Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csp/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617207218.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu N. N., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava 2, Mlynské
nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 422,58 Eur s príslušenstvom a o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 422,58 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne počnúc od 25.04.2017
do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobaourčenie,žezmluvnépodmienkyuvedenévZmluveoúverečíslo569135175zodňa26.07.2013:
celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom
úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou

sumou 50,06 Eur. V Zmluve o Zabezpečení splátok úveru číslo 569135175 zo dňa 26.07.2013:
zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu
vo výške 257,50 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59
týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 5,73 Eur a poslednú splátku vo výške 5,38
Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena
je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po uzavretí tejto zmluvy s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobaourčenie,žezmluvnépodmienkyuvedenévZmluveoúverečíslo570214434zodňa06.11.2013:
celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom
úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou
sumou 56,27 Eur. V Zmluve o zabezpečení splátok úveru číslo 570214434 zo dňa 06.11.2013:

zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú
odmenu vo výške 206,--Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to
v59týždennýchsplátkach(okremposlednejsplátky)vovýške3,44Euraposlednúsplátkuvovýške3,04
Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena
je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po uzavretí tejto zmluvy, sú pre svoju neprijateľnosť neplatné, s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 422,58 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 25.04.2017 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia.

Uviedol, že dňa 26.07.2013 uzatvoril žalobca so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 569135175 (ďalej len Zmluva o spotrebiteľskom úvere). Na základe vyššie
menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500,--Eur. Súčasne žalobca uzatvoril so
žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti
žalovaného od žalobcu na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569135175 (ďalej aj len ako Zmluva o doplnkovej službe).

2. Dňa 06.11.2013 uzatvoril žalobca so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 570214434 (ďalej len Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2). Na základe vyššie
menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 400,--Eur. Súčasne žalobca uzatvoril so
žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti

žalovaného od žalobcu na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570214434 (ďalej aj len ako Zmluva o doplnkovej službe č. 2).

3. Na základe Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi bude za odmenu
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu

splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe jednotlivých zmlúv o spotrebiteľských
úveroch č. 1 a č. 2. Žalobca má za to, že každá z vyššie špecifikovaných Zmlúv o doplnkovej službe
č. 1 a č. 2 má k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 akcesorickú povahu aj keď je táto
zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení
hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa

žalobcu žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci
poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru. Odplaty
za doplnkové služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o doplnkovej službe č.1 a č.2 boli pri doplnkových
zmluvách percentuálne vo výške 51,50 % z poskytnutých úverov. Žalobca má za to, že Zmluvy o
doplnkovej službe č.1 a č. 2 sú doplnkovou službou, ktoré sú spojené a úzko súvisia so spotrebiteľským

úverom. Z tohto dôvodu by sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.1 a č. 2 a s nimi súvisiace Zmluvy o
doplnkovejslužbeč.1ač.2 maliposudzovaťakojedencelok.AkcesorickýcharakterZmlúvodoplnkovej
službe č. 1 a č. 2 k jednotlivým Zmluvám o spotrebiteľskom úvere č.1, 2 možno priamo dôvodiť aj z
bodu 1.1 každej priloženej Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č. 2, v ktorých sa uvádza takmer totožné
dojednanie. V súvislosti s uzavretými Zmluvami o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 žalobca poukazuje na

to, že tieto Zmluvy nie sú samostatne označené číslom, ale každá priamo odkazuje na číslo konkrétnej
zmluvy, ku ktorej sa viaže.

4.Žalobcapoukázalna§52aObčianskehozákonníka(ďalejOZ):,,Aksúuzavretéviaceréspotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv

samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme
vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami". Zmluvy o doplnkovej službe č. 1, 2 boli nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie Zmlúv

o spotrebiteľskom úvere č. 1, 2. Je nelogické, aby žalobca z vlastnej vôle pristupoval a požadoval
uzatvorenie Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2, čím sa poskytnuté úvery predražia, nakoľko musí platiť
ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u neho v domácnosti. Táto
služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobcu, ale bola daná len ako podmienka poskytnutia
úveru. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase podpisu Zmlúv

o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 má byť odmena za doplnkovú službu zahrnutá do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. Žalobca poukázal aj
na skutočnosť, že žalovaný:
- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.1 nesprávne uvádza RPMN vo výške 46,46 % pričom skutočná
RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 je niekoľko násobne vyššia (pre

ilustráciu ide o RPMN približne vo výške 168,01 % -(výpočet http://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka). V skutočnosti teda spotrebiteľ (žalobca) za úver zaplatí celkom 69,03 % odplatu zo
sumy poskytnutého úveru,
- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.2 nesprávne uvádza RPMN vo výške 46,46 % pričom skutočná

RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe č. 2 je niekoľko násobne vyššia (pre
ilustráciu ide o RPMN približne vo výške 190,10 % -(výpočet http://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-
pozicky/kalkulacka). V skutočnosti teda spotrebiteľ (žalobca) za úver zaplatí celkom 75,52 % odplatu zo
sumy poskytnutého úveru,
čo pri priemerných úrokoch v bankách je doslova úžernícke plnenie. Požiadavku na takéto plnenie

nie je možné inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva
absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporujú zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 ako celok.

5. Predmetné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých boli poskytnuté peňažné prostriedky

neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len
ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne v nich nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úver- musí byť uvedená konkrétnym dátumom;

- v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia- v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu
spotrebiteľskej zmluvy č.1 a č.2, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj

o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade,
že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. V zmluvách o
spotrebiteľskom úvere č. 1, 2 nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti
úveru. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.1 a č. 2 obsahujú iba údaj týkajúci sa počtu splátok (60).

Úmyslom zákonodarcu bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a uzrozumený so
skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. V predmetných zmluvách o
spotrebiteľskom úvere súčasne v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) absentuje aj výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má taktiež za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ rovnako

vedomý. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia je potrebné, aby bol
spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný
splácať istinu, úroky a iné poplatky. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná časť z
každejuhradenejsplátkybudepripísanánaúhraduistiny,akáčasťnaúrokyaakáčasťbudepripísanána
úhradu poplatkov. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne dojednanie, z ktorého by uvedené bolo zrejmé.

Predložené zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi účastníkmi konania zákonom požadované
náležitosti neobsahujú. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015.

6. V rámci samotného textu zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 nie je nijakým spôsobom

špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu. Nakoľko v texte zmluvy absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi ako
protiplneniezapoplatokzagarantovanúslužbujezrejmé,ževzmluváchabsentujeskutočnéprotiplnenie
pre spotrebiteľa. Z uvedeného vyvodil, že z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre
spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za

neplatný, keďže dojednaním "iluzórneho" poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

7. Na základe vyššie uvedeného možno označiť konanie žalovaného ako úžernícke konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V danom

prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri
sumy, a to na: zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber splátok
úveru. Má za to, že Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 je nutné považovať za absolútne
neplatné právne úkony. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, t. j. iba na vrátenie takej sumy,
aká bola reálne žalobcovi poskytnutá na základe jednotlivých Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1 a
č. 2. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobcu prijímané

nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie,
nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na úkor žalobcu bez právneho
titulu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04. októbra
2013 sp. zn. 36C/69/2011, podľa ktorého zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru

týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka
(administratívnypoplatok)netýkajúcasahlavnéhopredmetuplneniaaodmenyzatotoplnenie(odmenou
je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa,
keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok,

ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t. j. tento
bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber
splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď

za v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom
pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena
za osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v
súvislosti s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so Zmluvou

o spotrebiteľskom úvere. Tiež dal do pozornosti aj Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa
14.03.2013, sp. zn. 12C/63/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2013,
sp. zn. 41Cob/139/2012.

8. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane

spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 OZ ,,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal". Bezdôvodné obohatenie predstavuje
uhradená suma zo strany žalobcu, ktorá presahuje reálne poskytnuté finančné prostriedky. Na základe
predkladanej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569135175 je zrejmé, že žalobcovi bola od žalovaného
poskytnutá celková čiastka úveru 500,--Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve
žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 877,58 Eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke

"Čiastka" v "Karte splátok"). Z uvedeného (s poukazom na články II. až V. žaloby) možno dôvodiť,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady
od žalobcu nad rámec istiny úveru za obdobie od 13.03.2014 do 31.05.2014 (z úhrady pripísanej na
účet žalovaného zo dňa 13.03.2014 predstavuje bezdôvodné obohatenie suma 20,--Eur), spolu vo
výške 377,58 Eur (úhrady 877,58 Eur - istina úveru 500,--Eur). Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné

obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou zmluvou o úvere č. 1 vo výške 294,58 Eur (od 14.05.2014
do 31.05.2014).

9. Na základe predkladanej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570214434 je zrejmé, že žalobcovi
bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 400,--Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy).

K predmetnej zmluve žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 528,--Eur (súčet všetkých súm
prislúchajúcich k položke "Čiastka" v "Karte splátok"). Z uvedeného (s poukazom na články II. až V.
žaloby) možno dôvodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko bez právneho
titulu prijímal úhrady od žalobcu nad rámec istiny úveru za obdobie od 16.07.2014 do 13.09.2014 (z
úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 16.07.2014 predstavuje bezdôvodné obohatenie suma

23,--Eur),spoluvovýške128,--Eur(úhrady528,--Eur-istinaúveru400,--Eur).Žalovanýjepovinnývydať
bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou zmluvou o úvere č. 2 vo výške 128,--Eur.10. Celkovo sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami
o úvere sumou vo výške 422,58 Eur.

11. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 19.04.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
do 24.04.2017. Žalobca má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa
25.04.2017, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobca si preto
uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 25.04.2017 do zaplatenia.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru
poskytuje žalovaný svojim zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu prevzatia peňažnej hotovosti na
úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v ich domácnosti (ďalej len doplnková služba), presne tak
ako tomu bolo aj v prípade zmlúv uzavretých medzi sporovými stranami dňa 26. júla 2013 a 6. novembra
2013 (ďalej spolu len zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
akcesorickej povahy ku konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere (presne ako to uvádza aj žalobca) a

nie je žiadnou podmienkou získania úveru. Za tohto stavu nie je zrejmé, ako by mohla byť akcesorická
zmluva, ktorej vznik je neistý, premietnutá do hlavnej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), keďže
tá musí z logiky veci vždy časovo predchádzať uzavretiu prípadného akcesorického záväzku. Je
preto zrejmé, že existencia zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienená predchádzajúcim
poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto podmienenosť

však nie je obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy
o zabezpečení splátok úveru, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre
doplnkovú službu a niektorí nie. Vzhľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je
podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa nezapočítava podľa zákona o spotrebiteľských
úverov do RPMN, čo preukazujú jednak stanoviská všetkých kontrolných orgánov, t. j. Ministerstva

financií Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska, ako aj
konštantná rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Nie je na zvážení žalovaného či odmenu zo
zmlúv o zabezpečení splátok úveru zahrnie alebo nezahrnie do RPMN v rámci predmetných zmlúv
o spotrebiteľskom úvere, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou
právnou úpravou, ktorú žalovaný musí v plnom rozsahu dodržiavať. Vzhľadom na jednoznačné znenie

§ 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé,
že odplaty za dobrovoľné doplnkové služby či sankcie do RPMN nevstupujú, preto výčitky žalobcu
na postup žalovaného nemajú žiadnu právnu oporu a dokonca sú v priamom rozpore s predmetnými
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poznamenal, že poskytovanie doplnkových
služieb je nie len úplne bežné na finančnom trhu, ale že priamo právna úprava takéto počínanie

umožňuje a počíta s ním. Rovnako ako sa každý zákazník môže sám rozhodnúť či osloví žalovaného
s požiadavkou o poskytnutie úveru, rovnako tak sa slobodne rozhoduje či si v prípade poskytnutia
úveru želá využívať doplnkovú službu, ktorú žalovaný poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení
splátok úveru. Táto služba je ale doplnková, t. j. nie je v žiadnom prípade podmienkou získania úveru.
Potvrdzuje to aj skutočnosť, že právna úprava umožňuje poskytovať doplnkové služby, v žiadnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere nie je zmienka o doplnkovej službe, t. j. doplnková služba nebola podmienkou
získania úveru a žalobca mohol splátky úveru splácať bezhotovostne, bez využitia doplnkovej služby.
Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú
službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. V tejto súvislosti si žalovaný
ešte dovoľuje upozorniť na rozpornosť žalobnej argumentácie, keďže žalobca na jednej strane tvrdí, že

zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné, no súčasne vyčíta žalovanému, že odmenu v nich
dojednanú nezahrnul do celkových nákladov či RPMN jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čo
sa však vzájomne vylučuje.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". V súvislosti s
termínom konečnej splatnosti sa v zmluvách o spotrebiteľskom úvere jednoznačne uvádza , že "Termín
splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia Zmluvy.". Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje presný

a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru,
ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesplatí úver
predčasne (ako v tomto prípade) alebo nebude v omeškaní. To znamená, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obsahujú konkrétny jeden deň konečnej splatnosti, presne tak ako sa toho domáha žalobca.Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, na rozdiel od iných
ustanovení tohto zákona, uvedenie dátumu ako to tvrdí žalobca, ale vyžaduje len uvedenie termínu
konečnej splatnosti úveru, arqumentum ex dicto. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy "termín"

a "dátum" synonymami (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda
2003.985 s.), čo vyplýva priamo aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa
tieto pojmy odlišne v rovnakom právnom predpise. Žalovaný v zmluvách o spotrebiteľskom úvere riadne
uviedol termín konečnej splatnosti predmetných spotrebiteľských úverov a to v presnom časovom
formáte, pričom žalovaný vzhľadom na absenciu presného zákonného určenia zvolil formát tohto

vyjadrenie, ktorý je podľa jeho skúseností pre jeho zákazníkov najvhodnejší pre pochopenie, predstavu
aj zapamätanie, pričom aj samotný Súdny dvor Európskej únie konštatoval v rozsudku vo veci C-42/15
z 9. novembra 2016, že "nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum". Argumentácia žalobcu je nelogická, keďže pojem termín žalobca bez
akéhokoľvek vysvetlenia stotožňuje s pojmom dátum a to napriek tomu, že zákon o spotrebiteľských
úveroch tieto pojmy rozlišuje. Ak by totiž zákonodarca chcel, aby konečná splatnosť spotrebiteľského

úveru mala byť uvedená jedine a len dátumom, tak by to tak aj v právnom predpise danej zákonnej
náležitosti vyjadril. Vzhľadom na to, že tomu tak však nie je, tak je podľa žalovaného zrejmé, že možnosti
vyjadrenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie sú totožné len s vyjadrením pomocou dátumu.
Každý vie čo je to týždeň a ako dlho trvá týždeň a rovnako tak každý vie, koľko je to 60 týždňov a aj
preto argument o neuvedení termínu konečnej splatnosti neobstojí.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho

splatenia . Žalovaný nerozumie ani týmto námietkam žalobcu, keďže zmluvy o spotrebiteľskom úvere
jednoznačne obsahujú aj tieto náležitosti, keďže sa v nich jasne uvádza výška úveru, úrok vyjadrený
úrokovou sadzbou ako aj presnou finančnou kvantifikáciou, výška jediného poplatku, t. j. poplatku za
garantovanú službu, celková dlžná suma, ktorú má zákazník (v danom prípade žalobca) žalovanému
vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, počet týždenných splátok, ktorými žalobca

splatí žalovanému celkovú dlžnú sumu a výška jednotlivých týždenných splátok. Rovnaké stanovisko
v súvislosti s touto náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako uvádza žalovaný zastal celkom
jednoznačne aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,
C-42/15,vktoromposkytolnasledovnývýkladprávaEÚ,ktorýmsúvnútroštátnesúdyviazanéprivýklade
vnútroštátnych noriem a ktorým sa definitívne ustálila nejednotná aplikačná prax slovenských súdov.

Za uvedeného skutkového stavu žalovaný zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o
spotrebiteľských úveroch obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a
termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Takýto
záver okrem Súdneho dvoru Európskej únie potvrdzujú aj vnútroštátne rozhodnutia ( napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012, sp. zn. 1760/151/2012). Za vyššie uvedenej

situácie sa žalovanému javí zrejmé, že zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch sú v zmluvách o spotrebiteľskom úvere riadne splnené.

15. Výška RPMN sa vypočítava matematickým vzorcom prostredníctvom metódy numerickej
aproximácie podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pomocou ktorého bola pre dané úvery

vypočítaná hodnota RPMN 46,46 %. Tieto matematické údaje majú výlučne informačnú povahu (vid'
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofinoga Mérignac SA, C-264/02, ECLI:EU:C:2004:127, bod 26).
Žalovaný dodáva, že hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady s úverom žalobcu boli 46,46 %, pretože
veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaja
posúdiť len to, že úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN je pre neho výhodnejší a s vyššou

RPMN ako je uvedená je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť.
Zákon o spotrebiteľských úveroch presne uvádza ako vypočítať RPMN v zmluvách o spotrebiteľských
úverov,pričomvdanomprípade,žalovanývychádzalprivýpočteRPMNlenzúdajovuvedenýchpriamov
predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava striktne stanovuje ako sa RPMN počíta
a preto nie je na zvážení žalovaného (ako si to mylne predstavuje žalobca), ktoré veličiny zahrnie a

ktoré nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou
právnou úpravou, ktorú žalovaný musí v plnom rozsahu dodržiavať.16. Žalovaný uviedol, že nerozumie námietkam žalobcu o nešpecifikovaní predmetu garantovanej
služby, keďže v zmluvách o spotrebiteľskom úvere je tento predmet presne a jasne špecifikovaný a to
priamo v bode 4 oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného

súdu Martin, sp. zn. 15C/244/2014 je zrejmé, že poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou
podmienkou. Poplatok za garantovanú službu je prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože
ho predpokladá aj § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj čl. 3 písm. g) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len Smernica 2008/48/ES). Súdny dvor

EÚ pritom k uvedenému ustanoveniu judikoval, že "táto Smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá
týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať" (rozsudok z 12 . júla 2012, vec C-602/10, SC
Volksbank Románia SA, bod 65). Je teda zrejmé, že ani samotná Smernica 2008/48/ES nestanovuje
žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v
rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Zároveň žalovaný uviedol, že § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka limitoval najvyššiu prípustnú odplatu pri spotrebiteľských úveroch, ktorá nebola v zmluve o

spotrebiteľskom úvere prekročená, čo mimochodom nerozporuje ani samotný žalobca, keďže v tomto
smere ani nepredložil jediný relevantný dôkaz z čoho vyplýva, že ak všeobecne záväzný právny predpis
umožňoval uzatvárať spotrebiteľské úverové zmluvy do určitej maximálnej výšky odplaty, tak nemôžu
byť z povahy veci v rozpore s dobrými mravmi či inými právnymi predpismi také náklady úveru, ktoré
tento limit neprekročia a zároveň z toho vyplýva, že ak všetky náklady z oboch zmlúv o spotrebiteľskom

úvere spoločne tento limit neprekročili, tak je zrejmé, že tento limit nemohol prekročiť ani ktorýkoľvek z
ich dielčích nákladov posudzovaný osve.

