Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204857
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214204857.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci navrhovateľky: F. T., rod. P.,

nar. XX.XX.XXXX, L.. T. XX, XXX XX V., t. č. Z. Š. X, XXX XX V., zastúpenej: JUDr. Svätoslav Vaško,
advokát, Baštová 5A, 085 01 Bardejov proti odporcovi: U. T., nar. XX.XX.XXXX, L.. T. XX, XXX XX V.,
o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným v sume 120,- Eur
mesačne za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015, v sume 60,-Eur mesačne za obdobie od 01.07.2015
do 30.12.2015, v sume 30,- Eur mesačne za obdobie od 01.01.2016 do 30.05.2016, v sume 60,- Eur
mesačne za obdobie od 01.06.2016 do 07.04.2017 vždy k 20-temu dňu v mesiaci vopred.

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Dlžné výživné v sume 2.564,- Eur za obdobie od 01.07.2014 do 07.04.2017 je odporca p o v i n n ý
uhradiť navrhovateľke k jej rukám v splátkach po 150,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky
v deň jej splatnosti, sa stáva dlh na výživnom splatný v plnom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 30.06.2014 domáhala uloženia povinnosti odporcovi
prispievať na jej výživu sumou 300,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 01.07.2014.
V zmysle úpravy žalobného návrhu, ktorého zmena bola pripustená na pojednávaní uznesením z
12.12.2017, navrhovateľka konečným návrhom žiadala, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy
300,- Eur mesačne od 01.07.2014 do 30.06.2015 a sumy 200,- Eur mesačne od 01.07.2015 vždy k 20-
temu dňu v mesiaci vopred.

2. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že sa v máji 2014 odsťahovala s maloletým synom k svojim rodičom
z dôvodu nezhôd s odporcom. Tvrdila, že nemá žiadne zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi,
celá starostlivosť o maloletého narodeného v manželstve je na jej pleciach a odporca jej prispieva iba
na výživu maloletého v minimálnej sumy 27,- Eur hoci má príjem približne 1.000,- Eur. Poukázala na to,
že musí kryť mesačné nájomné v sume 200,- Eur, stravu 60,- Eur, ošatenie a hygienické potreby v sume
40,- Eur, pôžičku v nebankovej spoločnosti 60,- Eur mesačne.

3. Odporcovi bol návrh doručený do vlastných rúk 05.09.2014. Vo svojom písomnom vyjadrení
spochybnil výšku svojho zárobku v sume 1.000,- Eur, ktorý je sumou jeho zárobku za 6 týždňov a nie
za mesiac. Poukázal na to, že musí platiť aj odvody a poplatky agentúre (doplatok v sume 110,- Eur),pričom jeho výdavky sú na syna U. v sume 130,- Eur, na syna U. v sume 90,- Eur mesačne, inkaso na
byt 240,- Eur mesačne, splátky úveru 100,- Eur mesačne, splácanie nedoplatku na odvodoch za rok
2013 v sume 501,- Eur

4. Súd vo veci vykonal pojednávania 06.03.2015, 18.11.2016, 18.10.2017 a 12.12.2017, na ktorých
vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov konania ako aj listinnými dôkazmi a to: platobný doklad
SIPO II za mesiac 9/2014, prehľad transakcií od 01.01.2014 do 02.03.2015 na č.l. 42-43 spisu, doklad o
povinnosti vrátiť poskytnuté rodinné prídavky na č.l. 46-47 ako aj doklad o povinnosti platenia odvodov

na č.l. 47, rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 05.09.2014 na č.l. 40, potvrdenie o
poberanídávkyvhmotnejnúdziz21.11.2014nač.l.41,spissp.zn.5P/5/2014tunajšiehosúdu,rozsudok
č.k. 5P 5/2014-2017 z 28.02.2017, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyhotovenú 15.08.2017
na meno odporcu č.l. 115-118 spisu, podanie navrhovateľky zo 16.11.2016 - Oznámenie príjmov a
výdavkovapredloženiedokladovalistinnédôkazynač.l.83-107spisu,listinydoručenésúdu16.04.2015
- potvrdenie o uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení na meno U. T., rod. č. XXXXXX/XXXX, list z

08.04.2015 k tomuto stavebnému sporeniu, vyjadrenie navrhovateľky zo 17.10.2017 a listiny k nemu
pripojené na č.l.133-150 spisu, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku č.l. 154-159
spisu, zmluva o nájme bytu na č.l. 167-170 spisu, pracovná zmluva odporcu na č.l. 172 spisu, oznámenie
ovýškeazloženífunkčnéhoplatunač.l.173spisu,služobnázmluvanač.l.174spisu,informáciaoročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov na č.l. 176

spisu,faktúranač.l.177-178spisu,kópieplatobnýchdokladovSIPOnač.l.179spisu,výpisyzosobného
účtu odporcu na č.l. 180-181 spisu, potvrdenie o uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení na č.l. 182
spisu, poistky na č.l. 183-185 spisu, potvrdenie o prijatej platbe na č.l. 186-187 spisu. Ostatné v priebehu
konania navrhované dôkazy súd nevykonal vzhľadom na zhodné prednesy účastníkov na pojednávaní
konanom 12.12.2017, na ktorom vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

