Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/338/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115222001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného U.. X. O., advokátkou poskytujúcou
právne služby prostredníctvom advokátskej kancelárie KC LEGAL, s. r. o., so sídlom Zámocká 10, 811
01 Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanému G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. XXXX/X,
XXX XX V. V., o zaplatenie 183,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 9C/438/2015-129 zo dňa 07.07.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 183,64

Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny 183,64 Eur od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,98%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
07.07.2017 (v poradí druhým) určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne
Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem

sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na
základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v
Cenníku.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovaná

v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ
pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre

výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok). V časti,
v ktorej sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 183,64 Eur s úrokomz omeškania 5,05 % ročne od 10.07.2015 do zaplatenia okresný súd žalobu zamietol (druhý výrok) a
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44 % (tretí výrok).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 30.10.2015 bolo uloženie
povinnostižalovanémuzaplatiťsumuXXX,XXEursúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy
XXX,XX Eur od 10.07.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenej ceny telekomunikačných služieb, kúpnej
ceny mobilného koncového dátového zariadenia a zmluvnej pokuty. Uznesením č. k. 9C/438/2015-51 zo
dňa 21.03.2016 okresný súd konanie v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške XX,XX Eur z dôvodu

späťvzatia žaloby zastavil.

1.2 Rozsudok okresného súdu z 12.10.2016 č. k. 9C/438/2015-88 (v poradí prvý) v časti uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX. Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 10.07.2015 (druhý výrok) nadobudol právoplatnosť dňom 05.11.2016. Výrok o určení
zmluvnej podmienky v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb za neprijateľnú

podmienku (prvý výrok), zamietajúci výrok (tretí výrok) a výrok o trovách konania (štvrtý výrok) boli
zrušené odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/5/2017-108 zo dňa 23.
februára 2017 s poukazom na to, že žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania
podľaprávnejúpravy§115aObčianskehosúdnehoporiadku(ďalejaj„O.s.p.“)účinnéhodo30.06.2016,
ale len v prípade, ak súd hodlá žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Odvolací súd v dôvodoch uznesenia

uviedol, že okresný súd správne podrobil súdnemu prieskumu zmluvné podmienky spotrebiteľskej
zmluvy, ale jeho záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 3. Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb bol predčasný. Krajský súd uviedol, že pre zodpovedanie otázky, či
bol Dodatok dojednaný individuálne a či bola žalovanému poskytnutá možnosť podrobne sa oboznámiť
s jeho obsahom, prípadne prečo tak neurobil, treba doplniť dokazovanie výsluchom osoby, ktorá za

žalobcu zmluvu uzatvorila a výsluchom žalovaného, aj keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa
niekoľko rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu.

1.3 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (v poradí druhého) uviedol, že sa mu nepodarilo zistiť
miesto súčasného pobytu žalovaného. Vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dojednanie o

zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ale zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne -
žalovaný svojou slobodnou voľbou rozhodol o tom, či uzavrie Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, ktorý sa týkal výberu typu mobilného telefónu a balíčka programov, od čoho sa odvíjala výška
zmluvnej pokuty. Mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez záväzku viazanosti, to znamená aj bez zmluvnej
pokuty. V prípade voľby zákazníka využívať službu po určitú dobu je ako zabezpečovací prostriedok

vždy dojednávaná zmluvná pokuta, ktorá sa odvíja od konkrétneho programu služieb. Žalovaný zakúpil
akciový mobilný telefón za X W. a zaviazal sa platiť z titulu kúpnej ceny X W. mesačne s DPH po
dobu viazanosti. Poukázala na judikatúru iných súdov ohľadom regresných zmluvných pokút. Vo vzťahu
k bodu 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uviedla, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu došlo odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, k čomu ho donútil žalovaný tým, že od začiatku

zmluvného vzťahu nezaplatil cenu za poskytnuté služby, a to ani jednu faktúru. Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty je podľa žalobcu primeraný, dôvodný, nespôsobujúci nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa.

