Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205492
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814205492.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: K. B., V.. XX.

XX. XXXX, B. P. XXX XX P. XX, zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, 040
01 Košice, proti žalovanému: STD DONIVO a. s., IČO: 31 678 343, Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad
Topľou, zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 36 868 701, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31. 03. 2014, ktoré bolo dané
žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, j e n e p l a t n é .

Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa týka uloženia povinnosti žalovanému vyplatiť žalobcovi náhradu mzdy v
sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
až dočasu, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, v y l u č u j e na samostatné konanie.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 17. 06. 2014 proti žalovanému domáhal vyslovenia,

že okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 31. 03. 2014 dané žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce žalovaným je neplatné. Okrem toho sa domáhal zaviazať žalovaného uhradiť žalobcovi
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Takéhoto rozhodnutia sa domáhal
z toho dôvodu, ako uviedol vo svojej žalobe ako aj vo svojej výpovedi, že dňa 04. 10. 2010 na základe
pracovnej zmluvy uzavrel so žalovaným pracovný pomer na pracovnú pozíciu vodič medzinárodnej

kamiónovej dopravy, pričom dohodou č. 1 o zmene pracovnej zmluvy sa pracovný pomer dojednal na
dobu neurčitú. Náplňou práce žalobcu bolo vedenie nákladného motorového vozidla za účelom prepravy
tovaru v rámci Európy podľa pokynov zamestnávateľa, manipulačné práce pri vykládke/nakládke tovaru
a starostlivosť o zverené vozidlo. Dňa 16. 04. 2014 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného
pomeru, v zmysle ktorého bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu, že dňa 31. 03. 2014 mal byť
pod vplyvom alkoholu, čím sa mal podľa žalovaného dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny
a spôsobiť zamestnávateľovi škodu. Uviedol, že dňa 31. 03. 2014 nebol schopný nastúpiť do práce z

dôvodu, že sa necítil zdravotne v poriadku. Túto skutočnosť telefonicky oznámil žalovanému, pretože
prácu vykonával vždy v Nemecku, pričom tohto zároveň požiadal o náhradného vodiča, čo bolo zo
strany žalovaného i riadne zabezpečené. Uviedol, že kamión, ktorý predtým riadil, bolo potrebné vyložiť
v Hagene. Motorovým vozidlom ďalej pokračovali pán P. a pán E., on však s nimi nešiel vraj z tohodôvodu, že títo ho nechceli zobrať, pretože mal vypité. On si však vypil až na ďalší deň, keď už bol
vystriedaný. Poprel, aby na ubytovni bol hlučný, hoci nepopieral, že sa zdržiaval na ubytovni až pokiaľ
neprišiel iný šofér, ktorý ho potom dopravil domov. Nikdy predtým nebol svojím zamestnávateľom - teraz

žalovaným upozorňovaný ohľadne požívania alkoholických nápojov alebo nejakých iných nedostatkov.
Nepoprel taktiež, že mal vypité, keď pre neho prišiel šofér, ktorý ho dopravil domov. V Nemecku lekára
nevyhľadal z toho dôvodu, že nevie po nemecky, a keď prišiel na Slovensko, k lekárovi už nešiel.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc, že dňa 31. 03. 2014 bol žalobca na ubytovni v nemeckom
Hagene, kde čakal na príchod kamióna, šoférov, ktorého mal ako denný vodič vystriedať. Žalobca mal
byť po povinnom odpočinku a následne mal po príchode kamióna pokračovať ďalej podľa rozpisu. Dňa
31. 03. 2014 v ranných hodinách telefonicky kontaktoval žalovaného, že sa necíti zdravotne v poriadku a
požiadal o náhradného vodiča, ktorý by ho zastúpil. Podozrenie na alkohol mala už počas telefonického
rozhovoru žalobcu disponentka žalovaného a taktiež personálny manažér pán Y. B.. V telefonickom

rozhovore bolo žalobcovi oznámené, že do príchodu kamiónu s nočnými vodičmi, ktorých mal žalobca
vystriedať, zostávajú ešte tri hodiny, nech si ešte oddýchne a keď sa následne nebude cítiť v poriadku,
bude zabezpečený náhradný vodič. Nočnými vodičmi, ktorých mal žalobca striedať, boli pán R. P. a Y. Ď..
Títo po príchode na ubytovňu v Nemecku žalovanému potvrdili, že žalobca bol opitý, nedokázal riadne
artikulovať, páchol po alkohole, a keďže nebol spôsobilý pokračovať v nákladnej preprave, ďalej boli

