Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207934
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714207934.9

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátuJUDr.SilvieWalterovejaJUDr.EvyMészárosovejvprávnejvecižalobcu:MidasInvestmentsLtd.,
Dixar House, Fort Charles, Charlestown, Ostrov Nevis, St. Kitts and Nevis, reg.č. 40148 v obchodnom
registri Ostrova Nevis, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Bratislava, Krížna č. 47, proti
žalovaným v I. rade: I. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom T., H. č. 7, zastúpený Mgr. Karolom

Haťapkom,advokátom,Bratislava,Drieňováč.34,vII.rade:D..Q.H.,narodenýdňaXX.X.XXXX,bytom
R., M.M. U. č. XX, v III. rade: EXEDRA s.r.o., IČO: 36 228 001, Šaľa, P. Pázmaňa č. 49/3, žalovaní v II.,
III. rade zastúpení spoločnosťou AKAK s. r. o., IČO: 47 236 230, Bratislava-Ružinov, Slowackého č. 56,
za ktorú koná JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD. LLM, o určenie existencie záložného práva, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného v III. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2018, č.k. 10 C 222/2014-954, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2018, č.k. 10 C 222/2014-954, ktorým uložil
žalovanému v III. rade, spoločnosti EXEDRA s.r.o. IČO: 36 228 001, Šaľa, P. Pázmaňa č. 49/3,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka č. 11036/T, povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom,
predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadil

vecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor pre okres: H., obec H.,
katastrálne územie H., a to: parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné
pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela
registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty; parcela registra

„C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o
výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2,
druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné
plochy; parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria;
parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela
registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela

registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; stavba súpisné číslo XXXX,
postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, popis: chata; stavba bez súpisného čísla, postavená na
parcele registra „C“ č. XXXX, popis stavby: budova olej. hosp., a to až do právoplatného skončenia vo
veci samej, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o určenie existencie záložného práva sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v III. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,

ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval, zaťažil záložným
právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadil vecné bremeno, vložil ako nepeňažnývklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom na
OkresnomúradeH.,katastrálnyodborpreokres:H.,obecH.,katastrálneúzemieH.,ato:parcelaregistra
„C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o

výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X
o výmere XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX
m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2,
druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku:
ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy;

parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra
„C“ č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č.
XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/
X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o
výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; stavba súpisné číslo XXXX, postavená na parcele
registra „C“ č. XXXX, popis: chata; stavba bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č.

XXXX, popis stavby: budova olej. hosp., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalobca
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vo veci samej sa žalobou domáha
určenia existencie záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu, že nikdy nemalo dôjsť
na príslušnom katastri k jeho výmazu, pretože listinu označenú ako kvitancia - oznámenie o zániku
záložného práva zo dňa 2.8.2013 on, ani osoba ním splnomocnená, nikdy nepodpísal, jedná sa o

listinu vytvorenú a predloženú contra legem. Zdokumentoval priebeh sporu a zmeny vlastníckych práv
k dotknutým nehnuteľnostiam a poukázal na zmeny vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam v
krátkych časoch a na personálne napojenie žalovaného v II. rade na žalovaného v III. rade, pričom podľa
jeho názoru je nesporné, že žalovaný v II. rade za účelom vytvorenia ďalších procesných obštrukcií,
vyhnutiu sa nariadeniu neodkladného opatrenia, za účelom ďalšej komplikácie predmetu tunajšieho

sporu, previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v III. rade. Ďalej
dôvodil tým, že dôsledkom vyššie uvedeného je protiprávny stav, kedy napriek prebiehajúcemu konaniu
o určenie existencie záložného práva a trvania dôvodov, na základe ktorých boli vydané predbežné
opatrenia, následne aj neodkladné opatrenia, nemá v rozpore s platným právom zabezpečenú svoju
pohľadávku, keď za danej skutkovej situácie sa jej účinného vymoženia nemusí nikdy domôcť. Jeho

pohľadávka pritom naďalej existuje, nezanikla v dôsledku započítania, ani inej právnej skutočnosti
predpokladanejzákonom apochybeniekatastrálnehoorgánuvpredmetnejveciboloexpressisverbis
konštatované i Krajskou prokuratúrou v Bratislave dňa 11.6.2014, č. Kd XXX/XX/XXXX-X. Právoplatným
rozhodnutím súdu v konaní o určenie existencie záložného práva bude súdom judikovaný jeho nárok
zodpovedajúci výťažku z predaja nehnuteľností, ktorého sa ale nemusí nikdy domôcť, pokiaľ budú

nehnuteľnosti naďalej spôsobilé dispozícii, kedy vzhľadom na nezákonnosť jednotlivých úkonov a zjavnú
nedobromyseľnosť vydražiteľa, predstavujú dotknuté nehnuteľnosti majetok, z ktorého môže byť jeho
pohľadávka z titulu existencie záložného práva uspokojená. Má za to, že skutkový stav týkajúci sa
dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia a neodkladného opatrenia je naďalej nezmenený, pretože
naďalej existuje dôvodná obava ohrozenia uspokojenia jeho pohľadávky a hrozba nespravodlivého