5. Na pojednávaní konanom 06.03.2015 navrhovateľka poukázala na to, že poberá dávku v hmotnej
núdzi, pričom z tohto príjmu musí uspokojovať svoje potreby a potreby domácnosti s dieťaťom, nepoberá
ani prídavok na dieťa, ktorý má poberať odporca X. E.F., kde pracuje, pričom jej prispieva na výživu
maloletého len sumou výživného vo výške 27,13 Eur. Pri svojom výsluchu vykonanom 06.03.2015

v podstatnom uviedla, že jej životná úroveň je na rozdiel od životnej úrovne odporcu iná, stará sa
osobne o maloletého syna, príjem odporcu v zahraničí je okolo 50,- až 60,- Eur denne. O výške tohto
príjmu má vedieť z dôvodu, že toto zamestnanie mu pomohla sprostredkovať jej matka. Ďalej uviedla,
že okrem príjmu, ktorý odporca má z pracovnej činnosti, rozpredáva aj spoločný majetok, nábytok a
že aj z toho má príjem. Okrem dávky v hmotnej núdzi v roku 2014 istý čas pracovala na dohodu.

Uviedla, že odporca sa neustále na ňu sťažoval, že sa nestará riadne o mal. syna, chodil na kuratelu,
robil rôzne podania, a z toho dôvodu zostala cez prázdniny doma a po prázdninách dala výpoveď.
Následne mala byť opäť zamestnaná na dohodu v inej firme. Uviedla, že v čase konania výsluchu bola
zamestnaná na dohodu vo firme N. X.. Ďalej poukázala na zdravotný stav maloletého a potrebu jeho
lekárskych vyšetrení pre zdravotné problémy súvisiace s rozvodom strán sporu. Uviedla, že s ním chodí

kšpeciálnemupsychológovi,napsychoterapiu,neurológiu,logopédiu.Vzhľadomnapriebehmanželstva
s odporcom uviedla, že má rôzne psychické traumy, sama chodí následkom toho na terapiu k U.. K. Y.
M.. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva poukázala na svoju výpoveď v rozvodovom konaní. Ďalej
bolo výsluchom navrhovateľky zistené, že pôvodne študovala na hotelovej akadémii, avšak v dôsledku
tehotenstva nemohla ukončiť štúdium pôvodného odboru a prestúpila na odbor kuchár - čašník, kde

získala výučný list. Počas manželstva študovala na súkromnom gymnáziu, kde získala maturitu. Tvrdila,
že s ohľadom na nadobudnuté vzdelanie si nemôže nájsť prácu s vyšším príjmom, resp. prácu, kde
je pracovná doba 12 hodín, resp. sa pracuje v pracovných zmenách a to vzhľadom na starostlivosť o
maloleté dieťa. Uviedla, že býva v byte, ktorý jej a sestre dali do podielového spoluvlastníctva jej rodičia,
avšak náklady na bývanie vo výške asi 200,- Eur nie je schopná uhrádzať, tieto uhrádzajú jej rodičia.

V rámci konania tiež uviedla, že v roku 2012 sa dopustila nevery s priateľom odporcu, ten jej však v
čase neprítomnosti odporcu pomáhal napríklad aj s odvozom s dieťaťom k lekárovi. Uvádzala, že sa
mimomanželského pomeru pôvodne nechcela dopustiť, tento čin zo svojej minulosti ľutuje. Uviedla tiež
že sa ho dopustila až potom, ako sa obdobného činu mal dopustiť odporca, pričom poukázala na to,
že odporca v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s inou ženou. Nepoprela, že podala na odporcu

trestné oznámenie za týranie svojej osoby. Pri výsluchu navrhovateľky v konaní o rozvod manželstva
na pojednávaní konanom vo veci vedenej pod sp. zn. 5P/5/2014 25.11.2014, ktorú súd oboznámil na
pojednávaní konanom 06.03.2015 navrhovateľka uviedla, že odporca má manipulatívne sklony a keď
otehotnela vplýval na ňu, aby sa podrobila interrupcii. Poukazovala na to, že počas manželstva odporcaštudoval na vysokej škole a venoval sa rôznym záujmom, pričom počas trojtýždňových turnusov odporcu
pri výkone práce ošetrovateľa sa musela sama starať o spoločnú domácnosť a maloleté dieťa.