nútení pokračovať v jazde namiesto žalobcu, čím sa im posunul čas povinného odpočinku a v konečnom
dôsledku sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku z prepravnej zmluvy. Nasledujúci
deň žalovaný namiesto žalobcu zabezpečil náhradného vodiča s tým, že žalobca naďalej sa zdržiaval na
ubytovni, napriek pokynu zamestnávateľa na návrat z pracovnej cesty a podľa tvrdení viacerých vodičov,
zamestnancov žalovaného, žalobca popíjal aj počas nasledujúcich dní, kedy sa už na ubytovni nemal

zdržiavať a vodiči vykonávajúci v ubytovni v nemeckom Hagene povinný odpočinok sa na neho neustále
sťažovali, že je hlučný a pravidelne na svojej izbe požíva alkoholické nápoje, ktoré si tam priniesol. Z
uvedeného dôvodu bol žalovaný nútený poslať pre žalobcu motorové vozidlo, ktoré šoféroval pán A.,
ktorý žalovanému uviedol, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, nevedel riadne komunikovať a nebol
spôsobilý sa podrobiť ani dychovej skúške. Ďalej uviedli, že pokiaľ sa týka nevykonanej dychovej skúšky,

túto nebolo možné vykonať včas, pretože v ubytovni v nemeckom Hagene sa v tom čase nezdržiaval
žiadny kompetentný zamestnanec žalovaného, ktorý by dychovú skúšku vykonal. Preukázanie toho, že
žalobca pil a dokonca bol v takom stave, že nevedel ani artikulovať, chodiť a rušil ostatných vodičov
pri vykonávaní povinného odpočinku, ako uviedli, môžu preukázať viacerými svedeckými výpoveďami
ostatných vodičov, ktorí boli v danom čase so žalobcom na ubytovni, a taktiež svedeckou výpoveďou

pána A., ktorý mal zabezpečiť dopravenie žalobcu na Slovensko. Už aj vzhľadom k tomu, že pracovníci
žalovaného - vodiči nákladnej prepravy prespávajú v rôznych krajinách, nie je v ich kompetencii resp.
možnostiach zabezpečiť na každom mieste, kde vodiči prespávajú, zodpovedného pracovníka, ktorý
by mohol vykonať dokazovanie krvnou skúškou. K tvrdeniu zástupcu žalobcu, že žalovaný mohol
zabezpečiť zistenie alkoholu u žalobcu spoločnosťou Schenker, kde žalobca býval na ubytovni, zástupca

žalovaného podotkol, že žalobca bol pracovníkom žalovaného a nie firmy Šenker.

3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18. 09. 2014 č. k. 4Cpr/3/2014-37 žalobu žalobcu zamietol a zaviazal
žalobcu žalovanému uhradiť trovy konania. Zamietnutie žaloby v podstate odôvodnil tým, že žaloba
žalobcu nebola podaná v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Po podaní odvolania žalobcom proti vyššie

uvedenému rozsudku Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26. 05. 2015 č. k. 6CoPr/1/2015-51
zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia mimo iného uviedol a vyslovil názor, že úlohou prvostupňového súdu bude vo veci konať
a rozhodnúť o včas podanej žalobe.

4. Na základe vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie vo veci a zistil tento skutočný stav veci:

5. Z pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného
ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s hrubým mesačným platom 370 eur plus prémie vo výške
od 0 do 100 % základného hrubého platu zamestnanca s tým, že pracovný pomer bol dojednaný na

dobu neurčitú.

6. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru datovaného dňom 31. 03. 2014 žalovaný so
žalobcom skončil pracovný pomer dojednaný na dobu určitú a to z toho dôvodu, ako bolo uvedené,že dňa 31. 03. 2014 ako zamestnanec bol žalobca pod vplyvom alkoholu, dopustil sa tak závažného
porušenia pracovnej disciplíny a zároveň zamestnávateľovi svojím zavineným porušením povinnosti
spôsobil škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení. V zmysle vyššie uvedeného a

na základe § 191 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení je tak zamestnávateľ oprávnený od žalobcu
ako zamestnanca požadovať náhradu škodu, za ktorú ako zamestnanec zodpovedá. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca nedodržal určené pracovné povinnosti podľa Pracovného poriadku IV., časti
bodov 2. a 4., jeho konanie považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, kvôli ktorému žalovaný
nemá záujem žalobcu aj naďalej zamestnávať, týmto v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

v platnom znení žalovaný ako zamestnávateľ okamžite končí so žalobcom pracovný pomer uzavretý
pracovnou zmluvou zo dňa 04. 10. 2010.

7. Oznámením zo dňa 28. 05. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 16. 04. 2014 prevzal list,
ktorým s nim okamžite skončili pracovný pomer z dôvodu, že podľa ich názoru závažne porušil pracovnú
disciplínu tým, že mal byť dňa 31. 03. 2014 pod vplyvom alkoholu. Okamžité skončenie pracovného

pomeru považuje za neprípustné, neodôvodnené a neplatné, nakoľko pod vplyvom alkoholu nebol. Na
základe uvedeného mal za to, že zamestnanecký pomer trvá a žiadal, aby mu naďalej bola prideľovaná
práca ako doposiaľ.