zhoršenia jeho právneho postavenia v predmetnom súdnom konaní. Dôvodom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je tá skutočnosť, že toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené,
existujúce predbežné opatrenie, ktoré nebolo žalovaným zjavne rešpektované, nezabránilo vydražiteľovi
scudziť alebo zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti, ako i vzhľadom na skutočnosť, že podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia stále trvajú a na doterajší priebeh súdneho konania, existuje reálna hrozba, že

súčasný vlastník, t.j. žalovaný v III. rade, sa ďalej pokúsi scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti,
čo môže mať za následok zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
Ďalším dôvodom je i hospodárnosť tohto konania, nakoľko okruh sporových strán by sa v priebehu
konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, a preto nariadením neodkladného opatrenia
tak, ako žiada, je sledovaný aj účel hospodárnosti konania, keďže sa zastabilizujú subjekty na oboch

sporových stranách.

2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
§ 329 ods. l veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 veta prvá, ods. 3 C.s.p. a po oboznámení
sa s existujúcim skutkovým a právnym stavom dospel k záveru, že sú splnené podmienky na

nariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvoduexistenciepotrebyneodkladnejúpravypomerovzaúčelom
poskytnutia ochrany žalovaného nároku. Poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ktorým súd
nariaďuje, aby povinná osoba nenakladala s určitými vecami alebo právami, má nielen zabezpečovací
ale i preventívny charakter, kedy postačuje, aby povinná osoba z neodkladného opatrenia mala vecv právnej dispozícii. Cieľom je pritom vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (v
konkrétnom prípade uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá bola zabezpečená záložným právom
na dotknutých nehnuteľnostiach). Dočasná úprava je pritom odôvodnená existenciou dôvodnej obavy,

že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia v
spore, resp. by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bolo možné odstrániť len
s neprimeraným úsilím či nákladmi. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami je súd
povinný uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči
ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nariadenie zásahu do vlastníckeho práva musí sledovať legitímny

cieľ a nesmie dôjsť k zásahu do základného práva proklamovaného v čl. 20 ods. 4 Ústavy nad
nevyhnutnú mieru. Uviedol, že z doterajšieho priebehu sporu mu je známe, že žaloba o
určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia bola podaná na súd dňa 2.9.2014. Uznesením zo dňa 6.11.2014, č.k. 10 C 222/2014-96, bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a na základe odvolania žalobcu bolo uvedené

rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119,
zmenené tak, že žalovanému v I. rade, ktorý bol vtedy vlastníkom sporných nehnuteľností, uložil až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým
by tieto nehnuteľnosti previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval,
zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným právom, zriadil vecné bremeno, vložil

ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti. Odvolací súd vyslovil v tomto uznesení
právny názor, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
keď listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise bola preukázaná existencia vecnej súvislosti medzi
navrhovanou úpravou požadovanou v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalej
konštatoval, že žalobca preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy informáciou o štyroch

vkladových konaniach a dospel k právnemu záveru, že potreba predbežnej úpravy je
daná tým, že prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby, resp. nejakým
jej iným nakladaním, by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v tomto spore; záverom
poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia nejde o taký zásah do doposiaľ nasvedčujúcich
vlastníckych práv žalovaného v I. rade, ktorým by mu mohla vzniknúť neprimeraná ujma a jeho

práva by aj v prípade neúspechu žaloby ostali zachované. Žalobca dňa 22.7.2016 podal ďalší návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nehnuteľností v katastrálnom území H., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX sa stali predmetom exekučnej dražby, v ktorej súdny exekútor schválil príklep
v prospech spoločnosti Euro Personal Service s.r.o., IČO: 46 962 352. Keďže uvedená spoločnosť
nebola stranou v konaní, súd prvej inštancie tento návrh zamietol uznesením zo dňa 22.8.2016, č.k.

10 C 222/2014-283; odvolací súd uznesením zo dňa 15.11.2016, č.k. 8 Co 410/2016-433, uvedené
rozhodnutie potvrdil, ale s tým, že subjektom, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nemusí
nevyhnutne byť len strana sporu, keď rozhodujúce je, že sa uložením povinnosti subjektu, proti ktorému
návrh smeruje, dosiahne účel neodkladného opatrenia, pričom konštatoval, že podľa jeho názoru
nemožno považovať za dostatočne osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný v I. rade je vlastníkom

nehnuteľností,naktorýchexistujezáložnéprávonazabezpečenieuspokojeniajehopohľadávky,pretože
toto jeho tvrdenie, v štádiu, keď ešte neprebehlo dokazovanie vo veci samej, stojí proti tvrdeniam
žalovaného podložených listinnými dokladmi. Za dôvodnú považoval aj argumentáciu žalovaného v I.
rade vo veci samej, podľa ktorej nie je skutočnosť, či kvitanciu podpísali oprávnené osoby, zásadná
pre posúdenie existencie záložného práva vzhľadom na to, že k zániku záložného práva môže dôjsť

