Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221409
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116221409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: F.. F. I., A.. XX.XX.XXXX, W. F. D.
XXX, XXX XX I. A. Q., v konaní zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove,
Levočská 4703/89, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96, Bratislava
26, IČO: 35792752, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12Csp/129/2016-37 zo dňa 12.09.2017 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že účastníci uzavreli dňa 29.1.2015
zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1 500 Eur a žalobca
sa zaviazal zaplatiť mu v 42 mesačných splátkach po 81,99 Eur sumu 2 050,29 Eur. Okrem tejto
zmluvy o úvere účastníci uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka
dňa 29.1.2015 a ktorá bola žalovaným predložená zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok

zo mzdy. Žalobca sa dožaduje v konaní zdržania sa použitia uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, a
to jednak pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru § 9 ods. 2 ZOSÚ, neurčitosti a nezrozumiteľnosti
výšky pohľadávky a jednak pre rozpor s § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy nepochybne súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená a dôvodná. Dôvodom absolútnej neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy je jej neurčitosť, pretože neobsahuje celkovú sumu, ktorá sa má zraziť

zo mzdy žalobcu na zaplatenie úveru s prísl.. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je aj v rozpore s
§ 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože ide o typovú formulárovú dohodu vopred
pripravenú žalovaným ako veriteľom s tým, že ju žalobca musel podpísať súčasne so zmluvou o úvere
a neobsahovala označenie platiteľa, mzdy a výšku dohodnutých zrážok. Z celého konania žalovanéhotak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu
uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola
formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa dohody žalovanému vznikne

pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva, ako aj vrátane „všetkých prípadných revolvingov“,
ktoré žalobcovi vzniknú, takéto znenie dohody zakladá nie len nerovnováhu v neprospech žalobcu,
ale je aj neurčité. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako
základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neplatná. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá, hoci je na
samostatnej listine, je neplatná, pretože právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky
zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane
vnútené žalovaným.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odvolateľ napáda záver súdu o tom,
že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy má predstavovať obchádzanie zákona. Takémuto záveru
bráni právna úprava upravujúca dohodu o zrážkach zo mzdy špeciálne pre oblasť spotrebiteľských
zmlúv, absencia právnej normy, ktorá by mala byť obchádzaná. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť

záveru súdu prvej inštancie, pretože má za to, že záver o neplatnosti právneho úkonu by mal byť
jednoznačný, presvedčivý a odôvodnený. Z rozsudku nevyplýva, v čom spočíva neurčitosť vymedzenia
zabezpečenia pohľadávky. Zároveň namietal, že z rozsudku nevyplýva, v čom spočíva nerovnováha v
neprospech žalobcu na základe vymedzenia zabezpečenej pohľadávky. Ďalej namietal, že dohoda o
zrážkach zo mzdy má obsahovať označenie platiteľa mzdy a tento záver súdu neobstojí a nemá oporu

o žiadnom zákone. Ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o vnútení dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo
dosiahnuté fyzickým alebo psychickým násilím. Žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal, počas
trvania zmluvy jej uzavretie nespochybnil, v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o vnútení dohody o
zrážkach zo mzdy, čo znamená, že takýto záver súdu opätovne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len

„OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 29.01.2015 za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 29.01.2015.

10. Žalovaný vyzval listom zo dňa 12.08.2016 zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy
žalobcu, pričom dlh žalobcu činí 2 050,29 Eur.

11. O tom, že v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29.01.2015 ide o spotrebiteľskú

zmluvubynemalibyťžiadnepochybnosti.Predmetnázmluvaoúverespĺňaznakyspotrebiteľskejzmluvy
podľa § 52 OZ. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváranía plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda
bol spotrebiteľom.

12. Rozhodujúcim nie je to, aký účel je vyznačený vo formulárovej zmluve, ale skutočný účel úveru.
Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania,
zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a

aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má.

13. Za danej situácie je na mieste konštatovať, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2015
predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Uzatvorená zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobné aj zmluvné
dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície

pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

15.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (porovn. čl. 50., 51. uznesenia SD
C-76/10).

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.01.2015 hoci uzatvorená na samostatnom

tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 OZ za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky

a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje

a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).19. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

20. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

21. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo

slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

23. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona.
Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením

zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť nečestné

plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli

(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;

bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

25. V zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver s úverovým
limitom vo výške 1 500 Eur, pričom žalobca za zaviazal predmetný úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške
2142,06Eurvlehote42mesiacov.Zároveňpodľaoznámeniaveriteľaoschváleníúveru(č.l.8spisu)mal

žalobca povinnosť platiť splátku úveru 47,43 Eur mesačne a mesačne splátku za dohodu o poskytnutí
služby 34,56 Eur, úhrne spolu 81,99 Eur. Z obsahu spisu a zmluvy o úvere nevyplýva opodstatnenosť
poplatku (vo výške 1 451,52 Eur), takmer vo výške poskytnutej istiny úveru. Teda existuje opodstatnenýzáver, že sa v procese zrážok zo mzdy môže vymôcť nečestné plnenie takmer vo výške poskytnutej
istiny úveru.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že označenie platiteľa mzdy je údaj
povinný a jeho neuvedenie v dohode o zrážkach zo mzdy spôsobuje pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
(§ 37 OZ) neplatnosť tohto právneho úkonu.
Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo
vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby

sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník
nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z
neexistujúcejmzdy,čiinéhopríjmu.Mzduvždyvyplácakonkrétnyplatiteľ,ktorýmusíbyťvdohoderiadne
špecifikovaný. Dôkazom opaku nie je ani ust. § 131 ods. 8 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie
upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy dlžníka.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP a § 263 ods.1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť
nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej protistrane.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).