Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209316
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414209316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci

navrhovateľky F. F.C., W.. XX.X.XXXX, Q. M. XX, T., zast. Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12,
Bratislava, IČO: 30798841, proti odporcovi Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO:
35 805 731, o návrhu na určenie neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zmlúv o zabezpečení
splátok úveru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 251,68 € na

účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2014 domáhala určenia, že zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 570162911 zo dňa 10.2.2014, č. 569507222 zo dňa 21.11.2013, č. 571438846
zo dňa 22.5.2014, a zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 570162911 zo dňa 10.2.2014, č. 569507222
zo dňa 21.11.2013, č. 571438846 zo dňa 22.5.2014, sú neplatné. V návrhu uviedla, že dňa 10.2.2014,
dňa 21.11.2013 a dňa 22.5.2014 uzatvorila odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570162911,
č. 569507222, č. 571438846 a zmluvu o zabezpečení splátok úveru č. 570162911, č. 569507222, č.
571438846, na základe ktorých jej odporca poskytol úvery a navrhovateľka sa zaviazala poskytnuté

úvery splácať v dohodnutých týždenných splátkach. Na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa
navrhovateľka súčasne zaviazala platiť odporcovi odmenu v týždňových intervaloch, ktorá bola podľa
týchto zmlúv splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na
to, že uzatvárala zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru ako fyzická
osoba-spotrebiteľvzmysle§52ods.4Občianskehozákonníka,pričomodporcaposkytolnavrhovateľke
úvery vrámci podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 zákona. Poukázala na to, že
tieto zmluvy sú tzv. formulárovými zmluvami, pre ktoré je charakteristické, že ich obsah nie je výsledkom

dohody zmluvných strán, avšak tento bol vopred určený odporcom v postavení dodávateľa, bez toho,
aby mohla navrhovateľka ich obsah ovplyvniť. Pokiaľ chcela navrhovateľka získať požadovaný úver,
bola nútená pristúpiť k vopred naformulovaným zmluvným podmienkam bez možnosti ich prípadnej
zmeny. Ďalej poukázala na to, že zmluvy spolu so Všeobecnými zmluvnými podmienkami obsahujú
celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky. Ďalej v návrhu navrhovateľka poukázala na
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti vymedzené ustanovením § 9 zákona

o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, pričom podľa ustanovenia § 11 tohto zákona sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1). Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa apoužil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery,
považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť
tento zákon. Predmetné zmluvy o úvere sú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 , nakoľko neobsahujú

zákonom predpísané údaje, najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu RPMN,
úrokovú sadzbu a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej navrhovateľka
poukázala na to, že zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých dôsledkom je
neúmerné navýšenie úveru. V zmluvách o úvere sú uvedené odplaty za poskytnutie úveru vo výške
úroku 22,38%, pričom k tomuto úroku sa pripočítava administratívny poplatok a ďalšie poplatky, ktoré s

poskytnutím úveru priamo súvisia ( poplatok zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru ), čo predstavuje
viac ako 50% poskytnutého úveru. V zmluvách o úvere je uvedený údaj o výške RPMN 70,38%, avšak pri
výpočte RPMN neboli zohľadnené ďalšie náklady, a to poplatky v zmysle zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, pričom RPMN po zarátaní všetkých nákladov na úver vychádza pri predmetných zmluvách na
151,02% a 151,15%. Zlým výpočtom RPMN odporca uviedol navrhovateľku do omylu. Takúto výšku
RPMN je možné objektívne považovať za úžeru a dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru

navrhovateľky zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné považovať za individuálne zmluvné
dojednanie, pretože predstavuje podmienenú doplnkovú službu, ktorú musí spotrebiteľ akceptovať pred
resp. pri podpise zmluvy o úvere. Je pri tom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a
požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa mu úver predraží a ešte by tým aj
obmedzoval svoje súkromie pri návštevách obchodného zástupcu vo svojej domácnosti. Podľa názoru

navrhovateľky, pokiaľ ide o administratívne poplatky uvádzané v zmluve o úvere, absentuje určitosť
predmetu tohto plnenia, čo je v rozpore s § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, preto považuje
poplatok za neplatný. Tak isto poplatky spojené so zmluvou o zabezpečovaní splátok úveru považuje
taktiež za neprijateľné zmluvné dojednania, ktorých účelom je umelé navyšovanie úrokov odporcom
tým, že odporca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o spotrebiteľských úveroch dopustil sa

nekalej obchodnej praktiky, ktorá je definovaná v ustanovení § 17 ods. 2 písm. a) a b), ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedená skutočnosť je v rozpore s požiadavkami odbernej
starostlivosti odporcu. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti odporcu je to, že poskytnutý úver je bez
úrokov a bez poplatkov. Poškodenie navrhovateľky pritom spočíva v tom, že cez RPMN spotrebiteľ
posudzuje aký úver je drahý a na základe jej výšky sa rozhoduje, či zmluvu o úvere s uvedenou hodnotou