6. Pri výsluchu vykonanom 06.03.2015 odporca v podstatnom uviedol, že jeho mesačný príjem je
priemerne asi 800,- Eur, z ktorého prispieva na výživu syna z prvého manželstva v sume v období od
mesiaca júl 2014 v sume 130,- Eur, na maloletého U., ktorého má s navrhovateľkou sumou 90,- Eur, hoci
navrhovateľke zasiela len 27,13 Eur. Uviedol, že uhrádza na jeho meno splátky stavebného sporenia v
sume 50,- Eur mesačne a poistku 12,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky mal mať so splácaním úveru v sume

100,- Eur mesačne, ktorý mal byť čerpaný v sume 3.700,- Eur. Z úveru mal byť zakúpený vysávač za
cenu 120,- Eur, časť prostriedkov malo byť použitých na splácanie skorších dlhov, na zariadenie detskej
izby, opatrovateľský kurz pre navrhovateľku, a sumu asi 800,- Eur mala minúť navrhovateľka na svoje
potreby. Poukázal na povinnosť vrátiť za poberaný rodinný prídavok v Rakúsku za mesiace marec a apríl
2014 v sume 342,- Eur, nedoplatok na odvodoch za rok 2013 v sume 501,96 Eur, pričom za rok 2015
má celkovo zaplatiť odvody v sume 2.825,16 Eur. Okrem príjmu 50 - 60,- Eur mesačne uviedol aj príjem

180,- Eur na turnus za cestovné výdavky, ktoré však na toto cestovanie skutočne minie a 150,- Eur na
mesiaca ako príspevok na odvody. Ako svoje ďalšie výdavky uviedol: za sprostredkovanie zamestnania
agentúre 300,- Eur ročne, za členstvo v živnostenskej komore 20,- Eur ročne, na spracovanie daňového
priznania 80,- Eur ročne, za komunálny odpad 25,- Eur, poistka domácnosti 10,- Eur ročne, životná
poistka 10,- Eur mesačne, osobná hygiena 30,- Eur ročne. Poprel tvrdenia navrhovateľky o svojich

známostiach s inými ženami počas trvania manželstva a poukázal na jej neveru. Ďalej poukázal na
trestné oznámenia týkajúce sa týrania, ktoré na neho mala podať navrhovateľka a tie sa mali skončiť
zastavením. V priebehu konania uznal, že má vzťah s inou ženou s ktorou sa mal spoznať cez internet,
avšak poprel, že by viedli spoločnú domácnosť. K ním predloženým listinným dôkazom v nemeckom
jazyku na č.l. 54-58 spisu uviedol, že preukazujú výkon jeho zamestnania ako opatrovateľa, podľa

ktorých bol povinný platiť kvartálne sociálne poistenie v sume 687,75 Eur (č.l.54), z výpisu za rok 2014
vyplývavýškajehovyplatenýchhonorárovzavykonanéturnusy10.010,-Eurročne,príspevoknaodvody
1.650,-Eurročne,príspevoknacestu1.620,-Eurročne.Dokladnač.l.56mápreukazovať,žejednotkový
plat za výkon tejto práce bol za deň 55,- Eur, celkovo spravidla 1.155,- Eur na turnus.

7. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka bola evidovaná ako nezamestnaná v
rozhodujúcom období od 02.10.2012 do 13.12.2015 a od 16.09.2016 minimálne do 15.08.2017. Od
júna 2014 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, za júni 2014 v sume 140,30 Eur, za júl 2015 v
sume 152,- Eur, za august 2014 až február 2015 v sume 179,30 Eur, za marec 2015 v sume 167,80
Eur, za apríl 2015 v sume 128,70 Eur, za máj 2015 v sume 133,30 Eur, za júl v sume 128,70 Eur,

za august 2015 v sume 126,40 Eur, za september 2015 v sume 133,30 Eur, za október 2015 v sume
158,50 Eur, za november 2015 v sume 128,40 Eur, za december 2015 v sume 177,- Eur, ja mesiac
január 2016 v sume 14,60, za mesiac september 2016 v sume 4,50 Eur, za mesiac január 2016 v sume
166,30 Eur, za mesiac február 2017 v sume 173,80 Eur, za mesiac marec 2017 v sume 183,50 a za
mesiac apríl 2017 v sume 170,20 Eur. Z dokazovania vyplynulo, že prídavok na dieťa v sume 23,52

