Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109225379
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109225379.3

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: M.. N. D.Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. U., H. X, zastúpený JUDr. Dianou Treščákovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Košiciach, Skladná
38, proti žalovaným: X. X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U., W. XX, 2. J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
obaja zastúpení JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I sp. zn. 15C/439/2009-558 zo dňa 1. februára 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.

M e n í uznesenie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovaný v 2. rade má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobca má proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaný v 2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)uznesenímsp.zn.15C/439/2009-558

zo dňa 1.2.2017 rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak po právoplatnosti rozsudku č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa 12. mája 2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/355/2015-546 zo dňa 11. októbra 2016, ktorým bolo
zrušené a vyporiadanie podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. rade k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXXX, katastrálne územie O., A. U. M., A. U.- H. D..

3. Okresný súd Košice I rozsudkom označeným vyššie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej v 1. rade k bytu č. 7 na 3. poschodí vo vchode 12 obytného domu W. X, XX, XX J. U., H.
Č.. XXXX na pozemkoch parcelách registra „C“ č. 3112, 3113, 3114, spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu W. X, XX, XX J. U. vo veľkosti 420/10000 z celku
a spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch parcelách registra „C“ č. 3112 - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 162 m2, č. 3113 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 a č. 3114 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 157 m2 vo veľkosti 420/10000 z celku, ktoré sú zapísané na O. Č.. XXXXX,
katastrálne územie O., A. U. M., A. U. - H. D.. Uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej v 1. rade. Zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel v
sume 18.900 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Návrh na
prerušenie konania vznesený žalovanou v 1. rade dňa 11.5.2015 zamietol. Vzájomný návrh vznesený

žalovanou v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 13.10.2014 vylúčil na samostatné konanie. O trovách
konania a trovách štátu si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Co/355/2015-546 zo dňa 11. októbra 2016 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní

nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť
žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 18.900 € a vo výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Predmetom odvolacieho prieskum nebol výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti, t.j. voči žalovanému v 2. rade zamietnutá, pretože proti tomuto výroku žalobca ako
oprávnená osoba nepodal odvolanie a tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP a vychádzajúc zo
záveru, že pomer úspechu oboch strán je približne rovnaký, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

6. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobcovia (pôvodne dvaja - poznámka

odvolacieho súdu) sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2010 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a žiadali prikázať tieto nehnuteľnosti
v rovnakom pomere do ich spoluvlastníctva. Na základe ich návrhu na zmenu žaloby súd uznesením
zo dňa 20.11.2012 č.k. 15C/439/2009-212 pripustil zmenu žaloby tak, že nehnuteľnosti sa prikazujú
do podielového spoluvlastníctva žalovaných (pôvodne dvoch - poznámka odvolacieho súdu) v podiele

1/2 k celku a žalovaní sú povinní vyplatiť žalobcovi (konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade bolo už
zastavené) spoločne a nerozdielne sumu 30.000 €.

7. Pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tú skutočnosť, že ani jeden zo spoluvlastníkov
nechcel zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a keďže k uzavretiu dohody o vyporiadaní nedošlo, súd

návrhu žalobcu vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo. Návrhy žalobcu, týkajúce sa vyporiadania
spoluvlastníctva, boli nejednoznačné a špekulatívne, lebo v dedičskom konaní žalobca nesúhlasil s
cenou bytu 24.895 €. V priebehu konania žalobca zmenil návrh a žiadal prikázať byt žalovanej v 1. rade
a zaviazať ju na výplatu náhrady za jeho podiel v sume stanovenej realitnou kanceláriou, ktorá bola
vyššia ako závery znaleckého posudku. Žalovaná v 1. rade v priebehu konania žiadala prerušiť konanie,

lebo podala návrh o určenie vlastníckeho práva k bytu.

