Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému A. L., nar. XX.XX.XXXX v L., W.
republika, trvale bytom F., I. L. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 26.03.2018 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2017, sp.zn. 6Pp/391/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods.1 Tr.por., § 66 ods.1, ods.2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného A. L., nar. XX.XX.XXXX v L.,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

A. L. vykonáva postupne mu uložené tresty odňatia slobody a to trestným rozkazom Okresného súdu

Trebišov sp. zn. 7T/51/2015 zo dňa 15.05.2015 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn.
7T/91/2014 zo dňa 18.08.2014 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, pričom uznesením Okresného

súdu Trebišov sp. zn. 7T/91/2014 zo dňa 12.05.2016 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a bol mu nariadený výkon trestu v trvaní 30 mesiacov so zaradením
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil dňa 28.08.2015 a predpokladaný koniec trestu má dňa
28.08.2019. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 28.08.2017.

Dňa 30.10.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného A. L. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2017 po vypočutí odsúdeného
uznesením sp. zn. 6Pp/391/2017 rozhodol tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s použitím

§ 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona odsúdeného A. L. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/51/2015 zo dňa
15.05.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/91/2014 zo dňa 18.08.2014 v
spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/91/2014 zo dňa 12.05.2016. Podľa § 68 ods.
1 Tr. zákona mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, pričom v jej písomnom

odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky na
podmienečnéprepustenieatozdôvoduabsenciemateriálnejpodmienky,ktoroujedôvodnéočakávanie,že v budúcnosti povedie riadny život. Poukázal na hodnotenie odsúdeného z výkonu trestu, z
ktorého okrem iného vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako vysoké,
resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá, pričom za rizikové faktory možno považovať

najmäopakovanépáchanietrestnejčinnosti,vočiktorejjenedostatočnekritický.Poukázaltiežnatrestnú
minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný najmä pre majetkovú trestnú činnosť
a to i k nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom ani tieto predchádzajúce odsúdenia nemali
na neho dostatočný vplyv a nesplnili zákonom predpokladaný účel svedčiaci o jeho snahe po náprave a
polepšení.Uodsúdenéhotedaniejemožnédôvodnepredpokladať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot

a nie sú tak splnené podmienky na podmienečné prepustenie, pričom s poukazom na hodnotenie má
prokurátor za to, že ani plnením svojich povinností nepreukázal polepšenie. Preto navrhol, aby krajský
súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého stupňa aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná.

Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil
odsúdeného A. L. z výkonu trestu odňatia slobody, hoci na taký postup neboli splnené zákonné
podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a

svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 66 ods.2 Tr.zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Samotnývýkonpríslušnejčastipostupneuloženýchtrestovodňatiaslobodyanispozitívnymhodnotením

správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu, nepostačuje ešte pre záver o
splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo
výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel
trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie

okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie
§ 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom

prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s
prihliadnutím aj na účel trestu.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky

okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo
výkone trestu preukázal nielen polepšenie a súčasne možno od neho aj dôvodne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného A.
L., na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva okrem

iného, že správanie odsúdeného je v súlade s ústavným poriadkom, aktivitu vyvíja v kultúrno-osvetovej
činnosti, pracovné povinnosti sa snaží plniť a zapája sa do čistiacich a upratovacích prác, za čo
bol 1x disciplinárne odmenený. Potrestaný nebol. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že
odsúdenýstanovenýprogramzaobchádzaniaplnílenčiastočne,najmäzdôvodulenčiastočnekritického
postoja k spáchanej trestnej činnosti. Jeho resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá,

riziko sociálneho zlyhania je vysoké, pričom za rizikové faktory možno považovať najmä opakované
páchanie trestnej činnosti, voči ktorej je nedostatočne kritický, dlhodobá nezamestnanosť pred výkonom
trestu, nedostatočný príjem a úroveň vzdelania. Krajský súd uvádza, že vzhľadom na dĺžku vykonaného
trestu nemožno za dostatočnú považovať ani skutočnosť, že odsúdenému pri neuložení žiadneho
disciplinárneho trestu bola udelená len 1 odmena za čistiace a upratovacie práce. Naviac je potrebné

uviesť, že podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má však predovšetkým správanie a konanie
odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že bol už 13 krát opakovane odsúdený aj na
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Pritom časti trestnej činnosti, za ktorú aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody, sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bol mu preto nariadenývýkon tohto trestu. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu
predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich
nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel a jeho

správanie práve na slobode je negatívne a resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne
nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti
charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také
skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci
záver, že u odsúdeného, aj napriek relatívne pozitívnemu hodnoteniu z výkonu trestu, nemožno dôvodne

predpokladať, že povedie na slobode riadny život.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a) Tr. por. a nakoľko nebol dôvod na vrátenie veci súdu prvého
stupňa, sám rozhodol tak, že podľa § 66 ods.1 , Tr. zák. návrh odsúdeného A. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.