Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116202417
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116202417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. XXXX/XX, Z., proti žalovanej: H. K., nar. XX.. XX. XXXX, trvale bytom L. S. XXXX/XX,
Z., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/25/2016-63
zo dňa 07. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel žalobe a žalovanej uložil povinnosť vypratať byt

č. XXX nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. XX obytného domu súpisné č. XXXX stojaceho na
pozemku parcela KNC č. 3142 katastrálne územie Z. evidovaný na LV č. XXXX a tento byt odovzdať
žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 39 OZ, § 126, § 686
a § 659 OZ, pričom konštatoval, že zmluva o nájme bytu, ktorú uzatvorila žalovaná s predchádzajúcim
vlastníkom bytu, je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, keďže neobsahovala podstatnú
náležitosť zmluvy o nájme, a to dojednanie odplaty za užívanie sporného bytu vo forme nájmu. Samotnú

zmluvu súd posúdil ako zmluvu o výpožičke a následne potom dospel k záveru, že žalovaná nemá titul,
na základe ktorého byt užíva. Súd tiež konštatoval, že výkon práva žalobcu v zmysle ust. § 126 ods.
1 OZ nie je ani v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na to, že ekonomická situácia žalovanej jej
umožňuje zabezpečiť si iné bývanie.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Podľa nej súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval právne normy. Súd nebral do úvahy, že

pôvodný byt, ktorý obývala spoločne so sestrou, bol tejto odpredaný, pričom ona sa domáhala svojich
práv k tomuto bytu súdnou cestou. Konanie bolo ukončené vzájomnou dohodou, práve poskytnutím
bytu, ktorý má teraz vypratať. Bezplatný nájom v trvaní 25 rokov bolo vyrovnaním vzájomných práv a
záväzkov. Trvala na tom, že nájomná zmluva bola uzatvorená platne, nejedná sa o zmluvu o výpožičke.
Súd nesprávne vyhodnotil, že nájomná zmluva je bezodplatná, v podstate tým, že sa vzdala nárokov
na právo na odkúpenie bytu, v ktorom bývala spolu so sestrou, poskytnutie bezplatného bývania v inom
byte tvorilo kompenzáciu a predstavuje to v podstate hodnotu nájmu. Súd v rozhodnutí poukazoval

na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý nemá však rovnaké skutkové okolnosti uzatvorenia nájomnej
zmluvy. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovanej, uvedenými v
odvolaní nesúhlasí. Podľa neho súd správne zmluvu označenú ako „nájomná“ vyhodnotil ako neplatnú.
Žalovaná podľa dohody mala plniť za služby poskytované s užívaním bytu, tieto náklady však riadne

neplatila a ani v minulosti neprejavila záujem na akomkoľvek platení nájomného. Je preto zo strany
žalovanej účelové tvrdiť, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu a nie zmluvu o výpožičke. Súd celý tento
vzťahsprávnevyhodnotilaposúdil.Žiadal,abyodvolanieboloodmietnutéarozsudokakovecnesprávny
potvrdený.

4. Vo svojej replike žalovaná zotrvala na svojich podaniach. Podotkla, že v roku 2017 mali spoločne so
žalobcom jednať o vypracovaní novej zmluvy, namiesto toho však podal žalobu na súd.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 až § 381 CSP) a po vykonanom pojednávaní (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok v
zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o nájme bytu zo dňa 03.
04. 2003, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z., korešpondenciou medzi stranami sporu,
rozhodnutímOkresnéhosúduŽilinasp.zn.13C/191/2014,akoajvýsluchomúčastníkovzistilnasledovný
skutkový stav:

7. Žalovaná v minulosti spoločne so svojou matkou, sestrou a synom užívala byt v Z. na J. XXXX/
XX. V roku 1999 jej sestra uzatvorila manželstvo s L. L., ktorý sa tiež nasťahoval do uvedeného bytu.
V tom čase bol byt vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky. V roku 2000 bola uzatvorená s T. L.
(sestrou žalovanej a manželkou žalobcu) kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu na ulici J. XXXX.