8. S prihliadnutím na celý priebeh konania, postup strán sporu a výsledok konania, podľa ktorého
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán podľa návrhu žalobcu, nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade s výplatnou povinnosťou v zmysle záveru znaleckého

posudku vo výške 18.900 €, pričom zamietol návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania ako
neopodstatnený, konštatoval rovnaký úspech oboch sporových strán, a preto rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli zmeniť uznesenie tak, že súd im prizná nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

10. V dôvodoch odvolania uviedli, že v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, mali trvalý pobyt a
v tomto byte bývali aj s nebohým poručiteľom, pričom v rámci dedičského konania synovia poručiteľa

z predchádzajúceho manželstva žiadali prikázať byt do svojho vlastníctva, s čím žalovaní nesúhlasili.
Z toho dôvodu bolo vyporiadané dedičstvo tak, že každému pripadol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/4. Následne žalobcovia podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnému bytu
s návrhom, aby sa stali vlastníkmi tohto bytu. Žalovaní sa pritom snažili so žalobcami už v dedičskom
konaní a aj pred podaním žaloby na súd, ako aj počas konania na súde vyporiadať dohodou, bez potreby

súdneho rozhodnutia, čo ale žalobcovia odmietali a súd na základe námietok žalobcov dal postupne
vypracovať tri znalecké posudky na cenu bytu, z ktorých žalobcom žiadna nevyhovovala. Žalovaná v 1.
rade počas konania iba navrhovala, aby súd pri určení náhrady za spoluvlastnícke podiely zohľadnil, že
byt bol nadobudnutý kúpnou zmluvou za trvania manželstva s nebohým manželom N. D.. Teda žalovaní
nezavinili,žesúdvovecimuselrozhodovať.Poukázalitiežnato,ževpriebehukonaniapôvodnežalobca

v 2. rade Z. D. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalobcu v 1. rade M.. N. D., ktorý 12.11.2012
doručil súdu návrh na zmenu žaloby a pod tlakom dôkaznej situácie navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo
k bytu tak, že vlastníkmi sa stanú žalovaní s povinnosťou vyplatiť mu 30.000 €. Súd nakoniec rozhodol
o výplatnej povinnosti žalovanej v 1. rade vo výške 18.900 €. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaníargumentovali, že súd nevyhovel pôvodnému návrhu žalobcov, aby súd prikázal byt do ich vlastníctva,
a teda v tejto časti boli úspešní žalovaní v plnom rozsahu. K zmene žalobného návrhu došlo až po
troch rokoch súdneho konania pod tlakom výsledkov dokazovania. To, že súd nevyhovel pôvodnému

návrhu prikázať byt do vlastníctva žalobcov, považujú žalovaní za zásadné a rozhodujúce pre posúdenie
celkového úspechu v konaní, od ktorého závisí rozhodnutie, či im má súd priznať náhradu trov konania.
Druhým zásadným a podstatným kritériom je, či suma náhrady za spoluvlastnícky podiel je taká, akú
žiadali žalobcovia, teda 30.000 €, alebo suma podľa znaleckého posudku. Aj v tento časti súd žalobe
žalobcomnevyhovelaplneúspešníbolitedažalovaní.Ďalšímkritériomje,žežalovaníeštepredzačatím

súdneho konania v roku 2009 dali vypracovať na vlastné náklady znalecký posudok na hodnotu bytu a
ani počas konania nenapadli správnosť ani jedného zo znaleckých posudkov na rozdiel od žalobcov a
cena za podiel, ktorý má žalovaná v 1. rade zaplatiť žalobcovi, je o viac ako tretinu nižšia, než ako to
žiadal žalobca. Z týchto dôvodov majú žalovaní za to, že boli úspešní v rozsahu 100 %, a preto im patrí
náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré aj vyčíslili.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Za správny
považoval záver súdu, že meritórne rozhodnutie vo veci bolo rovnakým úspechom oboch strán, z
ktorého dôvodu žiadnej zo strán náhrada trov konania nebola priznaná. Nie je možné súhlasiť s
tvrdením žalovanej v 1. rade, že prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva, a to za náhradu nižšiu
než navrhoval žalobca, predstavuje jej úspech v konaní. Nedôvodné je tvrdenie žalovanej, že sa

