Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715206838
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715206838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci

navrhovateľky Ľ. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Ľ.. Š. XX/XX, P. proti odporcovi Slovenská republika,
zastúpeného Okresným úradom Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín v konaní o určenie dedičského
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom domáhala sa určenia, že je zákonnou dedičkou po poručiteľovi R. Ď.,
nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom R..I.. Š.B. XXXX/XX, P. ako osoba, ktorá žila s

poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, z tohto dôvodu
sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Svoj návrh odôvodnila
tým, že v dedičskej veci po poručiteľovi R. Ď., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom
R..I.. Š.B. XXXX/XX jej bola dňa 20.6.2015 v zmysle Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19 COD/9/2013 zo dňa12.2.2014 doručené uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14D
1156/2010-138 zo dňa 3.6.2015, ktorým jej bola stanovená lehota 15 dní od právoplatnosti uznesenia
na podanie žaloby, že je dedičom po poručiteľovi zo zákona v tretej skupine. Mala za to, že je zákonnou

dedičkou po poručiteľovi v tretej skupine ako spolužijúca osoba, keďže s poručiteľom žila a starala
sa o neho 15 rokov, pričom nešlo výlučne o starostlivosť vyplývajúcu z opatrovateľskej služby, čo
uviedla v zápisnici spísanej na Notárskom úrade JUDr. Emílie Rosinovej. Za účelom preukázania
danej skutočnosti predložila dôkazy ( čestné prehlásenia osôb, ktoré do domácnosti chodili, boli v
pravidelnom styku s poručiteľom) ako aj podrobný opis situácie a ich vzťahu s poručiteľom. Uviedla, že
súd vykonávajúci dedičské konanie považuje okruh dedičov za sporný a jej dedičské právo za menej
pravdepodobné. Nepoprela, že neprespávala v dome poručiteľa ale mala za to, že tento fakt nemôže

zakladať konštatovanie o tom, že s ním nežila v spoločnej domácnosti. Poukazovala na komentáre k
Občianskemu zákonníku, dôvodové správy a rozhodovaciu činnosť súdov s tým, že pri posudzovaní
otázky, či ide o spoločnú domácnosť osôb je potrebné vysporiadať sa s hlavnými pojmovými znakmi
pojmu spoločná domácnosť a to spolužitie a spoločné uhrádzanie nákladov. Uviedla, že pri spolužití nie
je potrebné, aby osoby bývali v jednom byte resp. dome ani sa nevyžaduje, aby medzi nimi existovali
ešte ďalšie vzťahy. Uvedené podporuje tiež rozhodnutie R 12/1968, v zmysle ktorého pojem spoločná
domácnosť v zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že spravidla predpokladá

spoločnébývanie.Vdanomprípadespoločnébývaniesporučiteľomanineboloreálnemožné,vzhľadom
na to, že tento trpel veľkými bolesťami po amputácii nohy, tzv. fantómové bolesti, ktoré si ventiloval tým,
že silno kričal či cez deň alebo v noci. Okrem nocí trávila v dome poručiteľa prevažnú časť dňa, vrátane
víkendov a sviatkov. Mala za to, že pojmový znak spoločnej domácnosti je splnený. Pokiaľ sa týkatrvalého spolužitia uviedla, že pre posúdenie trvalosti spolužitia je rozhodujúci úmysel jeho príslušníkov,
aby spoločenstvo bolo trvalé. Tento znak pojmu domácnosť je v tomto prípade nepochybne splnený
a je preukázateľné, či už výpoveďami svedkov alebo samotným faktom, že sa o poručiteľa starala 15

rokov, pričom, keby poručiteľ nemal v úmysle zotrvať v tomto spoločenstve , jednoducho by ju požiadal,
aby k nemu nechodila. Naopak poručiteľ trval na tom, aby sa o neho starala, chodila k nemu nepretržite
cez pracovné dni, víkendy, sviatky. Poručiteľ bol samotár, s príbuznými neudržiaval kontakty a priateľov
nemal. Jedinou jeho blízkou osobou bola ona , pričom niekoľkokrát sa vyjadril, že by chcel, aby bola
po jeho boku až do smrti, pretože si vytvorili veľmi blízky vzťah a ona starostlivosť o neho nebrala ako

