Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112209942
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112209942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: FVE Jastrabá
1, s.r.o., so sídlom Dlhá 95/A, 010 09 Žilina, IČO: 45 636 133, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. V. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Mgr. Marína
Gallová, správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so
sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, so sídlom správcu Jilemnického 30, 036 01 Martin,
zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom N. na N. XXXX/XX,
XXX XX L., v konaní o vylúčenie nehnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 11/2012-310 zo dňa 25.10.2013

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 11/2012-310 zo dňa 25.10.2013, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Pri trovách prvostupňového konania vyslovil,
že o ich náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd po
vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 78 ods. 1, 2, 3, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") v spojení

s ust. § 261 ods. 6, § 1 ods. 1, ods. 2 veta prvá, druh§ 446, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ust. § 37 ods. 1, § 39, § 22 ods. 2, § 151j ods. 1, § 151m ods. 6 a 8, § 151md ods. 1 písm.
a) Občianskeho zákonníka a zhodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. uviedol, že vzhľadom k
druhu konania išlo o konanie vyvolané konkurzom (konanie o vylučovacej žalobe podľa § 78 zákona č.
7/2005 Z.z.), preto primárne sa zaoberal skúmaním včasnosti podania žaloby v tejto veci. Na základe
oboznámenia sa s výňatkom z Obchodného vestníka (OV 20/2012 zo dňa 30.1.2012 o uverejnení
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ,

s.r.o. vrátane uverejnenia zápisu nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a s výzvou
žalovaného adresovanou žalobcovi z 5.3.2012, ako aj pri zohľadnení momentu začatia konania v
tejto veci doručením žaloby okresnému súdu 15.3.2012 bolo skonštatované, že žaloba bola podaná
včas, teda pred uplynutím hmotno-právnej lehoty na jej včasné podanie podľa § 78 ods. 2 veta druhá
zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že k momentu
uzavretia Kúpnej zmluvy z 30.9.2009, ktorou došlo k výkonu záložného práva, pohľadávky záložného
veriteľa PROVAN, s.r.o. voči úpadcovi z titulu poskytnutých pôžičiek v sume 100.000 Eur a 220.000 Eur

existovali. Vystavené potvrdenia o vrátení pôžičiek, ktoré boli prílohou návrhu na výmaz záložného práva
(č.l. 103, 104, 105 a 106 spisu) okresný súd vyhodnocoval v spojení s obsahom svedeckej výpovede
Ing. Milana Cibulku, ktorý uviedol, za akých okolností boli tieto potvrdenia vystavené s tým, že ich obsahnezodpovedá realite, pretože pôžičky vrátené neboli, a to ani k momentu vystavenia týchto potvrdení,
ani neskôr. Rovnako sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril i svedok Ing. Ivan Gondáš.

Rovnako okresný súd skonštatoval, že pokiaľ išlo o zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty
v sume 331.939,19 Eur, táto podľa čl. III. bodu 3.7 Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode
vlastníctva nehnuteľností z 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) podľa výpovede svedkov Ing. Milana Cibulku, Ing.
Ivana Gondáša a listinných dôkazov, Kúpnej zmluvy zo dňa 18.3.2008 v spojení s Dodatkom č. 1 k
tejto Kúpnej zmluve z 23.7.2008 existovala ako pohľadávka záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. voči

úpadcovi k momentu realizácie záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009. V súvislosti
so zmluvnou pokutou okresný súd uviedol, že listinný dôkaz, a to Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o
predaji nehnuteľností zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu), ktorý bol prílohou návrhu na výmaz záložného
práva, hodnotil predovšetkým na základe výpovede svedka Ing. Milana Cibulku, ktorý opísal okolnosti
a dôvody, za ktorých došlo k uzavretiu dodatku č. 2 v zhode s tým, ako tieto okolnosti boli popísané
aj svedkom Ing. Ivanom Gondášom a ktoré svedecké výpovede po ich vyhodnotení vyvrátili záver o

tom, že by časť zabezpečených pohľadávok v rozsahu zmluvnej pokuty k momentu realizácie záložného
práva neexistovala. Okresný súd súčasne uviedol, že dohodu o zmluvnej pokute, ako je obsiahnutá
v čl. III. bod 3.7 Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností z 23.7.2008, vyhodnotil
ako platný právny úkon, ktorý bol vyjadrením naplnenia zásady zmluvnej voľnosti zmluvných strán,
nezávisle na skutočnosti, že pre splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená,

je potrebná súčinnosť tretieho subjektu (vyhľadaného záujemcu, s ktorým musí byť do jedného roka
od podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál i uzatvorená kúpna zmluva). Vo vzťahu ku Dodatku
č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) a ku potvrdeniam o vrátení požičanej sumy na
základe Zmluvy o pôžičke z 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) okresný súd uviedol, že tieto neboli
úpadcom konajúcim prostredníctvom svedka Ing. Milana Cibulku a subjektom PROVAN, s.r.o. konajúcim

prostredníctvom svedka Ing. Ivana Gondáša realizované ako platné právne úkony, pretože u subjektu
úpadcu, ako to vyplynulo z výpovede svedka Ing. Milana Cibulku a u subjektu PROVAN, s.r.o., ako
to vyplynulo z výpovede svedka Ing. Ivana Gondáša v spojení s listinným dôkazom - návrhom na
výmaz záložného práva a následným späťvzatím tohto návrhu (č.l. 103, 104 a 100 spisu) nebola
daná náležitosť prejavu vôle pri týchto právnych úkonoch, a to vážnosť vôle, pretože vôľa konajúcich

pri realizácii týchto právnych úkonov nesmerovala ku spôsobeniu právnych účinkov, ktoré s takýmito
právnymi úkonmi hmotné právo spája. V nadväznosti aj na uvedené potom na základe vyhodnotenia
dôkazov, a to potvrdení o vrátení požičanej sumy na základe Zmluvy o pôžičkách z 30.4.2009 podľa
č.l. 105 až 106 spisu a Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) nebolo možné
skonštatovať preukázanie zániku zabezpečenej pohľadávky, a teda preukázanie časti procesnej obrany

žalovaného,podľaktorejkmomenturealizáciezáložnéhoprávauzatvorenímKúpnejzmluvyz30.9.2009
zabezpečené pohľadávky neexistovali. Práve na základe výpovedí svedka Ing. Milana Cibulku, Ing.
Ivana Gondáša, z ktorých bolo preukázané, že záujem tu bol taký, aby záložné právo zostalo pre
spoločnosť PROVAN, s.r.o. zachované, okresný súd právne úkony Potvrdení o vrátení pôžičiek z
30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) a Dodatok č. 2 ku Kúpnej zmluve z 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) vyhodnotil

ako neplatné právne úkony pre nedostatok vážnosti vôle oboch zúčastnených subjektov, a teda za
absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obrana žalovaného,
ktorá bola v tvrdení o neexistencii zabezpečených pohľadávok k momentu realizácie záložného práva
uzavretím Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 s poukazom na ust. § 151md ods. 1 a) Občianskeho zákonníka
preto bola vyhodnotená okresný súdom ako nedôvodná.

V ďalšom štádiu okresný súd vyhodnocoval otázku, či výkon záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy
z 30.9.2009 bol záložným veriteľom zrealizovaný po tom, ako dlžník riadne a včas nesplnil zabezpečené
pohľadávky s poukazom na úpravu § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňom vzniku práva
záložného veriteľa na uspokojenie sa zo zálohu je deň, kedy márne uplynula doba splatnosti pohľadávky

zabezpečenej záložným právom. Okresný súd mal za to, že v otázke riadneho splnenia zabezpečenej
pohľadávky bolo potrebné v prejednávanej veci vychádzať z čl. III. bodu 1 Zmluvy o zriadení záložného
práva medzi záložným veriteľom: PROVAN, s.r.o. a záložcom CISS Martin, s.r.o. z 20.3.2009, kde bola
zabezpečená pohľadávka presne a jednoznačne vymedzená tak, že pozostáva z troch častí: zmluvnej
pokuty vo výške 331.939,19 Eur podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 23.7.2008, ďalej z

pôžičky vo výške 100.000 Eur podľa Zmluvy o pôžičke z 2.3.2009 a pôžičky v sume 220.000 Eur podľa
Zmluvy o pôžičke z 18.3.2009. Uvedené vymedzenie zabezpečenej pohľadávky zhodne potvrdili vo
svojich výpovediach i vypočutí svedkovia Cibulka a Gondáš, ktorí vystupovali ako osoby konajúce za
zmluvnéstranypriuzatvoreníZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiz20.3.2009.Vovzťahuk zabezpečenej pohľadávke záložného veriteľa na vrátenie poskytnutých pôžičiek bolo vykonaným
dokazovaním (výsluchom svedka Ing. Milana Cibulku a Ing. Ivana Gondáša, Zmluvami o pôžičkách z
2.3.2009 a z 18.3.2009 a s Dodatkami ku týmto Zmluvám z 30.6.2009 (č.l. 90 a 91 spisu), podľa názoru