1.4 Okresný súd konštatoval nespornosť vzniku spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Podmienkou platnosti dojednania zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle § 544 OZ je písomná forma. Po citácii ustanovenia
§ 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie článku 3. Dodatku (ďalej aj „Dodatok“) k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.10.2014 (ďalej tiež „Zmluva“), ktorý predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku. K dojednaniu zmluvnej pokuty došlo z dôvodu porušenia záväzku
viazanostivyplývajúcehozbodu3.Dodatku,ktorýznie:„Záväzokviazanosti:účastníksazaväzuje,žepo
dobušpecifikovanúvtabuľkeč.1ododňauzavretiatohtoDodatkuzotrvávzmluvnomvzťahuspodnikom
a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná
žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované

služby.“ Z toho okresný súd vyvodil, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne pri kumulatívnom
splnení dvoch podmienok, ktorými sú vykonanie úkonu vedúceho zo strany spotrebiteľa k ukončeniu
zmluvy a porušenie povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zo strany žalovaného
nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy (ak by aj k takému úkonu došlo, boloby to zrejme len využitie jeho práva napr. na odstúpenie od zmluvy, prípadne zmluvne dojednaného
práva vypovedať zmluvu). V judikatúre bolo zdôraznené, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len
pre prípad nesplnenia nejakej povinnosti; je neprípustné jej dojednanie pre prípad výkonu práva napr.

prípad, že zmluvná strana využije právo na odstúpenie od zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty
je podľa súdu prvej inštancie absolútne neplatné, lebo zmluvná pokuta neplní zabezpečovaciu funkciu.
Takto žalobcom formulované podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu nie je možné vykladať v
neprospech druhej strany, ktorá nemohla ich obsah ovplyvniť.

1.5 Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené
v § 53 ods. 4 OZ patrí pod písm. k) záväzok spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty je podľa okresného
súdu nejasné, neurčité. Odvodzované je od základu pre výpočet, obsiahnutého v cenníku programov
Happy, ktorý nebol podpísaný žalovaným, takže absentuje aj podmienka písomnej formy dojednania
zmluvnej pokuty.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s jeho § 255 ods. 2 a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech,
priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 44 %. Žalobca nemal úspech v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty v sume XXX,XX Eur, keďže v časti XXX,XX Eur súd žalobu zamietol a v

časti XX,XX. Eur bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby. Rozdiel medzi úspechom 72% žalobcu
a úspechom 28% žalovaného predstavuje procesný úspech žalobcu v rozsahu 44 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie
tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

2.1 Za správny nepovažoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie, že k porušeniu povinnosti na strane

žalovaného tak, ako bolo naformulované pre prípad zaplatenia zmluvnej pokuty na strane žalovaného,
nedošlo. Uviedol, že žalovaný sa ako účastník v ods. 3 Dodatku zo dňa 07.10.2014 zaviazal, že po
dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa jeho uzavretia zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby (záväzok viazanosti). Jeho porušením je podľa písm. c) nezaplatenie ceny za

poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo
na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti). Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté
služby splatné 10.11.2014, 09.12.2014 a 09.01.2015, na sms žalobcu o neuhradených faktúrach, na
upozornenie o prerušení služieb a možnosť vyúčtovania zmluvnej pokuty nereagoval. Jeho súčasný
pobyt sa nepodarilo zistiť ani okresnému súdu, ktorý má napriek takémuto správaniu žalovaného za to,

ženeporušilžiadnupovinnosť,preprípadktorejbymumalvzniknúťnároknazaplateniezmluvnejpokuty.
Keďže žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil ani do 45 dní po splatnosti faktúry (nezaplatil doteraz),
touto činnosťou resp. nečinnosťou vykonal úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy v zmysle § 44 ods. 10
písm.c)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov.Odstúpenie
od zmluvy však nebolo podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcu podľa ods. 3 písm. c)

