Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108209170
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4108209170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárske družstvo Podhorany, so sídlom Podhorany 220, IČO: 00 614 041, zast. JÁNSKÝ
& PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 36 550 949
proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom v Nitre, Nábrežie za

hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast. JUDr. Annou Polónyovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Chorvátska 12, o náhradu majetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 10. júla 2013 č. k. 12C/64/2008-519 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia
sumy 120.740,48 eura, p o t v r d z u j e .

II. V napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k zaplateniu úroku z omeškania z priznanej

sumy rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6% úrok z
omeškania zo sumy 82.411,23 eura od 30. 10. 2007 do zaplatenia, 7% úrok z omeškania zo sumy
19.939,54 eura od 30. 10.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 18.389,71 eura
od 19. 01. 2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak,

že žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 37,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 258.802,90 eura so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 107.864,23 eura, čo je majetková
ujma za rok 2004 od 01. 07. 2005 do zaplatenia, so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.068,31
eura, čo je majetková ujma za rok 2005 od 01. 07. 2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 18.389,71 eura, čo je majetková ujma za rok 2006 od 01. 07. 2007 do zaplatenia, s
9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.126,33 eura, čo je majetková ujma za rok 2008 od 01.
07. 2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol a rozhodol, že o trovách konania a o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 30 ods. 2, § 32 ods. 2, 5, 6, 8 zák. č. 364/2004 Z. z., § 1 ods. 1,
2, 3, § 2 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 184/2003 Z. z., § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, § 5 nariadenia Vlády SR

č. 438/2005 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal náhrady majetkovej ujmy za roky 2004 - 2009 z titulu nariadeného obmedzenia
obhospodarovania pozemkov v II. ochrannom pásme vodného zdroja Sokolníky, čím došlo k zníženiuprodukcie rastlinnej výroby. Žalobca špecifikoval ujmu za rok 2004, 2005 s poukazom na odborné
stanovisko spoločnosti INVEON, s. r. o., a to vo výške 82.411,23 eura a 97.380,72 eura. Následne za
roky 2006, 2007, 2008, 2009 stanovil ujmu na podklade odborného stanoviska s tým, že bude upresnená

a špecifikovaná na základe znaleckého dokazovania, vyčíslil ju za každý rok sumou 51.603,86 eura.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, bránil sa tým, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla ujma
a už vôbec nie to, že mu vznikla v dôsledku obmedzení obhospodarovania pozemkov nariadených
rozhodnutím vodohospodárskeho podniku. S týmito argumentmi žalovaného sa súd nestotožnil, naopak,
považoval za preukázané, že žalobca obhospodaroval pozemky nachádzajúce sa v ochrannom pásme,

ich výmeru preukázal geodetickým elaborátom spracovaným spoločnosťou GEO - VV, s. r. o. a takto
spracovaná výmera bola odsúhlasená aj žalovaným, ďalšie spochybňujúce vyjadrenia žalovaného
ohľadne výmery pozemkov, nachádzajúcich sa v PHO súd považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa
plneniu. Žalobca preukázal, že je oprávneným nájomcom, svoj vzťah k pozemkom preukázal nájomnými
zmluvami, a preto mal súd za to, že je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože Vodný
zákon hovorí v § 30 ods. 2 o vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov.

Obmedzenie obhospodarovania bolo preukázané rozhodnutím ONV zo dňa 30. 05. 1984, z ktorého
obsahu vyplývajú obmedzenia ako všeobecná výstavba, stanovanie, táborenie, budovanie športovísk,
kúpanie, parkovanie, ťaženie zemných hmôt, skladovanie odpadov, mrchovísk, budovanie poľných
hnojísk a kompostov, záchytiek tekutého hnoja, zriaďovanie siláží, zriaďovanie skládok mestských
a priemyselných odpadov, budovanie kafilérie, bitúnkov, spaľovne odpadov. Všeobecným dôvodom

zníženia produkcie rastlinnej výroby je obmedzenie použitia hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že rozhodnutím bývalého ONV boli určené ochranné pásma Vodného
zdroja Sokolníky, v týchto pásmach boli stanovené podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia
a podľa Vodného zákona patrí vlastníkom, správcovi alebo nájomcovi týchto pozemkov náhrada za
obmedzenie hospodárenia na týchto pozemkoch. Ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva - v

tomto prípade je to žalovaný. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody, k čomu medzi stranami
nedošlo, hoci to bolo z ich strany spočiatku takto prezentované, a preto sa výška majetkovej ujmy
určí na základe znaleckého posudku. Za účelom zistenia majetkovej ujmy v dôsledku obmedzenia
hospodárenia na poľnohospodárskej pôde v PHO za roky 2004 - 2009 súd do konania ustanovil znalca
- Poľnohospodársky znalecký ústav SPU v Nitre, ktorý vo veci vypracoval ZP č. 8/2012, z ktorého

záveru vyplýva, že majetková ujma v dôsledku obmedzenia hospodárenia na poľnohospodárskej pôde
v PHO za roky 2004 - 2009 je 258.802,90 eura, konkrétne za rok 2004 vo výške 107.864,23 eura,
za rok 2005 vo výške 28.068,31 eura, za rok 2006 vo výške 18.389,71 eura, za rok 2008 vo výške
33.126,33 eura a za rok 2009 vo výške 71.354,43 eura. Žalovaný vzniesol námietku premlčania týkajúcu
sa majetkovej ujmy za rok 2004. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak

sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danej veci sa nejedná o náhradu škody, preto súd čo sa týka
vznesenej námietky premlčania, nepostupoval podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Žalobca doručil