RPMN uzavrie alebo nie. Ak hodnota RPMN v zmluvách nie je uvedená, spotrebiteľ nemá možnosť
porovnať, či takýto úver je pre neho prijateľný alebo nie. Navrhovateľka odvodzovala svoj naliehavý
právny záujem na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľských zmluvách priamo zo
zákona. Uviedla, že je v pozícii spotrebiteľa ako slabšej strany v spore a má právny záujem na tom,
aby sa odstránil takýto nezákonný stav vyvolaný odporcom ako aj na jednoznačnom stanovení aký je

jej skutočný dlh. Tým sa jej postavenie stane istejšie a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie
plnenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zákonom.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom
vyjadrení k návrhu zo dňa 8.9.2014 uviedol, že pri uzatváraní zmluvných vzťahov s navrhovateľkou

neboli použité formuláre, ktoré by odkazovali na všeobecné obchodné podmienky, práve naopak,
celý text zmlúv bol umiestnený na dvoch stranách jedného listu zmluvy, čím odporca sledoval to,
aby navrhovateľka ako spotrebiteľka mala k dispozícii celý obsah zmluvného vzťahu s odporcom.
Najkľúčovejšie časti zmlúv boli vyznačené v texte výrazne väčším písmom než bol ostatný text. Poukázal
tiež na to, že pokiaľ mala navrhovateľka problém s pochopením alebo prečítaním textu zmlúv, mohla od

zmlúvodstúpiťbezsankciívlehote14dníoduzatvoreniazmlúv,avšaktúto možnosťnevyužila.Odporca
ďalej namietal tú skutočnosť, že by v prípade cenových dojednaní (istina úveru, úrok, úroková sadzba,
poplatok za garantovanú službu a odmena za službu zabezpečenia splátok úveru) nešlo o individuálne
dojednania. Charakter individuálneho dojednania pritom vyplýva zo samotnej skutočnosti, že uvedené
číselné údaje boli do zmlúv vpisované ručne na základe dohody so zákazníkom. Ďalej odporca

poukázal na to, že pred uzatvorením každej z úverových zmlúv obchodný zástupca odporcu vyplnil
s navrhovateľkou zákaznícku kartu, prostredníctvom ktorej zisťoval majetkovú situáciu navrhovateľky
za účelom posúdenia jej bonity. Navrhovateľka tieto zákaznícke karty vlastnoručne podpísala. V rámci
uvedeného boli navrhovateľke predložené pred uzatvorením úverových zmlúv aj úverové formuláre,
ktorých prevzatie potvrdila navrhovateľka svojim podpisom na zákazníckej karte. Ďalej odporca namietol

tú skutočnosť, že úverové zmluvy nemajú obsahovať všetky zákonné náležitosti tak, ako to uvádzala
navrhovateľka vo svojom návrhu. S týmto záverom odporca nesúhlasil a poukázal na to, že všetky údaje
- RPMN, priemerná hodnota RPMN, úroková sadzba, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov boli v zmluvách presnými číselnými údajmi uvedené. Pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutéúvery, odporca nesúhlasil s vyjadreniami navrhovateľky, že táto odplata je vysoká s poukazom na §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Navrhovateľka

pritom nijakým spôsobom nepreukázala, že takto stanovená odplata prevyšuje obvykle požadovanú
odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pokiaľ ide o poplatok za
garantovanú službu, odporca k nemu uviedol, že podstata garantovanej služby ako aj poplatkov za
garantovanú službu je vymedzená v úverových zmluvách jasne, určito a zrozumiteľne a tieto skutočnosti
vylučujú, aby ustanovenie o poplatku za garantovanú službu a bod 4) úverových zmlúv boli vyhlásené

ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej poukázal na to, že dôvodom neprijateľnosti nemôže byť cena
uvedenej garantovanej služby, pretože skúmanie primeranosti ceny je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vylúčené. Ďalej odporca poukázal na to, že presná výška poplatku za garantovanú službu
bola navrhovateľovi známa, nielen z úverových zmlúv, ale už aj pred podpisom úverových zmlúv z
predpísaných formulárov. Odporca pritom počas trvania zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijakým
spôsobom nemenil. Poplatok za garantovanú službu bol jediným poplatkom, ktorý mala navrhovateľka

podľa tej ktorej úverovej zmluvy uhradiť odporcovi. ďalej odporca poukázal na to, že mu nie je zrejmé,
akým spôsobom navrhovateľka vypočítala pri jednotlivých úverových zmluvách výšku RPMN (151,02 %,
151,15%, 151,15%) a uviedol, že výpočet RPMN nebol v úverových zmluvách vypočítaný nesprávne a v
neprospech navrhovateľky, nedošlo k nijakému klamaniu spotrebiteľa. Ďalej odporca uviedol, že zmluvy
o doplnkovej službe sú akcesorickej povahy k úverovým zmluvám, avšak nie sú podmienkou získania

