Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201027
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617201027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: P. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W.

XXXX/X, H., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o.
so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpený: De minimis, spol. s
r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 2, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949 o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 803,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 803,52 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne
počnúc od 29.02.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku ohľadne počiatku úroku z omeškania počnúc od 26.01.2017 do zaplatenia žalobu
žalobkyne proti žalovanému z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov sporu proti žalovanému v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 48,-Eur, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 26.01.2017 žalobu, v ktorej sa domáhala od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 803,52 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že
žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu Zmluvu o doplnkovej
službe, od ktorých odvodzuje svoj nárok. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za

absolútne neplatný právny úkon. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial
s.r.o. Zmluvu spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1200,-Eur. Súčasne
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v
preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru,
( ďalej len ako „Zmluva o doplnkovej službe“ ). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný
zaviazal, že žalobkyni bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v preberaní finančnej

hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Zmluva o doplnkovej službe má
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu, aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej
listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok
bolo zahrnuté priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyni žalovaný práve takýmtospôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie
splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola
predmetom Zmluvy o doplnkovej službe bola percentuálne vo výške 51,50% z istiny poskytnutého úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ním súvisiaca Zmluva o doplnkovej službe by sa mali posudzovať
ako jeden celok. Akcesorický charakter Zmluvy o doplnkovej službe k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
možno priamo dovodiť z bodu 1.1 priloženej Zmluvy o doplnkovej službe, v ktorých sa uvádza totožné
dojednanie. Zmluva o doplnkovej službe nie je samostatne označená číslom, ale priamo odkazuje na
číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej sa viaže.

2. Žalobkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že Zmluva o doplnkovej službe bola nevyhnutnou
podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej
vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, čím sa poskytnutý úver
predraží, pretože musí platiť odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude preberať splátky úveru
v jej domácnosti. Uvedená služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola

podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvádza RPMN
vo výške 70,38%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe je
niekoľkonásobne vyššia. V skutočnosti zaplatila za úver 86,00% odplatu zo sumy poskytnutého úveru.

3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje

náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a súčasne v nej sú
viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený
konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje len údaj týkajúci sa počtu splátok. V Zmluve absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

4. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že v rámci samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
je špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu.Zdôvoduneurčitostiaabsencieskutočnéhoprotiplneniaprespotrebiteľajemožnéopodstatnene

považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku
došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.
Žalovanýprotiplneniezaposkytnutieúverurozložilnatrisumyatona:zdanlivoprimeranýúrok,poplatok
za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobkyne
porušil tým, že v Zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, keď

obchodný zástupca poskytnutie úveru podmienil uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, v Zmluve
o úvere neuviedol skutočné RPMN. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný
právny úkony, žalovaný mal nárok len na sumu, ktoré boli žalobkyni reálne poskytnutá. Finančné
prostriedky,ktoréprijalnadrámecskutočneposkytnutýchfinančnýchprostriedkovjepotrebnépovažovať
za bezdôvodné obohatenie, pretože finančné prostriedky žalovaný získal bez právneho titulu.

5. Žalobkyni na základe Zmluvy o úvere bola poskytnutá suma vo výške 1200,-Eur. Žalovanému zaplatila
2003,52Eur , takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 803,52 Eur.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.01.2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do

25.01.2017. Žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, takže je dôvodné, aby počnúc od 26.01.2017,
kedy sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobkyni zaplatil zákonné úroky z
omeškania.

7.Okresný súd Lučenec vydal platobný rozkaz dňa 09.02.2017, č.k. 9Csp/27/2017-35. Proti platobnému

rozkazu podal včas odpor žalovaný, ktorý bol doručený Okresnému súdu Lučenec dňa 10.03.2017.

8. Uznesením zo dňa 21.03.2017, č.k. 9Csp/27/2017 - 58 súd zrušil platobný rozkaz zo dňa 09.02.2017.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2017.

9. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neprijal od žiadneho svojho zákazníka
plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda relevantnému právnemu
titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. V čase uzavretia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako aj Zmluvy o doplnkovej službe konal v súlade so zákonom a jeho postup bolsprávny. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nie je na zvážení žalovaného, či odmenu zo zmluvy o
doplnkovej službe zahrnie alebo nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN
sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný musí dodržiavať. Vzhľadom na jednoznačné

znenie § 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že odplaty za dobrovoľné doplnkové služby, či sankcie do RPMN nevstupujú. Poskytovanie
doplnkovýchslužiebjenielenúplnebežnénafinančnomtrhu,alepriamoprávnaúpravatakétopočínanie
umožňujeapočítasním.Žalovanýodmietaúčelovúsnahužalobcuspájaťakcesorickúpovahuzáväzkov
s výškou RPMN v tom, že odmenu za doplnkovú službu nezahrnul žalovaný do RPMN, čím malo

dôjsť zo strany žalovaného k nesprávnemu určeniu výšky RPMN. Pravdou je, že mohol doplnkovú
službu formálne včleniť do textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že v prípade záujmu o túto
službu by zákazník priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyznačil, že má záujem aj o ňu. Práve z
dôvodu prehľadnosti a nezameniteľnosti sa žalovaný rozhodol doplnkovú službu vyčleniť do samostatnej
zmluvy, uvedenej na samostatnej listine s presným a vecným označením ako zmluva tak, aby každému
zákazníkovi bolo hneď zrejmé, že sa jedná o dva samostatné produkty. Odmena za doplnkovú službu

podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nepatrí do celkových nákladov, a teda nevstupuje
do výpočtu RPMN, takže nie je dôležité, či doplnková služba je uvedená v samostatnej zmluve alebo
ako voliteľná súčasť v Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Každý
zákazník sa sám rozhodne, či osloví žalovaného s požiadavkou o poskytnutie úveru a rovnako sa
slobodne rozhoduje, či v prípade poskytnutia úveru bude využívať doplnkové služby, ktoré nie sú

podmienkou získania úveru. Výhradne žalobkyňa mohla zvoliť spôsob akým svoj dlh voči žalovanému
splní. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená, keďže sa jedná o dobrovoľnú
službu, nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. Zmluva o doplnkovej službe
obsahuje ustanovenie o predmete plnenia, ktoré je vyjadrené presnou a pevnou sumou. Predmet ako
aj ceny sú v Zmluve o doplnkovej službe vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé, aká

je odmena ( nie poplatok ) za doplnkovú službu ako aj to za čo sa táto odmena platí, t.j. v čom
spočíva podstata služby. Za tohto stavu žalovanému nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v
slobodnom trhovom prostredí nemohol poskytovať, pričom zákazníci žalovaného mali záujem riadne ju
využívať. Žalovaný takúto službu nemohol poskytovať svojim zákazníkom zadarmo. Dohodnutú odmenu
je potrebné považovať za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože zodpovedá nákladom spojeným s

návštevou obchodného zástupcu svojho zákazníka ako je cestovné, strata času a pod..

10. Žalovaný ďalej uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX obsahuje náležitosti
predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) a ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje konkrétny deň konečnej splatnosti úveru a jednoznačne sa v

nejuvádzavýškaúveru.VsúvislostistermínomkonečnejsplatnostisavZmluveospotrebiteľskomúvere
uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7.deň
60.týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti presne podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesplatí

úver predčasne alebo nebude v omeškaní. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje konkrétny jeden
deň konečnej splatnosti presne tak, ako sa toho domáha žalobkyňa.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej konštatuje, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti
jasne uvádza , keď výška úveru je 1200,-Eur, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne
ako aj finančnou kvantifikáciou, ktorá predstavuje 172,80 Eur, výška jediného poplatku t.j. poplatku

za garantovanú službu je 241,20 Eur, celková dlžná suma, ktorú má žalobkyňa zaplatiť a ktorá je
tvorená súčtom úveru a celkových nákladov je 1614,-Eur, počet splátok je 60.týždenných splátok,
výška jednotlivých splátok je 26,90 Eur. Splatnosť prvej splátky je 7.deň po pripísaní celej čiastky
úveru na účet určený zákazníkom a splatnosť každej ďalej splátky nastane v 7.kalendárny deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o

spotrebiteľských úveroch obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a
termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť.12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zdôrazňuje, že nerozumie námietkam žalobkyne o
nešpecifikovaní predmetu garantovanej služby, keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je tento
predmet presne a jasne špecifikovaný a to priamo v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poplatok

za garantovanú službu je prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladá aj §
2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj čl. 3 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
87/102/EHS v platnom znení. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ktorý limitoval najvyššiu prípustnú odplatu pri spotrebiteľských úveroch, ktorá nebola v Zmluve o

spotrebiteľskomúvereprekročená,čonerozporujeanižalobkyňa.Akvšeobecnezáväznýprávnypredpis
umožňoval uzatvárať spotrebiteľské úverové zmluvy do určitej maximálnej výšky odplaty, tak nemôžu
byť z povahy veci v rozpore s dobrými mravmi, či inými právnymi predpismi také náklady úveru, ktoré
tento limit neprekročia a zároveň z toho vyplýva, že ak všetky náklady zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spoločne tento limit neprekročili, tak je zrejmé, že tento limit nemohol prekročiť ani ktorýchkoľvek z jej
dielčich nákladov posudzovaných osve. Žalovaný upozornil na opomenutie synalagmatickej reštitúcie