žalobu Okresnému súdu Nitra dňa 01. 04. 2008, uplatnil si ním nárok na náhradu majetkovej ujmy
za rok 2004. To, že mu vznikla ujma za rok 2004, sa žalobca mohol dozvedieť najskôr v mesiaci jún
nasledujúceho roka 2005, pretože pri stanovení výšky majetkovej ujmy sa vychádza zo štatistických
údajov VÚEPP, ktoré sú zverejňované v auguste nasledujúceho roka, ďalšími podkladmi sú účtovná
závierka,ktorájeznámavaprílinasledujúcehoroka,zarok2004bolaschválená24.03.2005arealizácia

celej úrody je obyčajne ukončená až v polovici nasledujúceho roka, čo vyplýva zo znaleckého posudku
č. 1/2009, vypracovaného znalcom prof. Ing. Jaroslavom Antalom, DrSc. Potvrdzuje to aj odborné
vyjadrenie č. 2/2008, vypracované znalcom Ing. Tobiášom Palutkom a odborné stanovisko č. 9/2008,
vypracované znalcom Ing. Jánom Špesom, CSc. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu nepovažoval
za premlčaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

258.802,90 eura so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 107.864,23 eura, čo je majetková ujma
za rok 2004 od 01. 07. 2005 do zaplatenia, so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.068,31
eura, čo je majetková ujma za rok 2005 od 01. 07. 2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 18.389,71 eura, čo je majetková ujma za rok 2006 od 01. 07. 2007 do zaplatenia, s
9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.126,33 eura, čo je majetková ujma za rok 2008 od 01. 07.

2009 do zaplatenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo znaleckého posudku a priznal žalobcovi ujmu
tak, ako bola vypočítaná znalcom za jednotlivé roky 2004 až 2009. Ďalej žalobcovi súd priznal úrok z
omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania,výškuúrokovzomeškania,poplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.
Výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb., podľa ktorého výška úroku z

omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS, ktorá bola 01. 07. 2005 vo výške 3%, 01.
07. 2006 vo výške 4,25%, 01. 07. 2007 vo výške 4,5% a od 01. 07. 2009 bola výška úrokovej sadzby
upravená tak, že nesmie prekročiť úrokovú sadzbu určenú ECB o viac ako 8% a v tom čase bola úroková
sadzba určená ECB 1%. Počiatok omeškania je 1. júl kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý
si žalobca uplatnil majetkovú ujmu, pretože ujmu za kalendárny rok je možné určiť až koncom druhého

štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka. Vo zvyšnej časti, keďže žalobca si uplatňoval majetkovú
ujmu v celkovej výške 386.207,39 eura, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zamietol ju aj v časti
zaplatenia sumy 27.560,40 eura, ktorú si žalobca uplatnil s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky titulom nákladov spojených s jej uplatnením za vypracovanie
geodetického elaborátu, pretože je povinnosťou žalobcu viesť evidenciu pozemkov a preukazovať ju v
tomto konaní, a tak aj znášať s tým spojené náklady. O trovách konania a o trovách konania štátu súd

rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej v lehote 30 dní.

2. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie v
napadnutej vyhovujúcej časti, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Žalobca svoj nárok odvodzuje od ustanovenia
§ 32 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách. V stanovení majetkovej ujmy Inveonom z 27. 03. 2007, ktorú
žalobca predložil súdu, je bez odvolania sa na zdroj informácie a spôsob zistenia výmery konštatované,

že v rokoch 2004 a 2005 sa v PHO II. stupňa nachádzalo celkom 945,421 ha, z toho 118,6071 ha
v OHO II. vnútornom a 826,8140 ha v PHO II. vonkajšom. Pochybnosti o hodnovernosti stanovenia
týchto výmer vzbudzuje už vizuálne porovnanie rozlohy vnútornej a vonkajšej časti II. ochranného
pásma zakreslenej v situácii tvoriacej prílohu rozhodnutia. Toto je pritom jediný údaj o výmerách
pozemkov vnútorného a vonkajšieho ochranného pásma II. stupňa vodného zdroja predložený v konaní.

V ďalšom konaní už žalobca nerozlišoval rozdelenie ochranného pásma II. stupňa na jeho vnútornú
a vonkajšiu časť, bez ohľadu na to, že pre každú jeho časť je určený osobitný režim. Z Vodného
zákona platného v čase vydávania rozhodnutia vyplýva, že vodohospodársky orgán podľa potreby určil
ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja a mohol
v týchto ochranných pásmach zakázať alebo obmedziť doterajšie užívanie nehnuteľnosti alebo činností.

