Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517200510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti Z.: 1. N. nar. XX.XX.XXXX, 2. C. nar. XX.X.XXXX bývajúce u otca zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: U. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K. -
Z. I. 7, K. X., I. zastúpenej Mgr. Tomášom Čerepánom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach na ulici Štúrovej č. 27 a W. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcom v D. č. XXX o zvýšenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.6.2017 č.k. 19P 14/2017-76
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok n a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre maloletého N. od 16.1.2017 do
31.8.2017 na 120 Eur mesačne a od 1.9.2017 do budúcna na 150 Eur mesačne, ktoré zaviazal matku
prispievať otcovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre maloletého N. za obdobie
od 16.1.2017 do 23.6.2017 v sume 368, 67 Eur zaviazal matku zaplatiť otcovi do 30. dní od doručenia
rozsudku. Zavial matku prispievať na výživu maloletej C. 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred otcovi od 16.1.2017. Dlžné výživné pre maloletú C. za obdobie od 16.1.2017 do 23.6.2017 v
sume 368,67 Eur zaviazal matku zaplatiť otcovi do 30. dní od doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti
návrh otca na zvýšenie výživného zmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné pre maloletého N. na 100 Eur mesačne a maloletú

C. na 90 Eur mesačne. Poukázala na to, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože má
väčšie životné náklady v Nemecku, kde v súčasnosti žije a vytýka súdu prvej inštancie, že výdavok
na vykurovanie drevom v sume 600 Eur mesačne považuje za nedôvodný, pričom otec zo svojich
nevyhnutných nákladov na bývanie zahŕňa náklady na kúrenie plynom, pričom má vedomosť o tom, že
v dome sa nachádzajú plynové gamatky, ktorými je dom vykurovaný. Poukázala na to, že nepovažuje
leasing na osobné motorové vozidlo v sume 300 Eur mesačne ako dôvodný výdavok, pretože má
vedomosť o tom, že otec je vlastníkom ďalších dvoch motorových vozidiel, a teda výdavok na leasing

nemožno považovať za nevyhnutný. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo u nej
k podstatnej zmene z dôvodu, že je zamestnaná, avšak jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na
maloletú E.. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili príjmové pomery otca z 950 Eur na 1.500 Eur
mesačne, na čo podľa jej názoru súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal. Poukázala na to, že prisúčasnom zohľadnení jej opodstatnených výdavkov a jej príjmu, ako aj veku maloletých detí aj po
zohľadnení výšky príjmu otca a tiež skutočnosti, že otec býva s maloletými deťmi v rodinnom dome,
ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, nemožno považovať primerané výživné pre maloleté deti v súdom

určenej výške.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. S odvolaním matky
nesúhlasí z dôvodov neaktuálnych a nepravdivých skutočností uvádzaných v odvolaní trvá na podanom
návrhu zo dňa 16.1.2017

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v plnom
rozsahu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného
a určení dlžného výživného pre maloleté deti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. CSP a contrario v

spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav
veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil
dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje.Odvolacísúddospelkzáveru,ževpriebehukonanianasúdeprvejinštanciebolinepochybne

zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom a dlžnom výživnom pre
mal. N. a mal. C., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil
a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s

ich vekom, rastom a štúdiom.

9. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú
popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,
ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri rozhodovaní o výživnom

sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5
a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne

súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením možností a schopností matky plniť
si vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom tak, ako uzavrel súd prvej inštancie. Konajúci súd správneposúdil schopnosti a možnosti matky plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom
a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že možnosti, schopnosti a majetkové
pomery matky odôvodňujú určenie výživného pre mal. deti v rozsahu, ako určil súd prvej inštancie s

prihliadnutím na príjem matky, ako aj jej nevyhnutné životné náklady. Odvolací súd poznamenáva, že
výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je prednostnou pohľadávkou a rodičia sú povinní
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne uspokojovať svoje potreby, prípadne
uhrádzať iné záväzky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zvýšené výživné od matky v dennej dávke vo
výške 4 € pre mal. N. a 4 € pre mal. C. zabezpečuje len najzákladnejšie potreby maloletých detí, preto je

nepochybné, že práve otec aj na úkor svojho príjmu zabezpečuje odôvodnené potreby maloletých detí
nahranicisvojichmožnostíadobrovoľne,pretosúbezprávnehovýznamupríjmovéamajetkovépomery,
na ktoré otec v odvolaní poukazuje, najmä s prihliadnutím na jeho osobnú starostlivosť o maloleté deti. K
ďalšej odvolacej námietke matky o neprihliadaní súdom prvej inštancie na to, že jej od predchádzajúcej
úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť a spôsobu vykurovania rodinného domu, v ktorom
otec s deťmi býva je nedôvodná, nakoľko súd prvej inštancie podrobne zohľadňoval všetky okolnosti na

strane rodičov, jednak tú skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s manželom a jej dieťaťom z
titulu čoho jej manžel je povinný sa primerane podieľať na nákladoch spoločnej domácnosti aj výchove
a výžive ich spoločného maloletého dieťaťa.

10. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so

súčasnými pomermi a zistil, že súd prvej inštancie správne a zákonne určil rozsah zvýšenej vyživovacej
povinnostimatkykmaloletýmdeťom,pretorozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.
Odvolací súd konštatuje, že je vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú
dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje a ani ďalšie
skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a

zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).