povinnosť ale ako bežnú súčasť jej života. Poručiteľ sa niekoľkokrát vyjadril, že má v úmysle spísať
závet , v ktorom ju určí ako jedinú dedičku, avšak kvôli jeho náhlej smrti k spísaniu závetu nedošlo.
Úmysel zotrvať v spoločnej domácnosti je zrejmý aj z toho, že poručiteľ opakovane odmietol ísť do
domova dôchodcov , čo vyústilo v tú skutočnosť, že poručiteľ po piatom pokuse umiestniť ho do domova
dôchodcov bol z evidencie uchádzačov vyradený. Pokiaľ sa týka spoločného uhrádzania nákladov
mala za to, že ide o spoločné staranie sa o domácnosť, pričom nemusí ísť len o finančné prispievanie

na spoločné potreby domácnosti. Uviedla, že pre potreby domácnosti robila neustále to, čo bolo v
konkrétnom čase potrebné. Udržiavala dom v stave potrebnom na bývanie, uskutočňovala drobné i
väčšie opravy , údržbu. Keď poručiteľovi amputovali nohu prispôsobila mu obytné priestory tak, aby sa
v nich mohol pohybovať, udržiavala a starala sa tiež o záhradu , plodiny, ktoré pestovali a všetky veci
spojené s domácnosťou. Okrem toho uhrádzala daň z nehnuteľnosti za dom, v ktorom poručiteľ býval

ako aj poplatok za komunálny odpad. Nosila poručiteľovi jedlo, koláče a to aj cez víkendy a sviatky, ktoré
prevažne zaobstarávala z jej príjmu. Z uvedeného mala za to, že prispievala na spoločnú domácnosť
aj finančne ale najmä svojou starostlivosťou a faktickým obstarávaním všetkých vecí , ktoré boli v rámci
domácnosti potrebné. Poručiteľa vodila k lekárom, zaobstarávala mu zdravotnú starostlivosť , potrebné
lieky, s lekármi konzultovala jeho zdravotný stav, hľadala s nimi riešenia na zlepšenie jeho zdravotného

stavu, prípadne aspoň zmiernenie bolesti.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené
podmienky na to, aby navrhovateľka mohla dediť ako zákonná dedička po poručiteľovi podľa § 475 ods.
1 Občianskeho zákonníka, teda ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka

pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola
odkázaná výživou na poručiteľa. Uviedol, že ako dočasný správca majetku vo vlastníctve Slovenskej
republiky v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
v tejto právnej veci vystupuje ako zástupca Slovenskej republiky, nakoľko v prípade, ak by dedičstvo
po poručiteľovi nenadobudol žiadny dedič, toto dedičstvo by ako odúmrť podľa § 462 Občianskeho

zákonníka pripadlo štátu, zastúpenému príslušnými správcami majetku štátu. Uviedol ďalej, že podľa
§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Musia byť teda v čase smrti poručiteľa súčasne splnené

nasledovné podmienky: žitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, najmenej po dobu jedného roka
pred smrťou, a z tohto dôvodu staranie sa o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť výživou na
poručiteľa. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale
žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podľa dôvodovej správy pojem domácnosti treba
vymedziť ako skutočné spotrebné spoločenstvo trvalej povahy medzi fyzickými osobami. Trvalosť je

daná vtedy, ak tieto osoby žijú v spotrebnom spoločenstve za okolností, z ktorých možno usudzovať, že
toto spoločenstvo nezamýšľajú iba na prechodný čas. Spolužitie osôb v spoločnej domácnosti spravidla
predpokladá spoločné bývanie, pričom toto spolužitie sa obvykle nepreruší prechodným ubytovaním
fyzickej osoby mimo svojej domácnosti. Spolužitie v domácnosti nezakladá ani výpomoc v domácnosti,
resp. starostlivosť o iného. Podľa existujúcej judikatúry (V 26/1972) osoba, ktorá sa starala o poručiteľa

