Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8er/5424/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7799888960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Uhrínová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7799888960.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Východoslovenské vodárne a kanalizácie štátny
podnik, Košice, Komenského 50, Košice, IČO: 00 156 809 proti povinnému Poľnohospodárske družstvo
Pozdišovce, Pozdišovce, IČO: 31 707 866 o vymoženie 10.006,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V konaní sa namiesto pôvodného oprávneného pokračuje s jeho právnym nástupcom:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460.

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borošovi návrh na vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky z rozsudku sp.zn. 16Cb/122/98 zo dňa 25.6.1999 vydaným Okresným súdom
Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho
poveril vykonaním tejto exekúcie. Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Jána Boroša zanikol a

jeho nástupcom bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Michal Feciľák, ktorého exekútorsky úrad rovnako
zanikol a jeho nástupcom bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Štefan Marček. Súdny exekútor Mgr.
Štefan Marček bol odvolaný zo svojej funkcie a jeho nástupcom sa stal JUDr. Miroslav Friga.

2. Podaním doručeným súdu dňa 10.4.2017 požiadal súdny exekútor Mgr. Štefan Marček súd o
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho

nástupcu.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Z výpisu z Obchodného registra oprávneného bolo zistené, že oprávnený Východoslovenské

vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Košice zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie na základe
rozhodnutiaMinisterstvapôdohospodárstvaSlovenskejrepublikyč.3171/2003-420/151zodňa4.4.2003
podľa ktorého majetok, práva a záväzky zrušeného podniku preberá Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s..

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.6. Podľa § 63 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že

v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho

nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 65 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma
stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom
procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná
lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

9. Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., ako právny nástupca pôvodne oprávneného prebrala na seba všetky práva a záväzky
pôvodného oprávneného.

10. Keďže pôvodný oprávnený počas konania zanikol, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozhodol, že v konaní namiesto pôvodného oprávneného sa pokračuje s jeho právnym nástupcom, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Skutočnosť, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra mal súd za preukázanú aktuálnym
výpisom z Obchodného registra, z ktorého je zrejmé, že tento bol ex offo vymazaný z Obchodného
registra dňa 1.2.2005.

13. Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie
tejto podmienky skúma súd po celý čas konania.

14. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

15. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

17. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie
ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z

dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod
zastavenia exekúcie až novelizáciou § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom
č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté
do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné

postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa
ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

18. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní
nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

19. Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potrebovaloprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

20. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom
do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

21. Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať
zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu
trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému
je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod
zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie

exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať
exekúciu dňa 23.9.1999.

22. Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom

rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie
znáša oprávnený. Preto v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň
tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje
iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa
môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon

exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi
patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd
skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi
odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte
nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).