okresného súdu spoľahlivo preukázané, že tieto pohľadávky v čase realizácie záložného práva - v čase
výkonu záložného práva uzatvorením Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 existovali a boli splatné, teda uplynula
doba ich splatnosti. Okresný súd vo vzťahu k pohľadávke z titulu záložného práva však tento záver
nemohol na základe výsledkov vykonaného dokazovania učiniť. Podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve
zo dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) bola zmluvná pokuta platne dojednaná so splatnosťou do 31.12.2009 a

z vykonaného dokazovania nevyplynulo (výpoveď svedkov Ing. Milana Cibulku a Ing. Ivana Gondáša a
ani z ostatných vo veci vykonaných dôkazov), že by zmluvné strany Dodatku č. 1 z 23.7.2008 uzatvorili
platnú (a to i z hľadiska zákonom predpísanej písomnej formy takého právneho úkonu s poukazom na
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje i na dohodu o splatnosti zmluvnej pokuty) a
účinnú dohodu o inej splatnosti zmluvnej pokuty (oproti dojednanej splatnosti do 31.12.2009). Uvedené
zhodnotenie, podľa názoru okresného súdu nevyvrátila ani výpoveď svedka Cibulku v časti, kde sa tento

svedok vyjadril, že v čase realizácie záložného práva zabezpečené pohľadávky existovali a boli splatné.
Pri hodnotení citovanej časti svedeckej výpovede svedka Cibulku vychádzal okresný súd z objektívne
dokazovaním preukázaného záveru, podľa ktorého zabezpečená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty
k momentu realizácie záložného práva uzatvorením predmetnej Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 splatná
nebola. Preto, keď záložný veriteľ PROVAN, s.r.o. uzatvoril Kúpnu zmluvu pri výkone záložného práva

k 30.9.2009, bola táto kúpna zmluva uzatvorená skôr ako zabezpečená pohľadávka, v časti zmluvnej
pokuty nadobudla splatnosť, a teda Kúpna zmluva z 30.9.2009 je v nadväznosti na to podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, a to konkrétne
s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže záložný veriteľ začať výkon záložného
práva len ak zabezpečená pohľadávka záložným právom nie je riadne a včas splnená. Na tomto závere

nič nemení skutočnosť, že ostatná časť zabezpečenej pohľadávky z titulu dvoch poskytnutých pôžičiek
už splatná bola, nakoľko ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá hmotno-právne oprávnenie
záložného veriteľa uskutočniť výkon záložného práva až keď celá zabezpečená pohľadávka nebola včas
a riadne uspokojená. Na základe uvedeného skonštatovania absolútnej neplatnosti právneho úkonu
zmluvy uzatvorenej pri výkone záložného práva - Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 vychádzal okresný súd

zo záveru, že sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi i na to nadväzujúce kúpne zmluvy uzatvorené
medzi predávajúcim VAN, s.r.o. a kupujúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j.
zo dňa 26.2.2010 a medzi predávajúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j. a
žalobcom z 30.5.2011, nakoľko tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zásadou, podľa ktorej
nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám, a teda i v prípade týchto kúpnych zmlúv sa jedná

o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto nesvedčí právo vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu, na
základe ktorého konštatovania rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Výpovede svedkov Ing. Milana
Cibulku a Ing. Ivana Gondáša okresný súd vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré bolo svedkom dané
podľa § 126 O.s.p. hodnotil ako vierohodné. Vzhľadom na podrobné vypočutie týchto svedkov vo vzťahu

ku skutočnostiam relevantným pre meritórne rozhodnutie a obsah svedeckých výpovedí, nehodnotil
okresný súd ako relevantný dôkazný návrh žalobcu na dovypočutie, teda na opätovné vypočutie
svedka Cibulku a výsluch svedka Belanca. Rovnaké konštatovanie uviedol okresný súd s dôrazom na
obsah svedeckých výpovedí svedkov Cibulku a Gondáša i vo vzťahu k dôkaznému návrhu žalobcu
na oboznámenie účtovnej dokumentácie z obdobia zaplatenia pôžičiek úpadcu a PROVAN, s.r.o. a na

oboznámenie s originálmi listinných dôkazov - dodatkov ku zmluvám o pôžičkách z 30.6.2009. Ako plne
irelevantný hodnotil okresný súd návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne Bc. D. G. -
pracovníčky Správy katastra Žilina. V nadväznosti na takéto hodnotenie uvedených dôkazných návrhov
a pri zohľadnení úpravy podľa § 118a O.s.p. rozhodol okresný súd o zamietnutí týchto dôkazných
návrhov.

Okresný súd vyhodnotil že žalobca sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností vo väzbe na danú
odpoveď neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.9.2009 medzi predávajúcim - subjektom PROVAN,
s.r.o. ako záložným veriteľom konajúcim v mene úpadcu na jednej strane a kupujúcim VAN, s.r.o. na
druhej strane.

Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď záložný veriteľ zo
zákona je splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu. Toto splnomocnenie
zahŕňa oprávnenie záložného veriteľa, aby záloh predal sám alebo, aby podal návrh na vykonaniedobrovoľnej dražby. Pokiaľ aj žalovaný predkladal obranu, ktorou namietal skutočnosť, že pri uzatvorení
Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 konal záložný veriteľ za záložného dlžníka podľa § 151m ods. 6 Občianskeho
zákonníka v rozpore so záujmami dlžníka ako zastúpeného, okresný súd uviedol, že samotná

skutočnosť, že štatutárnym zástupcom záložného veriteľa v čase predaja nehnuteľností podľa Kúpnej
zmluvy z 30.9.2009 bol Ing. Ivan Gondáš a štatutárnym zástupcom kupujúceho - VAN, s.r.o. bola v tom
čase manželka Ing. Ivana Gondáša Ing. Ingrid Gondášová, nezakladá záver o rozpore medzi záujmami
zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda medzi záujmami záložného
veriteľa a dlžníka, a tým nezakladá ani absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 z tohto dôvodu.

Okresný súd k ďalším právnym úkonom, ktorých obsahom bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnostiam uviedol, že všetky tieto následné právne úkony sú súkromno-
právnymi úkonmi podnikateľských subjektov, u ktorých vzhľadom na predmet prevodu, rovnako ako pri
Kúpnej zmluve z 30.9.2009 neprichádza do úvahy aplikácia § 446 Obchodného zákonníka. Rovnaký
záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 45/2007 zo dňa

20.3.2008, podľa ktorého sa kúpna zmluva nehnuteľnosti riadi Obchodným zákonníkom iba v prípade,
keď ide o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvy o predaji podniku, prípadne je predmetom zmluvy o
kúpe prenajatej veci, avšak v ostatných prípadoch sa odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Práve s odkazom na úpravu, ktorá vyplýva z § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka
preto okresný súd pri posudzovaní platnosti právnych úkonov, Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 a na to

nadväzujúcich prevodov - Kúpnych zmlúv z 26.2.2010, z 30.5.2011 bol povinný aplikovať hmotno-právnu
úpravu Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri prevode vlastníckeho práva v súkromno-
právnych vzťahoch platí zásada, podľa ktorej nik nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Táto
zásada chráni vlastnícke právo skutočného - pravého vlastníka. Subjekt nemôže platne nadobudnúť
vlastnícke právo od toho subjektu, ktorému toto právo nikdy, teda od počiatku nesvedčilo, a potom ani

nemôže takéto vlastnícke právo ďalej previesť.

Žalobca však už v dôvodoch žaloby poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
od vlastníka Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j., Poľsko v dobrej viere Kúpnou
zmluvou z 30.5.2011, na základe ktorej príslušná Správa katastra v Žiline povolila vklad vlastníckeho

práva žalobcu. Žalobca bol bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľný, že označený predávajúci je
vlastníkom nehnuteľností, ktorých prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy a že tieto
nehnuteľnosti nadobúda od pravého vlastníka a že jeho vlastníctvo nie je pri uzavieraní kúpnej zmluvy
ničím obmedzené. Pri uzavieraní kúpnej zmluvy žalobca vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva č.
XXXX a z dôvodu vyhlásenia subjektu Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j.,

Poľsko v uzavretej kúpnej zmluve o pravdivosti týchto údajov nemal dôvod pochybovať. Žalobca sa
teda už priamo v písomnom vyhotovení žaloby v tejto veci domáhal uplatnenia princípu ochrany
dobrej viery žalobcu ako nového nadobúdateľa nehnuteľností. Vo všeobecnej rovine je dobrá viera
nadobúdateľa daná vtedy, ak ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú je možné od nadobúdateľa
žiadať, nemal nadobúdateľ dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ

určitého práva zapísaný v evidencii nehnuteľností - v katastri nehnuteľností, takéto právo svedčí. V
pomeroch prejednávanej veci bolo zároveň významné, že zmluva, ktorou sa realizoval výkon záložného
práva (Kúpna zmluva z 30.9.2009), bola z dôvodu realizácie výkonu záložného práva touto zmluvou
pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty absolútne neplatným právnym
úkonom od počiatku, teda za takejto situácie nadobúdateľ nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy z

