Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213727
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617213727.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: J. Q., V.

XX.X.XXXX, P. T. L. XXX, právne zastúpenom JUDr. Valériou Gajdošovou, advokátkou so sídlom
Bystrická 110, Košice proti žalovanej: S. Q., V. XX.XX.XXXX, P. O. X/XX, H., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres H., obec H., katastrálne územie H. a to bytu č. XX, na
siedmom poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. X, postavený na parcele č. XXXX/
X, nachádzajúcom sa v H. na ulici O. Č.. XX a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcele č. XXXX/X o výmere
413 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti podielu 317/10000 a vyporiadava ho
tak, že p r i k a z u j e nehnuteľnosti byt č. XX, na siedmom poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX,
vchod č. X, postavený na parcele č. XXXX/X, nachádzajú sa v H. na ulici O. Č.. XX a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
parcele č. XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti podielu
317/10000, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres H., obec H., katastrálne územie H., do

výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 15.000,- Eur v lehote
do 31.12.2018.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.7.2017 domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho

územia H. a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. X, nachádzajúcom
sa v H. na O. C. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcele č. XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvoria vo veľkosti podielu 317/10000. Nehnuteľnosti navrhol prikázať do výlučného
vlastníctva žalovanej. Na vyrovnanie podielu požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 18 500,- Eur.
V žalobe uviedol, že nehnuteľnosti užíva v súčasnej dobe výlučne žalovaná. Žalovanej navrhol
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, na finančné vyrovnanie však žalovaná odmietla

ním navrhovanú sumu. Trhová cena nehnuteľností bola stanovená realitnou kanceláriou v rozmedzí od
35 000,- do 37 000,- Eur.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 2.11.2017 uviedla, že so žalobou
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasí. Na vyrovnanie podielu je ochotná
žalobcovi zaplatiť sumu 15 000,- Eur. Ďalej poukázala na to, že je dlhodobo práceneschopná, jej príjmom

je nemocenská dávka 109,- Eur a príspevok na bývanie 38,70 Eur. V prípade zlepšenia jej zdravotného
stavu je ochotná splácať mesačné splátky podľa jej možností.

3. V replike doručenej súdu dňa 29.11.2017 žalobca uviedol, že so splácaním vyrovnávacieho podielu
v splátkach nesúhlasí. O tomto návrhu žalovanej vedel ešte pred podaním žaloby s čím nesúhlasil z

dôvodu, že splácanie v nízkych splátkach by trvalo niekoľko rokov. Žalovanej navrhol aj iný spôsob a
to, aby nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva on s tým, že jej vyrovnávací podiel vyplatí,
prípadne aby nehnuteľnosti spoločne predali a výťažok rozdelili podľa výšky podielov. Žalovaná však
nesúhlasila ani s jednou navrhovanou alternatívou.

4. V duplike doručenej súdu dňa 22.12.2017 žalovaná vyjadrila nesúhlas s tým, aby byt dostal do

výlučného vlastníctva žalovaný alebo aby sa byt predal a to z dôvodu, že by s deťmi nemali kde bývať.
Zotrvala na tom, že žalobcovi zaplatí sumu 15 000,- Eur v splátkach. Ak s týmto žalobca nesúhlasí
uviedla, že je rozhodnutá darovať svoj podiel dcére a navrhla, aby žalovaný svoj podiel daroval ich
synovi.

5. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to listom vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie H., výzvou na uzatvorenie dohody zo dňa 1.6.2017, vyjadrením k trhovej cene
nehnuteľnosti zo dňa 30.6.2017, odpoveďou na výzvu zo dňa 13.7.2017, dokladmi o osobných a
zárobkových pomeroch žalovanej a zistil nasledovné:

6. Predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
H. a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. X, postavenom na parcele
registra „C“ č. XXXX/X, nachádzajúci sa v H. na O. C. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcele registra „C“ č.
XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria vo veľkosti podielu 317/10000.

Spoluvlastnícky podiel žalobcu a žalovanej je v podiele 1/2, ktorý nadobudli na základe žiadosti o
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva a zápis rovnodielneho vlastníctva z 31.3.2017.

