Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211116
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717211116.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: V.. Z. M.Ň., N..

XX.XX.XXXX, A. K. N. C. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokátom so
sídlom Martin, Holubyho ul. č. 51, IČO: 42 058 945, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava, , v konaní o zaplatenie
2.614,48 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 614,48 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 53%. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 19.9.2017 žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú
sumu. Vo svojej písomnej žalobe uviedol, že dňa 24.2.2016 vydal vyšetrovateľ PZ uznesenie o vznesení
obvinenia pod sp.zn. ČVS: PPZ-321/NKA-PZ-ST-2015, ktorým obvinil žalobcu s pokračovacieho zločinu
poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods.1, 4 Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa
§ 21 ods.1 písm.d/ Tr.zákona v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 Tr.zákona. Dňa 26.2.2016

mu bolo uvedené uznesenie doručené a dňa 29.2.2016 podal proti nemu sťažnosť a to v zastúpení
obhajcom,ktoréhosizvolil.Zpodanejsťažnostialeajzinformáciízískanýchpočasvýsluchužalobcudňa
8.3.2016 a počas výsluchu obvineného P. R. dňa 16.3.2016 bolo zrejmé, že vyšetrovateľ PZ ho obvinil
ako nevinného človeka. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 21.3.2016 v tejto veci bolo rozhodnuté tak,
že vyšetrovateľ vyhovel sťažnosti žalobcu a v časti vznesenia obvinenia zrušil sťažnosťou napadnuté
uznesenie o vznesení obvinenia. Za obhajobu zaplatil žalobca svojmu obhajcovi odmenu 614,68
eura, išlo o nevyhnutné úkony obhajoby, ktorých výška odmeny je určená všeobecne záväzným

právnym predpisom a to Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z.. Listinné doklady,
preukazujúce tvrdenia žalobcu boli pripojené k žalobe, nakoľko však v uznesenie o vznesení obvinenia
bolo veľmi rozsiahle, pretože sa týkalo viacerých osôb, žalobca pripojil iba tú časť, ktorá sa týkala jeho
osoby. Žalobca mal za preukázané naplnenie podmienok v zmysle ustanovení Zák.č.514/2003 Z.z..
Uznesením o vznesení obvinenia bolo umožnené jeho trestné stíhanie. Nakoľko bol presvedčený, že
šlo o stíhanie nevinnej osoby, podal sťažnosť a toto rozhodnutie bolo zrušené na podklade podanej
sťažnosti. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 24.2.2016 podľa neho malo charakter nezákonného

rozhodnutia. Trovy, ktoré zaplatil advokátovi za obhajobu pokladal za skutočnú škodu v zmysle § 17
ods.1 Zák.č.514/2003 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že nezákonným rozhodnutím bol zaradený do spoločnosti
ľudí, ktorí poškodzovali poskytovateľov poistných produktov poisťovne mu vypovedali poistnú zmluvu,
ktorú mal uzavretú napriek tomu, že si z poistnej zmluvy plnil všetko riadne a včas. V praktickom živote toznamená, že nemá kryté napríklad životné poistenie pre prípad negatívnej poistnej udalosti v súvislosti
s hypotekárnym úverom. Tvrdil, že v prípade, ak u neho nastane strata zamestnania alebo úmrtie, jeho
maloleté deti s najväčšou pravdepodobnosťou prídu o bývanie. Preto bol toho názoru, že je namieste

aplikácia ustanovenia § 17 ods.2 uvedeného zákona. Žalobca si uplatnil výšku nemajetkovej ujmy. Bol
presvedčený, že výška tejto ujmy, spôsobená jeho osobe nezákonným stíhaním je ďaleko vyššia. Voči
Slovenskej republike v predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody uplatnil nemajetkovú ujmu
len vo výške 2000 euro. Nemajetkovú ujmu v rádovo vyššej sume mu spôsobila obvinená osoba, ktorá
svojou nepravdivou výpoveďou zaviedla do určitej miery aj vyšetrovateľov PZ. Dňa 30.1.2017 sa obrátil

na Ministerstvo vnútra SR, ako orgán konajúci v mene štátu, s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody. Dňa 7.8.2017 mu bola doručená odpoveď. Podľa názoru žalovaného neboli splnené
základné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento
názor zastáva žalovaný aj napriek už pomerne ustáleným záverom súdnej praxe a odmietol plniť svoje
zákonné povinnosti.