len v dôsledku zániku zabezpečovanej pohľadávky a nie záznamom o výmaze záložného práva v
katastri nehnuteľností na základe predloženej kvitancie, ktorá nepredstavuje právny úkon či právnu
skutočnosť, s ktorými by bol spojený zánik záložného práva. Tvrdenia žalobcu o tom, že nedošlo k
zániku záložného práva zánikom jeho pohľadávky jej započítaním tak zostali v spore spochybnené
obranou žalovaného do tej miery, že ich nemožno v tomto štádiu konania považovať za hodnoverne

osvedčené. Záverom odvolací súd uviedol, že pokiaľ vydražiteľ nie je v katastri nehnuteľností vedený
ako vlastník sporných nehnuteľností, tak ani nemôže k nim vlastnícke právo previesť právne účinným
spôsobom; uvedené sa týkalo vydražiteľa, spoločnosti Euro Personal Service s.r.o. Ďalej súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalovaný v I. rade dňa 14.11.2016 podal návrh na
zrušeniepredbežnéhoopatrenianariadenéhouznesenímKrajskéhosúduvBratislavezodňa30.1.2015,

č.k. 9 Co 10/2015-119, z dôvodu, že už nemôže disponovať nehnuteľnosťami v katastrálnom
území H. zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX. Uznesením č.k. 10 C 222/2014-449, bolo predbežné
opatrenie vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam zrušené s tým, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území H., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX zostalo predbežné opatrenie účinné,keď odvolací súd uznesením zo dňa 15.3.2017, č.k. 10 Co 30/2017-475, vyššie uvedené rozhodnutie
potvrdil. Dňa 28.7.2017 podal žalobca návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, D.. Q. H.,
ktorý sa stal podľa zápisu v katastri nehnuteľností novým vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX a zároveň voči nemu navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by novému
vlastníkovi týchto nehnuteľností zakázal s nimi akýmkoľvek spôsobom nakladať. Návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo vyhovené uznesením zo dňa 25.8.2017, č.k. 10 C 222/2014-523, ktoré
bolo na základe odvolania žalovaného v I. rade a z neodkladného opatrenia
povinnej osoby, zrušené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 22.11.2017, č.k. 15 Co 290/2017-790, z

dôvodu pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý mal najprv rozhodnúť o návrhu žalobcu na pripustenie
ďalšieho subjektu do konania v zmysle § 79 C.s.p. a až následne mal rozhodnúť o návrhu žalobcu
na nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pochybil, keď
neuviedol skutkové a právne dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že uložil neodkladným opatrením
povinnosť osobe, ktorá nie je stranou v spore. V súlade s právnym názorom nadriadeného súdu preto
rozhodol o pripustení nového subjektu do konania, t.j. žalovaného v II. rade a následne rozhodol,

rešpektujúc názor odvolacieho súdu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu
dňa 28.7.2017, uznesením zo dňa 3.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-901, tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, pretože povinnej osobe, t.j. žalovanému v II. rade, už nesvedčí
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
nakoľko tieto boli prevedené na spoločnosť EXEDRA s.r.o., takže prípadným nariadením neodkladného

opatrenia by nebolo možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadomáhal.Žalobcanávrhomdoručenýmsúdudňa16.4.2018navrholpristúpenie
novéhosubjektudokonania,nakoľkotento(žalovanývIII.rade)jevsúčasnostivlastníkomnehnuteľností
v katastrálnom území H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Tomuto návrhu bolo uznesením
zo dňa 25.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-920, vyhovené. Aktuálne už rozhoduje o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia ktorým by mal v zmysle návrhu zakázať žalovanému v III. rade akýmkoľvek
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. zapísanými na liste vlastníctva č.
XXXX, existencia záložného práva ku ktorým je predmetom tohto sporu. Predmetom tohto sporu je
aj určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného v I. rade,

ktorý má s nimi zákaz nakladať na základe (predbežného opatrenia) uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119. Stotožnil sa s právnymi závermi odvolacieho
súdu prezentovanými v tomto uznesení, podľa ktorých potreba predbežnej úpravy je daná tým, že
nakladanímsnehnuteľnosťami,ktorésúpredmetomtohtosporu,natretieosobybysapodstatnezhoršilo
právne postavenie žalobcu v tomto spore. Uvedené sa bezpochyby naďalej vzťahuje aj na nehnuteľnosti

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré na rozdiel od nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX už nie sú, následkom zrušenia neodkladného opatrenia v tejto časti z dôvodu realizovanej
dražby (a zmeny povinnej osoby), chránené pred ďalším scudzením, čo by v prípade úspešnosti žaloby
mohlo mať za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Rôznorodosť právnych titulov pri
opakovanom scudzovaní nehnuteľností by mohla mať za určitých okolností za následok oslabenie