Eur navrhovateľka poberala od mesiaca február 2015 (č.l. 142 spisu). Ďalej bolo zo zabezpečených
listinných dôkazov a navrhovateľkiných tvrdení nespochybnených odporcom zistené, že navrhovateľka
v rozhodujúcom období mala pravidelný príjem z dohody o vykonaní práce so spoločnosťou Z., F..E..D..
v období od 06.03.2014 do 30.06.2014 s vymeriavacím základom 42,- Eur mesačne za mesiac jún
2014, ďalej z dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť P. X. F..E..D.. (pracovná pozícia predavačka)

v období od 22.02.2015 do 28.08.2015, kde vymeriavací základ bol 21,84 Eur mesačne za mesiac
február 2015, 96,10 Eur za marec 2015, 87,36 Eur za apríl 2015, 83,- Eur za máj 2015, 96,10 Eur za jún
2015, 87,36 Eur za august 2015, taktiež z dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou Z. S. F..E..D..
(pracovná pozícia čašníčka) za september 2015 v sume 39,60 Eur a za október 2015 v sume 96,80
Eur, z dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou PAS Bj, s.r.o. za november 2015 v sume 4,37 Eur

a za december 2015 v sume 8,74 Eur. Zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy uzavretej s U. V.
11.12.2015 na dobu určitú mala navrhovateľka príjem zo zamestnania vo výške mzdy dohodnutej mzdy
405,- Eur mesačne (za mesiac december 2015 príjem v sume 246,53 Eur v hrubom, za mesiac január
2016 v sume 405,- Eur, za mesiac február a apríl 2016 v sume 405,- Eur, za mesiac marec v sume
406,03 Eur za mesiac máj 2016 v sume 258,97 Eur, za mesiac september 2016 v sume 161,01 Eur

v hrubom). Následne mala príjem na základe dohody o vykonaní práce od 19.10.2016 do 31.01.2017
so spoločnosťou G. F..E..D.. (pomocné práce v pizzerii), pričom vymeriavací základ odmeny za mesiac
október 2016 bol 37,25 Eur, za mesiac november 2016 v sume 41,91 Eur, za mesiac december 2016 v
sume 46,56 Eur a za mesiac január 2017 v sume 35,- Eur, na základe dohody o pracovnej činnosti s U.G. vo februári v sume 20,- Eur, a dohody o pracovnej činnosti s C.. G. Y. Y. za obdobie od 01.03.2017 do
21.04.2017 za mesiac marec 2017 v sume 40,50 Eur a za mesiac apríl 2017 v sume 10,80 Eur. V zmysle
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 4P/36/2014-18 zo 16.05.2014 vykonateľného 21.05.2014 (č.l. 98 spisu)

bol odporca zaviazaný dočasne navrhovateľke prispievať na výživu maloletého U. T. sumou vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Úhrada výživného odporcom
na maloletého v sume 27,13 Eur v období od 25.11.2014 do 15.09.2015 potvrdzuje aj prehľad transakcií
z osobného účtu doložený odporcom (č.l. 181 spisu). Z predložených kópií platobných dokladov SIPO II
na meno U. P. vyplýva, že za byt, v ktorom bývala navrhovateľka v mesiaci apríl 2016 boli učené zálohy

za byt, elektrinu a byt v sume 238,79 Eur a v mesiaci jún 2016 zálohy v sume 217,71 Eur.

8. Z podaní navrhovateľky zo 16.11.2016 a 17.10.2017 a ňou pripojených príloh súdu vyplynulo, že
navrhovateľka mala pravidelné výdavky na byt v sume 217,- Eur až 238,- Eur mesačne, na stravu asi
80,- až 100,- Eur mesačne, na domácnosť 25,- až 30,- Eur mesačne, na splácanie úveru asi 100,-
Eur mesačne, na telefón 15,- až 20,- Eur mesačne, na oblečenie 20,- až 40,- Eur mesačne, výdavky

na psychoterapiu približne 80,- Eur mesačne, výdavky na lieky (psychiatrička, neurológ, internista)
sumárne asi 30,- až 35,- eur mesačne, výdavky na maloleté dieťa (strava 6,- Eur mesačne, družina
26,- Eur mesačne, oblečenie 30 - 40,- Eur mesačne, výdavky na zdravotnú starostlivosť 11,70 Eur
mesačne, internet 20,- Eur mesačne, detské hry 10,- až 20,- Eur mesačne. Výška uvedených výdavkov
navrhovateľky neboli odporcom relevantne spochybnené.

9. Pokiaľ ide o príjmové pomery odporcu, súd vychádzal za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015
z predložených dôkazov ako aj účastníkmi nerozporovaných tvrdení. Bolo pritom zistené, že denný
honorár zo zamestnania za turnus predstavoval sumu približne 55,- Eur, pričom súd vychádzal z toho, že
trojtýždňové turnusy opatrovateľov sa striedajú s trojtýždňovým voľnom, teda v priemere za kalendárny

deň je to honorár v sume 27,50 Eur, za rok ide o sumu približne 10.000,- Eur (resp. sumu 10.010,- Eur
v zmysle potvrdenia na č.l. 55), pričom výdavky na cestu ako aj úhradu odvodov sú z podstatnej časti
hradené osobitnými príspevkami - 180,- Eur za turnus (1.620,- Eur za rok 2014) a 150,- Eur za turnus
(1.650,- Eur za rok 2014). Odvody za rok 2014 však činili sumu 2.751,- Eur (č.l. 54) a preto súd zistil,
že tento náklad odporcu bol o 1.100,- Eur vyšší oproti príspevku poskytovaného rodinou opatrovaného.