(osamelého a nevládneho), ale nežila s ním v spoločnej domácnosti, nie je dedičom zo zákona.
Významné je iba skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve. V danom prípade mal za zo, že v
prípade dedičského nároku navrhovateľky po poručiteľovi nie je splnený základný pojmový znak žitia
v spoločnej domácnosti, tak ako ho definuje Občiansky zákonník v § 115 a § 475 ods. 1, a to je trvalosť
žitia v spoločnej domácnosti predpokladajúca spravidla spoločné bývanie, nakoľko navrhovateľka a

poručiteľ nikdy nemali spoločné bývanie. Z ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že v tretej dedičskej skupine by mohla dediť aj taká osoba, ktorá sa starala o domácnosť poručiteľa. To,
že sa navrhovateľka o poručiteľa a jeho domácnosť dlhé roky vzorne starala, odporca nenamietal a ani
nespochybňovalavšak poukazovalnaobčianskyzákonník,ktorý,vcitovanomustanovenívyžaduje,abyboli splnené obe zákonné podmienky, teda aby okrem „starostlivosti o domácnosť poručiteľa“ zároveň
aj ďalšia podmienka, a to, že táto osoba sa musí nielen starať o domácnosť poručiteľa, ale musí aj „žiť s
poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti“. To znamená, že na to, aby vznikol

dedičský nárok v tretej dedičskej skupine, nestačí iba „staranie sa o poručiteľa“, resp. „staranie sa o
jeho domácnosť“, ale musí tam byť aj skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti. V zápisnici spísanej
dňa 26. 10. 2011 v notárskej kancelárii JUDr. Emílie Rosinovej, notárky, súdnej komisárky v Púchove,
Štefánikova 812, poverenej Okresným súdom Považská Bystrica v dedičskej veci po poručiteľovi,
vedenej pod sp. zn. D/not 256/2010, navrhovateľka prehlásila okrem iných skutočností aj to, že sa

o poručiteľa starala asi 15 rokov pred jeho smrťou, bola jeho opatrovníčkou na základe rozhodnutia
Obvodného úradu Púchov od apríla 1995, za opateru poberala finančnú odmenu. Prehlásila tiež, že
poručiteľ jej za všetky výdavky (potraviny, oblečenie, stravu, lieky) vždy zaplatil, že poručiteľ počas roka
býval vo svojom dome, a k sebe domov si ho brávala iba občas na oslavy a sviatky. Obec Beluša
vo svojom Potvrdení zo dňa 28. 10. 2011, č. 01/2011/003344, uviedla, že navrhovateľka pracovala v
obci v pracovnom pomere ako opatrovateľka poručiteľa. Z toho, čo uviedla navrhovateľka v zápisnici

u notárky JUDr. Emílie Rosinovej, ale aj z ďalších skutočností predložených navrhovateľkou, vyplýva,
že navrhovateľka v spoločnej domácnosti s poručiteľom nikdy nežila, nikdy nevytvorila s poručiteľom
skutočné spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. Navrhovateľka síce denne chodila k poručiteľovi,
starala sa vzorne oňho a o jeho domácnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu ako opatrovateľka,
vzťahu, ktorý síce časom prerástol do vzťahu takmer rodinného, avšak poručiteľ stále býval vo svojom

dome a navrhovateľka mala stále svoje vlastné bydlisko odlišné od poručiteľovho. Z tohto je zrejmé, že
napriek dennej starostlivosti navrhovateľky o poručiteľa, navrhovateľka mala svoju vlastnú domácnosť,
svoje vlastné spotrebné spoločenstvo trvalej povahy so svojou vlastnou rodinou, a poručiteľ mal svoju
vlastnú domácnosť, svoje vlastné spotrebné spoločenstvo trvalej povahy, že teda spoločnú domácnosť
predpokladajúcu spoločné hospodárenie všetkých jej členov navrhovateľka a poručiteľ nikdy nemali a

spotrebné spoločenstvo trvalej povahy nikdy spoločne nevytvorili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14D 1156/2010, čestnými vyhláseniami
a výsluchom svedkov R. Q., K. T., L. L., I. X. D. F. Y., Potvrdením Obce Beluša zo dňa 28.10.2011,