nároku žalobu, čo nie je v tomto štádiu konania, kedy ešte de facto neprebehlo dokazovanie vo veci
samej, žiadúce. Konštatoval (vychádzajúc i z právnej argumentácie odvolacieho súdu prezentovanej
v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119), že v danom prípade boli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď listinnými dôkazmi založenými v spise bola
preukázaná existencia vecnej súvislosti medzi navrhovanou úpravou požadovanou v žalobe a v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal a aj z konania vyplynulo nebezpečenstvo
bezprostredne hroziace údajmi z katastra, podľa ktorých je žalovaný v III. rade od podania žaloby už
piatym vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Ako uviedol odvolací súd v
uznesení zo dňa 15.11.2016, č.k. 8 Co 410/2016-433, v tomto konaní ešte neprebehlo dokazovanie
vo veci samej, a teda súd prvej inštancie nesmie v štádiu nariaďovania neodkladného opatrenia

prejudikovať spor. Mal preto za osvedčenú skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy
žalobcuovžalobeuplatnenýnárok,hociprejudikovaťvýsledoksporuzatiaľnemožno,vprípadeúspechu
žalobcu bude súdom judikovaný nárok zodpovedať výťažku z predaja dotknutých nehnuteľností, a
teda akákoľvek dispozícia s týmito nehnuteľnosťami by mohla ovplyvniť ich hodnotu. Ako už uviedol
vyššie, prvoinštančný súd v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia neprejudikuje spor, iba posudzuje

v celkovom kontexte požadovanej procesnej obrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, či uložením požadovanej skutočnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľaokolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad jej nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uviedol, že má

za to, že všetky tieto zákonné predpoklady boli zo strany žalobcu osvedčené, a preto nemá dôvod
neposkytnúťžalobcovipredbežnúochranujehonároku,najmäakjetátoužposkytnutáodvolacímsúdom
vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu (nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX), a zároveň nejde o taký zásah do vlastníckych práv žalovaného v III. rade, ktorý by
mu mohol spôsobiť neprimeranú ujmu. Jeho vlastnícke práva by aj v prípade neúspechu žaloby ostali

bezpochyby zachované. Žalovaný v III. rade bude len dočasne, do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťami. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a priložených listín dospel k záveru, že návrhu je nutné vyhovieť, pretože
žalobca preukázal zákonné podmienky predpokladané v § 325 ods. 1 C.s.p. už len informáciou o zmene
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
H., určenie práva ku ktorým je predmetom konania vo veci samej. Potreba predbežnej úpravy je daná

tým, že prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. nejakým iným nakladaním,
by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v tomto spore. Ďalej poznamenal, že z dôkazov
predložených žalobcom je zrejmé, že k zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam
dochádza opakovane, v relatívne krátkych časových rozmedziach a na základe rôznych právnych titulov,
čo s ohľadom na predmet konania zjavne ohrozuje faktickú vymožiteľnosť nárokov žalobcu uplatnených

v základnom konaní. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konštatoval aj odvolací súd
v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119, tak stále trvajú, a preto považoval za dôvodné,
aby do skončenia konania vo veci samej boli dočasne, t.j. do doby, kým v konaní nebude právoplatne
vyriešená otázka práv k daným nehnuteľnostiam, obmedzený výkon vlastníckeho práva povinnej osoby,
žalovaného v III. rade.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v III. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods.
1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal na skutočnosť,

že v čase, keď prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, t.j. dňa 10.5.2018, ešte nebol stranou
sporu, pretože uznesenie o vstupe spoločnosti EXEDRA s. r. o. ako žalovaného v III. rade do
konania nebolo ešte právoplatné. Uvedené uznesenie prevzal dňa 11.5.2018, pričom uznesenie sa
stáva právoplatným až jeho doručením, z dôvodu ktorého uznesenie o jeho vstupe do konania mohlo
najskôr nadobudnúť právoplatnosť v tomto okamihu. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo

k procesnému pochybeniu, čo založilo procesnú vadu, keď neodkladné opatrenie ukladá povinnosť
subjektu (aj vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť), ktorý v rozhodujúcom čase nebol stranou sporu.
Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v II. rade,
ktorého bezprostredným právnym predchodcom vo vzťahu k vlastníctvu týchto nehnuteľností bol René
Arbic, trvale bytom Kanada, ktorých vlastníkom sa stal 31.5.2017, a ktoré nadobudol od spoločnosti Euro

PersonalService,s.r.o.,ktoráichvydražilanaexekučnejdražbenehnuteľností(41EX053/2015).Príklep
udelený súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom na tejto exekučnej dražbe bol schválený
uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3.12.2015, sp.zn. 57 Er 3306/2015. Poukázal na to,
že nadobudnutie veci príklepom na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Originárne nadobudnuté vlastnícke právo má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady,