Priemerný mesačný príjem podľa vykonaného dokazovania tak od 01.07.2014 do 30.06.2015 činil sumu
približne 750,- Eur až 800,- Eur mesačne. Zo zabezpečenej služobnej zmluvy uzavretej medzi Ústredím
práce, sociálnych vecí a rodiny a odporcom z (č.l. 174 spisu) súd zistil, že od 01.07.2015 až do
právoplatnosti rozsudku o rozvode bol odporca v štátnej službe s funkčným platom od 01.07.2015 v
sume 591,- Eur v hrubom, pričom v zmysle výsledkov lustrácie Sociálnej poisťovne jeho hrubý príjem za

obdobie od júla 2015 do októbra 2015 činil sumu 591,- Eur, v mesiaci november 2015 sumu 791,- Eur,
za december 648,- Eur, v mesiacoch január až marec 2016 sumu 612,- Eur, apríl 2016 sumu 466,29 Eur,
máj 2016 sumu 449,83 Eur, jún 2016 sumu 719,50 Eur, júl a august 2016 sumu 624,- Eur, september
2016 sumu 694,- Eur, október 2016 sumu 794,- Eur, za november 2016 sumu 1.056,- Eur v hrubom,
december 2016 sumu 654,- Eur a za mesiace január 2017 až apríl 2017 sumu 646,50 Eur. Z ďalšieho

pracovného pomeru v spoločnosti Z. L. F..E..D.. bol odporcovi vykázaný za júl 2015 príjem v sume 17,47
Eur, za mesiace august 2015 až december v sume 39,31 Eur, za január 2016 v sume 41,35 Eur, za
mesiace február 2016 až december 2016 v sume 40,74 Eur mesačne, za január 2017 v sume 44,31
Eur a za február 2017 v sume 50,- Eur. Z ďalšieho pracovného pomeru v spoločnosti Z. P. F..E..D..
bol odporcovi vykázaný za marec - apríl 2017 príjem v sume 50,- Eur mesačne. Na základe dohody o

pracovnej činnosti s D. I. K.K. V. bol odporcovi zistený hrubý príjem za august 2015 v sume 27,- Eur, za
september 2015 v sume 44,- Eur, za október 2015 v sume 22,- Eur, za november 2015 v sume 10,- Eur,
za apríl 2016 v sume 22,- Eur, za máj 2016 v sume 34,- Eur, za jún 2016 v sume 27,- Eur, za august
2016 v sume 26,- Eur, za september 2016 v sume 24,- Eur a november 2016 v sume 10,- Eur. Výdavky
odporcu na výživné pre maloleté deti predstavovali v období od podania návrhu do júna 2015 sumu

157,13 Eur mesačne (130,- Eur na syna U. a 27,13 Eur na syna U.), od júla 2015 potom v sume 77,13
Eur (50,- Eur na syna U. a 27,13 Eur na syna U.) - č.l. 180-181 spisu, ďalej zálohy za užívanie bytu vo
výške predstavovali náklad v sume 235,64 Eur (č.l. 11 spisu) až 216,06 Eur (č.l. 179 spisu, resp. zmluva
na č.l. 167 a nasl. spisu), splácanie úveru 90,- Eur mesačne, platby za poistenia priemerne 23,- Eur
mesačne (č. l. 171, 183-185 spisu), náklady na mobilné služby asi 27,39 Eur mesačne, strava 80,- Eur

mesačne, na hygienu 10,- Eur mesačne a oblečenie 15,- Eur mesačne (č.l. 171). Nedoplatky odvodov
z predchádzajúceho zamestnania v Rakúsku v sume 755,04 Eur mu malo byť v zmysle predloženého
listinného dôkazu povolené splácať v sumách po 20,- Eur mesačne po dobu 37 mesiacov a v sume
15,04 Eur v 38. mesiaci (č.l. 171, 175).10. Z oboznámeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5P/5/2014-217 z 28.02.2017, právoplatného
vo výroku o rozvode manželstva 08.04.2017 súd zistil, že manželstvo U.r. U. T., nar. XX.XX.XXXX

a odporkyne F. T., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu V., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX rozvádza.
Dôvodnosť záveru rozvodu videl v zistení, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené
a nie je predpoklad, aby v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Uzavretie
manželstva účastníkov bolo v prevažnej miere motivované tehotenstvom odporkyne, ktorá nebola na

manželstvopripravenáadostatočnezrelá.Príčinurozvratumanželstvasúdzistilvrozdielnostiočakávaní
účastníkov od tohto zväzku a od seba navzájom, manželia nereflektovali vzájomné potreby, neboli jeden
pre druhého oporou, nedokázali vytvoriť harmonické zázemie pre rodinu a výchovu narodeného dieťaťa.
Maloletý syn bol účastný manželskej disharmónie, častých hádok rodičov a vypätých psychických
situácií. V dôsledku dlhodobého odlúčenia došlo k vzájomnému odcudzeniu účastníkov.