V súlade s vtedy platnými predpismi vodohospodársky orgán určil okolo Vodného zdroja Sokolníky
ochranné pásmo I. stupňa a ochranné pásmo II. stupňa v členení na ochranné pásmo vnútorné a
vonkajšie,pričomvkaždomznichurčilrozdielnepodmienkyčinnosti.Podľaustanovenia§32súčasného
Vodného zákona č. 364/2002 Z. z. za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a

preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu. Z Vodného
zákona jednoznačne vyplýva, že žiadateľ o náhradu majetkovej ujmy musí splniť a preukázať všetky
podmienky určené zákonom pre posúdenie existencie majetkovej ujmy a jej výšku za príslušné roky.
Žiadateľ musí predovšetkým preukázať, že má právny vzťah k pozemkom v ochrannom pásme vodného
zdroja, v ktorom stupni jeho ochrany, že ich skutočne obhospodaroval v roku uplatňovania majetkovej

ujmy a v akej výmere. Po preukázaní tohto základného predpokladu musí žiadateľ preukázať, aké
obmedzenie užívania pozemkov a činností nariadené rozhodnutím o určení ochranných pásiem mu
mohlispôsobiťaspôsobilimajetkovúujmu.Posplnenídvochzákladnýchpodmienokprichádzadoúvahy
preukázanie vzniku majetkovej ujmy a jej výšky vo finančnom vyjadrení. V priebehu konania žalobca
zabezpečil vypracovanie geodetického elaborátu na identifikáciu poľnohospodárskych pozemkov v

pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov v užívaní Poľnohospodárskeho družstva Podhorany, ktorý
v júni 2010 vypracovala spoločnosť GEO-VV, pričom žalovaný nespochybnil, že v tomto geodetickom
elaboráte je zameraná poľnohospodársky obrábaná pôda o celkovej výmere 861,9460 ha, ktorá sa
nachádzala v celom II. ochrannom pásme vodného zdroja bez rozlíšenia, aká časť tejto celkovej
výmery tvorí vnútorné pásmo. Tento elaborát však nepreukazoval, akú skutočnú výmeru pozemkov

a na akom právnom základe žalobca skutočne obhospodaroval spätne v jednotlivých rokoch 2004 až
2009. Žalovaný preto žiadal, aby žalobca preukázal, aké výmery pozemkov skutočne obhospodaroval v
každom jednotlivom roku, za ktorý si uplatňoval majetkovú ujmu a aby preukázal, že bol ich oprávneným
obhospodarovateľom. Súd bez toho, aby žalobca preukázal základný predpoklad pre posúdenie vznikumajetkovej ujmy, vo veci ustanovil znalca a otázky, ktoré mal v konaní preukázať žalobca a preveriť
súd, presunul na rozhodnutie znalca. Na základe nejasných úloh, ktoré mal právne vyriešiť súd na
základe dokladov predložených žalobcom, znalec vypracoval znalecký posudok č. 8/2012. Nejasne

určené opatrenia, ktorých plnenie malo založiť právny nárok na majetkovú ujmu, vyriešil znalec tým, že
ako dôvod možného obmedzenia užívania pozemkov uvádzal všeobecné ustanovenia Vodného zákona,
určené na ochranu všetkých podzemných vôd. Z dôvodov neposkytnutia podkladov zo strany žalobcu
sa znalec nezaoberal stratou produkcie živočíšnej výroby, ani prípadným zvýšením týchto nákladov a
majetkovú ujmu určil len z titulu zníženia produkcie rastlinnej výroby a zvýšenia nákladov rastlinnej

výroby. Znalec určil zvýšenie nákladov na rastlinnú výrobu za rok 2004, 2005, 2008 a 2009 v celkovej
sume 71.924,09 eura, pričom za rok 2009 žalobcom vykázané náklady prevyšujú päťnásobok nákladov
za ostatné roky, čo znalec rovnako neodôvodnil. Do úvahy vzal žalobcom vykazované sumy nákladov
bez toho, aby vecne zdôvodnil a preukázal, aké to boli náklady, na čo boli vynaložené a preukázal, akými
nariadenými obmedzeniami boli tieto zvýšené náklady na rastlinnú výrobu vyvolané a aký mali vplyv
na rastlinnú výrobu. Žalovaný sa k znaleckému posudku podrobne vyjadril, pričom znalec v stanovisku

nereagoval na konkrétne vytknuté nedostatky, ale vytknuté nedostatky označil za dehonestovanie jeho
odbornosti. Uviedol, že súd sa nevyporiadal s tým, že žalobca si majetkovú ujmu za roky 2007,
2008, 2009 uplatnil podaním zo dňa 01. 06. 2010, teda v období, keď už mal žalobca preukázať
náležitosti a doklady žiadosti o majetkovú ujmu. Žalobca tak neurobil a jeho podanie neobsahovalo
základné náležitosti podania, ale len paušálnu sumu požadovanej ujmy. Po vyhodnotení vykonaných