že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám, pričom nadobudnutie vlastníctva
originárnym spôsobom vylučuje možnosť stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka,
ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu
vlastníckeho práva, keď na túto skutočnosť poukázal aj Krajský súd v Bratislave v bode 14. uznesenia
č.k. 8 Co 410/2016-433. Spoločnosť Euro Personal Service, s.r.o.,

nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam originárnym spôsobom a prípadné predchádzajúce
ťarchy spočívajúce v údajnom záložnom práve žalobcu v žiadnom prípade nemohli prejsť na vydražiteľa,
ani jeho právnych nástupcov. Na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie H., nemôže v súčasnosti viaznuť akákoľvek ťarcha, ktorej právny titul vzniku sa odvodzuje od
právnych úkonov osôb, ktoré nehnuteľnosti vlastnili pred vydražiteľom. Zákonnosť postupu exekútora v

uvedenej exekučnej dražbe vykonalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v postupe
exekútora nezistilo žalobcom namietané porušenie jeho povinností a zaujalo jednoznačný a logický
právny záver, že vykonanie exekučnej dražby je neprípustné iba v prípade, ak sa vedie súdne konanie
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v takom konaní bol uložený zákaz nakladania snehnuteľnosťami. Predmetom tohto konania je však spor o existenciu záložného práva, a tak súdny
exekútor vykonaním dražby neporušil predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, ani
žiaden právny predpis, na čo poukázal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 8 Co 410/2016-433.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 289/2008, v ktorom sa pri
formulácii svojho názoru opieral o niektoré české rozhodnutia (22 Cdo 1229/2003, 22 Cdo 3093/2005,
22 Cdo 5177/2007), v ktorých dospel k záveru, že príklep na verejnej dražbe je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, vydražiteľ sa stáva vlastníkom a j v prípadoch, keď ním nebol
povinný a jeho dobromyseľnosť je prezumovaná a nie je potrebné ju dokazovať. Ani samotná realizácia

dražby nespôsobuje vznik protiprávnosti, pretože k realizácii dražby neprišlo v rozpore s nariadeným
neodkladným opatrením, na čo tiež poukázal Krajský súd v Bratislave v citovanom rozhodnutí. Z
uvedeného vyplýva, že základ nároku žalobcu voči nemu v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami
je nedôvodný a nie je ani osvedčený. Spochybnil existenciu a dôvodnosť trvania nároku z dôvodu
nedostatku, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V danom prípade,
podľa jeho názoru, sa mohol žalobca domáhať len náhrady škody titulom prípadného zmareného

záložnéhoprávaspoukazomnaoriginárnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.
Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení, že nemôže
prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, pretože v danej veci nejde o neodkladné opatrenie, ktoré by bolo
nariadené pred začatím konania, bolo nariadené v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa sporové strany
relevantne vyjadrovali a predkladali dôkazy, a preto základný rámec skutkového stavu musí byť súdu

jasný v zmysle, ktoré skutočnosti sú sporné, ktoré nie a aj či je aspoň osvedčený základ nároku žalobcu.
Nejde teda o žiadne prejudikovanie rozhodnutia, iba o relevantné skúmanie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 30.5.2018, vyslovil svoj predbežný právny názor, v ktorom okrem iného spochybnil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo patrí jemu a uviedol,

že tieto boli nadobudnuté jeho právnym predchodcom originárnym spôsobom, z dôvodu ktorého je vo
vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, t.j. aj voči nemu, žaloba nedôvodná. Je preto paradoxné, prečo súd
prvej inštancie 20 dní pred uvedeným pojednávaním považoval nariadenie neodkladného opatrenia za
potrebné vo vzťahu k ochrane nároku žalobcu, keď ho na pojednávaní absolútne znegoval. Nedá sa
preto z uvedených dôvodov konštatovať, že by bol aspoň osvedčený základ, resp. existencia a trvanie

nároku, ako už na to poukázal, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a uvedený právny názor
prvoinštančného súdu. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje vo vzťahu k nemu
porušenie princípu proporcionality, najmä keď sa nárok žalobcu javí podľa súdu prvej inštancie ako
nedôvodný, pričom iba stroho konštatoval zachovanie princípu proporcionality bez reálne poskytnutej
odpovede na jej danosť. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť; žiadal trovy konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v III.
rade uvedené v jeho odvolaní o tom, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. dňa 10.5.2018,
ešte nebol stranou sporu, pretože uznesenie o vstupe spoločnosti EXEDRA s.r.o. ako žalovaného

v III. rade nebolo právoplatné, nakoľko rozhodujúca je skutočnosť, že v danom čase bol vlastníkom
nehnuteľností, s ktorými mal ako vlastník obmedzenie nakladať na základe uznesenia bez ohľadu na
skutočnosť, či je alebo nie je stranou sporu. Poukázal na ustanovenie § 237 ods. 1 C.s.p. a na to, že
konajúci súd je v tomto prípade viazaný uznesením zo dňa 25.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-920, ktorým
bol pripustený vstup žalovaného v III. rade do konania jeho vydaním; od uvedeného okamihu je bez

návrhu strany sporu nezmeniteľné a súd musí postupovať v súlade s týmto rozhodnutím. Uznesenie o
pristúpení bolo vydané sudcom a s poukazom na § 357 C.s.p. nie je proti tomuto rozhodnutiu prípustný
žiadny prostriedok procesnej nápravy, takže uvedené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť doručením.
Poukázal na skutočnosť, že právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje zásadnú
nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia voči stranám sporového konania, táto vlastnosť nemá vplyv na