11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“),
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého

z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia
povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových,

zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.
Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia upravia
túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného
z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto aktívnu
legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň

druhého manžela, respektíve ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je manžel a
preto táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto, ak manželstvo
zanikne napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno
priznať najskôr len od začatia súdneho konania.20. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z
manželov svoju povinnosť neplní. Aké sú osobné, majetková a zárobkové pomery manželov. Aké sú

odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí
zistiťlenvýškupríjmovoprávnenéhoapovinnéhoaleajkonkrétnumieruichpotriebdanúpovahoupráce,
spôsobom života a zdravotným stavom manžela.

21. V konaní sa navrhovateľka domáhala určenia manželského výživného od 01.07.2014 mesačne vo

výške 300,- Eur a od 01.07.2015 v sume 200,- Eur, V konaní bolo preukázané, že účastníci konania
boli manželmi do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode ich manželstva, t.j. do 7. apríla 2017. Preto
je potrebné poukázať na to, že návrh navrhovateľky je ako taký dôvodný len do tohto dňa. Po zániku
manželstva zaniká aj manželská vyživovacia povinnosť. Po tomto období navrhovateľka nemá nárok na
manželské výživné vôbec.

22. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania ako manželia žili v spoločnej domácnosti do
júna 2014. V priebehu konania teda už každý z nich žil oddelene, odporca v dvojizbovom byte, na
základe nájomnej zmluvy F. U. V. od 01.01.2014 a odporkyňa v byte patriacom pôvodne jej rodičom.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že navrhovateľka bola počas skoro celého tohto obdobia
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi (s výnimkou obdobia jej trvania pracovného pomeru od 15.12.2015

do 14.09.2016), tento príjem dosahoval v zásade od 100,- do 200,- Eur mesačne a jeho výška závisela
aj od príjmov z pribežne uzatváraných dohôd o pracovnej činnosti, z ktorých plynuli navrhovateľke príjmy
maximálne do 100,- Eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi sa znižovala vzhľadom k príjmu z týchto
dohôd). Iba v období od 14.12.2015 do 15.09.2016, kedy bola v pracovnom pomere navrhovateľka
zarábala v hrubom približne 400,- Eur mesačne (v čistom asi 350,- Eur), avšak príjem z tejto závislej

činnosti absentoval z dôvodu jej práceneschopnosti v mesiacoch jún až august 2016. Počas celého
obdobia sa starala o maloletého syna pochádzajúceho z manželstva, ktorý bol zverený do jej opatery
v zmysle uznesenia tunajšieho súdu č. k. 4P/36/2014-18 zo 16.05.2014 vykonateľného 21.05.2014
(č.l. 98 spisu). V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by navrhovateľka v rozhodujúcom období
od júla 2014 až do apríla 2017 žila v partnerskom vzťahu s inou osobou, ktorá by prispievala na

jej výživu. Počas tohto obdobia bol jej odporca zaviazaný dočasne prispievať na výživu maloletého
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Okrem
toho bola počas konania poberateľkou prídavku na dieťa od mesiaca február 2015 v sume 23,52 Eur,
čo však nemožno považovať za príjem určený na jej výživu, pretože tieto prostriedky boli určené na
výživu maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Naproti tomu odporcov príjem za obdobie od

01.07.2014 do 30.06.2015 bol nepomerne vyšší, súd ho ustáli v sume 750,- až 800,- Eur mesačne (po
odrátaní povinnosti uhrádzať odvodové povinnosti a cestovných nákladov) a následne od 01.07.2015 až
do rozvodu manželstva jeho príjem pozostával z platu plynúceho zo štátnozamestnaneckého pomeru
v mesačnom priemere 650,- Eur v hrubom a z dodatočných vedľajších pracovných pomerov, resp. na
základe dohôd o pracovnej činnosti súhrnne mesačne v priemernej sume okolo 50,- Eur.

23. Bolo tak možné ustáliť, že v rozhodujúcom období mal odporca minimálne dvoj až trojnásobne
vyšší príjem oproti príjmu navrhovateľky. Pokiaľ ide o výdavky účastníkov konania na svoje osobné
potreby, tieto súd vyhodnotil ako približne rovnaké, na platby spojené s bývaním suma okolo 200,- až
230,- Eur mesačne, na stravu cca 80,- Eur, ošatenie 30,- Eur a podobne). Pokiaľ ide o odporcu, bolo

potrebné zohľadniť jeho povinnosť poskytovať výživné na jeho maloleté deti najskôr v sume 157,13 Eur
mesačne a od júla 2015 v sume 77,13 Eur mesačne a tiež splácanie dlžných odvodov vyplývajúcich
z predchádzajúceho zamestnania v sume 20,- Eur mesačne od 31.08.2015. Z toho však zároveň
možno vyvodiť, že v období predchádzajúcom 30.08.2015 odporca neuhrádzal všetky svoje odvodové
povinnosti a reálne musel dosiahnuť o čosi vyšší mesačný príjem, než ktorý bol súdom ustálený.