30.9.2009 VAN, s.r.o., so sídlom v Martine, nikdy nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, a preto
žiadna ďalšia osoba nemohla od tohto nadobúdateľa nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
pretože nadobúdateľ nemohol previesť právo, ktoré nikdy nemal. Skutočnosť, že ďalšie osoby v reťazci
prevodov (subjekty Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j., Poľsko a žalobca) boli
pri uzatváraní Kúpnych zmlúv z 26.2.2010 a z 30.5.2011 v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosti od

vlastníka, nebola rozhodná. Dobrá viera v tomto smere má význam len vtedy, keď to stanovuje zákon
(napr. § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka), pričom v prejednávanej veci tomu
tak nebolo. Okresný súd uviedol, že prijatý záver v prejednávanej veci bol v súlade aj s čl. 11 ods. 1 veta
prvá, druhá Listiny základných práv a slobôd vyhlásenej ako zákon č. 2/1993 Zb., podľa ktorého každý
má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Podľa

názoru okresného súdu bolo potrebné priznať prednostne právo na ochranu vlastníckemu právu úpadcu,
pretože jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam stálo na začiatku a nebolo v dôsledku následných
prevodov poprené. Záver, podľa ktorého, ak niekto kupuje nehnuteľnosť od nevlastníka, vlastníckeprávo nenadobúda, hoci by jednal v dobrej viere, zápis do katastra nehnuteľnosti, vyplýva i z judikatúry
Najvyššieho súdu ČR (R 29/2007), ako i z Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 349/2003.

Okresnýsúdďalejuviedol,žezdôvoduprocesnéhopostupu,keďpojednávaniebolovoveciodročenéna
vyhlásenie rozsudku za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p., vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietol neúplné zistenie skutkového

stavu, keďže neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako
aj, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čo spôsobilo nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že okresný súd vychádzal zo záverov, že
Záložnou zmluvou uzavretou medzi záložným veriteľom PROVAN, s.r.o. a záložcom CISS Martin, s.r.o.
z 20.3.2009 bola zabezpečená jedna pohľadávka pozostávajúca z troch častí. Ďalej prvostupňový súd
vychádzal z toho, že k momentu uzavretia kúpnej zmluvy medzi veriteľom PROVAN, s.r.o. a záložcom

CISS Martin, s.r.o., ktorou sa realizoval výkon záložného práva, pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty
nebola splatná, a preto kúpna zmluva je v nadväznosti na uvedené podľa § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Ak okresný súd v ďalšom uviedol, že
výkon záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2009 medzi predávajúcim CISS Martin,
s.r.o. a kupujúcim spoločnosťou VAN s.r.o. bol realizovaný na uspokojenie všetkých troch častí (jednej)

zabezpečenej pohľadávky, tak s týmito názormi a závermi prvostupňového súdu sa žalobca nestotožnil.
Žalobca poukázal na to, že záložná zmluva nezabezpečovala jednu pohľadávku, ktorá pozostávala
z troch častí, ale zabezpečovala uspokojenie troch samostatných, presne definovaných pohľadávok.
Každá z pohľadávok spĺňala zákonné znaky či podmienky existencie samostatnej pohľadávky. Išlo o
nezávislé, samostatné pohľadávky so svojou individuálne určenou skutkovou podstatou, a to právne i

účtovne. Žalobca zvýraznil, že „každá časť" zabezpečenej pohľadávky je a môže byť iba individuálne
určenou a samostatnou pohľadávkou nezameniteľnou s inou pohľadávkou. Každá môže existovať
samostatne a aj existovala samostatne a žiadna nebola a ani nemohla byť iba časťou celku, ktorý bol
tou jedinou a iba jedinou pohľadávkou zabezpečenou zriadeným záložným právom. Jednou záložnou
zmluvou možno zriadiť záložné právo na zabezpečenie uspokojenia viac ako jednej pohľadávky s

rôznou lehotou splatnosti. Záložné právo zriadené jednou záložnou zmluvou možno realizovať pre
nezaplatenie ktorejkoľvek zabezpečenej pohľadávky, ktorá je splatná, a to bez ohľadu na to, že iná,
či iné, touto záložnou zmluvou zabezpečené pohľadávky, ešte nie sú splatné. Samozrejme, pokiaľ
účastníci medzi sebou nedohodli, že záložné právo možno realizovať iba pri (po) splatnosti všetkých
záložným právom zabezpečených pohľadávok. Účastníci v tomto prípade bez akýchkoľvek pochybností

podmienku realizácie záložného práva až po splatnosti všetkých zabezpečených pohľadávok nedohodli.
Vzhľadom k tejto právnej argumentácii potom vyplýva, že ak boli splatné pohľadávky vzniknuté titulom
poskytnutých pôžičiek, čo skonštatoval aj okresný súd, tak záložný veriteľ bez ohľadu na to, že
pohľadávka s právnym základom vzniku titulom zmluvnej pokuty ešte nebola splatná, mohol pristúpiť
k realizácii záložného práva a mohol realizovať záložné právo predajom zálohu na uspokojenie už

splatných pohľadávok.

Pre žalobcu v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé z čoho alebo na základe
čoho okresný súd do základu svojho rozhodnutia urobil záver, že záložné právo realizované uzavretím
Kúpnej zmluvy z 30.9.2009 bolo začaté a realizované ako záložné právo na uspokojenie všetkých

zabezpečených pohľadávok. Žalobca nemá vedomosť, že by v konaní pred okresným súdom bola
riešená a ustálená otázka, na uspokojenie ktorých zabezpečených pohľadávok pristúpil záložný veriteľ
k realizácii záložného práva. Vykonaným dokazovaním podľa názoru žalobcu nebola zodpovedaná
otázka, či bolo záložné právo Kúpnou zmluvou z 30.9.2009 realizované pre všetky ním zabezpečené
pohľadávky, t.j. pôžička 1/ + pôžička 2/ + zmluvná pokuta alebo iba pre niektoré (iba pôžička 1/ + pôžička

2/ bez zmluvnej pokuty). Z výpovede svedka Ing. Cibulku vyplynulo, že záložné právo bolo realizované
iba na uspokojenie poskytnutých pôžičiek. Z výpovede svedka Gondáša a ani z výpovede svedka
Cibulku nevyplynulo, že by záložný veriteľ k výkonu záložného práva pristúpil aj z dôvodu zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky titulom zmluvnej pokuty. K tomuto záveru dospel iba prvostupňový súd a podľa
názoru žalobcu bez relevantného dokazovania tejto skutočnosti. Žalobca práve pre objasnenie tejto

skutočnosti navrhol vykonanie dôkazu výsluchom konateľa úpadcu CISS Martin, s.r.o. Ing. Bohuslava
Belanca, ktorý mal v svojej pôsobnosti ekonomickú a účtovnú agendu úpadcu CISS Martin, s.r.o., tiež
dopočutie svedka Ing. Cibulku, ale predovšetkým oboznámenie s účtovnou dokumentáciou úpadcu a
spoločnosti PROVAN, s.r.o., z ktorej by bol nesporne preukázaný, aký bol stav účtovania o poskytnutýchpôžičkách a tiež o zmluvnej pokute. Okresný súd vykonanie týchto dôkazov odmietol. Vzhľadom k
uvedenému žalobca mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalobca v ďalšom poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyložil dojednanie účastníkov záložnej
zmluvyvčl.III,ktorýmúčastníciurčujúpredmetzabezpečeniazáložnouzmluvou.Čosastalopredmetom
zabezpečenia podľa žalobcu bolo presne a jednoznačne vymedzené až bodom 2 čl. III záložnej zmluvy.
Predmetom zabezpečenia boli pohľadávky záložného veriteľa. Účastníci záložnej zmluvy dojednali

zabezpečenie viac ako jednej pohľadávky, čo je možné vyložiť práve použitím množného čísla slova
„pohľadávky". Podľa názoru žalobcu účastníci záložnej zmluvy si boli plne vedomí toho, že cez
uzavieranú záložnú zmluvu zriaďujú záložné právo na zabezpečenie viac ako jednej pohľadávky, a nie
ako vyplýva z konštatácie okresného súdu, že bola zabezpečená jedna pohľadávka pozostávajúca z
troch častí. Pokiaľ záložná zmluva podľa názoru žalobcu zriaďovala záložné právo na zabezpečenie
viac ako jednej pohľadávky, tak nebolo možné aplikovať ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,

ako to uskutočnil okresný súd v tom, že výkon záložného práva mal byť v rozpore s ust. § 151j ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže k výkonu záložného práva malo dôjsť aj na zmluvnú pokutu, ktorá
ešte nenadobudla splatnosť. Práve vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uviedol, že jej dojednanie
podľa dodatku č. 1 je neplatné, keďže obsahom dodatku č. 1 je akési dodatočné dojednanie o zmluvnej
pokute za porušenie povinnosti, ktorá nebola a ani sa nestala obsahom Kúpnej zmluvy V2917/08 a ktorá