dôkazov súd veľmi stručne odôvodnil výrok rozsudku. Súd citoval takmer všetky obmedzenia určené
rozhodnutím, avšak neuviedol, ktoré z nich spôsobili zníženie produkcie rastlinnej výroby, ani aký
vplyv na zníženie produkcie mali konkrétne vymenované opatrenia. Súd v rozhodnutí nevyhodnotil
znalecký posudok č. 8/2012, z ktorého vychádzal a podľa ktorého priznal žalobcovi majetkovú ujmu. V
odôvodnení vôbec nereagoval na zásadné písomné námietky uvedené na pojednávaní. Nevyhodnotil

ani odpovede na otázky, ktoré mal znalec v znaleckom posudku vyriešiť a dať na ne súdu odpoveď.
Bez zdôvodnenia priznal majetkovú ujmu v celej výške určenej znalcom, pričom nevysvetlil, z akého
dôvodu uznal majetkovú ujmu určenú znalcom na základe úplne iných obmedzení, než ktoré boli podľa
prezentovaného názoru súdu dôvodom na vznik majetkovej ujmy. Súd neodôvodnil, na základe čoho
stanovil dobu, od plynutia ktorej priznal žalobcovi úroky z omeškania. Žalovaný nesúhlasí so súdom

určenými lehotami pre začiatok počítania nároku na prípadné úroky z omeškania a nestotožňuje sa s
právnym názorom prvoinštančného súdu o začatí plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku na
majetkovú ujmu. Žalobca si uplatnil majetkovú ujmu za rok 2004 až 01. 04. 2008, preto je jeho nárok za
tentorokpremlčaný.Súdsatiežnevysporiadalsnámietkoužalovanéhoonedostatkuaktívnejlegitimácie
žalobcu. Súd pri vydávaní rozsudku dospel k skutkovým záverom bez toho, aby vykonal potrebné

dokazovanie, ktoré by preukazovalo správnosť jeho skutkových záverov. Odôvodnenie rozsudku malo
obsahovať vysvetlenie, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. O podanom odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 14. októbra

2014 č. k. 9Co/296/2013- 644 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej
časti zmenil tak, že žalobu zamietol, odôvodniac zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku tým, že žalobca v konaní nepreukázal také obmedzenia pri hospodárení s pôdou
v ochrannom pásme II. stupňa - vonkajšom, pre ktoré by mu vzniklo právo na majetkovú ujmu, keď na
všeobecné obmedzenia pri hospodárení na pôde v II. ochrannom pásme, vzťahujúce sa na všetkých,

ktorí vykonávajú činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných
pomerov, sa ustanovenie § 32 ods. 6 Zákona o vodách nevzťahuje.

4. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. októbra 2014 č. k. 9Co/296/2013- 644 podal
žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 4. mája

2017 sp. zn. 3Cdo/212/2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. októbra 2014 sp.
zn. 9Co/296/2013 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. NS SR vo svojom rozhodnutí ustálil, že
skutočnosť, že žalobca bol v dôsledku povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 35 Zákona o vodách
ako všeobecne záväznej právnej úpravy obmedzený pri výkone poľnohospodárskej činnosti, možno
nepochybne vyvodiť aj z toho, že žalobcom poľnohospodársky využívané a obhospodarované pozemky

boli nariadeniami vlády SR č. 249/2003 Z. z. a č. 617/2004 Z. z., ktorými sa ustanovujú citlivé oblasti
a zraniteľné oblasti, zaradené do zraniteľných oblastí. Nerešpektovaním povinností v tomto ustanovení
stanovených by sa žalobca vystavil zodpovednosti za priestupok, za ktorý je možné uložiť až zákaz
činnosti. Len skutočnosť, že štátny orgán si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 364/2004 Z.z. vydať všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa ochranných pásiem a opatrení na ochranu vôd (ustanoviť
podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd)
nemôže mať za následok zánik nároku na majetkovú ujmu za obmedzenia priamo vyplývajúce aj z iných

právnych úprav, ktoré majú všeobecne záväzný charakter. Dovolací súd preto považoval právny názor
odvolacieho súdu za nesprávny.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a
poprejednanívecidospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoječiastočnedôvodnéarozsudoksúduprvej
inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia sumy 120.740,48 eura, je potrebné
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k
zaplateniu úroku z omeškania z priznanej sumy je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6 % úrok z omeškania

zo sumy 82.411,23 eura od 30. 10. 2007 do zaplatenia, 7% úrok z omeškania zo sumy 19.939,54 eura
od 30. 10.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 18.389,71 eura od 19. 01. 2010 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
zamietol.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej ujmy spolu s úrokom