2. Žalovaný bol vyzvaný uznesením zo dňa 25.9.2017, aby sa vyjadril k podanej žalobe. Podaním zo
dňa 12.10.2017 žalovaný uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Svoj návrh odôvodnil
tým, že zo strany žalobcu došlo k označeniu uznesenia o vznesení obvinenia Národnej protizločineckej
jednotky - Expozitúra Stred Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru ČVS: PPZ-321-
NKA-PZ-ST-2015 zo dňa 24.2.2016, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin

poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods.1, 4 Tr.zákona, spáchaného formou pomoci v štádiu pokusu
za nezákonné rozhodnutie. S poukazom na ustanovenie § 3, § 6 ods.1 Zák.č.514/2003 Z.z. žalovaný
uviedol, že predpokladmi zodpovednosti za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnejmocivdanomprípadejenezákonnérozhodnutie,škodaapríčinnásúvislosťmedzinezákonným
rozhodnutím a škodou. K prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu žalovaný uviedol, že uvedeným

uznesením bolo vznesené obvinenie žalobcovi. Podľa § 206 ods.1 Tr.poriadku ak je na podklade
trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia.
Na tento postup sa nevyžaduje istota, ale len odôvodnený záver, pričom dôkazy, zadovážené v tomto
štádiu konania voči žalobcovi bolo možné považovať za dostatočné na vznesenie obvinenia. Samotné

vznesenie obvinenia neznamená vyslovenie viny, ide len o úkon trestného konania, ktorý je policajt
povinný vydať ak je odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Za účelom preukázania
uvedeného prebieha proces vyšetrovania, kde sa zaobstarávajú dôkazy, svedčiace v prospech alebo
v neprospech obvineného. Vyšetrovateľ rozhodol o vznesení obvinenia len na základe dôkazov,
zabezpečených v trestnom konaní. Žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť dňa

29.2.2016. Podľa § 190 ods.1 Tr.poriadku orgán proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje môže je sám
vyhovieť ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. V žalovanej
trestnej veci bolo uznesením zo dňa 21.3.2016 podľa § 190 ods.1 Tr.poriadku vyhovené sťažnosti
žalobcu a uznesenie o vznesení obvinenia, voči ktorému predmetná sťažnosť smerovala bolo v časti
vznesenia obvinenia žalobcovi zrušené.

Právo na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle Zák.č.514/2003 Z.z. sa zakladá
na podmienke, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného
orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú
nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Uznesenie o vznesení obvinenia nebolo
príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia

vyšetrovateľovi neboli známe všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené aj výsluchom žalobcu,
výpoveďou obvineného P. R. dňa 16.3.2016 a obvineného V.. W. B. zo dňa 26.2.2016.
Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie, smerujúce
k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení
obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by

nelogické predpokladať, že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný. Pri
vznesení obvinenia konkrétnej osobe, vyšetrovateľ vychádzal z úrovne poznatkov, ktoré mal k dispozícií
v danom čase. Na základe uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že uznesenie o vznesení
obvinenia voči žalobcovi nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie podľa § 6 Zák.č.514/2003
Z.z., čím nie je naplnená prvá podmienka zodpovednosti štátu za škodu, t.j. existencia nezákonného

rozhodnutia.