podľa§457Občianskehozákonníkazostranyžalobcu.Keďžetedažalovanýnaúkoržalobkynenezískal
akékoľvek bezdôvodné obohatenie je dôvodné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu proti platobnému rozkazu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
30.03.2017. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom sporu bola uzavretá v rozpore so

zákonom. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z.z., § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Trvala na
dôvodoch uvedených v písomnej žalobe. Odmena za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa
platiť na základe Zmluvy o doplnkovej službe bolo nutné zahrnúť do ročnej percentuálnej miery nákladov
s poukazom na znenie § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by si žalobkyňa skutočne

mohla dobrovoľne vybrať medzi úhradami splátok „svojpomocne“ - lacnejší variant a prostredníctvom
obchodného zástupcu - drahší variant, je zrejmé, že by sa pre uvedenú službu s obchodným zástupcom
nerozhodla a tak si ušetrila náklady umelo predražujúci úver. Žalobkyňa si doplnkovú službu slobodne
a vážne nezvolila, pretože odmena za hotovostný výber splátok obchodným zástupcom žalovaného
podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy obchodných zástupcov žalovaného

slúžili výlučne záujmom poskytovateľa úverov. Žalobkyňa ďalej predložila čestné prehlásenia klientov
žalovaného, ktoré preukazujú, že ak chceli klienti dostať spotrebiteľský úver od žalovaného museli
bez možnosti voľby podpísať všetky im predložené listiny a splátky úveru museli uhrádzať v hotovosti
obchodným zástupcom žalovaného. Doplnková služba dohodnutá aj so žalobkyňou nebola dobrovoľná.
Navrhla, aby súd vypočul ako svedkyňu K. Č..

14. Okresný súd Lučenec vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu uznesením
č.k. 9Csp/27/2017 - 122 zo dňa 31.05.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2017.
Žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu dňa 02.10.2017. Žiadal žalobu aj naďalej zamietnuť,
pretože nezískal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Zmluva o doplnkovej službe bola

zmluvou dobrovoľnou, ktorá nebola žiadnou podmienkou získania úveru. Odmena za ne sa do RPMN
nezapočítava, čo vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, orgánov dozoru a predovšetkým
rozhodujúcej právnej úpravy ( § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zastáva
názor, že je výhradne na zákazníkovi, v danom prípade na žalobkyni, aký spôsob pre splnenie
svojho dlhu využije. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu

má všetky náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si vo svojej replike
nedôvodne zamieňa administratívny poplatok s poplatkom za garantovanú službu. Zavedením poplatku
za garantovanú službu sa žalovaný zaviazal pre svojich zákazníkov zabezpečovať činnosť podľa
bodu 4, ktoré zo zákona nebol a ani nie je povinný zabezpečovať. Poplatok za garantovanú službu
je v adhéznych zmluvách o spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným, v ktorých je obsiahnutý

povinnou náležitosťou a preto automaticky vstupuje do celkových nákladov ako aj RPMN, teda do ceny
spotrebiteľského úveru. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespadá
medzi zakázané poplatky uvedené v citovanom § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských poplatkoch, je
v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne, určite pričom protiplnenie za daný
poplatok je v presne vymedzené v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.12.2017 uviedla, že
imanentnou súčasťou každého úverového vzťahu je vždy aj dojednanie o spôsobe jeho splácania.
Spôsob splácania musí byť vždy súčasťou úverovej zmluvy a nemá žiadnu úlohu to, či bol spôsobsplácania uvedený na samostatnej listine, pretože sa vždy jedná iba o jeden zmluvný vzťah, ibaže
pozostávajúci z viacerých listinných komponentov. Pokiaľ za splácanie úveru ( hotovostné inkasovanie
splátok úveru ) má spotrebiteľ platiť dodávateľovi akúkoľvek odmenu, táto odmena musí byť logicky

nevyhnutnou súčasťou celkových úverových nákladov spotrebiteľa, a teda aj premietnutá do RPMN
bez ohľadu na to, či spotrebiteľ mal v tejto veci skutočnú možnosť voľby. Žalobkyňa reálnu možnosť
voľby nemala. Úver by jej nebol poskytnutý pokiaľ by nepodpísala všetky listiny vrátane Zmluvy o
doplnkovej službe, t.j. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru; ani opak toho by však nemenil na právnom
posúdení veci. Predkladanie a uzatváranie zmlúv žalovaným o hotovostnom inkasovaní splátok úveru

spôsobom, ktorý vzbudzuje dojem, že sa jedná o osobitne poskytovanú službu, za ktorú je spotrebiteľ
uhradiť veriteľovi odmenu nezahŕňajúc ju do sumy celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, je potrebné posúdiť ako klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. d)
zákona č. 250/2007 ochrane spotrebiteľa a o zmene a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

16. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobkyne, že žalobkyňa bola veľmi skúsená spotrebiteľka, ktorá
mala viacročnú a opakovanú skúsenosť s produktami žalovaného. Obidve zmluvy, ktoré sú predmetom
tohto konania boli uzavreté štandardne, úplne pokojne, bez akýchkoľvek mylných dojmov. Argumentácia
žalobkyne o tom, že žalovaný tým, že nezahrnul odmenu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru
do RPMN už skôr uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím sa mal dopustiť klamlivej obchodnej

praktiky je nesprávna, pretože úplne opomína obligatórny taksatívny výpočet položiek vstupujúcich do
RPMN, zamieňa si dva odlišné právne inštitúty, pričom ich súčasné naplnenie ani nie je možné.

17.Súdurčiltermínpojednávanianadeň20.12.2017.Napojednávaniesadostavilažalobkyňa,zástupca
žalobkyne. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho

neprítomnosti. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

18. Žalobkyňa vypovedala tak, že uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Potrebovala finančné
prostriedky, pričom obchodná zástupkyňa jej predložila „papiere“. Obchodná zástupkyňa žalovaného
pani Č.Á. jej neponúkla inú možnosť splácania úveru, nepýtala sa jej, či má zriadený účet v banke, avšak

ona účet v banke zriadený nemala. Nevedela o tom, že za službu - splácanie úveru v hotovosti bude
musieť platiť. Obidve zmluvy boli napísané drobným písmom, ona dobre po slovensky nerozumie, takže
si ich nevedela prečítať.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,ZmluvyozabezpečenísplátokúveruzodňaXX.XX.XXXX,listinných
dôkazov tvoriacich súdny spis sp.zn. 9Csp/27/2017.

20. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXX ( č.l. 21 spisu - Zmluva o úvere ) za nasledovných

podmienok: poskytnutý úver 1200,-Eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu predstavujú sumu 1614,-Eur. Úrok je vyjadrený v Zmluve úrokovou sadzbou
22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 172,80 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou
241,20 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov - RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka, ktorú je žalobkyňa povinná

zaplatiť žalovanému na základe Zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase
uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 1614,00
Eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje
48,52%. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že zákazník zaplatí žalovanému dlžnú
sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je

26,90 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 26,90 Eur. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Žalobkyňa
podpisom Zmluvy potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Splatnosť každej splátky nastáva
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky je dohodnutý 7. kalendárny

deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň
splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7.deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň bola
podpísaná Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa
zaväzuje žalobcovi za odmenu podľa odseku 1.2 počas splatnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovaťslužbu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXX. Žalobkyňa sa zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu
vo výške 618,-Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať odmenu v 60. pravidelných splátkach a to v 59.

týždenných splátkach vo výške 10,30 Eur a poslednú splátku vo výške 10,30 Eur počas doby splácania
spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

21. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou, a to čestných prehlásení ( č.l. 74 až 97 spisu) je
zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu, v zmysle ktorých označené

subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú, že v určitý konkrétny
deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49,
prostredníctvomjejobchodnéhozástupcu,taktiežoznačenéhomenom,zmluvuospotrebiteľskomúvere,
číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú, že potom ako si
obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a predložil im k podpisu
zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu, aby úver dostali, museli

podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by bola aj iná možnosť ako
čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania. Bola iba jedna možnosť,
a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil osobne pravidelne vyberať
obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené podpisom a vo Fiľakove
s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné

prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami P. A., P. K.N., H. M., V. A., P.
S., T. M., Q. A., P. Q., J. Q., P. S., V. M., W. A., Š. C., Z. W., F. A., H. K. . Z vyššie uvedených osôb boli
ako svedkovia vyslúchaní v spore sp. zn. 21Csp/196/2016 nasledujúce osoby: P. K., H. M., V. M., Q. A.,
P. A., Š. S., H. K., P. S., P. K., W. A., Š. C., F. A..