existenciu súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo vydaním a ani na viazanosť súdu týmto rozhodnutím
(viazanosť nastala vydaním rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené je preto konštrukcia žalovaného v III.
rade nesprávna a z pohľadu procesného hľadiska konajúceho súdu je žalovaný v III. rade stranou sporu
dňom 25.4.2018. Súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s Civilným sporovým poriadkom,
keď vydal uznesenie o pristúpení žalovaného v III. rade do konania dňa 25.4.2018 a následne rozhodol

o nariadení neodkladného opatrenia voči nemu uznesením zo dňa 10.5.2018. Bez ohľadu na vyššie
uvedené je rozhodujúca skutočnosť, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť i voči subjektu, ktorý
nie je stranou prebiehajúceho sporu a poukázal v tejto súvislosti na článok 3 ods. 1 C.s.p. a účel
neodkladného opatrenia. Uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2016, č.k.8 Co 410/2016-433, a komentár k Civilnému sporovému poriadku od autorského kolektívu Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, L Tomašovič, M., a kol. od vydavateľstva
C. H. Beck, 2016, sa na strane č. 1094, stať 4, veta 3 a 4, uvádza, že: „Súčasný § 325 ods. 1

C.s.p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 C.s.p. (žalobca a
žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí
s celkovou koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a
umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie
pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania.“ K tvrdeniu

žalovaného v III. rade týkajúce sa originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. príklepom na exekučnej dražbe
uviedol, že je zavádzajúce a v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia irelevantné. Zdôraznil,
že v tomto konaní sa opomína, že v tunajšom konaní sa nejedná o určenie vlastníckeho práva, ale
domáha sa určenia existencie záložného práva v čase, kedy ešte ani neprebiehala sporná exekúcia.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalovaný v III. rade poukazuje, taktiež v

tomto prípade neodôvodňuje originárnosť nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom na exekučnej
dražbe bez ďalšieho; naopak, originárnosť pre tunajší prípad vyvracia. Predmetné rozhodnutie je
postavené na viacerých rozhodnutiach súdov Českej republiky, sp.zn. 22 Cdo 3093/2005, sp.zn. 20 Cdo
5177/2007, ktoré iba odkazujú na rozhodnutie 22 Cdo 1229/2003. Skutkové okolnosti prípadu, ktorý rieši
predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalovaný v III. rade odvoláva

a tohto súdneho konania sú podstatne odlišné, najmä ale nie výlučne v okolnosti, že tu existovalo
právoplatné a vykonateľné predbežné (v súčasnosti neodkladné) opatrenie, ktorým sa žalovanému v
I. rade uložila povinnosť nenakladať akýmkoľvek spôsobom s predmetnými nehnuteľnosťami a ani ich
žiadnym spôsobom nezaťažiť právom v prospech tretej osoby. V uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky sa uvádza, že „Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľmi nastolená problematika

nebola dosiaľ v judikatúre súdov Slovenskej republiky riešená, posúdenie otázky - aké je postavenie
vlastníka veci (odlišného od osoby povinného v exekúcii) voči osobe, ktorá túto vec nadobudla
do vlastníctva dobromyseľne udelením a následným súdnym schválením príklepu udeleného v
exekúcii, ak predmetná vec nebola vo vlastníctve povinného z exekúcie - považuje ústavný súd za
riešenie otázky po právnej stránke zásadného významu.“ Vzhľadom na uvedené dobromyseľnosť

nadobudnutia je esenciálnou podmienkou prípadnej originárnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
príklepom na exekučnej dražbe a je nevyhnutné dobromyseľnosť nadobúdateľa skúmať. Vydražiteľ
mal byť (zjavne i bol) informovaný o existujúcom predbežnom (neodkladnom) opatrení, kedy ak by
aj o uvedenej skutočnosti zo strany súdneho exekútora informovaný nebol, pri zachovaní primeranej
opatrnosti a odbornej starostlivosti vydražiteľ (i všetci právni nástupcovia vydražiteľa) mal možnosť

verifikovať stav nehnuteľností, ktoré nadobúda. Ak takúto previerku nevykonal, uvedené nemôže byť
vyhodnotené na jeho ťarchu, práve naopak, v zmysle princípu caveat emptor riziko znáša vydražiteľ.
Tieto skutočnosti vylučujú dobromyseľnosť vydražiteľa. Konštatoval, že pre originárnosť nadobudnutia
nehnuteľností príklepom na exekučnej dražbe musia byť splnené tieto podmienky: nadobudnutie
vlastníckeho práva príklepom v exekučnej dražbe musí byť spôsobilé pretrhnúť zásadu nemo plus iuris;

povinný z exekúcie bol v katastri nehnuteľností riadne vedený ako vlastník exekvovaných sporných
nehnuteľností a jeho dispozičné právo k nim nebolo obmedzené (napr. predbežným, resp. neodkladným
opatrením); vydražiteľ musel byť dobromyseľný. V posudzovanej veci sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia v čase, kedy mal povinný obmedzené dispozičné právo k nehnuteľnostiam
predbežným opatrením a vydražiteľ ani vzhľadom na zápisy v katastri nehnuteľností nemohol byť v