7. Pred podaním žaloby výzvou zo dňa 1.6.2017 žalobca vyzval žalovanú na zrušenie a vyporiadanie
ich podielového spoluvlastníctva dohodou. Navrhol, aby žalovaná jeho spoluvlastnícky podiel odkúpila

za hodnotu stanovenú dohodou resp. znaleckým posudkom s tým, že ak o nehnuteľnosti nemá záujem
navrhol ich predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov.

8. Na výzvu žalovaná reagovala stanoviskom zo dňa 13.7.2017, v ktorom uviedla, že má záujem na
zrušení podielového spoluvlastníctva a odkúpení podielu žalobcu. Výšku spoluvlastníckeho podielu je

ochotná po uzatvorení dohody pravidelne mesačne splácať podľa svojich možností.

9. Žalobca žalovanej listom zo dňa 11.9.2017 oznámil, že s jej návrhom na splácanie vyrovnávacieho
podielu v splátkach nesúhlasí. Navrhol odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu v hodnote podľa
predbežného ocenenia vyhotoveného realitnou kanceláriou GELreality, podľa ktorého trhová cena bola

stanovená v rozmedzí od 35 000,- Eur do 37 000,- Eur.

10. Žalobca predložil súdu vyjadrenie realitnej kancelárie GELreality, so sídlom v H., k trhovej
cene predmetných nehnuteľností. Podľa tohto vyjadrenia na základe pohybu cien na trhu predaja
nehnuteľností v období rokov 2015 až 2017 približná trhová cena nehnuteľností sa pohybuje v rozmedzí

od 35 000,- Eur do 37 000,- Eur. Ohliadka nehnuteľností bola vykonaná dňa 30.6.2017.

11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

14. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudli sporové strany na základe zrušenia ich

bezpodielového spoluvlastníctva. Podiely žalobcu a žalovanej sú rovnaké a to v podieloch 1/2 z celku.
Jedná o byt, ktorý nadobudli strany sporu spoločne za trvania ich manželstva. V súčasnej dobe žije v
predmetnom byte už len žalovaná. Spoločne s ňou byt užívajú deti pochádzajúce z manželstva strán
sporu, ktoré sú už dospelé, dcéra je študentkou vysokej školy a syn je zamestnaný.

15. Právom každého spoluvlastníka je obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva možno zamietnuť
len z dôvodov hodných osobitného zreteľa a len v prípade, že neprichádza do úvahy reálna deľba
veci. Dokazovaním dospel súd k záveru, že v danom prípade reálna deľba nehnuteľnosti neprichádza
do úvahy a to z dôvodov, ktoré budú uvedené nižšie pri jednotlivých spôsoboch vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd zamietne žalobu o
zrušenie podielového spoluvlastníctva zákon nedefinuje a to ani demonštratívne. V praxi boli ustálené
niektoré prípady resp. situácie, v zmysle ktorých dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je napríklad
sociálna situácia podielového spoluvlastníka a jeho rodinných príslušníkov, jeho vysoký vek, zdravotný
stav, skutočnosť, že v nehnuteľnosti prežil väčšinu svojho života, citovú väzbu k nehnuteľnostiam

a pod.. Z dokazovania je zrejme, že strany nadobudli nehnuteľnosti spoločne počas trvania ich
manželstva. Žalovaná doposiaľ aj býva v predmetnom byte spoločne s deťmi strán sporu. Žalobca sa
z bytu odsťahoval. Súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu bral do úvahy sociálnu situáciu žalovanej. Z
dokazovania je zrejme, že žalovaná bola dlhodobo práceneschopná. Jej príjmom boli len nemocenské
dávky a dávky v hmotnej núdzi a teda jej sociálna situácia jej neumožňuje zabezpečiť si iné bývanie.