Dodatku. Žalovaný nesplnil ani druhú časť kumulatívnej podmienky, ktorou bola povinnosť riadne a
včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zmluvné strany si právo odstúpiť od zmluvy nedojednali,
je upravené v § 44 ods. 7 - 9 a ods. 10 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalovaný mal právo odstúpiť od
zmluvy za splnenia zákonných dôvodov bez akejkoľvek sankcie. Podľa § 44 ods. 11 zákona č. 351/2011
Z. z. môže účastník vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu; v spornom prípade bola zmluva uzatvorená na určitú
dobu 24 mesiacov. Žalovaný mal možnosť zmluvu vypovedať bez vyúčtovania zmluvnej pokuty, ak by
výpovedná lehota uplynula po dojednanej dobe viazanosti. Odvolateľ preto nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý považoval dojednanie zmluvnej pokuty za neprípustné pre prípad výkonu práva,
a tak za absolútne neplatné.

2.2 Odvolateľ tiež poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku nepriamo odkazuje na
nemožnosť žalovaného ovplyvniť obsah zmluvných podmienok resp. zmluvnej pokuty. Zopakoval svoje
tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie o uzatváraní Dodatku, od ktorého odvíja nárok nazmluvnú pokutu, na základe slobodnej voľby spotrebiteľa, pričom podmienky poskytovania programu
služieb a prípadnej kúpy mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu sú verejne dostupné v
ktorejkoľvek predajni žalobcu v písomnej forme aj v elektronickej forme prostredníctvom jeho webovej

stránky. Spotrebiteľ teda vždy uzatvára Dodatok k zmluve na základe vopred dostupných informácií.
Zmluvná pokuta sa ako štandardný prostriedok zabezpečenia zmluvných záväzkov dojednáva iba
vtedy, keď zákazník prejaví záujem o ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti. Zmluvná pokuta sa ako
paušalizovaná náhrada škody dojednáva vzhľadom na to, že žalobca má pri uzatváraní zmluvy výrazne
obmedzenú možnosť odmietnuť poskytnutie elektronických komunikačných služieb (§ 43 ods. 1 písm.

c/ zák. č. 351/2011 Z. z.). O uzatvorení Dodatku, a tým priamo o tom, či bude dojednaná zmluvná
pokuta, rozhoduje spotrebiteľ svojou slobodnou vôľou. O výške zmluvnej pokuty rozhoduje výberom
programu služieb, príp. typu mobilného telefónu. Bolo by v rozpore so zákonom, ak by žalobca ako
verejnýposkytovateľslužiebdodávalsvojimzákazníkomrovnakéslužbyzarôznychpodmienok,nakoľko
má povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania (§ 43 ods. 2 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z.).

2.3 Zdôraznil, že používaním štandardnej typovej zmluvy sa zabezpečuje dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k všetkým zákazníkom žalobcu, aj efektívnosť a plynulosť
poskytovania jeho služieb. Formulárová zmluva nebráni individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky,
pokiaľ mal zákazník možnosť výberu. Poukázal na komentované znenie Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého individuálnemu dojednaniu nebráni, ak spotrebiteľovi bola predložená formulárová

zmluva a posudzovaná podmienka v nej bola vyjadrená, ak spotrebiteľ v zmluve výslovne vyjadril,
že s touto podmienkou výslovne súhlasí (napr. aby vyjadril súhlas s prejednaním veci na konkrétnom
rozhodcovskomsúdealebožiada,abyvecbolaprejednanánavšeobecnomsúde,pričomsanavýslovne
položenúotázkuvyjadril).Poukázalnaprávnynázorodvolaciehosúduvyslovenývzrušujúcomuznesení
sp. zn. 12Co/5/2017 z 23.02.2017, podľa ktorého zodpovedanie otázky individuálneho dojednania

dodatku vyžaduje dokazovanie výsluchom žalovaného.

2.4 S poukazom na § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka žalobca poukázal na povinnosť okresného
súdu prihliadať na širšie súvislosti než len samotný text zmluvnej podmienky, napr. na to, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy odovzdal žalovanému nový mobilný telefón za symbolickú kúpnu cenu X,- W. a

poskytol mu neobmedzený mobilný internet, hoci súčasťou programu služieb, ktorý si žalovaný objednal,
bol internet obmedzený, všetko pod podmienkou odoberania a riadneho a včasného platenia za služby
žalobcu po dobu XX mesiacov. V prípade neplnenia záväzku žalovaným si žalobca dojednal nárok na
zaplatenie degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá plní funkciu zabezpečenia paušalizovanej náhrady škody
sprihliadnutímnapreukázateľnevloženémajetkovéhodnoty,ktoréžalovanýprevzalaužíval.Z§53ods.