ako povinnosť z podstaty uzavretej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností nevyplývala, ani
vyplývať nemôže. Žalobca uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute, ktorá sa mala vzťahovať k zmluvnej
povinnosti - zabezpečiť pre kupujúceho záujemcu/záujemcov o kúpu na odkúpenie celého areálu, je v
časti určenia predmetu kúpy slovami „celého areálu" neurčitá, a preto z hľadiska naplnenia požiadavky
určitosti právneho úkonu je neplatná. Z obsahu kúpnej zmluvy V2917/08 nie je možné ustáliť, čo sa má

na mysli „celý areál". Neurčitosť, a tým aj neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa dodatku č.
1 žalobca vidí tiež v rozpore medzi dojednanou zmluvnou povinnosťou povinného zo zmluvnej pokuty
a definovaním stavu, ktorý má spôsobiť u oprávneného zo zmluvnej pokuty vznik nároku na zmluvnú
pokutu. Dôvod pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je stav - do jedného roku nedôjde k
podpisu kúpnej zmluvy - ktorý je nesporne nad rámec oprávnení povinného zo zmluvnej pokuty, pretože

nie je a nemá byť účastníkom budúcej kúpnej zmluvy - a podpísanie budúcej kúpnej zmluvy je úplne
v dispozícii oprávneného (predávajúceho) zo zmluvnej pokuty. Za týchto okolností považoval žalobca
dojednanie o zmluvnej pokute neplatné už z podstaty zmluvnej pokuty - povinnosť platiť zmluvnú pokutu
vzniká iba ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti. V tomto prípade dojednanie zmluvnej pokuty je
neurčité. Pokiaľ záväzok zaplatenia zmluvnej pokuty nevznikol, nemohol vzniknúť, tak nemožno hovoriť

o tom, či bol zabezpečený, či bol splatný alebo nesplatný a či na jeho uspokojenie bolo pristúpené
k výkonu záložného práva. Žalobca dodal, že nie menej podstatné je, že z dojednania nie je určito
zrejmé, voči komu vzniká oprávnenému právo na prípadnú zmluvnú pokutu, keď sa uvádza „v prípade,
že do jedného roka nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál, má kupujúci nárok ... na
zmluvnú pokutu". Žalobca poukázal na Kúpnu zmluvu V2917/08, ktorá je zmluvou o prevode vlastníctva

nehnuteľností, a preto musí byť uzavretá písomne a musí byť na jednej listine. Pokiaľ obsahuje viac
listov, musí už pred podpisom tvoriť technickú jednotu, t.j. musí byť zviazaná obdobne, ako je to podľa
notárskeho poriadku. V takomto prípade na splnenie zákonnej požiadavky uzavretia zmluvy na jednej
listine by dodatok č. 1 mal byť nedeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy V2917/08, t.j. mal by byť s jej
pôvodnou časťou zviazaný a mal by byť podpísaný overeným podpisom.

V prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute podľa dodatku č. 1 bolo platným právnym úkonom,
tak žalobca zastával názor, že toto dojednanie zaniklo uzavretím dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve
V2917/08. Podľa názoru žalobcu dodatok č. 2 je platným právnym úkonom, ktorým účastníci menia
svoje predchádzajúce písomné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute. Nemožno preto hovoriť tak,

ako uviedol okresný súd, o absencii vôle na strane účastníkov. Žalobca poukázal na výpoveď svedka
Cibulku, ktorý vo vzťahu k podpisu dodatku č. 2 uviedol, „že pri podpise bola ústne medzi ním a
p. Gondášom dohodnutá podmienka, že tento dodatok sa naplní až vtedy, ak dôjde ku overeniu
podpisov na dokladoch o vrátení pôžičiek. To znamená, že Dodatok č. 2 z 30.4.2009 sa nenaplnil.
Dôvodom, že sa tento Dodatok č. 2 z 30.4.2009 nenaplnil, je to, že CISS Martin, s.r.o. nevrátil PROVANu

predmetné pôžičky." Okresný súd v tejto súvislosti si mal vyriešiť otázku, či v prípade obligatórnej
povinnosti uzavretia právneho úkonu v písomnej forme môže ústna dohoda účastníkov o odklade
účinkov zmluvného dojednania spôsobiť platné dojednanie o podmienke odkladu účinnosti právneho
úkonu. Žalobca mal za to, že ak je dodatok č. 1 platným právnym úkonom, tak platným úkonom je ajdodatok č. 2. Žiadne ústne dojednanie podmienky o odložení účinkov platného úkonu nemôže právne
účinne odložiť účinky u dvojstranného právneho úkonu, ktorého uzavretie je viazané na obligatórnu
povinnosť uzavretia v písomnej forme. Samotným porušením zmluvnej povinnosti povinným zo zmluvnej

pokuty nevzniká priamo zo zmluvy pohľadávka oprávneného ani záväzok povinného. Z dojednania
o zmluvnej pokute vyplýva, že pohľadávka titulom zmluvnej pokuty nevzniká automaticky porušením
zmluvnej povinnosti. Porušením zmluvnej povinnosti len vzniká nárok na zmluvnú pokutu, k uplatneniu
ktorej sa vyžaduje najmenej jednostranný úkon uplatnenia vzniknutého nároku na zmluvnú pokutu
oprávneným voči povinnému. Bolo potrebné preto vyúčtovanie zmluvnej pokuty s určením minimálne jej

právneho dôvodu vzniku, výšky, splatnosti a jeho relevantné doručenie povinnej strane. Z vykonaného
dokazovania nebolo zrejmé, či u účastníkov zmluvného dojednania o zmluvnej pokute v tomto prípade
boli splnené všetky náležitosti vzniku pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, čo chcel žalobca preukazovať
cez účtovníctvo účastníkov, avšak takýto návrh na vykonanie dokazovania okresný súd odmietol.

Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu nie je iba rozhodnutím, či vylúčiť alebo nevylúčiť

do súpisu podstát úpadcu zapísaných nehnuteľných vecí, ale je tiež rozhodnutím, ktoré zasahuje do
základného práva - práva vlastniť, mať majetok a nakladať s majetkom. Žalobca nebol účastníkom
právnych úkonov, ktorých posúdenie je základom pre rozhodnutie súdu. Nemal a v podstate ani nemá k
dispozícii potrebnú zmluvnú obchodnú a účtovnú dokumentáciu, pre uplatnenie svojho práva. Podstatné
skutočnosti boli nesporne obsahom účtovníctva priamych účastníkov, a to spoločnosti CISS Martin,

s.r.o. a PROVAN, s.r.o., a preto žiadal okresný súd, aby vykonal dokazovanie účtovníctvom týchto
subjektov. Aj vzhľadom k uvedenému v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci bolo nevyhnutné
sa vysporiadať so všetkými právne relevantnými skutočnosťami. V právnej praxi je bežné, že jednou
záložnouzmluvousazriaďujezáložnéprávonazabezpečenieviacerýchpohľadávok,akoaj,žekvýkonu
záložného práva dochádza z dôvodu uspokojenia akejkoľvek už splatnej pohľadávky, napriek tomu, že u

iných zabezpečených pohľadávok splatnosť ešte nenastala. Právna prax tento stav akceptuje a žalobca
sa nestretol s názorom, že by takýto postup bol v rozpore so zákonom alebo by takýmto postupom
bol zákon obchádzaný. Pre absenciu zodpovedajúcej judikatúry, ale predovšetkým preto, že výkon
záložného práva všeobecne zasahuje aj do vlastníckeho práva ako základného práva subjektov práva,
žalobca bol názoru, že v prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom je nevyhnutné

pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pričom otázky zásadného právneho významu žalobca vidí
v nasledovnom:
a) Je možné jednou záložnou zmluvou o zriadení záložného práva zabezpečiť uspokojenie iba jednej
pohľadávky?
b) V prípade, že účastníci záložnej zmluvy jednou záložnou zmluvou zabezpečujú uspokojenie viac ako

jednej pohľadávky, považujú sa všetky zabezpečené pohľadávky podľa § 151j Občianskeho zákona pri
pristúpení k výkonu záložného práva ako jedna pohľadávka?
c) V prípade, že jednou záložnou zmluvou je zriadené záložné právo na uspokojenie viac ako jednej
pohľadávky s rôznou dobou ich splatnosti, možno pristúpiť k realizácii záložného práva až po tom, čo
nastane splatnosť všetkých zabezpečených pohľadávok?

d) Je možné v prípade, že jednou záložnou zmluvou je zriadené záložné právo na uspokojenie viac ako
jednej pohľadávky s rôznou dobou ich splatnosti, pristúpiť k realizácii záložného práva na uspokojenie
splatnej pohľadávky v dobe, kedy ešte u ostatných zabezpečených pohľadávok splatnosť nenastala?
e) Či v prípade, kedy záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva, ktoré je zriadené jednou
záložnou zmluvou na zabezpečenie uspokojenia viacerých pohľadávok, na uspokojenie niektorej

splatnej pohľadávky v dobe, kedy nenastala ešte splatnosť všetkých zabezpečených pohľadávok,
treba vyhodnotiť taký výkon záložného práva ako výkon záložného práva na uspokojenie všetkých (aj
nesplatných) pohľadávok. Je potom taký výkon záložného práva výkonom záložného práva podľa §
39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom alebo obchádzajúcim zákon, pretože podľa § 151j
ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť výkon záložného práva začatý iba v prípade, ak pohľadávka

zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, čo môže nastať najskôr po splatnosťou
všetkých zabezpečených pohľadávok? Je preto kúpna zmluva o predaji zálohu uzavretá pri výkone
záložného práva absolútne neplatným právnym úkonom?

Žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že bude vyhovené žalobe v celom rozsahu a

zo súpisu podstaty úpadcu budú vylúčené zapísané nehnuteľnosti, prípadne žalobca žiadal rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Za stavu potvrdenia rozhodnutia okresného súdu
žalobca žiadal pripustiť dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p., keďže ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu, jeho odôvodnením a zastáva názor, že okresný súd správne aplikoval §

39 v spojení s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka na v konaní zistený skutkový stav. Hoci žalovaný
má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je rozhodnutie v celom rozsahu vecne správne a
zákonné, z ktorého dôvodu nepodal voči rozhodnutiu odvolanie, považoval za potrebné uviesť, že
Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 20.3.2009 zabezpečovala pohľadávku, ktorá bola definovaná
troma pohľadávkami, pričom bol podľa tejto zmluvy možný výkon záložného práva až po splatnosti

„pohľadávky", t.j. poslednej z pohľadávok, ktoré boli zmluvou definované ako „pohľadávka". Okresný súd
pri rozhodovaní postupoval v súlade so záložnou zmluvou a pre nesplatnosť zabezpečenej pohľadávky
správne vyvodil záver, že Kúpna zmluva z 30.09.2009 pre rozpor s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v
nadväznosti na čo následne nemohlo platne dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na žalobcu. Žalovaný mal však za to, že tento konštatovaný dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa

30.09.2009, ktorá bola uzavretá pri výkone záložného práva, nie je jediným dôvodom neplatnosti tohto
právneho úkonu.

Žalovaný uviedol, že okresný súd pri závere, že pohľadávky záložného veriteľa voči úpadcovi zo Zmluvy
opôžičkezodňa02.03.2009a18.03.2009kudňuvýkonuzáložnéhoprávaexistovali,uverilsvedkoviIng.

Cibulkovi, ktorý bol spoločníkom - konateľom úpadcu a svedkovi Ing. Gondášovi, ktorý bol spoločníkom
- konateľom VAN, s.r.o. a PROVAN, s.r.o.. Okresný súd pri závere o existencii pôžičiek neuveril listinným
dôkazom - písomným potvrdeniam o vrátení pôžičiek z 30.04.2009, ktoré boli katastrálnemu úradu
predložené práve Ing. Cibulkom a Ing. Gondášom spolu s návrhom na výmaz záložného práva z dôvodu
zániku zabezpečovaných pohľadávok, ktoré nebolo vymazané len z dôvodu, že podpis záložcu na tomto

návrhu nebol úradne osvedčený. Žalovaný poukázal na to, že obaja svedkovia Cibulka, Gondáš mali
záujemnaúspechužalobcuvtomtokonaní,pretožalovanýmázato,ževyhodnotenietýchtosvedeckých
výpovedí v konfrontácii s listinnými dôkazmi bolo nesprávne. Okresný súd preto mal vyhodnotiť, že
pôžička ako zabezpečená pohľadávka zanikla splnením, pretože v tomto duchu o tejto skutočnosti vydal
aj Ing. Gondáš potvrdenie a okresný súd nemal uveriť účelovým tvrdeniam Ing. Cibulku, Ing. Gondáša,

ktoré boli s týmito listinnými dôkazmi v rozpore. Ďalej okresný súd uveril dôkazom, podľa ktorých pôžičky
boli v čase výkonu záložného práva splatné, keďže na pojednávaní Ing. Gondáš predložil dodatky k
zmluvám o pôžičkách z 30.06.2009, v zmysle ktorých bola splatnosť pôžičiek skrátená na 31.07.2009.
Okresný súd tomuto dôkazu uveril i napriek skutočnosti, že žiaden takýto dodatok nebol podaný Správe
katastra Žilina, a to dokonca ani pri výkone záložného práva a ani v deň, keď Ing. Gondáš za PROVAN,

s.r.o. a Ing. Cibulka za CISS Martin, s.r.o. podávali Správe katastra Žilina návrh na výmaz záložného
práva.Neboloozrejmené,prečobyúpadcadobrovoľnedňa30.06.2009sadohodolnaskrátenísplatnosti
pôžičiek na 31.07.2009, keď úpadca nemal následne tieto pohľadávky zaplatiť, a tým sa umožnilo
záložnémuveriteľovivykonaťzáložnéprávouždňa30.09.2009.Nebolozodpovedanéaniprečobydošlo
k skráteniu splatnosti pôžičiek tesne predtým, ako bol podaný návrh na výmaz záložného práva.

Žalovaný poukázal na to, že výkon záložného práva je zjavne neplatný, pretože v rámci priameho
predaja predala spoločnosť PROVAN, s.r.o. predmetné nehnuteľností ako zástupca úpadcu VAN, s.r.o.,
t.j. osobe blízkej. Žalovaný má za to, že takýto predaj zástupcom blízkej osobe vylučuje, spôsobuje
neplatnosť konania za iného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa nestotožňuje s

odôvodnením okresného súdu, že na tento argument neprihliadol pre nepreukázanie nevýhodnosti ceny
výkonu záložného práva. Žalovaný zdôraznil, že je tu podstatné to, že PROVAN, s.r.o. ako zástupca
záložcu predal predmetné nehnuteľnosti spriaznenej spoločnosti VAN, s.r.o. a keďže záujem PROVAN,
s.r.o. ako zástupcu nebol dosiahnuť čo najvyššiu cenu, tak pre objektívny jeho rozpor so záujmami
zastúpeného ide o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný vyslovil, že vzhľadom na predložené

listiny, výpovede svedkov a okolnosti veci je vo vzájomných súvislostiach celkom zrejmé, čo bolo
sledované predmetným výkonom záložného práva na zaniknuté pohľadávky, ktoré boli nesplatné. Za
tohto skutkového stavu, nevysvetliteľných úkonov dotknutých osôb vysvetľovaných dodatočne potom
nemožno rozumne mať za to, že výkon záložného práva voči úpadcovi prebehol zo strany spoločnosti
PROVAN, s.r.o. štandardným spôsobom. Podľa názoru žalovaného išlo celkom zjavne o pokus značný

nehnuteľný majetok previesť z majetku úpadcu na ďalšie osoby a takéto konanie bolo absolútne
neplatné, v dôsledku čoho zaradenie predmetného majetku do súpisu majetku úpadcu naopak bolo
celkom správne a dôvodné a preto žaloba žalobcu je neopodstatnená. Žalovaný navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským

súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/5/2014-372 zo dňa 16.05.2014 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.06.2014
a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok

okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
08.11.2013. Odvolacie dôvody žalobcu však boli hodnotené za rešpektovania ust. § 118a ods. 1 O.s.p.,
keďže bolo možné vychádzať z dôvodov namietaných žalobcom v rozsahu, ktorým nedochádza k
porušeniuust.§118aods.1O.s.p..Krajskýsúdpretopriposudzovanínapadnutéhorozsudkuokresného
súdu v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu mohol vziať do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo

tvrdených skutočností, oproti obrane a argumentácii predloženej žalobcom pred okresným súdom. V
súvislosti s hodnotením odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd dôsledne aplikoval stav vyplývajúci
z vykonaného poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne na základe ust. § 118a ods. 1
O.s.p., podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom alebo reštrukturalizáciou sú
účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na
vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu v celom
rozsahu, s podaniami, vyjadreniami účastníkov, obsahom zápisníc o súdnom pojednávaní pred

okresným súdom a bolo preukázané, že súčasťou predvolania na termín 25.1.2013 bolo poučenie
účastníkov konania podľa ust. § 118a O.s.p., § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré predvolanie bolo doručené tak
účastníkom súdneho konania, ako aj ich právnym zástupcom v zmysle doručeniek na č.l. 46 rub spisu.
Prvé pojednávanie konané dňa 25.1.2013 pred okresným súdom nebolo odročené, prebehlo, t.j., bolo
vykonané prvé pojednávanie vo veci. V priebehu postupu konania pred okresným súdom bolo zrejmé,