úveru.Nákladynadoplnkovúslužbusúnákladmizanadštandardnéslužby,ktorésizákazníkmôžezvoliť,
a preto sa tieto náklady nezahŕňajú do výpočtu RPMN, čo potvrdilo vo svojom stanovisku aj Ministerstvo
financiíSRaSlovenskáobchodnáinšpekcia.VýškaRPMNjeuvedenávzmluveoúverevsprávnejvýške
( 70,38%), a preto je argumentácia navrhovateľky o tom, že je v zmluvách uvedená nesprávna výška
RPMN absolútne neopodstatnená. V závere odporca poukazuje na to, že navrhovateľka paradoxne na

jednej strane tvrdí, že sú zmluvy o doplnkovej službe neplatné a na druhej strane tvrdí, že náklady za
túto doplnkovú službu sa mali započítať do samotného výpočtu RPMN.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky,
oboznámením vyjadrenia odporcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.2.2014, dodatkom

k zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 1.5.2014, záznamom všetkých platieb, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22.5.2014,
k dodatkom k zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22.5.2014, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 22.5.2014, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, formulárom
o ročnej percentuálnej miere nákladov zo dňa 22.5.2014, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie

zo dňa 14.1.2009, hotovostnými vkladmi predloženými navrhovateľkou zo dňa 2.12.2014, 3.11.2014 a
3.10.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka uzavrela dňa 10.2.2014 s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570162911,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 240,-€ pri úrokovej sadzbe 22,38% ročne, pričom

navrhovateľka sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 60-tich týždenných splátkach po 5,38€, pričom
výška poslednej splátky mala byť 5,38€. Celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka na tento úver
zaplatiť bola stanovená vo výške 322,80€, pričom z tejto sumy predstavuje istina výšku 240,-€, úrok
výšku 34,56€ a administratívny poplatok výšku 48,24€, RPMN výšku 70,38%. V ten istý deň uzavrela
navrhovateľka aj zmluvu o zabezpečovaní splátok úveru, v ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľke

za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru a navrhovateľka sa zaviazala, že za poskytnutú službu zaplatí odporcovi
celkovú odmenu vo výške 123,60 € v 60-tich pravidelných týždenných splátkach vo výške 2,06 €.

Dňa 22.5.2014 uzavrela navrhovateľka s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom

bolo poskytnutie úveru vo výške 400,-€ pri úrokovej sadzbe 22,38% a navrhovateľka sa zaviazala
poskytnutý úver splácať v týždenných splátkach po 8,97 €, pričom výška poslednej splátky mala byť
8,77 € a celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka na úver zaplatiť bola vo výške 538,-€, z toho istina
400,-€ a úrok 57,60€, administratívny poplatok vo výške 80,40€, pri výške RPMN 70,38€. V ten istý
deň uzavrela navrhovateľka s odporom aj zmluvu o zabezpečovaní splátok úveru, na základe ktorej sa

odporca zaviazal poskytovať navrhovateľke službu spočívajúcu v preberaní splátok úveru a odporkyňa
sa zaviazala za túto službu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 206,-€ v 60-tich týždňových splátkach
vo výške 3,43€ a posledná splátka vo výške 3,63 €.Dňa 21.11.2013 uzavrela navrhovateľka s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
jej odporca poskytol úver vo výške 400,-€ pri úrokovej sadzbe 22,38% ročne a navrhovateľka sa
zaviazala splácať úver v splátkach v týždňových intervaloch po 8,97 €, s výškou poslednej splátky 8,77 €,

pričomcelkováčiastka,ktorúbolanavrhovateľkapovinnázaplatiťodporcovipredstavovalavýšku538,-€,
ztohoistinavovýške400,-€,úrokvovýške57,60€aadministratívnypoplatokvovýške80,40€,privýške
RPMN 70,38%. V uvedený deň bola súčasne s navrhovateľkou spísaná aj zmluva o zabezpečovaní
splátok úveru, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke službu spočívajúcu v
preberaní splátok úveru a navrhovateľka sa zaviazala poskytnúť odporcovi za poskytovanú službu

odmenu vo výške 206,- € v 60-tich splátkach v týždňových intervaloch vo výške 3,43 €, s poslednou
splátkou vo výške 3,63 €.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky, táto všetky úvery okrem posledného splatila v celosti, na posledný úver
jej chýba doplatiť cca 120,-€.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd predtým, ako pristúpil k posúdeniu dôvodnosti návrhu navrhovateľky sa zaoberal tým, či má
navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv uvedených v petite návrhu, keďže