z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej
pre jednotlivé obdobia k prvému dňu omeškania s náhradou majetkovej ujmy od vzniku ujmy do jej
zaplatenia. Po výzve súdu na špecifikáciu petitu žalobca uviedol, že podanou žalobou sa domáha
zaplatenia majetkovej ujmy za hospodársky rok 2004 v sume 2.482.720,72,- Sk a to spolu s úrokom
z omeškania vo výške 6% ročne od 01. 07. 2005 do zaplatenia. Uviedol tiež, že predmetom žaloby sú

aj uplatňované ujmy za hospodárske roky 2005, 2006 a 2007 s tým, že špecifikácia ohľadom ujmy za
tieto roky bude predmetom ďalšieho upresnenia. Podaním zo dňa 13. 03. 2009 právny zástupca žalobcu
špecifikoval majetkovú ujmu aj za hospodársky rok 2005 a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáha od žalovaného zaplatenia majetkovej ujmy za hospodársky rok 2004 v sume 2.482.720,72,- Sk
spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 01. 07. 2005 do zaplatenia, ako aj majetkovej ujmy

za hospodársky rok 2005 v sume 97.380,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od
01. 07. 2006 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 20. apríla 2009 právny zástupca žalobcu uviedol, že od
žalovaného sa domáha zaplatenia sumy 179.791,95 eura s 6% úrokom z omeškania zo sumy 82.411,23
eura od 01. 07. 2005 do zaplatenia a so 7% úrokom z omeškania zo sumy 97.380,72 eura od 01. 07.
2006 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zmenu petitu uznesením pripustil. V písomnom podaní zo dňa

23. 12. 2009, doručenom súdu dňa 28. 12. 2009 právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje, aby bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu za rok 2004 v sume 2.482.720,72,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 01. 07. 2005 do zaplatenia, majetkovú ujmu
za rok 2005 v sume 97.380,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% od 01. 07. 2006 do
zaplatenia, ako aj majetkovú ujmu za rok 2006 v sume 51.603,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5% ročne od 01. 07. 2007 do zaplatenia. Podaním zo dňa 31. 05. 2010, doručenom súdu dňa 01.
06. 2010 právny zástupca žalobcu rozšíril návrh o majetkovú ujmu za roky 2007, 2008 a 2009 a podanou
žalobou sa domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej ujmy za rok 2004 v sume 2.482.720,72,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 01. 07. 2005 do zaplatenia, majetkovej ujmyza rok 2005 v sume 97.380,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% od 01. 07. 2006 do
zaplatenia, majetkovej ujmy za rok 2006 v sume 51.603,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 01. 07. 2007 do zaplatenia, majetkovej ujmy za rok 2007 v sume 51.603,86 eura spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 01. 07. 2008 do zaplatenia, majetkovej ujmy za rok
2008 v sume 51.603,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 07. 2009 do
zaplatenia a majetkovej ujmy za rok 2009 v sume 51.603,86 eura. Uznesením zo dňa 6. júla 2010 č. k.
12C/64/2008-232 súd prvej inštancie takto navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 258.802,90 eura s 6% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 107.864,23 eura, čo je majetková ujma za rok 2004 od 01. 07. 2005 do
zaplatenia, s 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.068,31 eura, čo je majetková ujma za rok
2005 od 01. 07. 2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.389,71 eura, čo
je majetková ujma za rok 2006 od 01. 07. 2007 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 33.126,33 eura, čo je majetková ujma za rok 2008 od 01. 07. 2009 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V dôsledku odvolania podaného

žalovaným bolo predmetom preskúmania odvolacím súdom rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku.

10. Žalobca si majetkovú ujmu za roky 2004 až 2009 uplatňoval z dôvodu obmedzení bežného
obhospodarovania na poľnohospodárskych pozemkoch za rozhodné obdobie z dôvodu, že na

pozemkoch v jeho užívaní sa nachádza vodné pásmo II. stupňa, určené rozhodnutím správneho orgánu,
s čím sú pre užívateľa týchto pozemkov spojené určité obmedzenia. Náhradu majetkovej ujmy si
uplatňoval podľa § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách. Vzhľadom k námietkam, uvádzaným
žalovaným bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako nájomca predmetných nehnuteľností, nachádzajúcich
sa vo vodnom pásme II. stupňa je aktívne legitimovaný na podanie žaloby (čo žalovaný v priebehu

konania, ako aj v odvolaní namietal), či uplatnený nárok žalobcu za rok 2004 v dôsledku vznesenej
námietky premlčania žalovaným nie je premlčaný, ako i následne posúdiť samotný žalobcom uplatnený
nárok na majetkovú ujmu za roky 2004 až 2009, a to tak čo do základu, ako aj čo do výšky.

11. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vlastník, správca alebo nájomca (ďalej

len „vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať
takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie
vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu
pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

12. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti
vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na
základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej
vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené
na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné

pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na
ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd
alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského

zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán
štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

14. Podľa§32ods.5citovanéhozákonarozhodnutímourčeníochrannýchpásiemvodárenskéhozdroja
sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú

alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj
technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti
spojené.