3. V súvislosti s druhým a tretím predpokladom zodpovednosti štátu za škodu, teda žalobcom tvrdenej
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti k žalobcom tvrdenému nezákonnémurozhodnutiužalovanýuviedol,žeZákonč.514/2003Z.z.bližšienedefinujepojemškody,aanineupravuje
rozsah jej náhrady, preto je potrebné aplikovať v danej veci príslušné ustanovenie všeobecnej úpravy
§ 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pokiaľ išlo o nemajetkovú
ujmu, žalovaný uviedol, že túto v peniazoch je možné priznať iba v tom prípade, že došlo do značnej
miery k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v spoločnosti v súvislosti s neoprávneným
zásahom (nezákonným rozhodnutím). Žalovaný mal za to, že táto skutočnosť žalobcom preukázaná

vôbec nebola. Žalobca pripojil na podporu svojich tvrdení listinný dôkaz a to písomnosť spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., označenú ako výpoveď poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa
21.3.2016. Z uvedenej listiny nie je možné zistiť dôvod výpovede, čím nie je možné preukázať príčinnú
súvislosť vypovedania žalobcovej poistnej zmluvy zo strany poisťovateľa so vznesením obvinenia voči
žalobcovi. Žalovaný uviedol, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo toto spočíva
nie len v povinnosti tvrdenia ale aj v povinnosti preukázania tvrdených skutočností.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcu žalovaného, listinnými dokladmi -
uznesením sp.zn. ČVS: PPZ-321/NKA-PZ-ST-2015 zo dňa 24.2.2016, sťažnosťou proti uzneseniu o
vznesení obvinenia zo dňa 29.2.2016, uznesením v rovnakej veci zo dňa 21.3.2016, vyúčtovaním trov
obhajoby zo dňa 31.3.2016, bankovým prevodom trov obhajoby vo výške 614,68 eura, výpoveďou

poistnej zmluvy s oznámením o zániku poistnej zmluvy, predbežným prerokovaním nároku na náhradu
škody zo dňa 30.1.2017, odpoveďou na žiadosť zo dňa 24.7.2017, výpoveďou V.. B. zo dňa 25.2.2016
a 26.2.2016 v prípravnom konaní, zápismi z operačnej knihy, výpoveďou žalobcu v prípravnom konaní
zo dňa 8.3.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. V konaní bolo nesporné, že vyšetrovateľ PZ dňa 24.2.2016 vydal uznesenie o vznesení obvinenia pod
sp.zn. ČVS: PPZ-321/NKA-PZ-ST-2015, ktorým obvinil žalobcu z pokračujúceho zločinu poisťovacieho
podvodu podľa § 223 ods.1,4 Tr.zákona, spáchaného formou pomoci v štádiu pokusu. Proti tomuto
uzneseniu žalobca podal sťažnosť a následne uznesením zo dňa 21.3.2016 vyšetrovateľ vyhovel
sťažnosti a zrušil uznesenie obvinenia voči žalobcovi. Žalobca si v prípravnom konaní zvolil obhajcu,

ktorému zaplatil odmenu vo výške 614,68 eura za úkony obhajoby. Žalobca sa obrátil na Ministerstvo
vnútra SR s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody dňa 30.1.2017 a v súlade so
Zák.č.514/2003 Z.z. žiadal priznať škodu, spočívajúcu v úhrade trov obhajoby v prípravnom konaní
a ďalej žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 2000 euro s poukazom na to, že poisťovňa mu
vypovedala poistnú zmluvu napriek k tomu, že si plnil vo vzťahu k nej záväzky riadne a včas. K

vypovedaniu poistnej zmluvy podľa neho došlo v súvislosti s trestným stíhaním.

6. Žalobca poukázal na to, že bol vypočutý vyšetrovateľom až dňa 8.3.2016 ako obvinený, vzneseniu
obvinenia nepredchádzalo vypočutie žalobcu ako svedka, kedy mohol vyšetrovateľ zistiť rozhodné
skutočnosti pre vznesenie obvinenia. Až následne boli vypočutí v prípravnom konaní V.. B., P. R., kedy

vyšetrovateľ dospel k záveru, že nie je dôvodné, aby žalobca bol stíhaný a uznesenie o vznesení
obvinenia zrušil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd objasnenú tú skutočnosť, že žalobca pracoval v
spoločnosti P. B..T..Y.. V. ako anesteziológ. V tejto spoločnosti tak isto pracoval V.. W. B., ktorý bol
konateľ a lekár danej spoločnosti. V.. W. B. bol trestne stíhaný, kedy bol obvinený z pokračujúceho