Súd nevzal do úvahy argumentáciu odporcu o jeho výdavku 50,- Eur mesačne na stavebné sporenie
maloletého syna, ktorého má s navrhovateľkou, keďže reálnu úhradu týchto platieb v rozhodnom období
nepreukázal, pričom súdu je všeobecne známe, že na existenciu trvania takéhoto sporenia prípadné
zastavenie poukazovania príspevkov nemá žiaden vplyv. Okrem toho z ním doloženého listinného
dôkazu pod č.l. 182 spisu vyplýva, že poukazovanie príspevkov v sume 25,- Eur (teda polovičnej sumy

oproti tej, ktorú uvádza odporca)má len odporúčací charakter.

24. Odporca počas celého konania nepopieral, že počas rozhodujúceho obdobia navrhovateľke na jej
výživu nič neprispieval. Odmietal to aj s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, keďže za vinníkarozpadu manželstva považoval navrhovateľku s ohľadom na jej neveru ako aj jej správanie počas
manželstva. V priebehu konania okolnosť nevery manželky v roku 2012 sa ukázala ako nesporná, avšak
k podaniu návrhu na určenie manželského výživného došlo až v polovici roku 2014, pričom ani sám

odporca nepopieral v tom čase mimomanželský vzťah. V tom čase už s navrhovateľkou dokonca ani
nebýval v spoločnej domácnosti. Preto súd dospel k záveru, že obidvaja manželia počas manželstva
porušili svoju povinnosť byť si navzájom verní a vzhľadom na toto správanie oboch manželov počas
manželstva súd túto okolnosť nepovažoval za relevantnú pre záver o možnom rozpore vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov s dobrými mravmi.

25. Ako bolo zistené aj v konaní tunajšieho súdu o rozvod manželstva vedeného pod sp. zn. 5P/5/2014,
vzťahymedzimanželmibolihlbokoatrvalerozvrátenébeznádejenaobnoveniemanželskéhospolužitia,
pričom uzavretie manželstva účastníkov bolo v prevažnej miere motivované tehotenstvom. V rámci
konania bolo zistené, že navrhovateľka mala počas manželstva podať na odporcu aj trestné oznámenie
pretvrdenétýranie(navrhovateľkatútoskutočnosťuznalanapojednávaní06.03.2015),konanieohľadne

ktorého však bolo podľa prednesu odporcu zatavené. Avšak obdobne počas konania navrhovateľka
uvádzala, že odporca sa v priebehu manželstva sťažoval na spôsob starostlivosti o maloletého syna
na orgáne sociálnej kurately, pričom uvedenú okolnosť odporca nevyvracal. Súd tak za podstatné
pre svoj záver, že čiastočnému vyhoveniu návrhu ohľadne manželského výživného nebráni rozpor
s dobrými mravmi považoval zistenie, že pre manželstvo účastníkov bolo príznačné odmietanie

akéhokoľvek riešenia konfliktov vo vzájomnom vzťahu dohodou a naopak ich eskalovanie a vzájomné
znižovanie dôstojnosti. To napokon potvrdzovali aj prednesy účastníkov počas konania. Vyhrotenosť
situácií a vzájomných vzťahov tak mohli motivovať navrhovateľku aj ku konaniu, ktoré by mohlo
odôvodniť záver súdu o rozpore uloženia povinnosti prispievať manželským výživným s dobrými mravmi
(podanie trestného oznámenia na odporcu). Avšak na druhej strane je z vykonaného dokazovania

nespochybniteľné, že počas celého obdobia sa o maloleté dieťa účastníkov starala navrhovateľka,
pričom zistenia o spôsobe a úrovni jej starostlivosti o dieťa neviedol počas trvania manželstva k
zásahu orgánu sociálnej kurately, pričom splnenie predpokladov pre výkon výchovy a výživy maloletého
navrhovateľkou bolo potvrdené aj znaleckým dokazovaním v rámci konania o rozvod manželstva, čo
vyplýva z oboznámeného rozsudku sp. zn. 5P/5/2014. Za rozhodujúce súd nadväzne na to považoval