15. Podľa § 32 ods. 6 citovaného zákona za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, aleboten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník
alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu
možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o

jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudkupodľaosobitnéhopredpisu.PozemkyvochrannompásmeI.stupňamožnovoverejnomzáujme
vyvlastniť.

16. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval majetkovú ujmu za roky 2004 (od 01. 05. 2004) až 2009.

Aj keď zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách nadobudol účinnosť až dňa 01. 07. 2004, vzhľadom k tomu, že
žalobca si mohol majetkovú ujmu za rok 2004 uplatniť až v roku 2005, po zistení jeho hospodárskych
výsledkov, ako aj štatistických údajov v SR, odvolací súd mal za to, že aj majetkovú ujmu za obdobie
máj a jún 2004 je potrebné posudzovať podľa zák. č. 364/2004 Z. z.

17. Z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal

na skutočnosť, že ustanovenie § 30 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v ods. 2 stanovuje povinnosti
vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov pri ochrane
vôd,pričomzároveňstanovujelegislatívnuskratku-vlastník,správcaalebonájomca(ďalejlen„vlastník")
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ ďalej v
piatej časti tohto zákona, ktorá upravuje ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov hovorí

o vlastníkovi, má sa mať za to, že sa to vzťahuje aj na správcu alebo nájomcu poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov. Ak potom tento zákon ďalej v ustanovení § 32 ods. 6 uvádza, že
za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí
vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, odvolací súd
dospel k záveru, že toto ustanovenie sa vzťahuje v zmysle uvedenej legislatívnej skratky aj na správcu a

nájomcu, ako je to aj v prípade žalobcu, a teda, pokiaľ si žalobca ako nájomca predmetných pozemkov
v ochrannom pásme vodného zdroja uplatňuje náhradu podľa ustanovenia § 32 ods. 6 Vodného
zákona,jeaktívnelegitimovanýnapodanietakejtožaloby.Námietkužalovaného,spochybňujúcuaktívnu
legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby teda odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje i na to, že NS SR, rozhodujúc o dovolaní proti rozsudku sp. zn. 9Co/296/2013

okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o výklad § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. odvolacím súdom z
hľadiskapodmienokvznikunárokunamajetkovúujmu,dovolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žetoto
ustanovenie sa prioritne zaoberá náhradou majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov, pričom
nárok na majetkovú ujmu považuje za preukázaný iba vtedy, ak je preukázané, že vlastník (nájomca)
užívapozemkyvochrannýchpásmachvodárenskýchzdrojov.Tovšakneznamená(okremtohozastavu,

že štátny orgán ochranné pásma vôbec nevymedzil), že užívanie týchto pozemkov nemôže preukázať aj
inak (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 212/2015). Z uvedeného vyplýva, že aj NS SR legislatívnu skratku
použitú v ustanovení § 30 ods. 2 Zákona o vodách použil rovnakým spôsobom, ako odvolací súd, teda
za osobu oprávnenú v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Zákona o vodách považuje aj nájomcu. Z vyššie
uvedeného je potom potrebné vyvodiť taký záver, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaným

subjektom, tak ako správne ustálil i súd prvej inštancie.

18. Z hľadiska argumentácie žalovaného o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie majetkovej ujmy
za rok 2004, odvolací súd udáva, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná, keď má zhodne so
súdom prvej inštancie za to, že pre počiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih možnosti

uplatnenia tohto nároku voči žalovanému prvý krát, čo bolo až po tom, čo žalobca mohol disponovať
údajmi podstatnými pre výpočet majetkovej ujmy, a to jednak údajmi štatistického charakteru, účtovného
charakteru, ako i údajmi reálnych výnosov úrody za príslušný rok. Keďže tieto informácie, ako vyplýva zo
spisu, bolo možné získať ako komplexné vstupné dáta až v priebehu polovice roka 2005, nárok žalobcu
za rok 2004 uplatnený na súde žalobou zo dňa 01. 04. 2008 nebol premlčaný.

19. Z hľadiska základu uplatneného nároku žalobcu bolo v konaní sporným to, či obmedzenia
vyplývajúce pre vlastníka alebo nájomcu pozemkov v ochrannom pásme musia vychádzať z
individuálneho správneho aktu, teda rozhodnutia, ktorým bolo ochranné pásmo a obmedzenia v ňom
platiace určené, alebo či stačí, ak tieto obmedzenia vyplývajú zo zákona a či potom ide o obmedzenia

priamo stanovené pre užívateľov pozemkov v ochrannom pásme alebo o všeobecne stanovené
obmedzenia pre všetky subjekty, ktoré môžu stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných
pomerov ovplyvniť. Spornosť tejto otázky vyriešil v danej veci dovolací súd vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3Cdo/212/2015, z ktorého záverov vyplýva, že nárok na majetkovú ujmu je daný i za obmedzeniavyplývajúce z právnych úprav, ktoré majú všeobecne záväzný charakter. K uvedenému dovolací súd
dodal, že ústredný orgán štátnej správy nepostupoval v súlade s ustanovením § 32 Zákona o vodách a
nevydal všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by ustanovoval podrobnosti o určovaní ochranných

pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd, pričom len skutočnosť, že štátny orgán
si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 364/2004 Z. z. vydať všeobecnú právnu úpravu
týkajúcu sa ochranných pásiem a opatrení na ochranu vôd, nemôže mať za následok zánik nároku na
majetkovú ujmu za obmedzenia vyplývajúce aj z iných právnych úprav, ktoré majú všeobecne záväzný
charakter, majúc pritom za to, že žalobcu nesporne zákon č. 364/2004 Z. z. obmedzoval pri hospodárení

na poľnohospodárskej pôde nachádzajúcej sa v ochrannom pásme II. stupňa týkajúceho sa Vodného
zdroja Sokolníky. Dovolací súd tak konštatoval, že názor vyslovený odvolacím súdom v jeho skoršom
rozhodnutí (č. k. 9Co/296/203-644), v zmysle ktorého obmedzenia vyplývajúce pre užívanie pozemkov
v ochrannom pásme musia byť stanovené ako konkrétne obmedzenia pre užívateľov pozemkov v
ochrannom pásme (ktoré podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal), a nie ako všeobecné
obmedzenia, na ktoré sa ustanovenie § 32 ods. 6 Zákona o vodách nevzťahuje, nepovažoval za

správny. Vychádzajúc z uvedeného záväzného právneho názoru dovolacieho súdu v jeho rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo/212/2015 je potom nesporné, že zákon č. 364/2004 Z. z. žalobcu pri hospodárení na
poľnohospodárskejpôdenachádzajúcejsavochrannompásmeII.stupňatýkajúcehosaVodnéhozdroja
Sokolníky obmedzoval a čo do základu uplatneného nároku, z hľadiska obmedzení žalobcu pri výkone
poľnohospodárskej činnosti, je nárok žalobcu daný.

20. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobca si majetkovú ujmu za roky 2007, 2008,
2009 uplatnil podaním zo dňa 01. 06. 2010, teda už v období, keď mal žalobca preukázať náležitosti
a doklady žiadosti o majetkovú ujmu, pričom tak neurobil a jeho podanie neobsahovalo základné
náležitosti podania, ale len paušálnu sumu požadovanej ujmy, odvolací súd udáva, že túto argumentáciu

žalovaného je potrebné považovať za dôvodnú. Zákonom č. 134/2010, účinným od 01. 06. 2010 bol
novelizovaný zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý v ustanovení § 32 ods. 6 z hľadiska uplatnenej
žiadosti na náhradu majetkovej ujmy v poznámke odkazoval na § 1 nariadenia vlády SR č. 438/2005
Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania
pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady. Znenie Zákona o vodách, účinné od 01. 06. 2010, je potrebné

aplikovať na posúdenie náležitostí žiadosti žalobcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorú si za roky 2007,
2008, 2009 uplatnil v priebehu konania jeho podaním doručeným súdu dňa 31. 05. 2010 faxom a
doplneným písomne dňa 01. 06. 2010. Toto podanie žalobcu bolo žalovanému ako subjektu povinnému
v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 doručené dňa 15. 06. 2010 (a subjektu, ktorý je v zmysle
§ 32 ods. 6 zákona adresátom žiadosti), pričom z hľadiska aplikácie vykonávacieho právneho predpisu

upravujúceho náležitosti žiadosti je potrebné konštatovať len to, že tieto náležitosti žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v zmysle § 1 nariadenia vlády SR 438/2005 Z. z.
nespĺňalo. Z uvedeného dôvodu je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že žalobca si vo vzťahu k uplatnenej
náhrade majetkovej ujmy za roky 2007, 2008, 2009, tak ako namietal žalovaný, riadne u žalovaného
svoj nárok neuplatnil a kvalifikovanú žiadosť u povinnej osoby, ako podmienku uplatnenia nároku na

poskytnutie náhrady majetkovej ujmy na súde, žalovanému nepodal. Z tohto titulu je potom potrebné
konštatovať, že pre nesplnenie tejto podmienky žalobcovi nevzniklo právo na to, aby mu bola náhrada
majetkovej ujmy zo strany žalovaného za roky 2007, 2008 a 2009 poskytnutá.

21. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd dospel k záveru, že žalobca má právo na

náhradu majetkovej ujmy za ním uplatnené roky 2004, 2005, 2006 (ktoré žalovaný z hľadiska splnenia
podmienky podania žiadosti nenamietal), avšak nie v takej výške ako o nej nesprávne rozhodol súd
prvej inštancie (na ktorú skutočnosť už poukázal odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí), keď
napriek žalobcom uplatnenému nároku na náhradu majetkovej ujmy v dôsledku zníženej produkcie v
rastlinnej výrobe priznal žalobcovi i náhradu majetkovej ujmy za zvýšenie nákladov v rastlinnej výrobe,