zločinu poisťovacieho podvodu. Súdu boli predložené dve zápisnice z výsluchu obvineného V.. B. a to
zo dňa 25.2.2016 a 26.2.2016. Žalobca a predovšetkým jeho právny zástupca na pojednávaní poukázali
na rozpornosť výpovedí V.. B. pred vyšetrovateľom, kedy pri výsluchu dňa 25.2.2016 tento obvinený
sa vo vzťahu k žalobcovi mal vyjadriť pravdivo a teda potvrdiť, že anesteziológ vykonával reálne to, čo
bolo potrebné v súvislosti so zákrokmi, teda nešlo o fiktívne úkony a nepravdivé záznamy. Vo výpovedi

obvineného V.. B. zo dňa 26.2.2016 však boli vo vzťahu k žalobcovi už uvedené aj iné skutočnosti a
to také, že žalobca mal vykonávať záznamy ako keby reálne prebehla operácia v celkovej anestézii,
urobiť tak mal na základe žiadosti obvineného a nezaujímať sa prečo je to tak. Teda podľa V.. B. žalobca
mal urobiť záznamy zákrokov, ktoré boli fiktívne. S týmto sa nestotožnil žalobca. Poukázal na operačný
program a anesteziologické záznamy. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 8.3.2016 popísal

postup jeho úkonov ako anesteziológa s tým, že pacient prichádzal s predoperačnými vyšetreniami,
ktoré vyhodnotil, následne pacienta uspal, nestotožňoval si pacienta iným spôsobom len na základe
lekárskych vyšetrení a karty poistenca. Po vykonaní anesteziologických úkonov a operačného zákroku
pacienta prebudil a dal do starostlivosti sestričky. Úkony, ktoré vykonal dokladal aj na polícií operačnouknihou, záznamami z tejto knihy, argumentoval, pokiaľ išlo o skutočné anesteziologické predoperačné
vyšetrenia.

7. Po výsluchu žalobcu vyšetrovateľom PZ 8.3.2016 a následných výsluchoch okrem iného aj P. R. dňa
16.3.2016, vyšetrovateľ dňa 21.3.2016 zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia
žalobcu.

8. Žalovaný, u ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to v rámci

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, jeho návrhu nevyhovel s tvrdením, že neboli
naplnené zákonom stanovené predpoklady pre náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.

9. Podľa ustanovenia § 3 Zák.č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti zákona pri výkone
verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
d/ nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 6 ods.1 Zák.č.514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

11. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonný rozhodnutím orgánu verenej moci sú

nezákonné rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

12. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že každú vec treba posúdiť osobitne, zohľadniť všetky
podstatné skutočnosti. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi vyšetrovateľovi
neboli známe všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené až výsluchom žalobcu, resp. výpoveďou

obvineného P. R. zo dňa 16.3.2016 a obvineného V.. W. B.. Na postup vyšetrovateľa sa nevyžaduje
istota, ale len odôvodnený záver, pričom dôkazy, zadovážené v tomto štádiu voči žalobcovi bolo možné
považovať za dostatočné na vznesenie obvinenia. Samotné vznesenie obvinenia nezakladá vyslovenie
viny, ide len o úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný vykonať ak je odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba.

13. Žalobca uznesenie o vznesení obvinenia napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za
nezákonné lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Podľa názoru súdu zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia za situácie, ako bola prejednávaná v spore, bolo možné posúdiť ako
zrušenie uznesenia, ktoré nebolo zákonné a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní zločinu

vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Z uvedeného potom vyplýva záver, že pri
splnení ďalších zákonných predpokladov, stanovených citovanými ustanoveniami Zák.č.514/2003 Z.z.
mal žalobca zásadne právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená v súvislosti s uznesením o
vznesení obvinenia.