sa jedná o návrh podaný v súlade s ust. § 80 písm. c) OSP. Navrhovateľka cestou svojho zástupcu
vo svojom návrhu zdôvodnila svoj naliehavý právny záujem na takomto určení tým spôsobom, že je
v pozícii slabšej strany v spore, a preto má právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav
vyvolaný odporcom, a aby bolo jednoznačne stanovené aký má skutočne dlh odporcovi zaplatiť. Jej
právnepostaveniesatýmstaneistejšieanebudevystavenásankciámzanezaplatenieplnenia,ktoréjev

rozpore s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP, musí
byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva
navrhovateľa, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, prípadne či snáď len zbytočne

nevyvoláva ďalšie konanie, ktoré bude musieť po tomto konaní nasledovať. Naliehavý právny záujem
je v zmysle konštantnej judikatúry spravidla daný v tom prípade, ak by bez takéhoto určenia bolo právo
navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
nadbytočnú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia návrhom domáha (navrhovateľa).
Navrhovateľka musí osvedčiť, že na jej strane existuje naliehavý právny záujem na takomto určení,
a súčasne vysvetliť, že práve takáto žaloba je tým správnym procesne vhodným nástrojom, ktorý
spor medzi účastníkmi konania vyrieši (odstráni neistotu vzťahov medzi účastníkmi konania, alebo
vytvára pevný základ pre usporiadanie ich vzájomných vzťahov). Súd mal na podklade vykonaného

dokazovania za preukázané, že navrhovateľka v danom prípade neosvedčila dostatočne svoj naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmlúv vedených v petite návrhu. Zo samotného dokazovania
výsluchom navrhovateľky, prehlásením zástupcu navrhovateľky ako aj predloženými dokladmi, mal
súd za preukázané, že navrhovateľka predmetné úvery už splatila, pričom dva úvery splatila v celosti
a v jednom prípade je zostáva vyplatiť len cca 120,-€. Z uvedeného dôvodu súd nevidí v danom

prípade naliehavý právny záujem navrhovateľky na určenie neplatnosti predmetných zmlúv, keďže
navrhovateľka z daných zmlúv odporcovi v dvoch prípadoch poskytla celé plnenie a v jednom prípade
takmer celé plnenie. V prípade určenia neplatnosti predmetných zmlúv uvedených v petite návrhu by
sa právne postavenie navrhovateľky nestalo istejším, nakoľko navrhovateľka by sa pravdepodobne
musela ďalším súdnym konaním domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu,

resp. by sa na jej postavení nič nezmenilo. Uvedená žaloba o určenie neplatnosti daných zmlúv
sa tak pred navrhovateľku stáva nadbytočnou, zbytočne vyvolávajúcou ďalšie súdne spory. Právne
účinným prostriedkom ochrany práva navrhovateľky bola skôr žaloba na plnenie, ktorou sa mohla v
konaní domáhať od odporcu samotného plnenia, pričom súd mohol otázku platnosti, resp. neplatnosti
predmetných zmlúv posúdiť ako prejudiciálnu otázku v danom konaní. Súd sa nestotožňuje s názorom

zástupcu navrhovateľky, že naliehavý právny záujem pri určení neplatnosti spotrebiteľských zmlúv
vyplýva priamo zo zákona, tento nie je potrebné v konaní preukazovať. Samotné ustanovenie § 80 písm.
c) OSP pri určovacích žalobách nevyníma spotrebiteľa pri preukazovaní naliehavosti právneho záujmu
pri určovacích žalobách. Súd je toho názoru, že i v prípade spotrebiteľov je nutné skúmať, či podanážaloba je vhodným nástrojom ochrany práva spotrebiteľa, teda či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, resp. sa ňou vyvolávajú len ďalšie súdne konania.

Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému odporcovi
trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 61,87 €
účtované v súlade s ust. § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky SR č. 655/2004 Z.z.. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia, príprava a podanie
vyjadrenia k žalobe, účasť na pojednávaní 11.12.2014) a tri režijné paušály po 8,04 € + DPH, celkom
trovy právneho zastúpenia vo výške 251,68 €. Vo zvyšku vyčíslených trov právneho zastúpenia, trovy
právneho zastúpenia odporcovi nepriznal postupom podľa § 150 ods. 1 OSP, vzhľadom k tomu, že na
strane navrhovateľky vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že sa jedná o spotrebiteľskú vec
a ide o konanie vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv ako aj s prihliadnutím k hodnote sporu a výške

vyčíslených trov právneho zastúpenia, ktoré vykazujú značný nepomer.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.