chcela dohodnúť mimosúdne, a teda, že konanie zavinil žalobca. Žalobca aj so svojim bratom sa
pokúsili vysporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou so žalovanými, avšak bezúspešne, keďže
žalovaní nemali finančné prostriedky na vyplatenie ceny podielu. Žalobca preto mal záujem nadobudnúť
predmetný byt a vyplatiť ceny podielov žalovaným, s čím však žalovaní nesúhlasili. Keďže nebola
možná dohoda medzi spoluvlastníkmi, jedinou možnosťou bolo podanie žaloby na súd. Rozsudkom

súdu bolo rozhodnuté v zmysle návrhu žalobcu v jeho poslednom znení po pripustenej úprave petitu,
preto jednoznačne v konaní mal procesný úspech žalobca. Posúdenie výšky náhrady za spoluvlastnícky
podiel bolo závislé od znaleckého posudku. Napriek priznaniu nižšej finančnej náhrady, než ako bola
uplatnená žalobou, išlo teda o plný úspech žalobcu v konaní. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu
nakoniec súd konštatoval rovnaký (ne)úspech v konaní a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu

trovkonania.Poukázalajnato,žežalovanáv1.radeopakovanepodalanasúdnávrhnazačatiekonania
o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, nakoľko spochybňovala dedičskú dohodu
a vlastnícke právo žalobcov a v týchto konaniach následne vzala žalobu späť a navrhla ich zastavenie.
Nesúhlasila teda už so samotným vlastníckym právom žalobcu, a preto rozsudok nemožno považovať
zajejplnýúspech.Zatejtosituáciepovažovalzasprávnuaplikáciuust.§255ods.2CSPprirozhodovaní

o trovách konaniach.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v 1. rade nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného v 2.
rade je dôvodné.

14. Uznesenie je vecne správne iba vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, teda iba pokiaľ
týmto výrokom súd rozhodol, že žalobca a žalovaná v 1. rade nemajú právo na náhradu trov konania
a v tejto časti preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP.

15. V prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade, neboli splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto
v tomto rozsahu odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaný v
2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16.Pokiaľideonepriznanienáhradytrovkonaniažalobcoviažalovanejv1.radevzmysleust.§255ods.
2 CSP, odvolací súd konštatuje, že správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia
v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v tejto časti (o nároku na náhradu trov konania
žalobcu a žalovanej v 1. rade) a k odvolacím námietkam žalovanej v 1. rade odvolací súd uvádza

nasledovné :

18. V prejednávanom spore súd rozhodoval o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa
ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Vychádzajúc z rovnakého úspechu žalobcu a žalovanej v 1. rade súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

20. K otázke rozhodovania o trovách konania v prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva zaujal právny názor odvolací súd v tejto prejednávanej veci už vo svojom uznesení

č.k. 6Co/187/2011-169 zo dňa 14. februára 2012, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
15C/439/2009-118 zo dňa 30.11.2010.

21. V odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia (6Co/187/2011-169) odvolací súd uviedol, že
pravidlo zásady úspechu vo veci obsiahnuté v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (teraz § 255 ods. 1 CSP

- poznámka odvolacieho súdu) sa vzťahuje aj na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia je teda smerodajný úspech v konaní. Úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, je
teda tou okolnosťou, ktorá podľa ust. § 142 O.s.p. (teraz § 255 CSP - poznámka odvolacieho súdu)
určuje nárok na náhradu trov konania. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý

bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali neúspešne iný spôsob vyporiadania,
niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (teraz § 255 ods. 1 CSP - poznámka
odvolacieho súdu) a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd
rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné
použiť ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (teraz § 255 ods. 2 CSP - poznámka odvolacieho súdu).

22. Na vyššie vyslovenom názore odvolací súd naďalej zotrváva a nemá dôvod sa od tohto súdnou
praxou zaužívaného spôsobu rozhodovania o trovách konania odchýliť ani v prejednávanej veci.

23. Vyššie vyslovenými zásadami sa riadil aj súd prvej inštancie a dospel k správnemu záveru, že v

prejednávanom spore sú splnené predpoklady pre nepriznanie náhrady trov konania sporovým strán v
zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, konštatujúc rovnaký pomer úspechu vo veci.