že boli predkladané listinné dôkazy, vykonávané svedecké výpovede, preto bolo možné v zmysle ust. §
118aods.2O.s.p.naneskôrpredkladanéaoznačovanéskutočnostiadôkazyprihliadať,keďžetietomali
väzbunaskutočnostiadôkazy,ktorébolivykonávanéavyšlinajavopoprvompojednávaníkonanomdňa
25.1.2013. I za stavu prihliadnutia k ust. § 118a ods. 2 O.s.p. a obsahu spisového materiálu však bolo
nevyhnutné krajským súdom konštatovať, že žalobca až v podanom odvolaní uplatnil argumentáciu vo

vzťahu k neplatnosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá Dodatkom č. 1 zo dňa 23.7.2008 ku Kúpnej
zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08, ktorá kúpna zmluva bola uzavretá medzi CISS
Martin, s.r.o. ako predávajúcim a PROVAN, s.r.o. ako kupujúcim. Rovnako až v odvolaní žalobca okrem
argumentácie neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty Dodatkom č. 1 zo dňa 23.7.2008 namietal, že i
za stavu platnosti dohody o zmluvnej pokute táto nevznikla automaticky, ale pre jej vznik a splatnosť

bolo nevyhnutné jej uplatnenie, vyúčtovanie jednostranným právnym úkonom. V tomto smere odvolacie
dôvody žalobcu, a to o neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty podľa Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve o
prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08 a pre prípad platného dojednania zmluvnej pokuty, názor
nie automatického vzniku zmluvnej pokuty, ale nevyhnutnosť jej vyčíslenia, uplatnenia jednostranným
právnym úkonom, nebolo možné vo vyvolanom odvolacom konaní akceptovať a ani k nim prihliadať,

keďže neboli ako skutočnosti uvádzané pred okresným súdom, a to nielen najneskôr do skončenia
prvého pojednávania dňa 25.1.2013 (§ 118a ods. 1 O.s.p.), ale ani neskôr po tomto prvom pojednávaní
(§ 118a ods. 2 O.s.p.).Krajský súd uvádza, že i napriek skutočnosti, že žalobca pred okresným súdom za aplikácie ust. §
118a ods. 1, 2 O.s.p. nepoužil obranu, resp. nenamietal skutočnosť neplatnosti dohodnutej zmluvnej
pokuty Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorý dodatok bol uzavretý

dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností V 2917/08 a
nepoužil žalobca ani argumentáciu skutočnosti, že takáto zmluvná pokuta nevzniká automaticky, ale
je potrebné jej vyúčtovanie a uplatnenie jednostranným právnym úkonom pre jej vznik a splatnosť, sa
okresný súd zaoberal platnosťou dohodnutej zmluvnej pokuty, čo vyplýva aj z rozsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku, str. 16 prvý odsek. Okresný súd uviedol, že dohodu o zmluvnej pokute tak,

ako je obsiahnutá v čl. 3. bodu 3.7 Dodatku č. 1 zo dňa 23.7.2008, č.l. 92 spisu, ku Kúpnej zmluve o
prevodevlastníctvanehnuteľností,hodnotíakoplatnýprávnyúkon,ktorýjevyjadrenímnaplneniazásady
zmluvnej voľnosti zmluvných strán nezávisle na skutočnosti, že pre splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá
je zmluvnou pokutou zabezpečená, je potrebná súčinnosť tretieho subjektu (vyhľadaného záujemcu, s
ktorým musí byť do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy na predmetný areál i uzatvorená kúpna
zmluva). V zhode so záverom okresného súdu krajský súd uvádza platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty

Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností, keď bola dohodnutá výška
zmluvnej pokuty, zmluvná povinnosť, pre porušenie ktorej sa takáto zmluvná pokuta dojednáva. Pre
vznik nároku na zmluvnú pokutu a jej splatnosť sa nevyžadovalo vyčíslenie, prípadné vyúčtovanie
zmluvnej pokuty samostatným úkonom, pretože zo samotného charakteru zmluvnej pokuty v zmysle aj
ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastník, ktorý zmluvnú povinnosť poruší, pre ktoré

porušenie je zmluvná pokuta dohodnutá, je povinný takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia zmluvnej povinnosti, a tým nie je potrebné jej vyúčtovanie
ďalším samostatným jednostranným právnym úkonom. Právnou skutočnosťou vzniku zmluvnej pokuty
je porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. V podstate ani
v Dodatku č. 1 zo dňa 23.7.2008 ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností v čl. 3. bodu 3.7

účastníci tohto dodatku č. 1 nemali iné dojednané podmienky ohľadne splatnosti tejto zmluvnej pokuty,
keď bol vyjadrený termín jej zaplatenia 31.12.2009, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, za ktorú
bola zmluvná pokuta dohodnutá. Ani formulácia zmluvnej pokuty si nevyžadovala osobitné vyúčtovanie,
resp. uplatnenie jednostranným úkonom. Toto naviac uvedené krajským súdom však nič nemení na
základnom závere, že dodatočne uvádzané dôvody žalobcom až v podanom odvolaní, ktoré sa týkali

neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty a argumentácie k jej uplatneniu samostatným, jednostranným
právnym úkonom, resp. vyúčtovanie tejto zmluvnej pokuty, netvorili relevantné odvolacie dôvody, keďže
na ne nebolo možné prihliadať za aplikácie ust. § 118a, § 120 ods. 4 O.s.p. v spore vyvolanom žalobcom
o určenie, že má vylučujúce právo k zapísaniu jeho majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., a to nehnuteľností evidovaných

naLVč.XXXXpreObecŽilina,k.ú.G.,ktorébolizapísanédosúpisuvšeobecnejpodstatydňa23.1.2012.

Pre posúdenie odvolania žalobcu a vyhodnotenie záverov napadnutého rozsudku okresného súdu bolo
potrebné zodpovedať, či žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre Obec
Žilina, k.ú. G. tak, ako sú vyjadrené v žalobnom petite, keďže žalobca uplatnil právo vylučujúce zapísanie

tohto nehnuteľného majetku do súpisu, a túto otázku vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam vyhodnotiť vo väzbe k právnym úkonom, ktoré predchádzali Kúpnej zmluve o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.5.2011, na základe ktorej žalobca ako kupujúci mal mať prevedené
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od predávajúceho Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K.
Luczak, Sp.j..

Primárne k zodpovedaniu uvedenej otázky, t.j. či žalobca má právo vylučujúce zapísanie majetku do
súpisu, a to, či má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, krajský súd uvádza, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, s jeho vyslovenými skutkovými a
právnymi závermi, preto v podrobnostiach na ne odkazuje za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Pri

posúdení odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa. Krajský súd má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a toto
tvorilo pevný základ pre vyvodenie skutkových záverov okresným súdom. Podľa názoru odvolacieho
súdu sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania, resp. ďalšie vykonanie dôkazov označených žalobcom.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou
povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasnezabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak okresný
súdanásledneanikrajskýsúdneakceptovalinávrhynavykonaniedokazovaniapredloženéúčastníkom,

nemôže sama o sebe táto skutočnosť viesť k záveru o porušení jeho práv. Skutkové závery a právne
posúdenie okresného súdu vychádzali z jeho predchádzajúcej racionálnej úvahy, ktorá mala základ
v priebehu konania a stavu dokazovania a ani z tohto dôvodu preto nebolo potrebné doplňovať
dokazovanie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08).

Pri závere krajského súdu o dostatočne vykonanom dokazovaní pred okresným súdom sa ďalej
poukazuje aj na to, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil
tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu
konania vyšli najavo. Zákon, a to Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky).
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického, myšlienkového postupu
toho ktorého sudcu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti,
uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
akú dôkaznú silu, hodnotu má súd priradiť tomu ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu
výpovednej hodnoty vykonávaného dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu

vo vzájomnej súvislosti aj k ostatným vykonaným dôkazom. Ani v tomto smere krajský súd nezistil
relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné pre posúdenie sporovej právnej veci.

Vecne správny postup zvolil okresný súd, pokiaľ k posúdeniu žaloby žalobcu, a teda či žalobca je

vlastníkomvžalobnompetitevymedzenýchnehnuteľnostíačimutýmsvedčíprávovylučujúcezapísanie
majetku do súpisu, sa zaoberal platnosťou Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo
dňa 30.09.2009 (č.l. 76 - 80 spisu) uzavretou medzi kupujúcim VAN, s.r.o. a predávajúcim PROVAN,
s.r.o., ktorá spoločnosť konala ako záložný veriteľ v mene úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., v tom čase označený v predmetnej kúpnej zmluve úpadca

- CISS Martin, s.r.o., a to z roviny pohľadávok záložného veriteľa PROVAN, s.r.o. zabezpečených
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 so záložcom - dlžníkom CISS
Martin, s.r.o. (úpadcom). Pri výkone záložného práva, ktorý sa premietol do uzavretia Kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, bolo nevyhnutné prihliadnuť k obsahovým
náležitostiam uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 medzi

úpadcom ako záložcom a PROVAN, s.r.o. ako záložným veriteľom. Okresný súd v súvislosti s výkonom
záložného práva a uzavretou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti správne uzavrel,
že nebolo splnené to, že by celá zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená, pretože
zmluvná pokuta v čase výkonu záložného práva, a to uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ešte nebola splatná, keďže jej splatnosť bola 31.12.2009. Pre tento

záver okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, nebol dôvod na ďalšie vykonávanie dôkazov.