žiadnom prípade dobromyseľný. Tvrdenie žalovaného v III. rade, že žalobca mohol využiť prostriedky
procesnej obrany podľa Exekučného poriadku je zavádzajúce, nakoľko v zmysle príslušných ustanovení
Exekučného poriadku záložné právo nie je právom, ktoré by nepripúšťalo exekúciu. Je zrejmé,
že podanie excindačnej žaloby by bolo v takomto prípade zjavne bezúspešné, keď jej samotné
podanie nemá účinky prerušenia exekúcie a nezabraňuje súdnemu exekútorovi vykonávať úkony

exekučnej činnosti a nehnuteľnosti predať na dražbe. Prerušenie exekúcie by bolo možné dosiahnuť
iba návrhom na povolenie odkladu exekúcie v časti, v ktorej sa exekúcia vykonáva exekvovaním
predmetnej nehnuteľnosti. Inštitút odkladu exekúcie je však jedným z procesných
prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní, pričom ochrana povinného je jeho primárnym
účelom. Dôvodom odkladu exekúcie môže byť aj predpoklad zastavenia exekúcie v blízkej budúcnosti,

pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade opäť ochrana povinného pred neoprávneným
postihnutím jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie. On ale nikdy nebol účastníkom exekučného
konania. Nestotožnil sa ani s tvrdením o údajnej neexistencii naliehavého právneho záujmu, pretože
je nesporné, že analogicky, v prípade ak súd určí, že záložné právo existuje, je takéto rozhodnutiepodkladom pre zápis do katastra nehnuteľností a z uvedeného dôvodu nepochybne existuje naliehavý
právny záujem na určení existencie záložného práva a to bez ohľadu na vlastnícke vzťahy k
dotknutejnehnuteľnosti.Tietoprávamôžuzostaťnezmenené,alenemôžebyťdotknutéprávozáložného

veriteľa najmä ak záložné právo bolo vymazané nezákonným spôsobom. Nezákonný výmaz záložných
práv z katastra nehnuteľností konštatovala aj Krajská prokuratúra Bratislava. Uviedol, že sa domáha
určenia existencie záložného práva od roku 2014, kedy ešte exekučná dražba neprebehla a súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poukázal na skutočnosť, že v rámci rozhodovania o
neodkladnom opatrení nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ako to vyplýva zo samotnej

povahy neodkladného opatrenia ako opatrenia dočasnej povahy, a pritom dostatočne osvedčil potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd sa správne zaoberal i princípom proporcionality,
kedydočasnýmobmedzenímdispozíciežalovanéhovIII.radesnehnuteľnosťaminepríde kžiadnemu
vážnemu zásahu do práv žalovaného v III. rade, rozporovanie uvedeného žalovaným v III. rade je ničím
nepodloženou účelovou obranou. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdiť.

5. Žalovaný v III. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na
skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní. Dodal, že aj naďalej trvá na tom, že súd prvej inštancie
pochybil, keď nariadil neodkladné opatrenie voči nemu, aj napriek tomu, že ešte nebol stranou sporu
v tom čase. Poukázal na ochranu vydražiteľa a jeho dobromyseľnosť s poukazom na § 134 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vykonania exekúcie. Povinnosť spočívajúca v obmedzení
dispozičného práva sa vzťahovala iba na povinného a nemohla preto súvisieť s núteným výkonom
rozhodnutia. Dobromyseľnosť vydražiteľa v danom prípade súvisí s dôverou v orgány verejnej moci, t.j.
súdneho exekútora a exekučný súd, že exekučné konanie prebieha legitímnym spôsobom, v súlade so
zákonomaneexistujúžiadneobmedzenia,ktorébybránilispeňaženiumajetku.Záveryžalobcuuvedené

v jeho vyjadrení neobstoja a sú neudržateľné.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného v III. rade je potrebné priznať úspech.

7. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o určenie
existencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a číslo XXXX
vedenom Z. úradom H., katastrálny odbor, pre okres: H., obec H., katastrálne územie H., na základe

zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.6.2008 a dňa 1.2.2012 v znení zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.2012 a dňa 12.12.2012. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy

naobdobiepojehovydaníamápretovýraznýpreventívnyzmyseliúčinok,ktorývnaliehavýchprípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu.

8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového

poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v
stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa
odvoláva.

9. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že boli splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov za
účelom poskytnutia ochrany žalovanému nároku, pretože z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia a ani predložených listinných dôkazov sa nedá ustáliť, či existujú skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca žiadal,
aby súd zakázal žalovanému v III. rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom,
predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadilvecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované
vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom ničím neosvedčil, že by sa žalovaný v III. rade čo i len
pokúsil scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, čo môže mať za následok zmarenie uspokojenia

jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Obava žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri požadovaní zákazu dispozície s predmetom vlastníctva, príp.
spoluvlastníctva, je potrebné konkrétnymi úkonmi vlastníka doložiť, že zásah do jeho ústavného
práva je opodstatnený a k uplatnenému právu žalobcu neodkladného opatrenia spĺňa požiadavku
primeranosti. Pre obmedzenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv nemožno považovať za

