Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206706
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515206706.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: C. M., narodený
XX.X.XXXX, trvalý pobyt v J., J. XXXX/XX, o zaplatenie 51,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2015 žiadal žalobca o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu
istinu 51,73 eur spolu s úrokom 28% ročne od 3.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 22.5.2006 zmluvu o zriadení bežného účtu a zažalovaná istina
vznikla jeho nepovoleným prečerpaním. K žalobe pripojil doklad o vzniku zmluvného vzťahu, výpisy z

účtu, ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.

2. Dňa 23.2.2016 vydal tunajší súd v predmetnom konaní platobný rozkaz č. k. 41C/219/2015-21, ktorý
bol dňa 2.6.2016 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému ( § 173 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku ďalej aj OSP ).

3. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky. Aj všetky úkony súdu potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Preto dňa

7.12.2016 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke oznámenie o podanej
žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za
doručenú, a to aj vtedy , ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Na prejednanie žaloby nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa ani žalobca a ani žalovaný nedostavili,
ale keďže podmienky uvedené v §§ 178,180 CSP boli splnené, súd vec prejednal
v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané obsahom listinných dôkazov založených v súdnom

spise. Vykonať iné dôkazy strany sporu nenavrhli.

6. Žalobcanazákladezmluvyz22.5.2006zriadilžalovanémuosobnýúčetažalovanýsazaviazalčerpať
z neho peňažné prostriedky len do výšky voľných prostriedkov na účte, pretože žalovanému nebolo
povolené tento účet prečerpať. Súčasťou zmluvy sa stali aj obchodné podmienky žalobcu ( článok VII,
bod 2 ,3 zmluvy ), ktorými sa riadia práva a povinností strán sporu ak nie sú výslovným spôsobom

upravené v zmluve. Žalobca bol oprávnený obchodné podmienky meniť, s tým, že zmenu bol povinný
oznámiť žalovanému jej zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtualebo v elektronickej podobe. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného je zrejmé, že od 31.3.2010 začal
na tomto účte pripisovaním poplatkov, úrokov a odplaty za účtovné a obchodné operácie žalobcu
vznikať debetný zostatok. Z tohto dôvodu žalobca s účinnosťou od 27.2.2012 od zmluvy odstúpil. Účet

žalovaného bol k 3.8.2012 zaťažený úrokom spolu 4,97 eur, mesačnými poplatkami za poskytnutý balík
služieb spolu 13,66 eur, poplatkami za upomienku, výzvu, výpis z účtu a vklad spolu 36,42 eur. O
postupnom narastaní debetného zostatku bol žalovaný informovaný výpismi z účtu.

7. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o bežnom účte. Táto zmluva

patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého
dôvodu sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ( zákon č. 513/1991 Zb., ďalej aj
Obchz. ) a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi
spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný využil služby veriteľa, ktorý mu ich poskytol v rámci jeho podnikania.
Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal a je teda spotrebiteľom. V čase uzavretia
prejednávanej zmluvy 22.5.206 boli, v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (OZ), za spotrebiteľské zmluvy považované len kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 OZ.
Zmluva o bežnom účte nie je ako zmluvný typ upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo ale
neznamená, že ju za spotrebiteľskú nie je možné považovať a posúdiť podľa iných predpisov. Ochranu
spotrebiteľov v čase uzavretia zmluvy upravoval zákon č. 634/1992 Zb., na účely ktorého sa, okrem

iného, za spotrebiteľa považovala fyzická osoba používajúca služby pre priamu osobnú spotrebu, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a za predávajúceho podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
poskytuje služby (§ 2). Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

8. Podľa § 709 Obchz. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
9. Zmluvou strán sporu z 22.5.2006 považoval súd za preukázané, že žalobca zriadil žalovanému

bežný účet, ktorý nebol žalovaný oprávnený prečerpať. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť k
poslednému dňu kalendárneho mesiaca na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na
úhradu jeho záväzkov. Žalobca síce výpismi z účtu žalovaného zdokladoval že k 3.8.2012 bol tento
účet zaťažený debetným zostatkom 51,73 eur, ale právny základ vyčíslenej istiny debetného zostatku
nepreukázal. Z pohybov na účte žalovaného je zrejmé len to, že debetný zostatok tvorí súčet poplatkov

úročených úrokom. Právo žalobcu účtovať tieto poplatky a úročiť ich úrokom z listinných dôkazov ním
predložených, nevyplýva. Žalobca tvrdil, že tieto práva voči žalovanému vyplývajú z dohody zmluvných
strán vyjadrenej vo všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, pretože
v samotnej zmluve uvedené nie sú. V takom prípade bol však žalobca povinný tento dôkaz v konaní
predložiť, čo neurobil. K žalobe síce pripojil rovnopis všeobecných obchodných podmienok, ale keďže

tieto sú účinné, ako to vyplýva z ich obsahu až od 1.3. 2015, nemohol súd na ne prihliadnuť. Zmluvný
vzťah strán sporu bol ukončený z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy k 27.2.2012 a od tohto dňa
ho už nebolo možné meniť novou úpravou obchodných podmienok. Bez preukázania tvrdení žalobcu v
súdenej veci a to, že má právo účtovať žalovanému poplatok za vedenie účtu, poplatky za upomienky
a výzvy a tieto úročiť ako istinu úrokom nebolo možné jeho žalobe vyhovieť a súd ju zamietol.

Zodpovednosť pri navrhovaní dôkazov k skutkovému stvrdeniu má v sporovom konaní subjekt, ktorý
tvrdenie prednáša a súd do navrhovania dôkazov nezasahuje. Výnimkou je len spotrebiteľský spor, v
ktorom má súd zo zákona povinnosť prihliadnuť na ochranu slabšej strany a v jej záujme môže súd
vykonať aj také dôkazy, ktoré strana sporu - spotrebiteľ, nenavrhol. Dôkaznú povinnosť súd supluje len
za stranu sporu - spotrebiteľa nie za jej procesnú protistranu - dodávateľa plnenia ( § 295 CSP ).

10. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP ). V konaní úspěšnému žalovanému trovy nevznikli. Preto súd v záujme
rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) poukazuje na to, že nie je potrebné
rozhodovať o ich výške. Súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP
by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov

konania a nakoľko žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu
priznať.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).