Krajský súd opätovne uvádza, že pri tomto zhodnotení bolo potrebné vychádzať tak z uzavretej Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, ako aj z účelu a zmyslu záložného práva
ako hmotno-právneho zabezpečovacieho inštitútu posilňujúceho právne postavenie záložného veriteľa,

za súčasného akceptovania vôle zmluvných strán a z ich strany sledovaného zmyslu a účelu zriadeného
záložného práva k nehnuteľnostiam.

Vo všeobecnosti záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné
právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu,

ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy
záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia
zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti
pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť

sa zo zálohu.

V Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 úpadca ako záložca a PROVAN,
s.r.o. ako záložný veriteľ jasným spôsobom v čl. III vymedzili predmet zabezpečenia - zabezpečovanúpohľadávku, ktorá pozostávala zo zmluvnej pokuty a z dvoch pôžičiek. Krajský súd poukazuje na čl. III.
bod 2. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, v ktorom článku
je uvedený pojem „Pohľadávka", t.j. predmetom zabezpečenia bola pohľadávka a jej príslušenstvo ako

celok. Aj čl. III. bodu 3. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009
má rovnako vyjadrené, že zabezpečenie sa vzťahuje na celú pohľadávku uvedenú v bode 1. a 2. čl.
III. Takisto je to aj v obsahovom znení čl. IV., čl. VII., keď bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa voči záložcovi podľa čl. III. tejto zmluvy, a to pohľadávky ako celku pre prípad
jej riadneho a včasného nesplnenia záložcom a dohodnuté, že ak záložca neuspokojí zabezpečenú

pohľadávku záložného veriteľa, opätovne podľa čl. III. zmluvy riadne a včas, t.j. celú zabezpečenú
pohľadávku, ktorá vyplýva z čl. III. zmluvy a nielen niektorú jej časť, je záložný veriteľ oprávnený
uskutočniť na uspokojenie svojej pohľadávky výkon záložného práva.

Pri samotnom výkone záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti
zo dňa 30.09.2009 sa v rámci čl. V. bodu 1. opätovne vyjadrila pohľadávka zabezpečená záložným

právom, t.j. celá pohľadávka, nielen jej niektorá časť, preto aj z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, bolo zrejmé, že sa záložné právo vykonalo na celú zabezpečenú
pohľadávku v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 tak,
ako bola vyjadrená v čl. III. označenom zabezpečovaná pohľadávka - predmet zabezpečenia. Podľa
uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 bolo zrejmé, že zmluvné

strany zabezpečovali celú pohľadávku vyjadrenú v čl. III. ako predmet zabezpečenia - zabezpečovaná
pohľadávka, preto k výkonu záložného práva bolo možné v súlade s čl. VII. bodu 1. uzavretej Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 pristúpiť len vtedy, pokiaľ táto zabezpečená
pohľadávka nebola riadne a včas zo strany záložcu - úpadcu uspokojená. Zmluvné strany nevyjadrili
v písomno-právnom úkone a ani sa tak následne pri výkone záložného práva nesprávali, že by bolo

postačujúce, aby záložca neuspokojil riadne a včas len niektorú časť pohľadávky. Naopak, záložnou
zmluvou zabezpečili celú pohľadávku, ako je vyjadrená v čl. III. predmet zabezpečenia záložným
právom,atozabezpečenápohľadávkaakocelok.Uvedenévyplývanielenzpísomnéhozneniauzavretej
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, ale prejavená vôľa zmluvných
strán v zabezpečení pohľadávky ako celku bola potvrdená aj znením Kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ktorou sa uskutočnil výkon záložného práva v znení čl.
V. bodu 1. v spojení aj s výpoveďami svedkov Milana Cibulku, Ing. Ivana Gondáša.

Krajský súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. Ivana Gondáša na pojednávaní konanom dňa 4.10.2013,
ktorý uviedol, že vymedzoval pohľadávku, ktorá bola záložným právom zabezpečená, pričom tretia

časť predstavovala zmluvnú pokutu 10.000.000,- Sk. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetom
zabezpečenia, resp. záložné právo zabezpečovalo celú pohľadávku a k výkonu záložného práva
došlo pre celú zabezpečenú pohľadávku. Potvrdil to svedok Ing. Ivan Gondáš v ďalšej časti svojej
svedeckej výpovede, keď uviedol, že v skutočnosti chcel, aby záložné právo zostalo záložnému
veriteľovi PROVAN, s.r.o. zachované, preto pri podaní návrhu na výmaz záložného práva neboli podpisy

na dokladoch overené. Z uvedeného nesporne vyplýva, že záložný veriteľ, v prospech ktorého sa
zriaďuje zabezpečovací hmotno-právny inštitút záložného práva dostatočne jasne, nielen písomne v
uzavretej Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009 a v samotnej Kúpnej
zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009, ale aj v spojení so svedeckou
výpoveďou preukázal, že účelom zriadenia záložného práva bolo zabezpečenie celej pohľadávky, čo

zodpovedánaplneniuobidvochfunkciízáložnéhopráva,funkciazabezpečovaciaauhradzovacia.Pokiaľ
by sa akceptovala argumentácia odvolateľa, tak výkonom záložného práva len na časť zabezpečenej
pohľadávky, a to dvoch pôžičiek, zostala by nezabezpečená tretia časť pohľadávky, t.j. zmluvná pokuta,
čo však nebolo účelom a zmyslom dohodnutého záložného práva tak, ako to bolo vyjadrené v uzavretej
Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.3.2009, a v konečnom dôsledku

aj pre zabezpečenie naplnenia obidvoch funkcií, 1/ zabezpečovacej, 2/ uhradzovacej. Dotvrdzuje to aj
výška tejto zabezpečenej pohľadávky, zmluvnej pokuty 331.939,19 Eur vo vzťahu k obidvom pôžičkám,
ktoré boli 320.000 Eur, rovnako zabezpečené záložným právom.

Okresný súd preto vecne správne skonštatoval, že existovali zabezpečené pohľadávky, a to záväzky

z pôžičiek vyplývajúce z uzavretých zmlúv medzi veriteľom PROVAN, s.r.o. a dlžníkom úpadcom,
ktoré záväzky ako zabezpečené pohľadávky záložného veriteľa podľa uzavretých Dodatkov k zmluve o
pôžičke zo dňa 30.6.2009 (č.l. 290, 291 spisu) boli splatné 15.8.2009, t.j. ich splatnosť už bola v čase
realizovaného výkonu záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostizo dňa 30.09.2009. Krajský súd sa ďalej stotožňuje so zisteniami okresného súdu, že existovala aj
zabezpečená pohľadávka zmluvnej pokuty, avšak táto nemala splatnosť k dátumu uzavretej Kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, t.j. k 30.09.2009, ktorou kúpnou zmluvou bol realizovaný

výkon záložného práva, keďže podľa Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností
zo dňa 23.7.2008 (č.l. 92 spisu) zmluvná pokuta mala splatnosť 31.12.2009. Nebolo tak splnené, že v
čase výkonu záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa
30.09.2009 nastala splatnosť záložným právom zabezpečenej pohľadávky a preto, ak došlo k uzavretiu
Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti dňa 30.09.2009, tak táto kúpna zmluva uzavretá

medzi úpadcom zastúpeným záložným veriteľom PROVAN, s.r.o. ako predávajúcim a VAN, s.r.o. ako
kupujúcim na prevod vlastníckeho práva k vymedzenej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnostiam, bola v
rozpore so zákonným ustanovením § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým neplatná v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka. Práve z ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložný
veriteľ môže začať s výkonom záložného práva až vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, čo nebolo splnené pri zabezpečenej pohľadávke zmluvnej pokuty so

splatnosťou 31.12.2009, t.j., že záložný veriteľ zrealizoval výkon záložného práva skôr, ako uplynula
lehota záložcovi pre riadne a včasné splnenie zabezpečenej pohľadávky. Podľa výsledkov dokazovania,
ako aj z písomných právnych úkonov Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
20.3.2009, Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 vo väzbe k ďalším
dôkazom vykonaným v tejto sporovej veci nevyplynulo, že by k výkonu záložného práva mohlo dôjsť pri

nadobudnutí splatnosti, ktorejkoľvek časti zabezpečenej pohľadávky, preto k výkonu záložného práva
zo strany záložného veriteľa mohlo dôjsť len po splatnosti celej zabezpečenej pohľadávky, pretože táto
tvorila predmet zabezpečenia a vyplývala z uzavretých zmlúv o pôžičke a zo zmluvnej pokuty.