Osvedčením Slovenského červeného kríža č. 4767/2002 zo dňa 21.5.2002, výpisom z registra restov
navrhovateľky, príjmovými pokladničnými dokladmi, zmluvou o nájme hrobového miesta zo dňa
5.6.2013, preukazom občana ZŤP, zmluvou o pripojení služby a nájme KZ zo dňa 12.10.2010, zmluvou
o osobnom účte.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha
pod sp. zn. 14D/1156/2010 dedičské konanie po poručiteľovi R. Ď., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom R..I.. Š. XXXX/XX, P.. Poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, slobodný, bezdetný,
rodičia ho predzomreli, súrodencov nezanechal. V predmetnom dedičskom konaní navrhovateľka
uviedla, že je dedičom po poručiteľovi ako spolužijúca osoba, nakoľko sa o poručiteľa starala 15 rokov.

Dedičské právo navrhovateľky však bolo spochybnené zástupcom štátu, preto Okresný súd Považská
Bystrica uznesením zo dňa 3.6.2015 sp. zn. 14D/1156/2010-138 odkázal navrhovateľku , aby do 15
dní od právoplatnosti uznesenia podala návrh na určenie, že je dedičom zo zákona v tretej skupine.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2015. Navrhovateľka podala návrh na určenie dedičského
práva na Okresný súd Považská Bystrica 2.7.2015.

Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu svedkov R. Q., K. T., D. F. Y. mal súd za preukázané, že
navrhovateľka poskytovala neb R. Ď. starostlivosť najmenej 15 rokov. Aj ďalší svedkovia a to L. L. D.
I. X. starostlivosť navrhovateľky o neb. R. Ď. potvrdili.

Svedok K. T. uviedol, že neb. R. Ď. navštevoval v jeho dome asi 2-3x do roka. Počas týchto návštev
spolu hovorili o jeho ťažkom zdravotnom stave, vždy povedal že všetko zvláda len za pomoci svojej
opatrovateľky pani V., ktorá ho dennodenne navštevuje a všetko mu zabezpečuje, čo sa týka jeho života
a ľudského prístupu, zdravotného stavu, ošetruje a preväzuje mu rany a vybavuje mu veci, ktoré sa
týkajú jeho samotného. Vždy povedal že bez pomoci svojej opatrovateľky by svoj život nezvládol a za

všetko čo pre mňa robí dennodenne jej poručí svoj majetok.

Svedkyňa R. Q. uviedla neb. R. Ď. bol jej bratrancom, z celej rodiny ho navštevovala jediná, raz za
mesiac alebo raz za dva mesiace. Väčšinou sa pri návštevách u neho stretla aj s navrhovateľkou. Vjeho dome bolo vždy upratané, navarené, bol spokojný. Voči starostlivosti navrhovateľky o pána Ď.F.
nemá žiadne výhrady. Navrhovateľka sa o neho starala asi 15 rokov, v jednej domácnosti však spolu
nebývali. Navrhovateľka pre neho upravovala, prala, všetko mal čisté, bolo o neho postarané. Uviedla,

že pán Ď. bol dlhodobo chorý, odmietol však ísť do nejakého zariadenia, napr. do domovu dôchodcov,
pretože bol svojim spôsobom zvláštny. Mal veľké bolesti, bol samotár.

Svedkyňa I. X., uviedla, že je neter navrhovateľky. Občas chodievala s navrhovateľkou za pánom Ď.,
spoločne robili pre neho nákupy. Pán Ď. nemal nohu, vtedy ho navrhovateľka brávala na preväzy, viac

menej starostlivosť navrhovateľky o neho bola vo všetkom. Čo sa týkalo domácnosti, navrhovateľka mu
piekla, a snažila sa pre neho robiť všetko ako pre rodinného príslušníka. Navrhovateľka s neb. R. Ď.F.
nežili v spoločnej domácnosti, pretože tým, že mal veľké bolesti, potreboval mať svoj kľud, aby svojim
spôsobom nikoho neobťažoval. Navrhovateľka pracovala ako opatrovateľka, starala sa v rámci tejto
svojej činnosti len o pána Ď., mala určený pracovný čas, avšak o pána Ď. sa starala aj mimo tohto
pracovného času. Často k nemu chodievala vo večerných hodinách. Navrhovateľka má manžela a deti.