4 písm. s) OZ vyplýva, že je prípustné požadovať od spotrebiteľa, aby poskytol zabezpečenie splnenia
svojho spotrebiteľského záväzku v hodnote primeranej hodnote záväzku v čase uzatvorenia dohody o
jeho zabezpečení. Hodnota záväzku v čase uzatvorenia Zmluvy a Dodatku bola 819,70 Eur bez DPH,
zmluvná pokuta bola dojednaná o základe vo výške XXX,- Eur, teda primerane.

2.5 Základ pre výpočet zmluvnej pokuty podľa odvolateľa nie je obsiahnutý v cenníku programov B.,
ale priamo v Dodatku podpísanom zmluvnými stranami, čím je naplnená písomná forma dojednania
zmluvnej pokuty. Dodatok obsahuje aj výpočet zmluvnej pokuty. Vzorec pre jej výpočet nie je súčasťou
cenníka programov, ako uvádza okresný súd vo svojom odôvodnení. Odvolateľ považuje dojednanie o
výške zmluvnej pokuty za jasné a určité. Aktuálna rozhodovacia prax viacerých súdov zhodne udáva,

že uvedený typ zmluvnej pokuty je v súlade so zákonom (napr. rozsudok Okresného súdu Košice
I sp. zn. 24C/468/2015 zo dňa 28.02.2017). Žalobca na rozdiel od minulosti upravil výšku zmluvnej
pokuty degresívnym spôsobom, čo znamená, že jej základ vyjadrený v Dodatku sa znižuje o čiastku
zodpovedajúcu počtu dní uplynulých z doby viazanosti.

2.6 V ďalšej časti odvolania sa odvolateľ vyjadril k ochrane „poctivého spotrebiteľa“ s poukazom na
odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR U. Z. vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012 alebo rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013 z 11.03.2014.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C. s. p.).

4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania

žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C. s. p. z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací

súd dopĺňa nasledovné.

6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e) C. s. p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení
(§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika si plní záväzok vyplývajúci
z čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú mieru ochrany jeho práv
tým, že súdy majú právomoc zhodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky ex officio, čo predstavuje
výnimku z dispozičnej zásady aj zo zásady ne ultra petitum. Prejednávaný spor je individuálnym
spotrebiteľským sporom, v ktorom vzhľadom na § 137 C. s. p. žaloba iba o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky neprichádza do úvahy. Ak súd v individuálnom spotrebiteľskom spore posúdi
niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, je povinný uviesť jej znenie vo
výroku rozsudku, ktorý je záväzný iba inter partes, nie pre každého (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1037).

9. Neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1 vety prvej OZ zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa,
jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako

neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané
podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti jej uzatvorenia.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä Dodatkom k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX aj so Zmluvou samotnou dospel k záveru, že zmluvná podmienka

v bode 3 Dodatku neobsahuje také ustanovenia, ktoré by v prejednávanom spore spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (žalobcu a žalovaného) v neprospech
žalovaného spotrebiteľa. Okresný súd správne konštatoval, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná
len pre prípad nesplnenia povinnosti, nie pre prípad výkonu práva. Český Ústavný súd (v náleze sp.
zn. IV. ÚS 276/99 zo dňa 11.10.1999) aj český Najvyšší súd sa vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn.

