Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220273
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217220273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: O. H., nar. XX.X.XXXX,
bydlisko G. XX, P., o zaplatenie 1 903,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Komárne zo dňa 19. marca 2018 pod č.k. 8Csp 271/2017-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovisumu1903,89eura,
dlžné úroky z istiny vo výške 178,13 eura, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 903,89eura
od 5.10.2017 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 150 eur splatných vždy

do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
vo výške 29,27%.V dôvodoch písomného rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého
zistil, že dňa 31.3.2014 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu - dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX. Na
jej základe žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2000 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať
v 80-tich mesačných splátkach po 54 eur v období od 10.4.2014 do 10.3.2019. Úroková sadzba

bola v zmluve dojednaná vo výške 20,90 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške
23,03 % pri priemernej RPMN vo výške 20,54 %. Celková výška nákladov je 1177,63 eura. Dátum
konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 10.3.2019. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 6.1.2014. Žalovaná zmluvné povinnosti vyplývajúce
jej z úverovej zmluvy riadne neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o
obchodných podmienok a ku dňu 29.12.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú (list
žalobcu zo dňa 31.12.2014). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil

na sumu vo výške 2121,35 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1903,89 eura, úroku vo
výške 178,18 eura, poplatkov za upomienky vo výške 39,28 eura. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy
žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného
úveru neuhradila. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané realizované transakciena tomto účte. Žalovaná uhradila len 8 splátok po 54 eur a jednu po 14,72eura. na daný skutkový stav
aplikoval ustanovenia §§ 497,§ 499,§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 ,§ 53 ods. 1, §
53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 2 písm. a,b.d ,§ 9 ods.1,2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z,§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

1.6.2014, § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. § 151 ods. 1 CSP a uviedol, že
predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. podľa ktorého
ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

1.2. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovanou mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 31.3.2014
úverovú zmluvu. Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnila,
úver riadne a včas nesplácala, žalobca ku dňu 29.12.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovanú vyzval

na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovanej, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, žalobca
vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 1903,89 eura, dlžný úrok z istiny vo výške 1317,38 eura.
Žalobu považoval za dôvodnú iba v časti istiny 1903,89 eura, v časti uplatneného úroku 178,18 eura
( len do vyhlásenia splatnosti,v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1903,89 eura počnúc odo
dňa 5.10.2017 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5,15%).

V zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 20,90
% ročne z dlžnej sumy 1903,89 eura ako aj zvyšnej časti dlžných úrokov (1317,38 eura mínus 178,185
eura) považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z

úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V
tejto súvislosti dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom
sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného

úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo
uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia
len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak

v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba
považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd
poukázal na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (jeho
existenciu však žalobca skutkove netvrdil), ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov

aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože
by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.)
žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
(t.j. od 30.12.2014) do zaplatenia zamietol. V ďalšej časti úroku poukázal na ustanovenie § § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka , podľa ktorého sa úrokom z úveru úročí len istina čerpaného úveru, a to

na základe dohody zmluvných strán až do splatnosti úveru, v danom prípade do 15.1.2011(omylom
uvedené -správne 29.12.2014) kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť celého úveru. V danom
prípade takúto dohodu medzi stranami sporu nenašiel. Prípadná dohoda zmluvných strán o tom, že
splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru je možná, ale nie
za účelom ich úročenia úrokom z úveru. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve a

tento zákaz pretrváva do dnešných čias, keď v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok a
aj úrok z omeškania len príslušenstvom veci a nie vecou hlavnou. Tento záver súdu korešponduje aj s
judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 35 Odo/101/2002 z 24.3.2004)
ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 1893/08 zo dňa 13.11.2008. Dlžný úrok z úveruje súčasťou dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po
márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do
vyhlásenia predčasnej splatnosti a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru

má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania z dlžnej istiny, keďže omeškaním dlžníka sa odmena
za úver (t.j. zmluvný úrok) nezvyšuje.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku
splátky 150 Eur považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej,

výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP právo. V predmetnej veci bol žalobca úspešný v
64,63 % a žalovaná v 35,36%, preto úspech žalobcu bol určený na 29,27%.

2.Žalobca podal proti rozsudku v zamietajúcej časti odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením §
365 ods.1 písm. f),b), h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom pojmu zospoplatnenie zánikom
pôvodného záväzku, na miesto ktorého nastupuje nový záväzok prezentovaný Ústavným súdom

Slovenskej republiky.Zospoplatnenie podľa jeho názoru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, v
lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Zákon neustanovuje, že zospoplatnenie
spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Citoval ustanovenie § 565 OZ, v zmysle ktorého
splatnosť dlhu nenastáva omeškaním dlžníka, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo o
forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ oprávnený. Zospoplatnenie znamená stratu výhody

splátok. Ďalej citoval ustanovenie § 497, §503 ods.3, §369 ods.1 ,565podporujúce jeho tvrdenie a
uviedol, že zospolatnením bola zospolatnená len istina a neboli započítané zmluvné úroky. Preto sa
zospolatnenie týka len istiny. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy a tvorí odplatu
za poskytovanie finančných prostriedkov a ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov
ako jeho podnikateľskej činnosti. Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,

§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil jeho zamietajúcej časti.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

ako aj odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej

stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
5.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledovné dôvody.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva,

predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo
102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.

3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy

spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti

spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol

nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva

ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.
Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovilzásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný

sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá
právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to,
aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných
prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa,
ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky
zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom,
vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri
vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti.
Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.

Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po
spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 29.12.2014), rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej, časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6.Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu strán sporu v konaní a do základu pre

výpočet trov konania zahrnul úroky z úveru, v ktorej časti žalobu zamietol.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát

vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o

ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú
veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

7.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhalazaplateniaistina1903,89eura,úrokuzúveru znezaplatenej
istiny , úrokov z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou uplatňované ako

kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa
ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria
osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v
danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva
nemožnorozširujúcimvýkladomustanovenia§10ods.2vyhláškyzahrnúťdozákladupreurčenietarifnej

odmeny za tento právny úkon. V predmetnom prípade hodnotou veci, z ktorej mal súd vychádzať pri
stanovení základnej tarifnej hodnoty za úkon právnej služby bola uplatnená výška pohľadávky 1 903,89
eura. Súd prvej inštancie však stanovil tarifnú hodnotu ako súčet hodnoty veci a kapitalizovanej hodnoty
príslušenstva. Tým dospel k nesprávnemu stanoveniu tarifnej hodnoty veci pre výpočet tarifnej odmenyza úkon právnej služby vo výške a k pomeru úspech a neúspechu žalobkyne v konaní. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

8.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa nebola úspešná v napadnutej
zamietajúcej časti, úspešná bola žalovaná. Bola úspešná v časti náhrady trov konania. Preto odvolací
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).