24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia pôvodnou žalobou navrhli zrušiť
podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázať do ich vlastníctva (čo v tom čase išlo o dvoch

žalobcov) s výplatnou povinnosťou v tom čase dvoch žalovaných po 12.500 €.

25. Rozsudkom č.k. 15C/439/2009-118 zo dňa 30.11.2010 súd rozhodol tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo v tom čase žalobcov a žalovaných a prikázal nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva žalovaných s ich výplatnou povinnosťou voči žalobcom vo výške 18.400 €. Tento

rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6 Co 187/2011-169 zo dňa
14.2.2012 (v tomto uznesení zaujal odvolací súd svoj právny názor aj k otázke rozhodovania o trovách
konania) a následne po prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 2. rade na žalobcu v 1. rade
došlo k zastaveniu konania voči žalobcovi v 2. rade a na základe návrhu žalobcu v 1. rade súd
uznesením č.k. 15C 439/2009-212 zo dňa 20.11.2012 pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorého žalobca

sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných
s ich výplatnou povinnosťou 30.000 €.

26. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.5.2015 č.k. 15C 439/2009-510 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. rade (žalovaný v 2. rade v čase rozhodnutia súdu už nebol

spoluvlastníkom nehnuteľností - poznámka odvolacieho súdu), nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej v 1. rade a túto zaviazal vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
vo výške 18.900 €. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol.27. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalobca ako aj žalovaná v 1. rade a ich odvolanie
smerovalo výlučne iba voči výške výplatnej povinnosti, keď žalobca sa domáhal výplaty vo výške
26.000 € a žalovaná v 1. rade trvala na tom, že byt nepatril do výlučného vlastníctva poručiteľa, ale do

bezpodielového spoluvlastníctva jej a poručiteľa a túto skutočnosť mal súd pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zohľadniť, a teda vychádzať z toho, že veľkosť podielu žalobcu je iba 1/4.

28. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 6 Co 355/2015-546 zo dňa 11.10.2016 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní nehnuteľností do

výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu za
spoluvlastnícky podiel v sume 18.900 € a vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Výrok
o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože proti
tomuto výroku žalobca ako oprávnená osoba nepodal odvolanie a nadobudol právoplatnosť.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom

navrhovaným žalovanými, pokiaľ rozhodol o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej
v 1. rade, zároveň ale tento spôsob navrhol aj žalobca počas súdneho konania a súd zmenu
žaloby pripustil, a tak v konečnom dôsledku preto súd vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom zhodne
navrhovaným oboma sporovými stranami.

30. Obe sporové strany pritom počas celého konania namietali výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel
(nie však povinnosť žalovanej v 1. rade vyplatiť túto náhradu žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) a
v tejto časti, t.j. pokiaľ ide o určenie výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd nevyhovel ani návrhu
žalobcu, a ani návrhu žalovanej v 1. rade.

31. Za tejto situácie súd teda dospel k správnemu záveru o rovnakom úspechu žalobcu a žalovanej v 1.
rade v konaní a vecne správne rozhodol, ak v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou v 1. rade rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

32. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno sa stotožniť s odvolacími námietkami žalovanej v 1. rade, že

táto bola v konaní plne úspešná a odvolací súd preto uznesenie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

33. Vecne nesprávne je však rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade, ak súd aplikoval
ust. § 255 ods. 2 CSP.

34. Žaloba voči žalovanému v 2. rade bola rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C 439/2009-510
zo dňa 12.5.2015 zamietnutá v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej legitimácie, a teda z procesného
hľadiska žalovaný v 2. rade mal v konaní plný úspech.

35. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Keďže žalovaný v 2. rade mal v konaní úspech v celom rozsahu, má v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu,

z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil uznesenie v tejto časti tak, že žalovaný
v 2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

38. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto
má nárok proti neúspešnej žalovanej v 1. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu

žalovaný v 2. rade, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi
v plnom rozsahu.40. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie (vyšší súdny úradník) samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).