17. Žalovaný nikdy neprijal od nijakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich
vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný

mohol bezdôvodne obohatiť. Súčasne všetky adhézne zmluvy žalovaného obsahujú všetky zákonné
náležitosti a sú plne v súlade s právny poriadkom Slovenskej republiky, čím je tiež vylúčené, že by
sa žalovaný mohol akokoľvek bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Z dôvodu právnej istoty ako
aj hospodárnosti konania žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. V danom prípade totiž celkom
jednoznačnepriväčšinesplátokuplynulaobjektívnapremlčaciadobaaprivšetkýchuplynulasubjektívna

premlčacia doba. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo/67/2011 (publikované
v Zbierke rozhodnutí pod č. 22/2013) "Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a
o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď' nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa

o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru),
ako takýto je jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva z
obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej 28. augusta 2006. Podľa
názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia doba

v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda
od počiatku šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v
tomto okamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške." Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp . zn . 28 Cdo /685/ 2011 "Dovolací soud vychází z názoru, že kontrolní závěr NKÚ obsahuje jak popis

jím zjištěných relevantních skutkových okolností, tak jejich právní hodnocení ústící v případný závěr o
porušení zákonem stanovených povinností. Kontrolní závěr NKÚ tak může u organizační složky státu
jako oprávněné zakládat vědomost ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. jen tehdy, pokud se příslušná
organizační složka na základě takového kontrolního závěru dozví dosud neznámé skutkové okolnosti,
bez nichž nelze odpovědnost za bezdůvodné obohacení dovodit. Tak tomu může být např. za situace,

kdy organizační složka státu na základě kontrolního závěru NKÚ zjistí, že její závazek vůči třetí osobě,
byl bez jejího vědomí již v minulosti splněn jinou organizační složkou či zanikl započtením. Naopak z
hlediska vědomosti organizační složky ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. nemá kontrolní závěr NKÚ
význam, pokud takový závěr obsahuje pouze právní hodnocení vzniklého stavu, a to na základě stejných
skutkových zjištění, jež byla známa i příslušné organizační složce státu. Tak je tomu i v souzené věci.

Žalobkyni již dne 13. 12. 2004, kdy žalovanému poskytla částku 0 2.832.979,- Kč vyšší, než činil soudem
přiznaný nárok žalovaného, byly známy všechny rozhodné skutečnosti, na základě kterých mohla a
měla uplatnit své právo na vydání bezdůvodného obohacení. Pokud tak z důvodu právní neznalosti
neučinila a svého práva se začala domáhat až po té, co byla na právní stránku věci upozorněnakontrolním závěrem NKÚ, nemůže to mít vliv na ieií presumovanou vědomost (v souladu se zásadou
neznalost zákona neomlouvá) a tedy ani na počátek běhu subjektivní Ihůty ve smyslu § 107 odst. 1
obč. zák.". Obdobne podľa rozsudku zo dňa 18 . marca 2008 , sp . zn . 28 Cdo 3977 /07 " V případě

bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy (§ 457 obč. zák.) ie pak rozhodulící
subjektivní moment, kdy oprávněný zjistí takové okolnosti, z nichž Ize dovodit, že smlouva, z níž bylo
plněno, ie neplatná (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 27.3.2007, sp. zn. 33 Odo 306/2005). Není
významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené
skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, je neplatná. Řešení této právní otázky se tedy

v rozhodovací praxi soudů ustálilo a odvolací soud ji posoudil v intencích konstantní judikatury, a tedy
v souladu s hmotným právem."

18. Okrem toho žalovaný poukázal na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho
zákonníka za strany žalobcu. Žalovaný, hoci popierajúc všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmlúv
(aj čiastočných) si dovoľuje uviesť, že v prípade aplikovateľnosti § 457 Občianskeho zákonníka,

zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo
zrušenej zmluvy. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka "Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal." Z uvedeného vyplýva, že
sa v prípade aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560
Občianskeho zákonníka. In concreto uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku

voči svojej osobe môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže,
že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Pokiaľ by teda súd v tomto konaní aj považoval
akúkoľvek adhéznu zmluvu za neplatnú (hoci sú platné) musel by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný
synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná
vrátiť druhej strane. V prípade žalovaného by tak vrátenie plnenia za doplnkovú službu nebolo možné,

a preto by sa aplikoval § 458 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, a žalovanému by sa musela
poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada za plnenie za doplnkovú službu, ktoré musel žalovaný
vykonať. Nakoľko žalobca takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadril, vzhľadom na
kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby (tzn. pre
rozpor žalobného návrhu s § 457 Občianskeho zákonníka).

19. Žalobca k podanému odporu žalovaného uviedol, že zotrváva na tom, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú predmetom tohto sporu, sú v rozpore so zákonom. Poukázal najmä na rozpor s § 3
ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo zákon č. 129/2010 Z.
z.). Absolútnu neplatnosť zmlúv o spotrebiteľskom úvere odvodzuje s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). V dôsledku neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú logicky
neplatnými aj zmluvy o doplnkovej službe, ktoré sa svojim trvaním viažu na hlavný záväzkový vzťah.
Naďalej má za to, že odmenu za výber splátok v hotovosti, ktoré mal žalobca platiť na základe zmlúv

o doplnkovej službe, bolo nutné zahrnúť do ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN),
pričom je potrebné vychádzať zo znenia § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase podpisu zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Dikcia § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch je nasledovná: "na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa...", pričom v súvislosti s pojmom "celkové náklady spotrebiteľa" odkazuje na § 2

písm. g) toho istého zákona: "...do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok." Odmena za výber splátok v hotovosti mala byť jednoznačne súčasťou RPMN, keďže ide o
doplnkovú službu a uzavretie zmlúv o doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského

úveru. Vzhľadom na vyššie prezentované argumenty ako aj obchodnú prax žalovaného v súvislosti s
uzatváraním zmlúv o spotrebiteľských úveroch (ktorá je určite známa aj súdu z jeho činnosti) má za to, že
odmena zo zmluvy o doplnkovej službe mala byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, a teda mala vstúpiť aj do vzorca na výpočet RPMN. Súdny dvor EÚ
vyslovil názor, že zavádzanie v otázke RPMN má vplyv na zrozumiteľnosť ceny spotrebiteľského úveru

(uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Y.). Nesprávna RPMN je zavádzaním v podstatnej informácii pre
spotrebiteľa a takúto prax označil Súdny dvor EÚ za klamlivú obchodnú praktiku (nekalú). Konštatoval
to v rozsudku C-453/10 Perenič/S.O.S. Financ.20. Je úplne nelogické ba až absurdné, aby žalobca sám požadoval uzatvorenie zmluvy o doplnkovej
službe resp. si túto službu sám slobodne a vážne zvolil, nakoľko "odmena" za hotovostný výber splátok
obchodným zástupcom žalovaného podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy

obchodných zástupcov žalovaného v domácnostiach klientov vrátane žalobcu, za ktoré si klienti
ešte aj platili (hoci žalovaný zámerne nezahrnul odmenu za výber do RPMN), slúžili výlučne záujmom
žalovaného. Pravidelný osobný výber splátok je pre žalovaného výlučne nástrojom na zlepšenie
platobnej disciplíny jeho klientov dlžníkov ale nijako neslúži záujmom samotných klientov. Žalobca nebol
reálne oboznámený s dobrovoľným charakterom zmluvy o doplnkovej službe a zmluvy o doplnkovej

službe podpísal iba z dôvodu, že mu boli predložené ako povinná súčasťou zmluvnej dokumentácie,
bez ktorých podpisu by úver nedostal. Žalobca musel teda automaticky, bez možnosti voľby, podpísať aj
zmluvy o doplnkovej službe, iná možnosť nebola a odmena za túto službu sa mala preto jednoznačne
premietnuť do RPMN. Z uvedeného plynie, že uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe bolo nesporne
nevyhnutnou podmienkou získania spotrebiteľského úveru. Na základe podrobnej znalosti praxe a
osobných informácií od cca 100 bývalých klientov žalovaného z okresov Lučenec a Rimavská Sobota

zastáva jednoznačne názor, že obchodní zástupcovia žalovaného systematicky ponúkali klientom
osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru. Postup obchodných zástupcov žalovaného,
opierajúc sa známe vyjadrenia jeho klientov, hodnotí ako hrubé zneužitie dôvery na úkor klientov
žalovaného. O spomenutej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv svedčia čestné prehlásenia klientov
žalovaného.