Pri konštatovaní neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 pre

rozpor so zákonom podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka tak nemohli nastať relevantné právne dôsledky, to znamená, že kupujúci VAN, s.r.o. sa nestal
vlastníkom nehnuteľností a ako nevlastník nemohol platným spôsobom predať nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou kupujúcemu Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K. Luczak, Sp.j. Následne dôsledok
neplatnosti dopadá aj na Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.05.2011,

ktorú mal žalobca ako kupujúci uzavretú s predávajúcim Podhalanskie Przedsiebiorstwo Budowlane K.
Luczak, Sp.j.. Okresný súd po právnej stránke správne vyhodnotil neplatnosť aj nadväzujúcich kúpnych
zmlúv, keďže v prípade kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci nie je aplikovateľné ust. §
446Obchodnéhozákonníka,pretožepripredajinehnuteľnostiniejemožnénadobudnúťvlastníckeprávo
od subjektu, ktorý toto vlastnícke právo nemal. Práve preto, že predmetný spor zasahuje do základného

práva vlastniť majetok a nakladať s majetkom, bolo potrebné prihliadnuť na túto absolútnu neplatnosť,
a tým nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi, ktorý vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nenadobudol, a tak zabezpečiť práva skutočného vlastníka, ktorým je úpadca.

Krajskýsúdvzhodesozáveromokresnéhosúdupodľavýsledkovvykonanéhodokazovaniamázato,že

úkonyPotvrdeniazodňa30.4.2009(č.l.105,106spisu)ovrátenípôžičkyaúkon-Dodatokč.2kukúpnej
zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu), ktorým sa mal vypustiť
čl. 3 bodu 3.7 uvedenom v Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 23.7.2009, t.j. vypustiť dojednanie o
zmluvnej pokute, sú neplatné právne úkony pre absenciu vôle v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože výsledky dokazovania pri týchto úkonoch preukázali, že k ich vykonaniu nedošlo

vážne. Vo vzťahu k týmto listinám svedok Milan Cibulka na pojednávaní konanom pred okresným
súdom dňa 14.5.2013 uviedol, že pôžičky veriteľovi PROVAN, s.r.o. neboli vrátené, a tým nedošlo ani
k naplneniu dodatku č. 2. Svedok ďalej uviedol, že predmetom zabezpečenia bola pohľadávka tak, ako
je vyjadrená v čl. III. uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.03.2009.
Svedok Ing. Ivan Gondáš vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 4.10.2013 tiež k dôkazom, a

to k Potvrdeniam o vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) uviedol, že obsahovo
nezodpovedajú skutočnosti, pretože pôžičky neboli vrátené a pokiaľ išlo o Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve
o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2009, tak tento podpisoval za rovnakých súvislostí ako
aj ostatné doklady s tým, že naňho pán Cibulka tlačil s požiadavkou, že má investora, ale potrebuje z
predmetných nehnuteľností nejako odstrániť záložné právo, očistiť tieto nehnuteľnosti. Ďalej svedok Ing.

Ivan Gondáš potvrdil, že v skutočnosti chcel, aby záložné právo pre záložného veriteľa PROVAN, s.r.o.
zostalo zachované, preto pri podaní návrhu na výmaz záložného práva neboli podpisy na dokladoch
overené. Svedok ďalej vypovedal, že postupoval spôsobom, aby bola zachovaná možnosť uplatnenia
záložného práva, keďže existovala zabezpečená pohľadávka. Krajský súd uvádza, že právne úkony,a to dodatok č. 2, potvrdenia o vrátení požičanej sumy sú neplatné právne úkony z dôvodu absencie
vážnosti prejavu vôle účastníkov, čo vychádzalo z výsledkov vykonaného dokazovania, zo svedeckých
výpovedí Ing. Gondáša, Cibulku. Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností

zo dňa 30.4.2009 (č.l. 107 spisu) nebol realizovaný ako platný právny úkon tak, ako aj Potvrdenia o
vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 (č.l. 105, 106 spisu) spolu s návrhom na výmaz záložného
práva (jeho neskorším späťvzatím) (č.l. 100 až 104 spisu) z dôvodu, že vôľa účastníkov týchto vzťahov
pri ich realizácii nesmerovala k reálnemu spôsobeniu právnych účinkov. Svedok Gondáš výpoveďou
potvrdil, že Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2009 ako

aj Potvrdenia o vrátení požičanej sumy zo dňa 30.4.2009 podpísal len preto, lebo pán Cibulka naňho
tlačil, že má investora a potrebuje z nehnuteľností odstrániť záložné právo. Túto argumentáciu nevyvrátil
ani svedok Cibulka, naopak ju potvrdzoval svojou výpoveďou. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V
súvislosti so závermi okresného súdu a následne vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajského súdu vo
vzťahu k vyššie uvedeným úkonom je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Cdo 191/2009 zo dňa 31. januára 2011, z ktorého vyplýva ...„konečne, právny úkon
nie je urobený vážne vtedy, ak je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel svojím prejavom vôle
spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú".

Z výsledkov dokazovania pred okresným súdom vyplynulo aj to, že záložné právo bolo realizované aj

na zmluvnú pokutu, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok Milan Cibulka na pojednávaní konanom dňa
14.5.2013, ktorý okrem iného uviedol, že po realizácii záložného práva bol účtovníčkou CISS Martin,
s.r.o. oboznámený s tým, že všetky záväzky subjektu CISS Martin, s.r.o. voči PROVAN, s.r.o., aj voči
OTB banke boli uspokojené práve z kúpnej ceny, pri realizácii záložného práva, teda boli vyplatené
pôžičky 100.000 Eur, 220.000 Eur, ďalej zmluvná pokuta 320.000 Eur, OTP banke išlo 130.000 Eur

a ďalej si pán Gondáš, teda PROVAN, s.r.o. uspokojil svoje náklady s realizáciou záložného práva a
subjektu CISS Martin, s.r.o. nebola vyplatená žiadna suma, ktorá by prevyšovala tieto záväzky. To, že sa
realizovalo záložné právo aj na zmluvnú pokutu, potvrdil svedok Cibulka aj v ďalšej časti výpovede, keď
uviedol, že pri realizácii záložného práva išlo o záväzky CISSu Martin, s.r.o. z titulu prvej pôžičky, druhej
pôžičky a zmluvnej pokuty. Dôkazmi stav zistený pred okresným súdom potvrdil skutočnosť, že výkon

záložného práva uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 sa
vzťahoval nielen k pôžičkám, ale aj k zmluvnej pokute. Ani v tomto smere nebol relevantný odvolací
dôvod žalobcu, ktorý namietal, že by nebolo preukázané to, že k výkonu záložného práva došlo aj v
časti zabezpečenej pohľadávky, a to zmluvnej pokuty. Práve výsledky dokazovania potvrdili, že záložné
právo sa realizovalo aj na časť zabezpečenej pohľadávky, a to zmluvnej pokuty, ktorá v čase výkonu

ešte nebola splatná, a to k dátumu uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo
dňa 30.09.2009, pretože splatnosť zmluvnej pokuty bola až 31.12.2009. Tak z výpovedí svedkov ako
aj z listín vyplynulo, že sa realizovalo záložné právo na celú pohľadávku, t.j. aj na časť zabezpečenej
pohľadávky - zmluvnej pokuty, ktorá v čase výkonu záložného práva nebola splatná. Nebola potvrdená
námietka žalobcu v tom, že by výkon záložného práva bol len na pôžičky, resp. záväzky z pôžičiek,

pretože to z dôkazného stavu nevyplynulo.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozhodnutie
okresného súdu bolo potvrdené ako vecne správne. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého
rozhodnutia okresného súdu, ani pre zrušenie veci a vrátenie na ďalšie konanie. Závery okresného súdu

boli riadnym spôsobom odôvodnené a vychádzali z logických zhodnotení, ktorým predchádzalo riadne
zistenie skutkového stavu a následné aj správne právne vyhodnotenie, posúdenie, pretože okresným
súdom citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku boli aj správnym spôsobom
interpretované, z ktorého dôvodu nebolo možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci, čoho
sa domáhal žalobca v odvolaní.

Žalobca v podanom odvolaní pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku okresného súdu žiadal
pripustiť dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p., a to na posúdenie otázok vyjadrených pod
písmenom a) až e) podaného odvolania zo dňa 08.11.2013, keďže mal za to, že v danej sporovej veci
boli riešené otázky zásadného právneho významu, pre ktoré absentuje judikatúra pre prípad výkonu

záložného práva za stavu zabezpečenia viacerých pohľadávok, pokiaľ sa realizuje záložné právo v čase
splatnosti len niektorej zo zabezpečených pohľadávok i napriek tomu, že iná zabezpečená pohľadávka
ešte nenadobudla splatnosť a či možno hovoriť o platnom výkone záložného práva za tohto stavu.
Krajský súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nepripustil dovolanie, keďže nezistil dôvod pretento mimoriadny opravný prostriedok. V danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho
právne posúdenie. V danej sporovej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže bola
zhodnocovaná len okolnosť, či žalobcovi prináleží právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu z titulu

posúdenia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo väzbe na posúdenie výkonu záložného práva
uzavretím Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 30.09.2009 za aplikácie ust. §
151j ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva
povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho
opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného
dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa
požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé". Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného

skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

Vsúvislostisdovolanímakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkukrajskýsúdpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná
možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu

ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na
všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia".

Za aplikácie ust. § 224 ods. 4 O.s.p. krajský súd vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd

prvého stupňa, pretože tento použil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a nerozhodoval o trovách prvostupňového
konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.