Napriek uvedenému má súd za to, že v danej veci nie sú dané dôvody na zamietnutie žaloby žalobcu o
zrušenie podielového spoluvlastníctva. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa totiž súd
vychádzal aj zo skutočnosti, že v predmetnom byte žijú aj deti strán sporu, ktoré sú už dospelé. Syn
strán sporu je zárobkovo činný, je teda povinný prispievať aj na chod domácnosti. Z dokazovania je
tiež zrejme, že medzi sporovými stranami pretrvávajú konflikty a nezhody. Tieto pretrvávajú aj potom,

čo sa žalobca z bytu odsťahoval. Poukazujúc na tieto konflikty, nie je možné súdom konštatovať
pokiaľ sa týka spoločných nehnuteľnosti, aby do budúcna boli tieto nezhody riešiteľné podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, pred podaním žaloby žalovaná pripustila resp. súhlasila
so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu, ako aj s tým, aby nehnuteľnosti v celosti boli
prikázané do jej výlučného vlastníctva.

16. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval sociálnu situáciu žalovanej za dôvody hodné osobitného
zreteľa a preto vyhovel žalobe a podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

17. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktoré sú pre súd záväzné. Súd teda nie je viazaný sporovou stranou navrhovaným spôsobom
vyporiadania a môže o vyporiadaní rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní teda súd musí dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v
poradí:

- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielovým spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a
uzavreli zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo

ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Súd sa v konaní pokúšal o dosiahnutie
zmieru medzi sporovými stranami, avšak bezvýsledne.18. V prvom rade preto súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
sporových strán reálnou deľbou veci. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v
prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením musia vzniknúť rovnako

hodnotné samostatné podiely spoločnej veci. V danej veci predmetom spoluvlastníctva strán sporu je
trojizbový byt a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podiel na pozemku. Je
nepochybné, že predmetný byt nie je možné reálne rozdeliť tak, aby rozdelením vznikli dve funkčné
samostatné bytové jednotky a to ani prípadnými stavebnými úpravami predmetného bytu. Okrem toho
súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou musí prihliadať aj na možnosť ďalšieho

spolužitia strán sporu v jednej nehnuteľnosti. K rozdeleniu nehnuteľnosti môže pristúpiť len v prípade,
kedy vzťahy medzi sporovými stranami sú nekonfliktné. Ako už bolo uvedené z konania a vyjadrenia
strán sporu je zrejme, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené.

19. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva týmto spôsobom

súd prihliada najmä na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov, správanie
sa podielových spoluvlastníkov navzájom. Veľkosť spoluvlastníckych podielov sporových strán je
rovnaká. Pri posúdení účelnosti využitia nehnuteľnosti súd vychádzal z toho, že v súčasnej dobe
sú využívané nehnuteľnosti žalovanou, žalobca byt dlhodobo neužíva, má zabezpečené iné bývanie.
Hlavným kritériom pre rozhodnutie súdu o prikázaní nehnuteľnosti v danej veci boli vyjadrenia oboch

sporových strán. Žalobca navrhol tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Taktiež
žalovaná súhlasila s týmto spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva. V konečnom dôsledku sa sporové
strany zhodli aj na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti patriacich do ich podielového spoluvlastníctva,
ktoré neboli ocenené znalcom. Na hodnote vyrovnavacieho podielu v prospech žalobcu sa zhodli
zohľadňujúc aj skutočnosť, že žalobca, od kedy nežije v byte sa nepodieľal na úhradách spojených s

vlastníctvom týchto nehnuteľností. Rozpor bol medzi sporovými stranami len pokiaľ sa týka spôsobu a
doby vyplatenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovanej žalobcovi.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prikázal nehnuteľnosti patriace do podielového
spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal ju zaplatiť žalovanému

primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 15 000,- Eur.

21. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok
je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

22. Poukazujúc na výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu a sociálnu situáciu žalovanej, bola
na plnenie žalovanej určená dlhšia lehota než trojdňová lehota a to lehota do 31.12.2018. Súd má za
to, že uvedená doba je dostatočná na zadováženie finančných prostriedkoch zo strany žalovanej.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku. Spoluvlastníctvo strán sporu bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalobcom. S týmto
spôsobom žalovaná súhlasila už pred podaním žaloby. Pokiaľ sa týka hodnoty nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom konania, strany sporu sa dohodli na hodnote, ktorú navrhla žalovaná. Súd preto konštatuje,
že obe strany mali v konaní úspech len čiastočný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.