21. Za účelom preukázania nekalej obchodnej praktiky žalovaného pri uzatváraní zmlúv so svojimi
klientmi, a súčasne za účelom preukázania, že postupy obchodných zástupcov žalovaného vykazujú
rovnaké, totožné znaky nezákonného postupu, ktoré ho vedú k záveru, že sa jednalo o všeobecne
používanú prax obchodných zástupcov žalovaného pri poskytovaní úverov minimálne v tomto regióne,

súdu predložil zápisnicu z pojednávania konaného vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21
Csp/196/2016, na ktorom bolo vypočutých 12 svedkov (jednalo sa o osoby, ktoré podpisovali predmetné
čestné prehlásenia), ktorí potvrdili obsah čestných prehlásení, teda že bola len jedna možnosť
ako čerpať pôžičku od žalovaného a to podpísať všetky listiny a akceptovať hotovostný výber
splátok. Uvedená skutočnosť vyplýva jednoznačne z predložených čestných prehlásení

a akékoľvek prípadné spochybňovanie týchto čestných prehlásení zo strany žalovaného stráca na
opodstatnenosti s poukazom na výpovede dvanástich osôb podpisujúcich tieto čestné prehlásenia,
ktoré sú uvedené v priloženej zápisnici. Skutočnosti tvrdené v čestných prehláseniach bez akýchkoľvek
pochybností obsahovo korešpondujú s neskoršou výpoveďou týchto osôb.

22. Tvrdenia žalovaného ohľadom jeho videnia charakteru zmluvy o doplnkovej službe, teda že táto
zmluva je dobrovoľná a nepodmieňovala získanie úveru spotrebiteľom, je v kritickom obsahovom
rozpore s tým, čo vyplýva z obsahu čestných prehlásení a z obsahu predložených zápisníc. Tvrdenia
a argumentácia žalovaného v tomto smere je orientovaná len všeobecne, paušálne ale nezodpovedá
skutočnej realite diania veci.

23. K údajnému premlčaniu nároku žalobcu a k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného,
žalobca uviedol, že s námietkou premlčania nesúhlasí. Podľa žalovaného by mala byť "väčšina splátok"
premlčaných uplynutím objektívnej premlčacej doby a všetky splátky premlčané uplynutím subjektívnej
premlčacej doby. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o premlčaní "väčšiny" splátok uplynutím objektívnej

premlčacejdobysanedokážeobjektívnevyjadriť,pretožemuaniniejezrejmé,zakéhodôvodužalovaný
niečo také tvrdí. Ohľadom otázky prípadného premlčania v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej
doby by nemali existovať žiadne vážnejšie pochybnosti vzhľadom na to, že dátumy, ku ktorým došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcu, sú jasne a nespochybniteľne
uvedené v Karte splátok k Zmluve č. 569135175 a Karte splátok k Zmluve č. 570214434.

24.ObjektívnapremlčaciadobakZmluveč.569135175,žalobcasiuplatňujevočižalovanémuzoZmluvy
č. 569135175 bezdôvodné obohatenie v sume 294,58 Eur, pozostávajúce z jednotlivých úhrad žalobcu
vykonaných v prospech žalovaného za obdobie od 14.05.2014 do 31.05.2014. Ak má plynúť premlčacia
doba pre každú splátku zvlášť a samostatne, tak vo vzťahu k najstaršej žalobcom uhradenej splátke

(14.05.2014) tvoriacej časť požadovaného bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. 569135175, by
objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 14.05.2014. Teda najstaršia žalobcom uhradená splátka
tvoriaca časť bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. 569135175 by sa premlčala až dňa 14.05.2017.
Žaloba bola podaná na súd dňa 05.05.2017. Ak nie je premlčaná najstaršia žalobcom uhradená splátkatvoriaca časť požadovaného bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. 569135175, nie sú
premlčané ani neskoršie splátky tvoriace požadované bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy č. 569135175.
Objektívna premlčacia doba k Zmluve č. 570214434, žalobca si uplatňuje voči žalovanému zo Zmluvy

č. 570214434 bezdôvodné obohatenie v sume 128,--Eur, pozostávajúce z jednotlivých úhrad žalobcu
vykonaných v prospech žalovaného za obdobie od 16.07.2014 do 13.09.2014. Ak má plynúť premlčacia
doba pre každú splátku zvlášť a samostatne, tak vo vzťahu k najstaršej žalobcom uhradenej splátke
(16.07.2014) tvoriacej časť požadovaného bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č.
570214434, by objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 16.07.2014. Teda najstaršia žalobcom

uhradená splátka tvoriaca časť bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. 570214434 by sa premlčala až
dňa 16.07.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 05.05.2017. Ak nie je premlčaná najstaršia žalobcom
uhradená splátka tvoriaca časť požadovaného bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. 570214434,
nie sú premlčané ani neskoršie splátky tvoriace požadované bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy č.
570214434.

25. Subjektívna premlčacia doba, pod vedomosťou rozhodujúcich okolností, vyžadujúcich sa pre
počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nemožno chápať znalosť právnej kvalifikácie, ale
skutkových okolností, na základe ktorých možno podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. To je základný výstup zo žalovaným citovaných rozhodnutí v časti III. jeho odporu
(bezdôvodné obohatenie). Ak bude aplikovať pri posudzovaní otázky premlčania vyššie uvedené

pravidlo, stále má za to, že nárok žalobcu, uplatnený v predmetnom spore, nie je ani sčasti premlčaný
v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Ak vychádza z postulátu, že oprávnený sa dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, potom musí byť

obsahom takejto vedomosti aj poznanie, že plní inému bezdôvodne. Ak by malo byť rozhodujúcim iba
poznanie skutkových okolností bez skutočnej vedomosti oprávneného o tom, že plní inému bezdôvodne,
išlo by o vylúčenie najpodstatnejšieho znaku subjektívnej premlčacej doby, a to jej subjektívnej stránky.
Subjektívna premlčacia doba v prípade, že by jej plynutie malo byť podmienené iba vedomosťou o
skutkových okolnostiach, bez poznania toho, že na plnenie nie je právny dôvod, by bola v každom

prípade stotožnená s dobou objektívnou. Ak by plynula subjektívna premlčacia doba od okamihu,
kedy mal oprávnený vedomosť o skutkových okolnostiach, avšak bez akejkoľvek vedomosti o tom,
že bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo, nevie si predstaviť prípad, kedy by subjektívna premlčacia
doba nezačala plynúť súčasne s dobou objektívnou. V týchto prípadoch by vždy subjektívna premlčacia
doba začala plynúť súčasne s dobou objektívnou, teda už v čase kedy k bezdôvodnému obohateniu

došlo. Taký záver konštatuje s poukazom na zákonné vymedzenie bezdôvodného obohatenia v § 451
Občianskeho zákonníka. Ak je totiž bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením
(bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol), ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, tak je zrejmé, že oprávneným pri bezdôvodnom
obohatení je ten, kto plní. Oprávnený z bezdôvodného obohatenia vždy vie kedy, čo a komu plnil.

Aplikujúc logiku žalovaného, znamenalo by to, že oprávnený by vždy s uskutočneným plnením vedel o
skutkových okolnostiach (kedy, komu, čo), a teda by vždy musela začať plynúť subjektívna premlčacia
dobasúčasnesdobouobjektívnou,aneexistovalbyprípad,kedybypodľatejtologikyzačalasubjektívna
premlčacia doba plynúť pri bezdôvodnom obohatení neskôr ako doba objektívna.

26. V prejednávanom prípade sa žalobca o skutkových okolnostiach, z ktorých možno usudzovať
získaniebezdôvodnéobohatenia,dozvedelažvčasetesnepredpodanímžaloby,vmesiacimarec2017,
po ozrejmení aj právnej stránky veci zo strany právneho zástupcu. Žalobca nerealizoval v prospech
žalovaného len jednu úhradu bezdôvodne, ale hneď niekoľko. Plnil teda kontinuálne, nepretržite, až
do momentu úplného splnenia si svojho domnelého záväzku. Pretože žalobca nemal vedomosť o tom,

žalovaný nemá nárok na odplatu, túto odplatu z dôvodu "nevedomosti" žalovanému hradil, až ju uhradil v
plnej výške. Ak by mal mať žalobca už v čase, kedy vykonával jednotlivé úhrady v prospech žalovaného,
vedomosť o tom, že viac platiť nemusí, tak by logicky tieto úhrady nerealizoval.

27. Žalovaný ďalej písomne uviedol, že žalobca sa úplne nezmyslene snaží živiť spor, ktorý z dôvodu

vznesenejnámietkypremlčaniazostranyžalovanéhoaužrozsiahlejakonštantnejrozhodovacejčinnosti
súdov týkajúcej sa adhéznych zmlúv žalovaného nemôže byť pre žalobcu úspešný a to už len z dôvodu,
pri ktorom ani nie je potrebné sa vecou bližšie meritórne zaoberať. Už so samotnej žaloby je zrejmé,
že žalobca disponoval všetkými skutkovými informáciami o tomto prípade (zmluvy ako aj vedomosťo platbách a ich adresátovi), ak by žalobca týmito informáciami nedisponoval, tak by nezačala plynúť
subjektívna premlčacia doba, čo je skutočnosť o ktorej žalobca prekvapujúcu tvrdí, že si ju nedokáže
predstaviť, hoc sa jedná o stav, dobre známy z mnohých prípadov. To, aký právny názor k týmto

skutkovým okolnostiam zaujal právny zástupca žalobcu je bez akéhokoľvek právneho významu pre
plynutie premlčacej doby, hoc by žalobca rád naviazal začiatok plynutia tejto doby na čas "po porade
s právnym zástupcom". Právne vedomie právneho zástupcu žalobcu, nie je ničím viac ako právne
vedomie samotného žalobcu či akejkoľvek tretej osoby, preto neexistuje ani dôvod, aby sa akákoľvek
doba odvíjala práve od právneho vedomia právneho zástupcu žalobcu. V danom prípade si žalobca

absolútne nesprávne v súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby zamieňa svoje
skutkové vedomosti s vedomosťami právnymi. Je bez akéhokoľvek právneho významu, kedy, kým a
či vôbec bol žalobca právne poučený o svojich právach nejakou treťou osobou alebo či dokonca má
právneho zástupcu v tomto konaní, pretože v tomto smere platí nevyvrátiteľná domnienka o znalosti
vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov. Akékoľvek právne zastúpenie je v tomto smere
absolútne nepodstatné a nijako nemení či nepodmieňuje začiatok plynutia akejkoľvek doby. Je tiež úplne

absurdné,abyzačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyzáviselodvyhláseniastrany,vneprospech
ktorej má premlčanie pôsobiť, tak ako si to predstavuje žalobca.

28. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo/67/2011(publikované v Zbierke
rozhodnutí pod č. 22/2013) "Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa

na jeho úkor obohatil vtedy, keď' skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu nato, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto
jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolnosti možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva z obsahu spisu,
žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej 28. augusta 2006. Podľa názoru
dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle
§ 107 ods. 1 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od počiatku
šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu

boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške".

29. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, tak aj tu sa žalobca mýli, pretože každá celková žalobcom
uhradená splátka bola tvorená úhradou na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ako aj jednotlivých

zložiek (istinu, úrok, poplatok) celkovej čiastky z konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z
uvedeného preto je zrejmé, že žiadnu istinu, ktorej vyplatenie je v tomto konaní nepochybné si nemôže
žalobca s úspechom nárokovať a preto je žalobcova argumentácia o určených časových pásmach, za
ktoré žiada o vydanie údajného bezdôvodného obohatenia v rozpore s jeho argumentáciou a aj petitom.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že je výhradne na zákazníkovi (v danom prípade žalobcovi), aký spôsob
pre splnenie svojho dlhu (či akejkoľvek inej povinnosti) využije. Žalobca v tejto súvislosti postavil svoju
argumentáciu tento krát na položení si rečníckej otázky ("Otázkou však je, či by si žalobca zvolil práve
tento spôsob splácania"), na ktorú následne poskytuje vlastné voľné úvahy o tom, ako by sa veci mali
diať, pričom ústredným argumentom žalobcu je to, že to čo je drahšie je nelogické a teda neplatné.

Odhliadnuc od toho, že uvedené nemá s logikou žiaden súvis, žalovaný by si dovolil uviesť, že voľba
akéhokoľvek odplatného variantu nespôsobuje neplatnosť, preto celá takáto argumentácia žalobcu je
nesprávna a neopodstatnená. Žalovaný má pocit, že kým je žalobcovi dodávaný tovar či služby, tak
je všetko v poriadku, ale v čase platenia sa už žalobcovi začína vec javiť inak a to nelogicky a tým
vlastne aj neplatne. Ak by sme vychádzali z rovnakej "logiky" veci ako žalobca museli by sme v tomto

konaní dospieť k záveru, že napríklad aj právne služby advokáta niečo stoja a preto je nelogické si ich
objednávať,keďsitočlovek(vdanomprípadežalobca)môžespraviťsám,napr.stiahnuťrovnakúžalobu
z internetu, čiže právne zastúpenie žalobcu v tomto konaní je neplatné, a preto na úkony právneho
zástupcu žalobcu nemožno v tomto konaní prihliadať, s čím by však už žalobca zrejme nesúhlasil.
Uvedené rovnako platí pre všetko čo si človek dokáže svojpomocne zabezpečiť, no ako žalovaný už

uviedol, toto nemá žiaden vplyv na platnosť právneho úkonu či oprávnenosť tretích osôb poskytovať
služby či dodávať tovar, ktorý si človek dokáže zabezpečiť sám ako sa mylne domnieva žalobca.31. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 03.08.2017 poukázal na to, že zo zápisníc vo veci
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/109/2016 a 21Csp/196/2016 vyplýva, že obchodní zástupcovia
žalovaného uviedli, že klient sa rozhodoval na spôsob, či chce peniaze dostať hneď v hotovosti alebo

neskôr na účet, pričom dôsledkom rozhodnutia sa klienta, že chce peniaze hneď v hotovosti, bola
povinnosť uzatvorenia zmluvy o doplnkovej službe.

32. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 29.09.2017 rozšíril žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. V písomnom rozšírení

žaloby uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 298 CSP, z ktorého vyplýva, že súd aj bez
návrhu vykonáva z úradnej povinnosti súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok. Samotné
ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných nárokov, čo zjavne
vyplýva z dikcie ustanovenia "žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...". Spotrebiteľ,
rovnako ako v danej veci aj on, má z dôvodu a v záujme naplnenia čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
vždy a priamo zo zákona naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na

poskytnutí právnej ochrany pred jej ďalším používaním. Právo domáhať sa inter partes individuálneho
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno spotrebiteľovi odňať: poukázal na čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS, poukázal na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007: "Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách" a podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007; proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ

proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, bez akýchkoľvek pochybností, aj ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda už samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytuje
dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj
na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa.

33. Uviedol, že sa môže domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj priamo podľa § 137
CSP. Samotné ustanovenie § 137 CSP uvádza demonštratívny, ale nie uzavretý okruh žalobných
nárokov,čozjavnevyplývazdikcieustanovenia"žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäo...".
Aj pre prípad, že strana, ktorou je spotrebiteľ podá návrh na súd na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a nebude popritom uplatňovať ani žiaden iný nárok, potom súd v zmysle § 298 ods. 1 CSP, o

neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnúť musí, čo vyplýva zo znenia § 298 ods. 1 CSP; a contrario,
teda bez návrhu súd rozhodnúť môže, ak je návrh podaný, súd rozhodnúť musí.

34. Zmluvné ustanovenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o. obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 569135175 zo dňa 26.07.2013 (ďalej aj len ako Zmluva o úvere č. 569135175) a obsiahnuté v

súvisiacejZmluveozabezpečenísplátokúveruč.569135175zodňa26.07.2013(ďalejajlenakoZmluva
ozabezpečenísplátokúveruč.569135175)obsahujúviaceréneprijateľnézmluvnépodmienky.Súčasne
zmluvné ustanovenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o., nakoľko sa jedná o rovnaké formulárové
zmluvy, obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 570214434 zo dňa 06.11.2013 (ďalej aj len ako
Zmluva o úvere č. 570214434) a obsiahnuté v súvisiacej Zmluve o zabezpečení splátok úveru č.

570214434 zo dňa 06.11.2013 (ďalej aj len ako Zmluva o zabezpečení splátok úveru č. 570214434)
obsahujú viaceré totožné neprijateľné zmluvné podmienky.

35. Žalovaný v postavení obchodníka zámerne zahmlieval vo svojich zmluvných formulároch skutočnú
odplatu, ktorú bol povinný žalobca v postavení zákazníka za poskytnuté úvery zaplatiť. Odplata, ktorú

žalovaný požadoval od žalobcu je rozdelená do troch častí: úrok, poplatok za garantovanú službu,
poplatok za hotovostný výber splátok.

36. Tzv. služba, ktorá mala byť žalovaným poskytovaná za poplatok za garantovanú službu je
špecifikovaná v bode 4. oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere na strane č. 2. Podstatou takejto tzv.

služby bolo fakticky len to čo malo slúžiť záujmom žalovaného resp. sa malo jednať o plnenia, ku ktorým
nikdy zo strane žalovaného nepríde pokiaľ si žalobca plní svoje povinnosti riadne a včas. Teda sa jedná
o typický príklad fiktívnej služby, ktorá nie je nikdy poskytnutá resp. spadá do štandardnej povinnej
administratívy žalovaného spojenej s predajom úveru. Výška poplatku je v každom prípade zjavne
neprimeraná. Podmienkou získania úveru žalobcom bolo podpísanie všetkých listín vrátane aj zmlúv

o zabezpečení splátok úveru. Tzv. odmena za hotovostné inkasovanie splátok bola pre žalovaného
nástrojom jednak na odmeňovanie svojich obchodných zástupcov a súčasne na zvýšenie efektivity
výberov splátok prostredníctvom osobných návštev spravidla raz týždenne. Žalobca ako zákazník má
na dôvažok platiť za niečo, čo mu prináleží zo zákona (§ 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Kľúčovéu oboch týchto zmluvných dojednaní je to, že obchádzajú zákon nakoľko je zjavne neprijateľné, aby
žalovaný cielene uvádzal žalobcu (ako aj ďalších svojich zákazníkov) do omylu v otázke skutočnej
odplaty t.j. celkových nákladov za poskytnutie úveru.

37. V každom prípade je potrebné za daných okolností aplikovať ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako zákon č. 129/2010 Z. z.), nakoľko žalovaný podľa nášho
názoru nesprávne uviedol v zmluvných dokumentoch výšku úroku (odplaty), resp. je úplne zjavné,

že údaj RPMN nezodpovedá skutočnosti, § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN má a musí
zahŕňať všetky povinné náklady, ktoré sú podmienkou získania úveru. Porušenie resp. obchádzanie
tohto jednoznačného znenia zákona má za následok, že úver je považovaný za bezúročný a bez
poplatkov. V uvedenej súvislosti sú všetky vyjadrenia žalovaného o synalagme absolútne mimo reality
posudzovaného zmluvného vzťahu.

38. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie neprijateľnosti špecifikovaných zmluvných dojednaní je podľa
nášho názoru skutočnosť, že zmluvné dojednania o tzv. garantovanom poplatku a tzv. hotovostnom
inkasovaní splátok boli žalovaným využívané ako nástroj na zahmlievanie skutočnej odplaty a
obchádzanie zákona. V konečnom dôsledku práve existencia týchto neprijateľných dojednaní má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť oboch úverov resp. existencia týchto neprijateľných dojednaní

môže viesť ku konštatovaniu úžernej odplaty a absolútnej neplatnosti zmlúv. Avšak pokiaľ by označené
zmluvné podmienky neboli neprijateľné, nebolo by možné ani uvažovať o neplatností zmlúv. Inak
povedané bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv resp. ich absolútna neplatnosť je možná iba za
predpokladu konštatovania neprijateľných zmluvných dojednaní.

39. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 569135175,
konkrétne: Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený
pevnou sumou 50,06 Eur. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve
o zabezpečení splátok úveru č. 569135175 v čl. I. bod 1.2, konkrétne: Zákazník sa zaväzuje,

že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 257,50 Eur.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 5,73 Eur a poslednú splátku vo výške 5,38 Eur počas doby splácania
spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri
prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí

tejto zmluvy.

40. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 570214434,
konkrétne: celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený

pevnou sumou 56,27 Eur. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí podmienka uvedená v Zmluve
o zabezpečení splátok úveru č. 570214434 v čl. I. bod 1.2, konkrétne: zákazník sa zaväzuje,
že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 206,--Eur.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 3,44 Eur a poslednú splátku vo výške 3,04 Eur počas doby splácania

spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri
prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí
tejto zmluvy.

41. Žalovaný k rozšíreniu žaloby žalobcom o neprijateľné podmienky uviedol, že navrhovanú zmenu

žaloby považuje za nedôvodnú a špekulatívnu. Podanie žalobcu - zmena žaloby je podľa svojho obsahu
ako celok zmenou žaloby podľa § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku a žalobca ňou navrhuje
kvalitatívnu zmenu žaloby, pretože navrhuje štyri nové určovacie žalobné návrhy. Má za to, že zmena
žaloby je neprípustná a je preto ju potrebné s poukazom na ustanovenie § 143 ods. 1, 2 uznesením
nepripustiť a pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Zmena žaloby je podľa žalovaného neprípustná

preto, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe,
keďže o určovacích žalobných návrhoch navrhovaných v zmene žaloby vôbec nemožno konať preto,
že tieto sú neprípustné podľa § 137 písm. d/ CSP. Zmena žaloby je neprípustná aj preto, že doterajšie
procesné úkony súdu a stranám urobil žalobca celkom zbytočnými. Zmena žaloby bude vyžadovaťdoplnenie dokazovania a predĺži súdne konanie. Určovacie žaloby, ktoré nespadajú pod špeciálne
ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, spadajú pod všeobecnú úpravu určovacích žalôb v § 137 písm. d/
CSP. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,

resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú
sa účelu žaloby určovacej. Uvedenú zmenu v prípustnosti klasických určovacích žalôb, zákonodarca
vhodne doplnil o inštitút konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 301 a
nasl. CSP, kde de facto, došlo k pripusteniu osobitnej žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je
neprijateľné zmluvné podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky, tieto však musia byť nezávisle od

okolností konkrétneho prípadu. Oprávneným subjektom na jej podanie je však výlučne len právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
V návrhu na zmenu žaloby navrhované určovacie žalobné návrhy spadajú do hypotézy právnej normy
obsiahnutej v § 137 písm. d/ CSP, ktorá ako podmienku ich procesnej prípustnosti stanovuje, že ich
prípustnosť je výslovne stanovená v osobitnom predpise. Žalobcom podané určovacie žalobné návrhy
túto podmienku procesnej prípustnosti nespĺňajú, preto sú neprípustné a už len z tohto prednostného

dôvodu by zmena žaloby nemala byť pripustená. V prípade, ak by však zmena žaloby bola pripustená,
túto je nevyhnutné pre nesplnenie podmienky ich procesnej prípustnosti zamietnuť. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca by na podaných určovacích žalobných návrhoch naliehavý právny záujem nemal, keďže
predmetné zmluvné vzťahy boli medzi stranami sporu už ukončené, a to dokonca pred viac ako dvoma,
resp. troma rokmi. Žalovaný následne v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 23.10.2017 doplnil

svoje vyjadrenie čo sa týka rozšírenia žaloby o skutočnosť, že žalobca žiada, aby sa súd zaoberal
zmluvami z roku 2013, ktoré boli ukončené splnením ešte v roku 2014, a posúdil, či jedna z mnohých
častí týchto zmlúv je alebo nie je platná. Aká účinná ochrana práv má byť v tomto konaní a za tohto
skutkového stavu žalobcovi poskytnutá, žalobca nijako nešpecifikuje. K neprijateľnej podmienke uviedol,
že neprijateľná podmienka ako legislatívna skratka predstavuje ustanovenie zmluvy, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
a/ existencia zmluvy, ak zmluva nevznikla alebo medzičasom zanikla, táto podmienka splnená nie je;
b/ konkrétne zmluvné ustanovenie, ktoré má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sa v zmluve musí nachádzať, ak sa takéto

ustanovenie v zmluve nenachádza, nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku;
c/ ustanovenie zmluvy sa netýka predmetu plnenia, ceny plnenia alebo bolo individuálne dojednané.
V danej právnej veci však zo skutkového stavu vyplýva, že medzi sporovými stranami viac ako
tri roky neexistuje a ani v čase podania žaloby neexistoval žiadny zmluvný vzťah a žalobca sa
domáha určenia neprijateľnosti cien, a to napriek tomu, že neprijateľnou podmienkou práve cena

plnenia byť nemôže. Práve predmet a cena sú totiž tie parametre, ktoré si vie ustrážiť každý, aj
menej obozretný spotrebiteľ. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pre určenie neprijateľnosti
označených zmluvných ustanovení, neboli vo všetkých prípadoch splnené až dve z troch kumulatívnych
podmienok. Žalovaný ani pri najlepšej vôli nevie, čo podľa žalobcu by malo byť neprijateľné na spojení
"celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom

úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou
sumou 56,27 Eur". Žalobca žiada určiť za neprijateľné také zmluvné ustanovenie v oboch predmetných
zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa v nich nenachádza, ale žalobca si túto koláž sám vytvoril.
Nič z bodu 4 zmlúv o spotrebiteľskom úvere nie je na prospech žalovaného. To, či si zákazník tieto
svoje práva, ktoré mu z bodu 4 vyplývajú aj využije výsostne na ňom, no určite už v čase uzatvárania

konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zvažuje aj ich vhodnosť. Žalobca očividne si neuvedomil
základné ekonomické pravidlo synalagmatických kontraktov a to, že plnenie akejkoľvek povinnosti
vrátane finančného plnenia nie je nikdy na prospech povinného, ale vždy na prospech oprávneného,
ktorým v tejto časti synalagmatického kontraktu bol žalovaný. Odmena dojednaná v oboch zmluvách
o zabezpečení splátok úveru, nie je ničím iným ako jediným cenovým dojednaním, ktoré bolo medzi

stranami sporu ako zmluvnými stranami dojednané pevnou sumou uvedenou v bode 1.2 zmluvy.
Možnosťposudzovaťprimeranosťcenyexistujepodľarozhodnejprávnejúpravylenvprípadeuplatnenia
opatrení na zamedzení nežiaduceho cenového vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, a v prípade skúmania výšky odplaty za úver (§ 53 ods. 6 OZ). V prípade
doplnkovej služby nejde o ani jeden z uvedených prípadov. Podľa právnych aktov EÚ a judikatúry

Súdneho dvora EÚ z nich vychádzajúcej, nie je možné takéto posúdenie cien vykonávať. Závery žalobcu
o neprijateľnosti odmeny za doplnkovú službu preto nemajú oparu v právnej úprave ani judikatúre
Súdneho dvora EÚ. Odmena za dojednanú doplnkovú službu je v oboch zmluvách o zabezpečení
splátok úveru jediným cenovým dojednaním, a to za jediné - hlavné zmluvnú dojednanie. To vylučujemožnosť súdu posudzovať primeranosť ceny tejto služby z pohľadu optiky prijateľnosti. Znamená to, že
priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať
"nerovnováhu", pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré si spotrebiteľ vie

ustrážiť. Dojednanie o cene, preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

42. Žalovaný k rozšíreniu žaloby o určenie neplatnosti zmluvných podmienok písomným podaním
doručeným súdu dňa 22.11.2017 ešte poukázal na to, že po prvé, vyjadrenia žalobcu o naliehavom
právnom záujme, ktorý má vyplývať priamo z právneho predpisu pri súčasnej právnej úprave (účinnosti

CSP) sú úplne zbytočné, pretože uvedené bolo podstatné len za účinnosti OSP. Ustanovenie § 137
písm. c) CSP sa totiž týka len výrokov o určenie či tu právo je alebo nie je, avšak žalobca svoje
určovacie body petitu takto neformuloval, hoc ich tak formulovať mal. Po druhé, v danom prípade
neexistuje medzi sporovými stranami žiaden zmluvný vzťah a teda ani žiadne zmluvné ustanovenie,
ktoré by okresný súd mal a mohol posudzovať v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky,
keďže jej nevyhnutným znakom je, aby nejaké zmluvné ustanovenie spôsobovalo značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v danom prípade však úplne
absentuje. Uvedenú samoúčelnosť určovacích výrokov len zvýrazňuje premlčaný nárok na plnenie,
ktorý už len z tohto dôvodu nemožno žalobcovi priznať, čo potvrdzuje konštantná rozhodovacia činnosť
najvyšších súdnych inštancií ako aj tunajšieho okresného súdu. Po tretie, žalobca postavil svoju žalobu
na tom, že predmetné zmluvy sú absolútne neplatné, alternatívne, že sú bezúročné a bez poplatkov.