Žalovaná podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy
k bytu z dôvodu, že kupujúca (jej sestra) nesplnila podmienky, keď nájomcom sa stala na základe
prechodu nájmu bytu, pričom pôvodná nájomkyňa (matka žalovanej a jej sestry, v byte naďalej bývala).
Z dôvodu ukončenia tohto sporu a vyriešenia vzájomných vzťahov rodičia žalobcu Y. a Q. L. uzatvorili
so žalovanou zmluvu o nájme bytu zo dňa 03. 04. 2003, na základe ktorej jej prenajali byt č. XXX

nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX na ulici L. S. v Z. v obytnom dome č. súpisné XXXX, ku ktorému
mali prenajímatelia spoluvlastnícky vzťah. Byt bol prenajatý od 01. 04. 2003 na dobu neurčitú a v časti
dojednania nájomného sa zmluvné strany dohodli, že počas prvých 25 rokov môže nájomca byt užívať
bez povinnosti platenia nájomného s tým, že bude hradiť náklady za plnenia poskytované s užívaním
bytu a za služby. V osobitných dojednaniach nájomnej zmluvy bolo uvedené, že účinnosť nadobudne

splnením odkladacej podmienky - dňom skončenia nájmu na základe dohody o skončení nájmu bytu č.
XX/X na ulici J. XXXX/XX v Z. uzavretej medzi prenajímateľmi T. L. a L. L. a nájomkyňou H. K., ktorý byt
v čase podpísania tejto zmluvy nájomca užíva na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 04. 07. 2000 a za
ktorý byt sa poskytuje byt podľa tejto nájomnej zmluvy ako náhradný byt. Dňom účinnosti tejto zmluvy
je nájomkyňa oprávnená spoločne so svojím maloletým synom prihlásiť sa v príslušnej evidencii pobytu

občanov k trvalému pobytu na adrese prenajatého bytu. Žalovaná nájom bytu ukončila dohodou zo dňa
03. 04. 2003 (pôvodného bytu na ulici J. XX v Z.). Následne uznesením zo dňa 16. 04. 2003 Okresný
súd Žilina konanie vedené pod č. 8C/99/2001 zastavil z dôvodu späťvzatia (žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy k bytu na J. č. XX v Z.). Na základe darovacej zmluvy z roku 2007 sa vkladom dňa 30.
01. 2008 vlastníkom bytu, ktorý je predmetom tohto sporu (L. S. XX, Z.), stal žalobca, keď byt získal

darovacou zmluvou od svojich rodičov. Z korešpondencie vykonanej medzi účastníkmi sporu vyplynulo,
že žalobca uznával uzatvorenú nájomnú zmluvu, keď napr. v liste zo dňa 25. 06. 2008 upozorňoval na
možnosť ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou.

8.Ztaktozistenéhoskutkovéhostavuvychádzalajsúdprvejinštancie,ktorýdospelkzáveru,ženájomná

zmluva je neplatná z toho dôvodu, že nebolo dohodnuté platenie nájomného, a preto svojou povahou
túto zmluvu podriadil pod zmluvu o výpožičke. Nadobúdateľ bytu však v tomto prípade vstúpil do práv
a povinností vo vzťahu k žalovanej, na ktoré sa zaviazali pôvodní vlastníci bytu. Je nepochybné, že v
minulosti sa žalovaná minimálne k časti bytu nachádzajúceho sa na ulici J. XX v Z. stala nájomkyňou
tohto bytu (viď zmluvu o ukončení nájmu). Tiež je zrejmé, že prebiehalo súdne konanie, v ktorom sa

domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy k tomuto bytu od pôvodného vlastníka Železníc SR. Z
dôvodu vyriešenia, resp. ukončenia týchto sporov bola uzatvorená nájomná zmluva k bytu č. XXX na
ulici L. S.. XX v Z., a to s vtedajšími vlastníkmi - rodičmi žalobcu. Žalobca užíval byt na ulici J. XX v
Z., pričom vlastníkom sa na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 2000 stala T. L., rod.K. a následne polovičný podiel k bytu previedla na žalobcu darovacou zmluvou z roku 2001. V čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy boli obaja jej účastníci, aj nájomca aj prenajímateľ v tom, že uzatvorili
riadnu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt L. S. XX v Z., pričom zdôvodnený bol aj dôvod pre

neplatenie nájomného počas doby 25 rokov, a to z toho dôvodu, že ako protihodnotu sa zriekla žalovaná
svojich nárokov voči bytu na ulici J. XX. V čase nadobudnutia tohto bytu žalobcom (darom od rodičov) mu
takýto stav bol známy a sám rešpektoval nájomnú zmluvu, čo vyplynulo z predloženej korešpondencie
medzi účastníkmi.
9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že nájomná zmluva v zmysle ust. §

685 a nasl. OZ má okrem iného obsahovať výšku nájomného alebo spôsob jeho výpočtu, a pokiaľ takéto
ustanovenie v zmluve obsiahnuté nie je, resp. nájomné nie je poskytované za prenájom bytu, nejedná sa
o nájomnú zmluvu. Je nepochybné, že medzi účastníkmi vznikla zmluva, ktorú možno posudzovať ako
nepomenovanú. Na základe tejto zmluvy nadobudla žalovaná právo užívať byt v rozsahu nájomného
práva, a to bezplatne po dobu 25-tich rokov od trvania nájmu bez povinnosti platenia nájomného. Z
osobitných dojednaní zmluvy vyplýva, že táto nadobudne účinnosť až po splnení podmienok zo strany

žalovanej (ukončenie nájmu), pričom byt na ulici I. XX mal slúžiť ako náhradný byt za vzdanie sa práva
nájmu bytu na ulici J. XX v Z.. Takýto záväzok bol žalovanému pri nadobudnutí vlastníctva k bytu na
ulici L. S. XX známy a tento záväzok prevzal s ostatnými právami a povinnosťami od predchádzajúcich
vlastníkov bytu, ktorí sa k splneniu tohto záväzku zaviazali písomne v zmluve zo dňa 03. 04. 2003.
Nemožno teda dospieť k záveru, že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, pretože titulom na

užívanie bytu je nepomenovaná zmluva, ktorá pôvodne bola uzatvorená ako nájomná zmluva, pokiaľ
však nespĺňa náležitosti nájomnej zmluvy, je možné ju považovať za zmluvu nepomenovanú, obsah
ktorej je pre účastníkov záväzný a následne aj na nadobúdateľa bytu, t. j. žalobcu, ktorý ho získal darom
a vstúpil do všetkých práv a povinností predchádzajúcich spoluvlastníkov bytu.

10. Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu by vypratanie bytu v týchto súvislostiach (z dôvodu
neplatenianájomného)bolovrozporesdobrýmimravmi,keďvzhľadomnaustanovenie§3Občianskeho
zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ by teda žalovaná mala vypratať byt len z toho dôvodu, že neplatí nájomné vlastníkovi bytu,

vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, keď súd vyhodnotil dôvody na strane žalobcu aj žalovaného
a okolnosti, za akých došlo k tomu, že žalovaná začala užívať predmetný byt, potom rozhodnutie o jeho
vyprataní by bolo voči žalovanej neprimerane tvrdé.

11. Odvolací súd však poukazuje na to, že aj „nepomenovanú zmluvu“ možno ukončiť v prípade,

že by neboli plnené jej podmienky, a to je riadne platenie nákladov súvisiacich s užívaním bytu a
poskytovanými službami.

12. Nakoľko odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového
stavu k nesprávnym právnym záverom, napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej,
hoci úspešnej v konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že si trovy neuplatnila
a žiadne jej ani nevyplynuli zo spisu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).