Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810200206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3810200206.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinným: 1/ V. C., bytom W., 2/ T. K., bytom W.,
U. XXX/XX, o vymoženie 7.453,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/28/2010-44 zo dňa 18. septembra 2017, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku
(ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie domáhal
voči povinným 1/,2/ vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. 1Zm/254/2007-14 zo dňa 28.08.2007 v spojení s uznesením
č.k. 1Zm/254/2007-20 zo dňa 09.10.2007 a uznesením č.k. 1Zm/254/2007-36 zo dňa 19.08.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2008. Ďalej zistil, že právny vzťah medzi
oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
č. 2465523302, ktorú povinní uzavreli dňa 29.11.2004 s právnym predchodcom oprávneného - so
spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Nakoľko si povinní nesplnili povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy, spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vyplnila zmenkovú sumu na základe Dohody o
vyplnení zmenky. Z predmetnej zmluvy zo dňa 29.11.2004 vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca
oprávneného ako veriteľ a povinní ako spoludlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní
konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu
vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval len výlučne
na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala
právna úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné,
že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných
dôkazov predložených oprávneným nevyplývalo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadol na okolnosti uvedené v § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej veci oprávnený
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto vychádzal z prezumpcie dôvoduna zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase vydania
platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, pretože záväzok zo
zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom, zákonom samostatne upravenom type súdneho konania.
Jedným z osobitných znakov tohto konania bol koncentračný princíp. Postačujúcou podmienkou pre
vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo, okrem návrhu, predloženie prvopisu zmenky, o pravosti,
ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Súd pred
vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka
má formálne náležitosti vyžadované zákonom. Ak boli tieto predpoklady splnené, súd zmenkový
platobný rozkaz vydal. Vzhľadom k tomu je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou
zmluvou uzatvorenou medzi stranami, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v čase, kedy
takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval. Podkladom pre novelu Exekučného poriadku
bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, pričom však nebola
zohľadnená podstatná časť tohto stanoviska. Výklad a aplikácia zákona v tomto smere je v značnom
rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie nutné
považovať za arbitrárne. Poukázal na stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu sp.zn.
I . ÚS 547/2012, podľa
ktorého všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo
nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca
čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva,
v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Zavedenie ochrany
spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V
predmetnej veci však ide o zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2010 na základe rozhodnutia,
ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, vystavenej v roku 2004. Namietaným postupom a rozhodnutím
súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu princípov
právnej istoty, čím je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie,
resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie. Zároveň si vyčíslil
trovy odvolacieho konania vo výške 153,02 eur.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný 2/. Uviedol, že u súčasného zamestnávateľa
pracuje takmer 4 roky, počas ktorých zrážkami zo mzdy splatil podstatnú časť pohľadávky oprávneného.
Posledná splátka vo výške 309,26 eur bola za mesiac október 2017, napriek tomu, že od polovice
mesiaca októbra mal v rukách uznesenie zo súdu o zastavení exekúcie. Je si vedomý toho, že napriek
všetkému má povinnosť splatiť dlh oprávnenému v plnej výške, preto navrhuje súdu, aby uznesenie o
zastavení exekúcie zrušil, aby mohol bez výčitiek svedomia zvyšok pohľadávky oprávneného splatiť.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania oprávneného nariaďovať pojednávanie.
5. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods.
1, 4, 6 Exekučného poriadku.
6.Vzmysletýchtozákonných ustanoveníjepovinnosťouexekučnéhosúduzoprávnenýmpredloženého
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a/ vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy
účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu; b/ či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal alebo súd v základnom konaní
neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch
aleboplneniepriznanézozmenkyjevrozporesdobrýmimravmialebosozákonom.Tátopreskúmavacia
povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho kolégia aObchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015.
7. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplní, ale zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom
konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa,
prípadne súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia
zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore
s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to bez ohľadu na charakter vystaviteľa zmenky. Ak sú
jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou normou preukázané, exekučný
súd exekúciu zastaví. Uvedené však musí exekučný súd skúmať na základe individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu samostatne, vychádzajúce zo skutkových zistení na základe oprávneným
predložených dokladov podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
8. V prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil svoju
dôkaznú povinnosť a úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu bolo na základe tohto doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie
exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Z
obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných
dôkazov neskúmal, či súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné
podmienky, prípadne existujúce obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na prípadný
rozpor s dobrými mravmi, pretože len konštatoval, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú
zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, z čoho vyplýva, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom.
9. Na základe uvedeného postupu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, pretože nemal zistené, či boli
alebo neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie.
10. Popísané právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného v obdobnej veci
vedenej pod sp.zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017.
11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci je alebo nie
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku v zmysle vyššie popísaných právnych záverov a následne vo veci opätovne rozhodne.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.