postačujúce ničím bližšie nepodložené tvrdenie o tom, že žalovaný v III. rade sa ďalej pokúsi scudziť
alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti a z dôvodu (okrem vyššie uvedeného dôvodu o zmarení
uspokojenia jeho pohľadávky) hospodárnosti konania, pretože sa zastabilizujú subjekty na oboch
sporových stranách. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne
a strana sporu ho musí vždy osvedčiť; nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv
strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť a je základnou

podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na

ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na doterajší priebeh sporu a neodkladné
i predbežné opatrenia, ktoré boli doteraz v konaní nariadené, pričom uviedol, že dochádza k

zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam opakovane, v relatívne krátkych časových
rozmedzeniach, na základe rôznych právnych titulov, čo s ohľadom na predmet konania zjavne
ohrozuje faktickú vymožiteľnosť nárokov žalobcu uplatnených v základnom konaní, keď dôvody pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konštatoval i odvolací súd v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k.
9 Co 108/2015-119, stále trvajú. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v III. rade nadobudol predmetné

nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od žalovaného v II. rade, ktorý ich nadobudol od svojho právneho
predchodcu René Arbica a ten ich nadobudol od spoločnosti Euro Personal Service, s.r.o., ktorá ich
nadobudla na základe exekučnej dražby, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom, ako vydražiteľ.
Bolo potrebné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v III. rade v jeho odvolaní o tom, že nadobudnutie
nehnuteľností príklepom na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Z ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočnostístanovenýchzákonom.Vlastníctvosanadobúdabuďoriginárne(pôvodne)aleboderivatívne
(odvodene). Pri originárnom nadobudnutí sa nadobúda vec do vlastníctva bez ohľadu na prípadné
vlastnícke právo predchodcu. Do skupiny nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom patrí

i nadobudnutie na základe iných skutočností stanovených zákonom, okrem iných i nadobudnutie veci pri
nútenejdražbepodľazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonač.323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a aj v dražbách podľa Exekučného
poriadku. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd
udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu, takže

udelením príklepu a jeho deklarovanie súdnym rozhodnutím dochádza k prechodu vlastníckeho práva
na vydražiteľa tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby. Ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z.
účinného v čase vykonania exekučnej dražby (Exekučný poriadok) sú špeciálnymi ustanoveniami (lex
specialis) o nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k § 132 Občianskeho zákonníka. Na vydražiteľa
teda neprešlo záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to má na mysli ustanovenie § 151h

Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dodáva, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
H. nie sú zapísané žiadne ťarchy pri predmetných nehnuteľnostiach, a preto žalovaný v III. rade ako
ich vlastník môže s nimi nakladať. Ku konaniu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9
Co 10/2015, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací
súd poznamenáva, že rozhodnutím v uvedenom konaní odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu prvoinštančného súdu zo dňa 6.11.2014, č.k. 10 C 222/2014-96, ktorý jeho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a ktorým žiadal uložiť žalovanému v I. rade (v tom čase bol
jediným žalovaným), okrem iného, zákaz nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie H.; odvolací súd zmenil uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštanciea uložil žalovanému v I. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania, presne špecifikovaným v petite tohto
uznesenia k predmetným nehnuteľnostiam, za existencie vtedy rozhodujúcich právnych sksutočností. V
časerozhodovaniaodvolaciehosúduvšakbolúčinnýObčianskysúdnyporiadok,ktorýodlišneupravoval

režim predbežného opatrenia, ako je tomu v súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku,
pričom stranou sporu na strane žalovaného bol iný subjekt a aj skutkové okolnosti boli iné ako je tomu
v tomto konaní, z dôvodu ktorého nie je možné na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu prihliadnuť.

11. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného v III. rade o procesnom

pochybení súdu prvej inštancie, keď predmetným neodkladným opatrením uložil povinnosť subjektu, t.j.
žalovanému v III. rade, ktorý v rozhodnom čase, t.j. v čase jeho nariadenia ešte nebol stranou sporu,
pretože uznesenie o pripustení žalovaného v III. rade do konania na stranu žalovaného bolo vydané dňa
25.4.2018 (č.k. 10 C 222/2014-920), žalovaný v III. rade ho prevzal dňa 10.5.2018 (žalobca ho prevzal
dňa 26.4.2018, žalovaný v I. rade dňa 11.5.2018 a žalovaný v II. rade dňa 9.5.2018), a keďže, ako
uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade, nie je proti tomuto uzneseniu odvolanie

prípustné (§ 357 C.s.p.), nedošlo zo strany prvoinštančného súdu k procesnému pochybeniu, ak nariadil
neodkladné opatrenie napadnutým uznesením už dňa 10.5.2018.

12. Záverom odvolací súd dodáva, že v dôsledku začatia konania vo veci samej sporné otázky
medzi stranami sporu týkajúce sa dobromyseľnosti vydražiteľa, naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, vysloveniu právneho názoru súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
30.5.201, budú riešené vo veci samej.

13. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v ním

navrhovanom znení spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu spočívajúcej
v uložení povinnosti žalovanému v III. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).