ktorú si žalobca neuplatnil. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie posúdil výšku priznanej náhrady
majetkovej ujmy za rok 2004 i v tom smere, že namiesto žalobcom uplatnenej výšky náhrady 82.411,23
eura, tomuto súd, napriek viazanosti žalobným petitom, priznal náhradu majetkovej ujmy nad uplatnený
nárok, a to vo výške 107.864,23 eura. Keďže žalobca uviedol, že majetkovú ujmu si uplatňuje len za
zníženú produkciu v rastlinnej výrobe a neuplatňuje si ju aj z dôvodu zvýšených nákladov, súd tiež

pochybil, keď za rok 2005 priznal žalobcovi sumu 28.068,31 eura, pozostávajúcu zo sumy 8.128,77 eura
za zvýšené náklady a sumy 19.939,54 eura za zníženú produkciu, teda v časti priznanej majetkovej
ujmy za rok 2005 v sume 8.128,77 eura za zvýšené náklady rozhodol nad rámec uplatneného nároku
žalobcu. Potom nárok žalobcu bol dôvodný, čo do náhrady majetkovej ujmy za zníženú produkciu vrastlinnej výrobe, a to v roku 2004 vo výške 82.411,23 eura, v roku 2005 vo výške 19.939,54 eura a v
roku 2006 vo výške 18.389,71 eura, vychádzajúc z ustálenia výšky náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pre rastlinnú výrobu v dôsledku zníženia produkcie, znaleckým posudkom č. 8/2012

Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU v Nitre. Potom nárok žalobcu, čo do zaplatenia sumy
120.740,48eura(82.411,23eura+19.939,54eura+18.389,71eura)jepotrebnépovažovaťzadôvodný,
z ktorého dôvodu súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do
zaplatenia sumy 120.740,48 eura, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. V napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k zaplateniu úroku z omeškania z priznanej sumy
dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť
tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, mal za
to, že žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením po tom, ako si žalobca mohol právo na plnenie
uplatniť prvý krát (keď výšku náhrady za príslušný rok je možné určiť až koncom druhého štvrťroka
nasledujúceho kalendárneho roka), ale až v dôsledku neposkytnutia plnenia žalovaným ako povinnej

osoby na základe žiadosti žalobcu o plnenie v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Zákona o vodách.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že nárok na náhradu za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov podľa § 32 ods. 6 Zákona o vodách je osobitým prípadom
nároku na náhradu majetkovej ujmy, ktorému uplatneniu na súde predchádza jeho uplatnenie žiadosťou
u povinnej osoby (žalovaného), je potrebné konštatovať, že žalovaný sa dostal do omeškania až po

tom, čo žalobcovi dobrovoľne, na základe jeho žiadosti neplnil, čo bolo najskôr po doručení žiadosti
na plnenie, teda za roky 2004 a 2005 od 30. 10. 2007 (deň nasledujúci po uplatnení žiadosti na
plnenie žalobcom zo dňa 29. 10. 2007) a za rok 2006 od 19. 01. 2010 (deň nasledujúci po doručení
žiadosti na plnenie vo forme špecifikácie nároku na náhradu majetkovej ujmy za rok 2006 doručenej
žalovanémudňa18.01.2010),keďžalovanýformálneaobsahovénáležitostižiadostizaroky2004-2006

nespochybnil. Potom omeškanie žalovaného s plnením majetkovej ujmy za roky 2004 a 2005 nastalo
zhodne dňa 30. 10. 2007, s nárokom žalobcu na zákonný úrok z omeškania, zohľadňujúc petit žaloby, v
roku 2004 vo výške 6% (výška zákonného úroku bola 8,5%, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 6%) a v roku 2005 vo výške 7% (rovnako výška zákonného úroku 8,5% a žalobca si uplatnil
úrok z omeškania vo výške 7%). Omeškanie žalovaného s plnením majetkovej ujmy za rok 2006 nastalo,

tak ako už vyššie uviedol odvolací súd, 19. 01. 2010 a nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania,
zohľadňujúc petit podanej žaloby, vo výške 8,5% ročne (výška zákonného úroku bola 9% a žalobca si
uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5%).

23. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, keďže odvolací súd považoval nárok žalobcu, čo

do zaplatenia istiny, za dôvodný vo výške 120.740,48 eura a nárok na úrok z omeškania vo vyššie
špecifikovanom rozsahu, vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

24. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP

tak, že v konaní úspešnému žalovanému v rozsahu 37,48% priznal nárok na náhradu trov konania (§
262 ods. 1 CSP) vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 37,48%, vychádzajúc z pomeru úspech a neúspechu
oboch strán v konaní, keď úspech žalobcu v konaní predstavoval 31,26% (domáhal sa zaplatenia sumy
386.207,39 eura s prísl. a bol úspešný v rozsahu zaplatenia sumy 120.740,48 eura s prísl.) a neúspech
68,74%, čomu korešponduje úspech žalovaného v konaní v rozsahu 68,74% a po odpočítaní úspech

žalobcu v rozsahu 31,26%, celkový úspech žalovaného v konaní je 37,48%, v ktorom rozsahu mu súd
priznalnároknanáhradutrovkonania,pričomovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).