8. Podľa podania žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 18. 06. 2014 označeného ako Výzva

na nástup do zamestnania, žalovaný po doručení vyššie uvedenej výzvy žalobcu dňa 03. 06. 2014,
kde sa naďalej dožaduje prideľovania práce v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej s ich spoločnosťou
ako zamestnávateľom, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatné
vzhľadom k tomu, že nebol pod vplyvom alkoholu a teda podľa jeho tvrdenia nebol dôvod na skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ho v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka

práce v nadväznosti na oznámenie žalobcu zo dňa 28. 05. 2014, tohto vyzvali na okamžitý nástup do
zamestnania. Uviedol vo výzve žalobcovi, že mu bude opätovne prideľovaná práca v zmysle pracovnej
zmluvy zo dňa 04. 10. 2010 s tým, že v prípade, že na výkon práce po obdržaní výzvy nenastúpi, budú
toto jeho konanie považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 31. 03. 2014 žalovaný považuje naďalej za platné v súlade s ustanoveniami Zákonníka

práce, táto výzva neznamená, že súhlasia s tvrdením žalobcu o neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru.

9. Žalobca vzápätí podaním zo dňa 07. 07. 2014 adresovaným žalovanému oznamuje, že v prípade,
ak trvajú na okamžitom skončení pracovného pomeru, tak nemôže nastúpiť späť do práce, nakoľko zo

strany žalovaného bol ukončený pracovný pomer. Domnieva sa, že v tom prípade by bolo potrebné
uzavrieť novú pracovnú zmluvu, čo vzhľadom na jeho názor, že pracovný pomer nebol platne skončený,
nie je možné. V prípade, ak žalovaný prehodnotí svoj názor, uzná, že pracovný pomer nebol skončený
platne, nahradia mu mzdu, je ochotný do práce nastúpiť.

10. Súd potom vykonal dokazovanie výsluchom stranami navrhnutých svedkov - Y. E., R. P., R. Č., B.
E. D. K.Š. P., oboznámil sa so záznamami o prevádzke vozidiel predložených žalovanou stranou, CMR-
kami, vyjadreniami tak žalujúcej ako aj žalovanej strany a na základe takto vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žaloba žalobcu pokiaľ sa týka vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru je opodstatnená. Pokiaľ sa týka povinnosti žalovaného vyplatiť žalobcovi náhradu

mzdy podľa petitu jeho žaloby, keďže je potrebné ďalšie dokazovanie a rozhodnutie o tejto veci je závislé
od právoplatného skončenia konania o žalobe žalobcu pokiaľ sa týka vyslovenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, preto súd podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku v tejto časti
vylúčil vec na samostatné konanie.

11. V § 77 Zákonníka práce sa uvádza, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť. Ide o lehotu, ktorá má prekluzívny t. j. prepadný charakter, jej uplynutím nemožno neplatnosť
skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde. Táto dvojmesačná lehota má hmotnoprávny charakter,

z čoho vyplýva, že posledný deň lehoty musí byť návrh podaný na príslušnom súde. Keďže v danom
prípade je súd viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý vyslovil vo vyššie uvedenom zrušujúcom
uznesení, že úlohou prvostupňového súdu bude vo veci konať a rozhodnúť o včas podanej žalobe, mal
teda za to, že žaloba žalobcu bola podaná včas.12. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec:

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

13. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy neospravedlnenú absenciu
zamestnancov,výkonprácepresebaainéosobyvpracovnomčase,nepovolenépoužívaniedopravných

prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku,
ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne. (R 18/1974) Požívanie
alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve prípadne
nástup do zamestnania pod ich vplyvom môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom a teda môže byť aj dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno,

pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 % objemového percenta alkoholu.

14. V zmysle § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak

je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Dôvod okamžitého zrušenia pracovného
pomeru musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedený v ustanovení § 53
ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom
konkrétnom konaní zamestnanca spočíva; len taká konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke
zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite zrušený

pracovný pomer a že dôvod nebude možné dodatočne meniť. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre
okamžité zrušenie pracovného pomeru pritom netreba rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatné len vtedy,
keby sa vôbec nedalo a to ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený.
Výklad prejavu vôle (§ 240 ods. 3 Zákonníka práce) však môže smerovať (aj prípadné súdne konanie)

len na objasnenie jeho obsahu, teda na zistenie toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu
prejavu vôle v prípadnom spore nemožno nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnom
čase nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil.