Uvedená argumentácia je však nezlučiteľná s tým, že by zmluvné podmienky z určovacích bodov
petitu mali byť neprijateľné, t. j. neplatné. Po štvrté, žalobca nemôže totiž na jednej strane tvrdiť,
že odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru je neplatná a súčasne, že žalovaný bol povinný
túto odmenu započítať do RPMN zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Toto sú totiž argumenty, ktoré sa
vzájomne vylučujú. Zložkami RPMN môžu byť totiž úplne logicky len tie zmluvné ustanovenia, ktoré

sú kumulatívne platné, t. j. vyvolávajú medzi zmluvnými stranami nejaké práva a povinnosti, súčasne
sa jedná o dojednanie nejakých nákladom, ku ktorým sa zaviazal spotrebiteľ v rámci spotrebiteľského
úveru voči dodávateľovi a súčasne spotrebiteľ musí tieto náklady zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Po piate, obdobne to platí aj pre poplatok za garantovanú službu, pretože ak
žalobca argumentuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná alebo bezúročná a bez poplatkov,

tak je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o poplatku za garantovanú službu tiež nemôže byť platné a preto
nemôže ani vyvolávať žiadne právne účinky medzi zmluvnými stranami a teda logicky takéto zmluvné
ustanovenie ani nemôže spôsobovať dokonca ešte značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (v danom prípade žalobcu), čo je však základný definičný
znak neprijateľnej podmienky (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Po šieste, čo sa týka

poplatku za garantovanú službu, tak ako už aj žalovaný uviedol vo svojom odpore, tak nič z bodu
4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je na prospech žalovaného. To, či zákazník tieto svoje práva
(či akékoľvek iné), ktoré mu z bodu 4 vyplývajú aj využije je výsostne na ňom, no určite už v čase
uzatváraniakonkrétnejzmluvyospotrebiteľskomúverezvažujeajichvhodnosť.Zároveňžalovanýnemá
žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie zákazníka o tom ako a či vôbec bude svoje práva (akékoľvek)

realizovať, no je potrebné tiež dodať, že zákazníci svoje práva z adhéznej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere používanej žalovaným bežne a vo veľkom rozsahu využívajú a súčasne žalovaný musí byť
vždy aj pripravený ich zákazníkom poskytnúť, čo si tiež vyžaduje vynaloženie značných finančných
prostriedkov. Napriek tomu, že súdy môžu určiť vo výroku neprijateľnosť podmienky aj bez návrhu, nie
je to ich povinnosťou (ako to konštatuje aj samotný žalobca) a preto nemožno automaticky vyvodiť,

že ak súd v právoplatnom rozsudku, ktorý sa týka adhéznej zmluvy takúto podmienku neurčil, tak
v nej nie je, avšak v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 19. januára 2015, sp.
zn. 15C/244/2014 súd už posúdil právnu otázku ohľadne (ne)prijateľnosti poplatku za garantovanú
službu v adhéznych zmluvách o spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným, pričom súd túto
žalobu zamietol z meritórnych dôvodov, keď konštatoval, že garantovaná služba nie je neprijateľnou

podmienkou z dôvodu, že poplatok za garantovanú službu nie je "nárokom, ktorý by veriteľ poskytujúci
peňažné prostriedky ako úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať." Vzhľadom na precedentný
charakter posudzovania zmluvných podmienok ohľadne ich (ne)prijateľnosti (zbierka stanovísk NS a
súdov SR 1/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo
446/2013) je vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 15C/244/2014 zrejmé,

že poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou podmienkou. Po siedme, čo sa týka odmeny
dojednanej v zmluve o zabezpečení splátok úveru vymedzenej v ďalšom určovacom bode petitu, tak
tá predstavuje jedinú cenu uvedenú v tejto zmluve, ktorá je vyjadrená jasne, presne, určito, nemenne
a zrozumiteľne, pričom podľa § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka sa jedná práve o jednuz troch kategórií, ktoré nemôžu byť nikdy neprijateľnou podmienkou. Napriek tomu sa žalobca domáha
vyslovenia neprijateľnosti práve tejto ceny, čo právna úprava výslovne vylučuje. Okrem toho je podstatné
tiež hľadisko procesné, ktoré žalobca v tejto súvislosti tiež porušil, pretože v súvislosti so zmluvou o

zabezpečení splátok úveru chce žalobca určiť za neprijateľnú, t. j. neplatnú cenu (jedinú) predmetnej
služby, čo právna úprava neumožňuje, pretože takýto výrok by znamenal, že synalagmatický kontrakt
by sa zmenil na asynalagmatický, čo je neprípustné, keďže žalovaný by s takýmto záväzkom nikdy
nesúhlasil. Inými slovami súd nemôže vyhlásiť neplatnosť len časti právneho úkonu a zvyšok zmluvného
vzťahu ponechať v platnosti, keďže predmetná časť (cena) predstavuje zásadnú skutočnosť celého

záväzkové vzťahu a pre žalovaného vlastne jediné jeho právo. Podľa právnej doktríny a konštantnej
judikatúry je možné určiť čiastočnú neplatnosť len v prípade, ak "Čiastočná neplatnosť právneho úkonu
je možná len za podmienok, ktoré ustanovuje § 41 Obč. zák. Čiastočná neplatnosť sa však vylúči,
ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti (essentialia), v takomto prípade bude neplatným
vždy právny úkon ako celok." (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obdo
47/2010). Po ôsme, mimoriadne "zaujímavo" pôsobia aj žalobcove úvahy o tom, ako sa má (rozumej

musí) v trhom prostredí stanovovať cena, pričom však sa žalobca vo svojich účelových tvrdeniach
zamotal do paradoxu, ktorý okrem absentujúcej právnej úpravy (povinnosti) pre takéto závery sa ešte
aj vzájomne vylučuje. Spomínaný paradox tkvie v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že poplatok
nemôže byť stanovený percentom (ako napríklad štandardný 6 % súdny poplatok z predmetu konania),
ale musí byť stanovený pevnou sumou, avšak žalobca na druhej strane zase prepočítava výšku odmeny

s istinou (hoc uvedené spolu nijako nesúvisia) a tam dospel k záveru, že je to viac ako 50 % a to má
byť už neprimerané.

43. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 23.11.2017 uviedol, že so žalovaným mal uzatvorených päť
zmlúv o úvere, pričom tieto, ktoré sú predmetom sporu boli posledné. Nepamätá si kde boli zmluvy

podpisované, či u neho doma alebo v kancelárii vo Fiľakove žalovaného. Listiny vypisovala ako aj
zmluvy obchodná zástupkyňa pani I.Á.. Úver splácal tak, že chodil do kancelárie žalovaného vo Fiľakove
na hlavnej ulici, priamo platiť obchodnému zástupcovi do 15.-teho dňa v mesiaci, avšak sa stalo, že
raz alebo dvakrát prišla ku nemu obchodná zástupkyňa aj domov. Keď uzatváral zmluvy, zmluvy si
bežne prečítal a potom ich aj podpísal. Pri uzatváraní zmlúv obchodná zástupkyňa nezisťovala, či

má zriadený účet v banke, pričom v období roku 2013 účet mal zriadený, chodil mu tam dôchodok.
Nevedel o tom, že žalovanému platí aj za to, že spláca pôžičku v hotovosti, taktiež nevedel, že podpisuje
zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Nevedel o inej možnosti splácania úveru ako platením v hotovosti
obchodnému zástupcovi, bol by zaplatil splátky aj šekom.

44. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním Zmlúv o spotrebiteľskom úvere,
Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, karty splátok k zmluvám, Evidencie platieb žalobcu,
čestných prehlásení klientov žalovaného, podstatného obsahu zápisníc sp. zn. 13Csp/109/2016,
21Csp/196/2016, 13Csp/30/2017, 13Csp/96/2016, 13Csp/18/2017, 13Csp/121/2016, Manuálu pre
obchodnýchzástupcov,ČestnéhoprehláseniaD.É.Y.,StanoviskaEurópskejkomisievoveciC372/2014

a zistil nasledovný skutkový stav:

45. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 26.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 500,--Eur. Celkové náklady žalobcu ako
zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú

službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 37,59
Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 50,06 Eur. RPMN bola vo výške 46,46 %, celková
čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 587,65 Eur, priemerná hodnota RPMN 48,52
%. Žalobca ako zákazník mal splatiť Providentu dlžnú sumu v 60.týždenných splátkach, pričom výška
každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 13,06 Eur a výška poslednej splátky dlžnej

sumy je 13,01 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a
teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva
7.kalendárny dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky nastane 7.kalendárnym dňom po
splatnosti predchádzajúcej splátky.

46. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 06.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 400,--Eur. Celkové náklady žalobcu ako
zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanúslužbu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške
39,80 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 56,27 Eur. RPMN bola vo výške 46,46
%, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 496,07 Eur, priemerná hodnota

RPMN 46,06 %. Žalobca ako zákazník mal splatiť Providentu dlžnú sumu v 60.týždenných splátkach,
pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 8,27 Eur a výška poslednej splátky
dlžnej sumy je 8,14 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a
teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva

7.kalendárny dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky nastane 7.kalendárnym dňom po
splatnosti predchádzajúcej splátky.