22. Čestné prehlásenia D. Č. ( č.l. 81 ) sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných
prehlásení. Menovaná uvádzala, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o., prostredníctvom jej obchodného zástupcu C. V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a to
tým spôsobom, že na základe reklamnej ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej
domov, kde podpisovali zmluvu. Obchodná zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré

treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba, obchodná
zástupkyňa len odkrývala. Obchodná zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo
mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná
týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť
neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze

jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva
u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtala aj prvú splátku úveru.

23. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

25. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

26. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. f), j), k), zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere 1 musí obsahovať tieto náležitosti:
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( v čase uzavretia Zmluvy o úvere 2 písm. l) citovaného
zákona ).

27. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinný ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

28. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej

osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na
platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli

zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou
iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver.

30. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

31. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

38. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie § 216 C.s.p.).

V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné
obohatenie.

39. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

40. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so
spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1200,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od

žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

41. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,

na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

42. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.

V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.43. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať

vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

44. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f), k), j) resp. ( l) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, čiže v súlade
so zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný

určiť v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a
koľko na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) resp. l) vyššie citovaného zákona).
Súdy citované znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES,
ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

45. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit
Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny
dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú
splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz
v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká
časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure

neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov
únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora
(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015
zo dňa 25.01.2017).

46. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobkyni úver poskytnutý na dobu 60 týždňov. Termín
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 60. týždňa po dni

uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok
10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice

2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho
dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý
uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná
každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia,

ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá
v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere
bol konkrétne definovaný počet splátok 60, definovaná výška každej splátky, určená splatnosť každej
splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý
by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť

jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým úverom.

47. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov, okrem

kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli

zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok, ktorá bola medzi stranami sporu
dojednaná osobitnou zmluvou, vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť odmenu
osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve.
Potvrdzuje to výpoveď žalobkyne, ale aj výpovede svedkov v iných konaniach vedených na Okresnom

súde v Lučenci, a čestné prehlásenia, ktoré predložila žalobkyňa. Žalobkyňa potrebovala finančné
prostriedky, pretože sa ocitla v ťaživej finančnej situácii, a aby ich získala musela podpísať dohodu
o doplnkovej službe k Zmluve o úvere. Naviac obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný v
závislosti od výšky sumy výberu splátok od jednotlivých klientov. Obchodný zástupca mal teda aj vlastný
ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy o garantovanom výbere splátok. V súlade s ustanovením §

52a Občianskeho zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy zmlúv ako aj stranám známeho účelu
týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Potom
náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej priemernej miery náklady, nakoľko
sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaný v písomnom
vyjadrení uviedol, že platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej službe do RPMN nezahrnul,

takže táto otázka nebola medzi žalobkyňou a žalovaným spornou. Finančná situácia žalobkyne nebola
dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii súd uveril jej výpovedi, ktorá bola podporená aj čestnými
prehláseniami, že nemala možnosť zvoliť si iný spôsob platenia len ten, ktorý jej ponúkol žalovaný,
pričom výška odmeny za doplnkovú službu 618,- Eur bola percentuálne vyššia ako 50% z poskytnutého
úveru(1200,-Eur).KeďžeZmluvaodoplnkovejslužbebolapodmienkouuzavretiaZmluvyoúvere,ktorá

je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola správne uvedená ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech žalobkyne, považoval súd Zmluvu o úvere za bezúročnú a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

48. Poplatok za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ ako aj podľa Čl.4

ods. 2 Smernice 93/13/EHS samotnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku. Žalovaný
v Zmluve o úvere tento administratívny poplatok špecifikoval a určil ho určito, jasne a zrozumiteľne.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti , ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm.k) zákona
č. 129/2010 Z.z.

49. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže
súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni
bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 1200,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
vo výške 2003,52 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný vydať

žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 803,52 Eur.

50.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsapostavilnatostanovisko,žežalovanýsabezdôvodneobohatilna
úkor žalobcu, nakoľko v Zmluvách o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN

čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou
úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o garantovanej službe,
súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

51. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 29.02.2017.

Žalobu, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie prevzal dňa 28.02.2017.
Predžalobnúvýzvuzástupcužalobcuzaslanúe-mailomnepovažovalzatakú,ktorámohlavyvolaťúčinky
dobrovoľného plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 29.02.2017 dozaplatenia a vo zvyšku ohľadne počiatku úrokov z omeškania počnúc od 26.01.2017 žalobu žalobkyne
zamietol.

52. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

53. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania
je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo

žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).

55. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)
zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý

je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 48,- Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.