S nimi žije v jednom byte. Deti navrhovateľky sú už dospelé, pracujú mimo domova.

Svedkyňa L. L. uviedla, že pracuje v lekárni v Púchove , vedela, že pán Ď. mal zdravotné problémy,
pripravovali mu množstvo mastí a roztokov. Tieto veci sa vydávajú neskôr napr. o dve - tri hodiny.
Keďže z Beluše, nosievala mu tieto veci k nemu domov. Väčšinou chodieval k lekárovi sanitkou s

navrhovateľkoualebojemanželomautom,aabysanemuselivracaťdolekárne,kvôlitomupotrebnéveci
nosila svedkyňa. Takto nosila potrebné veci z lekárne aj pre iných ľudí z Beluše, ktorí ju o to požiadali.
Pán Ď. bol veľmi zhovorčivý, niekedy u neho takto strávila aj hodinu, mali spoločný záujem a to sú
dejiny. Popritom rozprával ako sa navrhovateľka o neho príkladne stará, nielen ona ale aj jej manžel.
Okolo domu sa staral práve navrhovateľkin manžel, ako bolo kosenie, strihanie a bežné práce okolo

domu. Rozprával že nakoľko nemá nikoho, všetko zdedí navrhovateľka. Vždy veľmi chválil ako sa
navrhovateľka o neho príkladne stará. Starostlivosť o neho však nebola ľahká, pretože mal amputovanú
nohu.

Svedkyňa F. Y. uviedla, že je susedka navrhovateľky, bývajú v jednom bytovom dome. O vzťahu

navrhovateľky a pán Ď. vedela, že sa navrhoavteľka o neho starala 15 rokov. V čase keď nemal ešte
amputovanú nohu, starostlivosť nebola až taká zložitá a náročná, pretože pán Ď. si prešiel aj do
obchodu. Navrhovateľka mu nosila obedy , večere, niekedy ho išla pozrieť. Starostlivosť o pána Ď. sa
stala náročnejšou a to časovo aj fyziky po tom ako mu amputovali nohu. Navrhovateľka a hlavne jej
manžel prispôsobili pre pána Ď. miestnosť, v ktorej žil. Bola to kuchyňa, pán Ď. viac menej len ležal.

V miestnosti mal stoličky a iné pomôcky. Párkrát ho bola navštíviť s navrhovateľkou. Navrhovateľka
napr. za jej prítomnosti pána Ď. poumývala, ošetrila mu ranu, priniesla mu jesť, čo bolo treba urobila v
kuchynke, ako napr. poumývať riad, zlikvidovať materiál po ošetrení. Na jednej strane bola starostlivosť
o pána Ď., na druhej navrhovateľka spolu s manželom a deťmi sa starali aj o záhradu pána Ď. ako
aj o to, čo bolo treba okolo domu, aby to nechátralo. Za pánom Ď. chodievali aj deti navrhovateľky,

ktorí ho mali ako dedka. Pokiaľ sa týka hospodárenia, k tomu sa vyjadrila tak, že pán Ď. zo svojho
dôchodku si veľa vecí zabezpečil sám avšak navrhovateľka mu napr. zo svojho varila, kúpila mu nejaké
veci. Navrhovateľka takéto veci neriešila, je taký človek, že keď niečo pán Ď. potreboval, vždy mu to
kúpila, Pána Ď. brala ako člena rodiny za tie roky čo boli spolu.