14. Podľa § 17 ods.1,2,3 Zákona č.514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
zákon neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím bolo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa majetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

15. Podľa § 17 ods.1,2,3 Zák.č.514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrada
škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie.16. Súd teda žalobcovi vyhovel pokiaľ mu priznal náhradu škody, spočívajúcu vo výške trov obhajoby v
prípravnom konaní. Žalobca súdu preukázal výšku trov, ktoré zaplatil advokátovi v prípravnom konaní
za úkony, ktoré boli presne špecifikované a doložil aj doklad o úhrade týchto trov. Žalovaný nespochybnil

rozsah a výšku uplatnených trov obhajoby žalobcu, preto súd v tomto smere vyhovel žalobe bez ďalšieho
dokazovania výšky trov obhajoby. Súd teda dospel k záveru, že bola založená zodpovednosť štátu v
súlade so Zák.č.514/2003 Z.z., priznal žalobcovi uplatnenú náhradu škody, čo sa týka trov obhajoby
prípravného konania. Tu súd poukazuje, že ústavno-právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody
v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené/zrušené, treba hľadať nie len v ustanovení článku 46

ods.3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods.1 tohto základného zákona,
teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálne
právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do
základných práv jednotlivca. Nemožno prehliadať, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácií. Na druhej strane je povinnosťou
orgánov, činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť a na druhej strane sa štát

nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci
do základných práv. V takejto situácií nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Keďže v prejednávanej
veci orgány činné v trestnom konaní sami dospeli k tomu, že nie sú naplnené predpoklady trestného
stíhania žalovaného a zrušili uznesenie o vznesení obvinenia, je nesporne daná zodpovednosť štátu

tak, ako to v tomto rozsudku bolo uvedené.

17. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2000 euro. Tento nárok však podľa
názoru súdu nedostatočne preukázal, a preto nebolo možné o jeho nároku rozhodnúť aj keď v prípade,
že by sa vysporiadal žalobca s dôkazným bremenom tvrdenia a navrhovania a preukazovania tvrdenia a

teda navrhol by dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, tento nárok by mu bol súdom priznaný. Žalobca
žiadal priznať nemajetkovú ujmu s odôvodnením, že bol nezákonne zaradený do spoločnosti ľudí, ktorí
poškodzovali poskytovateľov poistných produktov a poisťovňa mu vypovedala poistnú zmluvu, ktorú mal
uzavretú. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca výpoveď poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX,
kedy mu spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. dňa 21.3.2016 oznámila, že v súlade s

ustanovením § 800 ods.1,3 Občianskeho zákonníka mu vypovedá poistnú zmluvu, ktorá bola uzavretá
11.9.2012. Z tejto listiny nebolo možné zistiť žalobcom tvrdené skutočnosti, že k výpovedi poistnej
zmluvy došlo práve preto, že bolo vo vzťahu k žalobcovi vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin
poisťovacieho podvodu. Žalobca tvrdil, že túto informáciu získal od známej osoby, avšak iným spôsobom
ako tvrdením žalobcu nebolo toto preukazované. Zo strany žalobcu neboli predložené ani návrhy na

vykonanie dokazovania, ktorými by preukázal žalobca tvrdenie, že pokiaľ si hľadal zamestnanie po
ukončení pracovného pomeru v spoločnosti P. B..T..Y.., že by sa ho budúci zamestnávatelia pýtali na
poisťovacie podvody, resp. trestné stíhanie. Toto tak isto zostalo len v rovine tvrdenia bez preukázania
listinnými dôkazmi, resp. návrhom výsluchu svedkov na dané skutočnosti. Z dôvodu, že žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobcovi nemajetkovú ujmu nepriznal.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca podal
žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 2614,48 eura. Žalobcovi bol priznaný jeho
nárok vo výške 614,48 eura a vo výške 2000 euro bol zamietnutý. Pomer úspechu a neúspechu bol vo

veci nasledovný: žalobca bol úspešný v percentuálnom vyjadrení 23,5% a neúspešný 76,5%. Pomer
úspechu a neúspechu pre žalobcu predstavoval neúspech vo výške 53 % a v takejto výške bol úspešný
žalovaný. Na základe uvedeného súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 53% účelne
vynaložených nákladov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.