovaná zanedbáva osobnú a

zdravotnú starostlivosť u detí, často ich necháva v starostlivosti starších dcér a školopovinné deti patria
ku záškolákom.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 18.10.2017 súd zistil, že
obžalovaná nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ale je poberateľkou prídavku na dieťa, celkovo na 8 detí.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/33/2017 súd zistil, že obžalovanej a jej manželovi U. S. bolo
uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8P/33/2017 zo dňa 18.5.2017 uložené napomenutie a určený nad
výchovoumaloletýchdetí Y.S.,U.S.,H.S.,U.S.Y.B.S.dohľad,ktorýbuderealizovanýprostredníctvomÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.5.2017.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie

( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovanej súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť, že sa priznala k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutovala ( § 36 písm. l)
Trestného zákona ), ako aj poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom (§36 písm. n) Trestného zákona), nakoľko sa obžalovaná ku skutkom

priznávala aj v prípravnom konaní a svojimi výpoveďami napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti.
Z priťažujúcich okolností jej vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia pričítal súd priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, ako aj vzhľadom na to, že súd ukladal súhrnný trest za viac
trestných činov aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchala viac
trestných činov. Za danej situácie pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd pre ich

pomer a mieru trestnú sadzbu neupravoval.

Z pripojených súdnych spisov súd zistil, že obžalovaná bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom
tunajšieho súdu sp. zn. 12T/1/2018, pričom vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu bolo potrebné
ukladať súhrnný trest, nakoľko skutky v teraz súdenej veci spáchala obžalovaná dňa 8.4.2017 a dňa

10.4.2017, teda predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej
trestný čin. Vo veci sp. zn. 1T/1/2018 bolo rozhodnuté trestným rozkazom, ktorý bol dňa 13.3.2018
doručený obžalovanej, a takto v zmysle § 353 ods. 6 Trestného poriadku, keďže trestný rozkaz má
povahu odsudzujúceho rozsudku, účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastali doručením trestného
rozkazu obvinenému. V súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal súhrnný trest v

spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko v danom prípade súd ukladal trest za dva
zločiny porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spáchané dvoma skutkami a za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu bolo v danom prípade potrebné prihliadať na skutočnosť, že je potrebné aplikovať
ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzv. asperačnú zásadu, nakoľko v danom prípade sa
obžalovanej ukladal trest za 3 úmyselné trestné činy, z ktorých dva boli zločinmi spáchanými dvoma
skutkami, a preto bolo potrebné v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšovať hornú hranicu trestnej
sadzby najprísnejšie trestného činu, teda zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o jednu tretinu. Horná hranica trestnej sadzby zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona je 8 rokov, po jej zvýšení o jednu
tretinu predstavuje horná hranica trestnej sadzby 10 rokov a 8 mesiacov. Za danej situácie ukladal súd
trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda v trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov
a 8 mesiacov.

V súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona, súd ukladal trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaná bola
uznaná vinnou zo zločinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov.Súd sa pritom pri ukladaní trestu zaoberal aj zásadou proporcionality a ultima ratio a dospel k záveru,
že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia
slobody. Bolo pritom smerodajné to, že sa obžalovaná predmetných skutkov dopustila v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia. V zmysle zásad na uloženie trestu sa súd zaoberal aj pomermi
obžalovanej a v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zlé sociálne podmienky obžalovanej spôsobujú,
že si obžalovaná zabezpečuje prostriedky na živobytie protiprávnou činnosťou, avšak nemožno týmito
zlými sociálnymi podmienkami ospravedlniť konanie obžalovanej.

Pri rozhodovaní o treste obžalovanej súd prihliadal a zaoberal sa aj Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý
nadobudol platnosť dňa 2.9.1990, a ktorého signatárom je aj Slovenská republika, a to článkom 3, v
zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými
inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie
záujmy dieťaťa musia byť prvoradé. Pri ukladaní trestu sa tak súd zaoberal aj možným dopadom trestu
obžalovanej na záujmy jej detí. Z predložených správ, jednak obce Sačurov, ako aj z pripojených spisov

zároveň vyplýva, že obžalovaná zanedbáva starostlivosť o maloleté deti, čo vyplýva aj z odsúdenia
obžalovanej z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pričom ako bolo už vyššie uvedené,
obžalovaná nezabezpečovala deťom dostatočnú starostlivosť. Z tohto dôvodu nebolo odôvodnené
ukladanie alternatívneho trestu obžalovanej z dôvodu sledovania „vyššieho“ záujmu dieťaťa v tomto

konkrétnom prípade, ale vzhľadom na pomery obžalovanej, aj na dopad druhu trestu na maloleté
deti, na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné uložiť obžalovanej
nepodmienečný trest odňatia slobody.

U obžalovanej nejde o jednorazové konanie, nakoľko sa obžalovaná dopúšťa opakovane trestnej

činnosti, a preto súd po vyhodnotení má za to, že na nápravu obžalovanej je potrebné uložiť
nepodmienečné trest odňatia slobody. Trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy a z toho
vyplýva aj legalita trestnoprávnych zásahov. S prihliadnutím na zásady ukladania trestu, má súd po
vykonanom dokazovaní za to, že trest odňatia slobody uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby
- 3 roky nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr.zák. ako z pohľadu okolností týkajúcich

sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane možnosti nápravy obžalovanej. Takto uložený trest
predstavuje podľa názoru súdu trest, ktorý vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť v adekvátnej miere
zasiahne do života obžalovanej a bude predstavovať spravodlivý postih za protispoločenské konanie
obžalovanej.

Obžalovaná nebola v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ju súd v zmysle § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Súčasne s uložením súhrnného trestu, súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018 aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Poškodený P. W. si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 45,- eur. Nakoľko súd obžalovanú uznal
vinnou zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 149 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
aj zo skutku, ktorý sa týkal poškodeného P. W., ktorému boli trestným činom aj odcudzené finančné
prostriedky vo výške 45,- eur a táto skutočnosť vyplýva aj zo skutku, ktorého vinu obžalovaného
vyhlásila, priznal súd obžalovanému od obžalovanej náhradu škody v sume odcudzených finančných

prostriedkov vo výške 45,- eur. Poškodený W. C. si v trestnom konaní neuplatňoval nárok na náhradu
škody, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu škody.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.