Z vykonaného dokazovania ml súd ďalej za preukázané, že poručiteľ bol od 21.8.2000 občanom s
ťažkým zdravotným postihnutím, býval sám v rodinnom dome. Navrhovateľka poručiteľa navštevovala
v jeho domácnosti takmer každý deň, počas týždňa ako aj cez víkendy a sviatky. V čase jeho
zhoršeného zdravotného stavu mu poskytovala ošetrovateľskú pomoc, ošetrovala a preväzovala mu
rany, sprevádzala ho na lekárske vyšetrenia, prípadne mu zabezpečila odvoz autom za pomoci svojho

manžela, nosila mu jedlo, upratovala mu, prala, spolu s manželom sa starali o dom, v ktorom poručiteľ žil
ako aj o záhradu. Starostlivosť o poručiteľa navrhovateľka preukazovala tým, že mu vybavila zavedenie
pevnej linky pre telefonické spojenie s ním, ktoré po jeho smrti zrušila, zmluvou o osobnom účte
poručiteľa v Poštovej banke, a.s., kde bola ako spoludisponent. Po smrti poručiteľa zabezpečila zrušenie
zmluvy o dodávke elektrickej energie, zastavenie dodávky vody, vrátenie preukazu ZŤP ako aj zmluvou o

nájme hrobového miesta zo dňa 5.6.2013, ktorú uzatvorila ako nájomca hrobového miesta pre poručiteľa
s Obcou Beluša ako prenajímateľomOd 1.10.2004 do 29.10.2010 navrhovateľka pracovala v Obci Beluša ako opatrovateľka poručiteľa, čo
potvrdila Obec Beluša v potvrdení zo dňa 28.10.2011, pričom zároveň potvrdila vzornú starostlivosť
navrhovateľky aj nad rámec pracovných povinností.

K výkonu opatrovateľskej starostlivosti poskytovanej v domácnosti a zariadeniach sociálnej starostlivosti
navrhovateľka absolvovala platené rekvalifikačné školenie v poskytovaní opatrovateľskej starostlivosti
za čo získala osvedčenie č. 4767/2002 zo dňa 21.5.2002.

Navrhovateľka je vydatá, spolu s manželom býva v trojizbovom byte v Beluši, má dve dospelé deti. S
manželom žijú usporiadaným spôsobom života, hospodária spolu.

Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli

odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť

alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 175k ods. 1 O. s. p. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 O. s. p. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Po zhodnotení všetkých skutočností dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný.

Konanie o dedičstve ako konanie nesporové neumožňuje súdu riešiť otázky sporného skutkového stavu.
Preto ak dôjde k sporu v skutkových otázkach, zákon ukladá súdu povinnosť pokúsiť sa o ich odstránenie
tým, že sa bude snažiť primäť účastníkov k uzavretiu súdneho zmieru o týchto otázkach. Ak je tento

postup neúspešný, súd odkáže účastníka, u ktorého sa javí dedičské právo ako menej pravdepodobné,
uznesením na podanie určovacej žaloby, ktorou uplatní svoje dedičské právo v sporovom konaní
(žalobou sa teda žalobca domáha určenia, že je dedičom, resp. že iná osoba /osoby/ - žalovaný - nie
je dedičom). Účelom podania takejto žaloby je posúdenie skutkových aj právnych okolností v súvislosti
so spornými skutočnosťami.

V danom prípade Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 3.6.2015 sp. zn. 14D/1156/2010
-138 odkázal navrhovateľku , aby svoje dedičské právo uplatnila žalobou do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2015. Navrhovateľka podala návrh na určenie

dedičského práva na Okresný súd Považská Bystrica 2.7.2015, teda včas.

Dedičia zo zákona sú rozdelení do troch dedičských skupín. Dôvodom dedenia zo zákona v zmysle
týchto skupín nemusí byť vždy len príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah.

V zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a § 475 Občianskeho zákonníka dedia v druhej a aj v tretej skupine
dedičov aj tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa. Príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a takýmto dedičom sa nevyžaduje.Pojem domácnosti vyplýva z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia

ju tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Iba
samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t.j. bývanie v spoločnom byte, však ešte samo osebe
nezakladá dedičský nárok takejto osoby v zmysle ustanovenia § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
prípadne ustanovenia § 475 Občianskeho zákonníka, predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch
alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Okrem

presne určenej minimálnej dĺžky trvania tohto vzťahu, t.j. najmenej po dobu jedného roka pred smrťou
poručiteľa,jepotrebné,abysúčasnebolasplnenáaspoňjednazďalšíchdvochpodmienok-starostlivosť
o spoločnú domácnosť z tohto dôvodu, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú
domácnosť predpokladá, že spolužijúca osoba svojou osobnou činnosťou, finančne, či akýmkoľvek iným
spôsobom bude prispievať na udržiavanie tejto domácnosti, teda že jej udržiavanie je motívom tejto
jej činnosti. Pritom pri spoločnej domácnosti v zmysle ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka sa