15. Účinky zrušovacieho prejavu uskutočneného v súlade s § 70 Zákonníka práce nastávajú zo

zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému
účastníkovi. Akýkoľvek iný časový údaj uvedený v zrušovacom prejave nemôže preto meniť zákonné
účinky. V prípade súdneho konania sa súd zaoberá tým, či sú tieto formálne a obsahové náležitosti
vyžadované zákonom splnené. V danej veci je nesporné, že žalovaný uložil žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru písomne a toto žalobcovi aj doručil. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že

sa vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny nedopustil a nie je teda dôvod k okamžitému skončeniu
pracovnéhopomeru.Žalovanývpísomnomokamžitomskončenípracovnéhopomeruvymedzilskutkovo
dôvod skončenia pracovného pomeru a iba s takto vymedzeným dôvodom skončenia pracovného
pomeru sa potom súd mohol zaoberať. Dôkazná povinnosť, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu
pracovnej disciplíny skutkovo vymedzeným dôvodom v okamžitom skončení pracovného pomeru

zaťažovala žalovaného.

16. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu s tým, že v článku 11 ods. 1 a 4 úkony strán sporu sa posudzujú

s prihliadnutím na ich obsah. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
V ustanovení článku 15 Civilného sporového poriadku sa uvádza, že dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu. Z článku 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd postupuje

a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu
a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.17. V zmysle § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a z ustanovenia § 153 ods. 1, kde sa
uvádza sudcovská koncentrácia konania, vyplýva, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania s tým, že v ustanovení § 154 Civilného sporového poriadku, kde je zakotvená
zákonná koncentrácia konania, sa uvádza, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
a to z toho dôvodu, že v konaní dostatočným spôsobom nesplnil povinnosť navrhnúť právne relevantné
dôkazy. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí
predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov s tým, že navrhovanie dôkazov má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe,

vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania a aj pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia či už uvedené
v žalobe, vo vyjadrení žalovaného alebo v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena, v rozsahu ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie

súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je
situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva. Žalovaný nijako nepreukázal, že žalobca ako zamestnanec
dňa 31. 03. 2014 bol pod vplyvom alkoholu v čase, keď mal nastúpiť do práce, keďže nevykonal
dychovú skúšku na alkohol a to či už svojimi zamestnancami alebo pracovníkmi spoločnosti Schenker,
pre ktorého vykonával dopravu žalovaný. Podľa názoru súdu výpoveďami svedkov, ktorých súd vypočul

po návrhu žalovanej strany a to R. P., Y. E., K. P., B. E., nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca
dňa 31. 03. 2014 vykonával prácu pod vplyvom alkoholu alebo nenastúpil do práce v dôsledku požívania
alkoholických nápojov. Výpovede svedkov sú protirečivé, okrem toho aj výpisy z kariet vodičov - svedkov
nasvedčujútomu,žetítovrannýchhodinách,akototvrdížalovanýauvádzaliajsvedkovia,videližalobcu
pod vplyvom alkoholu. Teda nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca nie zo zdravotných dôvodov

ráno, keď mal nastúpiť do práce, do práce nenastúpil z toho dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu. V tejto
súvislosti súd poukazuje, že žalobca ešte pred nástupom do práce oznámil žalovanému, že do práce
nemôže nastúpiť zo zdravotných dôvodov, v dôsledku čoho žalovaný zabezpečoval náhradného vodiča
na jeho miesto. Podľa názoru súdu tvrdenie žalovanej strany, že nemali možnosť vykonať dychovú
skúškunaalkoholsvojimipracovníkmiresp.prostredníctvompracovníkovspoločnostiSchenker,pretože

by to vraj narušilo dôveru medzi obchodnými partnermi, je účelové a neopodstatnené.

19. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru okrem dôvodu, že žalobca bol pod
vplyvom alkoholu, čím sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, uvádzal ako dôvod, že zároveň
zamestnávateľovi svojím zavineným porušením povinnosti spôsobil škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka

práce v platnom znení, čo však žalovaný v priebehu celého tohto konania nepreukázal a dokonca ani až
do skončenia dokazovania nenavrhol vykonať pokiaľ sa týka tohto dôvodu, žiadny dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia o vzniku škody v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Taktiež nebolo preukázané,
že žalovaný ako zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval alebo sa pokúsil
prejednať so zástupcom zamestnancov.

20. Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že v dôsledku neunesenia dôkazného
bremena je okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobcom z dôvodov, ktoré sú
uvedené v jeho písomnom skončení pracovného pomeru, neplatné.

21. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.22. V danom prípade, pokiaľ sa týka vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, z toho dôvodu mu súd priznal náhradu trov konania v

plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti prvému a tretiemu odseku výroku tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.

Proti druhému odseku výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).