47. Dňa 26.07.2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde
žalovaný ako poskytovať sa zaviazal žalobcovi ako zákazníkovi za odmenu počas splatnosti zmluvy
pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobcu ako zákazníka

peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a žalobca ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť
žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 257,50 Eur, ktorú sa zaviazal žalobca
splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždených splátkach vo výške 5,73 Eur a poslednú splátku
vo výške 5,38 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

48. Dňa 06.11.2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde
žalovaný ako poskytovať sa zaviazal žalobcovi ako zákazníkovi za odmenu počas splatnosti zmluvy
pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobcu ako zákazníka
peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a žalobca ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť
žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 206,--Eur, ktorú sa zaviazal žalobca splácať
v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždených splátkach vo výške 3,44 Eur a poslednú splátku vo
výške 3,04 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

49. Z evidencie platieb (č. l. 183 spisu) má súd preukázané, že zo strany žalobcu došlo z titulu
poskytnutého úveru zo Zmluvy č. 569135175 zo dňa 26.07.2013 k zaplateniu sumy 877,58 Eur, pričom
úver 500,--Eur zaplatil splátkou číslo 9 dňa 13.03.2014, čo bola suma 520,--Eur a poslednú splátku číslo
13 zaplatil dňa 31.05.2014.

50. Z evidencie platieb (č. l. 182 spisu) má súd preukázané, že zo strany žalobcu došlo z titulu
poskytnutého úveru zo Zmluvy č. 570214434 zo dňa 06.11.2013 k zaplateniu sumy 528,-- Eur, pričom
úver 400,--Eur zaplatil splátkou číslo 9 dňa 16.07.2014, čo bola suma 423,--Eur a poslednú splátku číslo
12 zaplatil dňa 13.09.2014.

51. Na základe návrhu žalobcu súd predvolal na pojednávanie svedkyňu F. I., obchodnú zástupkyňu.
Svedkyňa mala doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila, súd ju nevypočul,
nakoľko zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá.

52. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010, účinný k 26.07.2013, 06.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

53. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010, účinný k 26.07.2013, 06.11.2013, na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobnétransakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania
a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

54. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 26.07.2013, 06.11.2013, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

55. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 26.07.2013, 06.11.2013, ak sú uzavreté
viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa
každá z týchto zmlúv samostatne.

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

56. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

58.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

59. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku má súd preukázané, že žaloba je nedôvodná.

60. Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12Csp/128/2017-295 zo dňa 03.10.2017 pripustil
zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby o určenie neprijateľných podmienok. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.10.2017.

61. Súd posúdil Zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu dňa 26.07.2013 a 06.11.2013 o

spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkaakoajzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvznenínoviel.Medzi
stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že dňa 26.07.2013 a 06.11.2013 došlo k uzatvoreniu Zmlúv
o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj Zmlúv o zabezpečení splátok úveru a taktiež nebola sporná ani
skutočnosť, že z titulu uzatvorenej Zmluvy číslo 569135175 zo dňa 26.07.2013 bol žalobcovi poskytnutý

úver vo výške 500,--Eur, ktorý splatil v celkovej výške 877,58 Eur a z titulu uzatvorenej Zmluvy číslo
570214434 zo dňa 06.11.2013 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 400,--Eur, z ktorého zaplatil sumu
528,--Eur.62. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, či Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
uzatvorené v ten istý deň ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. 26.07.2013 a 06.11.2013, boli
podmienkou poskytnutia úveru a teda aj uzatvorenia Zmlúv o spotrebiteľskom úvere a následne z toho

plynúce dôvody porušenia zákona č. 129/2010 Z. z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Sporné medzi
stranami sporu taktiež bolo správne posúdenie toho, či zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 písm. f/, k/ obsahuje dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

63. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania práva uplatneného žalobou,
súd z dôvodu hospodárnosti v prvom rade skúmal, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčané alebo nie.

64. V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a

jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť
na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, tak 10 rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným
účinkom premlčania je, že v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi
nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí
uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Z

uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v
prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. V konaní mal súd
preukázané, že žalobca zaplatil z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 26.07.2013 č. 569135175
poslednú splátku žalovanému dňa 31.05.2014 a z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2013
č. 570214434 poslednú splátku dňa 13.09.2014. Z titulu Zmluvy o úvere zo dňa 26.07.2013 č.

569135175 tak subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 31.05.2014 a uplynula 31.05.2016, a z
titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2013 č. 570214434 tak premlčacia lehota začala plynúť
13.09.2014 a uplynula 13.09.2016. Žalobca podal návrh na súd dňa 05.05.2017. Došlo tak k podaniu
návrhu po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Súd sa nestotožňuje s tým, že za začiatok plynutia
premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum, kedy sa žalobca dostavil k právnemu zástupcovi,

ktorý ho informoval o bezdôvodnom obohatení a o možnosti žiadať ho vydať. Takýmto konaním by
dochádzalo k predlžovaniu subjektívnej premlčacej lehoty, pričom podľa názoru súdu, žalobca sa mohol
dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a mal tiež vedomosť o tom, kto je povinný
mu bezdôvodné obohatenie vydať, keďže uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, teda vedel, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a teda podľa názoru súdu subjektívna premlčacia lehota začala

plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej splátky tak, ako uviedol súd vyššie. K plynutiu
subjektívnej premlčacej lehoty súd udáva, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci moment, kedy
sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.
Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver

považujezabezúročnýabezpoplatkov,súuvedenépriamovzákoneč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Vedomosť žalobcu a to spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto
potrebnéspájaťstoutoskutočnosťou,t.j.svedomosťouoexistenciizákonač.129/2010Z.z.,nakoľkoho
nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s právnym zástupcom, by bolo neprimeranou ochranou

práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
podotýka, že žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal svoje tvrdenie, že o bezdôvodnom
obohatení sa dozvedel v mesiaci marec 2017, po ozrejmení aj právnej stránky veci zo strany právneho
zástupcu. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

65. Žalobcom bola v priebehu konania doručená aj zmena žaloby - rozšírenie žaloby o určenie
neplatnostizmluvnýchpodmienok.OkresnýsúdLučenecuznesenímčíslokonania12Csp/128/2017-295
zo dňa 03.10.2017 pripustil zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby o určenie neprijateľných podmienok.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2017. Neprijateľná podmienka predstavuje ustanoveniezmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že, aby mohol skúmať neprijateľnosť nejakej zmluvnej podmienky,
ktorá sa nachádza v zmluve, táto zmluva by mala existovať a zaväzovať jej účastníkov, t. j. strany sporu.

V prejednávanej právnej veci má súd však preukázané, že zmluva medzi stranami sporu uzatvorená
jednak dňa 26.07.2013 ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569135175 a Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 570214434 uzatvorená dňa 06.11.2013 zanikli splnením, a to zaplatením poslednej splátky
čo sa týka Zmluvy č. 569135175 dňa 31.05.2014 a čo sa týka Zmluvy č. 570214434 dňa 13.09.2014.
Žaloba bola na súd podaná dňa 05.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, keďže zmluvy zanikli splnením,

nespôsobujú práva a povinnosti medzi stranami sporu, nijako ich nezaväzujú. Posúdením neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluvách, ktoré nezaväzujú strany sporu sa nemôže predísť protiprávnemu
stavu, a porušeniu práv spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že nie je prípustné určovať práva do minulosti,
ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudkom sa má určiť existencia, resp. neexistencia práva ku dňu jeho
vyhlásenia (§ 217 CSP).

66. Súd túto časť žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok posúdil ako návrh v zmysle §
137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie, ak na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd s poukazom na článok 6 Smernice Rady
93/13/EHSmázato,žesíceideokonanie,kdejepotrebnépreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem,avšak

spoukazomnauvedenúsmernicuspotrebiteľmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľných
podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa v danom prípade však nemôže byť dosiahnutá s poukazom
na zdôvodnenie žaloby v odseku 65, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol a rozsudok
v danom prípade by bol záväzný len pre strany konania. Právne subjektívna záväznosť rozsudku
v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej regulácie konania o

abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP). Rozsudok vydaný v konaní o
abstraktnejkontrolevspotrebiteľskýchveciachjezáväznýprekaždého.Vdanomprípade,keďženešloo
konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach by bol rozsudok záväzný len pre strany sporu.
Súdvšakopätovnepoukazujenatúskutočnosť,ktorúzdôvodnilvodseku65,ževdanomprípadezmluvy
o spotrebiteľskom úvere, teda zmluvné vzťahy medzi stranami sporu zanikli splnením pred troma rokmi,

preto podľa názoru súdu už v týchto zmluvných vzťahoch nemožno chrániť žalobcu ako spotrebiteľa,
keďže v čase vyhlásenia rozsudku zmluvné vzťahy medzi stranami sporu už neexistovali.

67. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže z
hľadiska hospodárnosti sa zaoberal súd vznesenou námietkou premlčania, súd už neskúmal samotnú

existenciu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže uprednostnil hľadisko procesnej
ekonómie. Z uvedeného dôvodu súd už nevyhodnocoval ostatné predložené dôkazy zo strany žalobcu,
ktorébyvyhodnocovallenvprípade,akbyboltohonázoru,žeprávožalobcupremlčanénieje.Čosatýka
zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok, súd poukazuje na zdôvodnenie
uvedené v odseku 65 a 66.

68. Podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku, (ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. Keďže žalovaný bol úspešný v konaní v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.