23Cdo 2575/2010 alebo 33Odo 771/2001) zaoberali povinnosťou platenia zmluvnej pokuty v prípadoch
zániku záväzku odstúpením od zmluvy, ktoré je výkonom práva. V prejednávanom spore právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa záveru okresného súdu, vyžaduje vykonanie úkonu vedúceho
zo strany spotrebiteľa k ukončeniu zmluvy a porušenie povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, ktoré musia byť splnené súčasne. Z prvej vety bodu 3 Dodatku (uvedeného vo výroku

rozsudku okresného súdu) vyplýva dojednanie o zabezpečení záväzku zmluvnou pokutou pre porušenie
záväzku viazanosti. Tento je definovaný, ako uviedol odvolateľ aj v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako záväzok spotrebiteľa zotrvať po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 (XX mesiacov, pozn. odvolacieho
súdu) odo dňa jeho uzavretia v zmluvnom vzťahu so žalobcom, teda nevykonať žiadny úkon, ktorý byviedol k ukončeniu zmluvy a záväzok riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Okresný súd
sa zaoberal prípadom porušenia záväzku viazanosti definovaným v písm. c) Dodatku ako nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe čoho vznikne právo na

odstúpenie od zmluvy podniku (žalobcovi). Právo odstúpiť od zmluvy je žalobcovi v takejto podobe dané
ustanovením § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa
ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa odvolacieho
súdu nie je dojednaním zmluvnej pokuty pre prípad výkonu práva (práva odstúpiť od uzavretej zmluvy)

spotrebiteľa, ale pre prípad porušenia jeho povinnosti (zaplatiť cenu za poskytnuté služby do 45 dní
po splatnosti). Skutočnosť, že žalovaný cenu poskytnutých (a používaných) služieb nezaplatil ani raz,
nebola sporná. Z týchto okolností nemožno inter partes vyvodiť neprijateľnosť zmluvného dojednania
bodu 3 Dodatku.

11. Odvolací súd tiež zistil, že základ pre výpočet zmluvnej pokuty je obsiahnutý priamo v Dodatku

podpísanom zmluvnými stranami, nie v cenníku programov B., ako uvádza súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku. Výška zmluvnej pokuty je určená degresívnym spôsobom, teda zohľadňuje dobu,
počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo Zmluvy plní riadne a včas. Ani z tohto dôvodu nemožno
dojednanie o zmluvnej pokute v tomto spore považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

12. Dôkazné bremeno za účelom preukázania individuálneho dojednania zmluvných ustanovení v
zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nesie dodávateľ. V prípade dojednania zmluvnej pokuty
v Dodatku v prejednávanom, individuálnom spore podľa odvolacieho súdu netreba vychádzať len z
jeho formulárového charakteru, ale aj z okolností uzatvárania zmluvy, ktoré sa vypočutím žalovaného
z dôvodu neznámeho miesta jeho pobytu nepodarilo zistiť. Aj keď je potrebné stotožniť sa s tým, že

Dodatok je skutočne formulárovou predtlačou, do ktorej boli vpísané osobné údaje žalovaného a detaily
týkajúce sa predmetu zmluvného vzťahu strán sporu, opomenúť nemožno, že ich doplneniu muselo
predchádzať rokovanie strán sporu a rozhodnutie žalovaného uzatvoriť tento typ zmluvy, ako tvrdil
žalobca; jeho tvrdenie sporné nebolo.

13.PredmetomkonaniazostalozaplateniezmluvnejpokutyvovýškeXXX,XXEursúrokomzomeškania
5,05 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Odvolací súd žalobe v tejto časti vyhovel vychádzajúc z
toho,ževýškažalovanejzmluvnejpokutyspornánebola.Nakoľkoježalovanývomeškanísplnenímjeho
záväzku od XX.XX.XXXX (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bola zmluvná
pokutafakturovaná),odvolacísúdmuspoukazomna§517ods.1vetaprvá,ods.2a§563Občianskeho

zákonníka uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nar. č. 87/1995
Z. z..

14. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd o náhrade trov celého konania.

Jeho predmetom bolo zaplatenie sumy XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Konanie bolo v časti sumy XX,XX Eur zastavené
zavinením žalobcu, ktorý bol úspešný v časti o zaplatenie XXX,XX Eur (XXX,XX + XXX,XX) spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od XX.XX.XXXX. Jeho úspech je potom 90,49 %, neúspech
9,51% a ich pomer je 80,98 % v prospech žalobcu. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 80,98 %. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).