skutočnosť, že navrhovateľka sa v priebehu celého rozhodného obdobia pohybovala pokiaľ ide o
svoje príjmy na hranici hmotnej núdze a odporca jej v tomto smere neposkytoval žiadne príspevky na
výživu, pričom v konaní vyšlo najavo, že sama trpela zhoršeným zdravotným stavom (aj v psychickej
sfére), ktoré odporca v konaní nespochybňoval a poukazoval pritom na existenciu týchto zdravotných
problémov aj pred uzavretím manželstva. Spochybnil len otázku dôvodnosti výdavkov na lekársku

starostlivosť mimo mesta Bardejov tvrdenú navrhovateľkou. Súd tak usúdil, že priznanie manželského
výživného nebude v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka sa nachádzala v zložitej sociálnej
aj osobnej situácii, odkázaná na pomoc rodičov, pričom odporca, ktorý bol v rozhodujúcom čase jej
manželom navrhovateľke neposkytol žiadnu pomoc ani v chorobe, tak vo finančnej ako aj ľudskej rovine.
Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľka mohla rovnako ako on mať príjem zo závislej činnosti, resp.

že počas rozhodujúceho obdobia odmietala pracovať, súd tieto okolnosti nemohol hodnotiť tak prísne,
ako to odporca požadoval, pretože z predloženej pracovnej zmluvy z 11.12.2015 uzavretej s U. V. (č.l.
133 spisu) vyplýva, že v danom prípade išlo o pracovný pomer na dobu určitú, ktorý uplynutím času
skončil, teda že k jeho skončeniu nedošlo konaním (z vôle) samotnej navrhovateľky. Okrem toho súd
bol nútený prihliadať aj na to, že počas konania bola navrhovateľka osamelou matkou starajúcou sa o

dieťa vo veku od 6 do 9 rokov, čo vzhľadom na získanú kvalifikáciu (kuchár - čašník) objektívne muselo
obmedzovať aj jej možnosti pri získaní stabilného zamestnania. Pokiaľ odporca poukazoval na väčšie
množstvo krátkodobých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavretých v danom
čase navrhovateľkou súd zastal názor, že charakter takýchto pracovných vzťahov je potrebné považovať
za krátkodobý, jednorazový a doplnkový a teda z tejto okolnosti nebolo možné učiniť jednoznačný záver,

že navrhovateľka odmietala hľadať stabilné zamestnanie, resp. že by si žiadne takéto zamestnanie
dokázala udržať. Uvedené tak bolo napokon dôvodom, prečo sa súd vzhľadom na zistenú nerovnosť
vo finančných príjmoch a výdavkoch účastníkov rozhodol túto kompenzovať určením príspevku na
jej výživu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pritom prihliadal na konkrétne príjmy a odôvodnené
výdavky účastníkov konania v jednotlivých obdobiach ako boli opísané vyššie a ustálil, že za obdobie

od 01.07.2014 do 30.06.2015, v ktorom odporca mal príjem zo zamestnania v E., je dôvodné zaviazať
ho na zaplatenie príspevku na výživu navrhovateľky v sume 120,- Eur mesačne, za následné obdobie
t.j. od 01.07.2015 do 30.12.2015, kedy bol zistený pokles príjmu navrhovateľa z dôvodu zmeny jeho
zamestnania,vsume60,-Eurmesačne,zaobdobieod01.01.2016do30.05.2016,kedybolzistenývyššípríjem odporkyne z pracovného pomeru na dobu určitú v sume 30,- Eur mesačne a za posledné obdobie
od 01.06.2016 do 07.04.2017 (do právoplatnosti rozvodu manželstva), kedy sa navrhovateľka opätovne
dostala do stavu hmotnej núdze v sume 60,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, jednak

čo do výšky požadovaného výživného, ako aj čo do doby po právoplatnosti rozvode ako nedôvodný.

26. Keďže od doby od kedy navrhovateľka žiadala priznať výživné, t.j. 01.07.2014 do doby, dokedy
mala na neho nárok, t.j. do 07.04.2017, vzniklo dlžné výživné v sume až 2.564,- Eur, súd o zaplatení
tohto dlžného výživného rozhodol samostatným výrokom tak, že ho s prihliadnutím na § 232 ods. 3

CSP, podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, zaviazal uhradiť
navrhovateľke v splátkach po 150,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky v deň
jej splatnosti, sa stáva dlh na výživnom splatný v plnom rozsahu. Pri určení tejto dlhšej lehoty
splatnosti dlžného výživného súd prihliadal na výšku samotného dlhu na výživnom, zárobkové a osobné
pomery odporcu, pre ktorého by jednorazové splnenie dlhu bolo neprimerane tvrdé a najmä by mohlo

ohroziť priebežné plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktoré má prednosť pred
manželským výživným. Preto súd rozhodol o splácaní dlžného výživného aj napriek tomu, že odporca
o žiadne splátky dlžného výživného nežiadal.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, pričom dôvody pre iné rozhodnutie súdu vo výroku o trovách konania nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.