spravidla vyžaduje spoločné bývanie. Ak sa táto osoba takto o domácnosť nestarala, môže dediť zo
zákona podľa druhej, poťažne tretej dedičskej skupiny iba ak splňuje druhú týmito ustanoveniami určenú
alternatívnu podmienku, že totiž bola odkázaná výživou na poručiteľa. Len dočasná príbuzenská alebo
občianska výpomoc pri obstarávaní domácnosti za situácie, keď osoba, ktorá sa starala o poručiteľa
(osamelého a nevládneho), nežila s ním v spoločnej domácnosti, pre vznik dedičného nároku v zmysle

ustanovenia § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne § 475 Občianskeho zákonníka nestačí.

Poručiteľ R. Ď. zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu alebo listiny o vydedení. Zomrel slobodný
bezdetný, rodičia ho predzomreli, súrodencov nemal. Nárok na dedičstvo po poručiteľovi si v dedičskom

konaní uplatnila navrhovateľka z titulu, že sa o poručiteľa starala pred jeho smrťou 15 rokov. V konaní
nebo sporné, že navrhovateľka poskytovala poručiteľovi potrebnú starostlivosť po dobu najmenej 1 rok
pre jeho smrťou, či už po stránke ošetrovateľskej, návštevy lekárov, pranie, varenie, nosila mu jedlo,
starala sa o záhradu a dom, v ktorom poručiteľ žil.

V konaní však nebolo preukázané, že navrhovateľka žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu a starala o spoločnú domácnosť tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne ustanovenie § 475
Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľkanepoprela,žesporučiteľomnežilavjednejdomácnosti,čoodôvodňovalaže,žetonebolo
reálne ani možné, pretože poručiteľ trpel veľkými bolesťami hlavne po amputácii nohy , ktoré si ventiloval
tým, že silo kričal, či cez deň alebo v noci. To, že navrhovateľka nežila s poručiteľom R. Ď. v jednej

domácnosti potvrdila aj svedkovia I. X. a R. Q..

Sama navrhovateľka uviedla, že je vydatá, s manželom žijú usporiadaným spôsobom života v jednej
domácnosti a hospodária spolu. Uvedená skutočnosť, pokiaľ teda manželstvo trvá a manželia sa

podieľajú na úhrade spoločných potrieb, a teda žijú v trvalom spotrebnom spoločenstve vylučuje,
aby jeden z príslušníkov domácnosti bol súčasne príslušníkom dvoch alebo viacerých domácností t.j.
navrhovateľka nemohla byť členkom domácnosti so svojim manželom a zároveň členom domácnosti s
poručiteľom.

Skutočnosť, že navrhovateľka vykonávala opatrovateľskú činnosť ako zamestnanec Obce Beluša a
takto sa staral o poručiteľa ešte sama o sebe nevylučuje, aby sa stala spolužijúcou osobou, avšak
za predpokladu splnenia podmienok , ktoré zákon pre spolužijúcu osobu vyžaduje. Preto, pokiaľ
by navrhovateľka splnila zákonom stanovené predpoklady spolužijúcej osoby, výkon opatrovateľskej

činnosti by nebol prekážkou pre to, aby sa stala dedičom po poručiteľovi ako spolužijúca osoba.Podľa názoru súdu v prípade navrhovateľky išlo síce o niekoľkoročnú starostlivosť o poručiteľa a jeho
domácnosť pred jeho smrťou avšak Občiansky zákonník vyžaduje aj splnenie ďalšej podmienky a to,
že spolužijúca osoba musí žiť s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti,

čo u navrhovateľky jednoznačne splnené nebolo.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pretože navrhovateľka nesplnila základné predpoklady na to, aby
mohla dediť zo zákona ako spoložijúca osoba podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka , súd návrh
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol síce v konaní plne úspešný, ale nakoľko si trovy
konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.