Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217904
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216217904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava , právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, , 810 00 Bratislava
( predtým Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava), proti žalovanej:
P. S., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. J. XXX/X, XXX XX E. o zaplatenie istiny 2.011,61 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 283,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% z tejto
sumy od 16.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 409,03 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava ) žalobou zo dňa 21.11.2016
sa domáhal na tunajšom súde od žalovanej zaplatenia 2.011,61 € s príslušenstvom , a to úrokmi
z omeškania vo výške 8% z tejto sumy od 16.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca poukázal v žalobe na tú skutočnosť, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej
zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 09.05.2012 . Pred odstúpením od
vymáhania žalobca vystavil ku dňu 08.10.2016 výpis z bankovej knihy s konečným stavom k tomuto dňu
obsahujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku
s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhrade vo výške 2.011,61 €.
Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z
bankovej knihy, teda v lehote splatnosti do 15.10.2016. Žalobca si tak uplatnil nárok na úrok z omeškania

v zákonnej výške od 16.10.2016 do zaplatenia.
2. V priebehu konania žalobca postúpil pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
Bratislava a súd uznesením 6Csp/137/2016-25 pripustil aby do konania na miesto pôvodného žalobcu
vstúpila táto obchodná spoločnosť.
3. Žalobca dňa 29.01.2018 podal súdu doplňujúce podanie a zároveň zobral späť žalobcu v časti o
zaplatenie 409,03 €. Jednalo sa o poplatky a sankčný úrok spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a
žiadal, aby v tejto časti súd konanie zastavil. Žalobca teda celkovo v tomto konaní sa následne domáha

od žalovanej zaplatenia 1.602,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% z tejto sumy od 16.10.2016
do zaplatenia.
4. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanej do vlastných rúk ktorá sa k žalobe nevyjadrila. Žalobca
svoju neúčasť ospravedlnil na pojednávaní a súhlasil aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.5. Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti strán. Žalovaná písomné vyjadrenie k žalobe nepodala,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho
dôvodu. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán.

6. Tak, ako je vyššie uvedené , žalobca žalobu čiastočne vzal späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 až 3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť z časti, súd konanie v tejto časti zastav. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť z časti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

8. Podľa § 146 ods. 1 , 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatí žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovanéhojepotrebnývždy,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi stranamivyplývazosobitného
predpisu.
9. Súd zobral na vedomie čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie 409,03 € s

prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.,. zo dňa 09.05.2012, výpisom z účtu zo dňa
08.10.2016, prehľadom úhrad realizovaných zo strany žalovanej a zistil skutkový stav tak, ako je vyššie
uvedený.

Na základe takto uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

11. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako
vzťahzaloženýmedzižalobcomažalovanounaspotrebiteľskejzmluve,keďžetátospĺňadefiničnéznaky

označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ) a dodávateľa ( ktorý je
osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný vzťah keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, je potrebné aplikovať ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a

účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru

b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie
h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje

i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenial) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie
r) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenie
t) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16
u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu
x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny

štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
16. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že okrem iného predmetná zmluva neobsahuje základnú

obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle
§ 11 ods. 1 písm, a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia ust. § 9 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade
so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržania iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy ako aj písomnej zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné

podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu
k esenciálnym teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. §
497 Obch.zák. a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá
medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 a 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto sa súd prioritne zaoberal tým, či konkrétna
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami uvedenú obligatórnu náležitosť citovanú v § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje a či ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
V samotnom texte zmluvy nie je anuitná splátka rozčlenená , je uvedená iba jednou istinou - výška

mesačnej splátky 30,-€. Nie je teda rozdelené, koľko z uvedenej sumy ide na istinu, koľko na úroky,
koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou , počas trvania zmluvy nemennou sumou.
Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie
povinnosti ktorá expressis verbis vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva ( ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana toho
z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu ) zodpovedá len taký výklad cit.ust. ktorý každý

z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“, „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť , teda ako k
istine tak i k úrokom a tiež prípadným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nezodpovedá
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúce jednotlivé čiastkové položky čo
je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úveroch od úpravy úverov všeobecne práve

dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa ktorý by pri rozhodovaní sa či zmluvu
uzavrie nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi z ktorých nemusí byť celkom schopný vyvodiť ,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne a teda i celková cena za ktorú si požičiava a ktorú takto bude
povinný veriteľovi vrátiť. Pri takomto rozhodovaní súd plne zohľadňuje aj výklad Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s

čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle že: Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo právnom vzťahu. Väčšina veriteľov tvrdí, že
niektoré náležitosti ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy

o úvere a ďalšie sú v Obchodných podmienkach a vo Všeobecných obchodných podmienkach ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne aj to, že amortizačnú tabuľku si môže spotrebiteľ kedykoľvek
vyžiadať od banky.
17. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol
výkladvýlučneSmernice,konkrétnečl.10ods.2písm.h)ai)ačl.23,keďževýkladvnútroštátnehopráva

poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má
vykladať tak, že členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však vzhľadom na napadnuté
ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide
o vnútroštátne právo - zákon ktorý nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu

k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne vyžaduje vyjadrenie, ako splátok istiny tak aj splátok úrokov a splátok

iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považujezabezúročnúabezpoplatkov.Smernicavyžadujevspotrebiteľskejzmluveibauvedenievýšky,
počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne
prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou Zákonom č. 352/2012 Z.z. účinnou od 01.01.2013, čo
potvrdzuje správnosť výkladu ( v zhode s vôľou zákonodarcu § 11 aj pred 01.01.2013 ). V danom prípade

je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že
sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora na EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy SR rozhodujú o sporoch medzi
veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona
resp. Smernice, jedná sa o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne
súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah

a medze nepriameho účinku Smerníc vyjadrený jednak právom EÚ , jednak právom vnútroštátnym.
Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice
možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takom prípade musí ísť o výklad
v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu a cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitiavýkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad kontra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o

spotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátoknaistiny,úrokovapoplatkovnemožnopriznaťSmernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona kontra legem.
18. Súd je preto toho názoru, že napriek vyššie uvedenému poukazu na Smernicu a rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 na ktorý veritelia poukazujú, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, ako to ustanovuje §

9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ktorý súd aplikuje, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Takýto právny názor zaujal Krajský súd v Trnave v rozsudku 9Co 14/2017-63 zo
dňa 31.10.2017 ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6C/151/2015-49 zo dňa
18.10.2016.
19. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci , keďže súd predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých

finančných prostriedkov. Z prehľadu splátok a úhrad a zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty
VÚB je zrejmé, že žalobca resp. právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej schválený úverový
rámec vo výške 900,-€ z ktorého žalovaná realizovala celkovo a vrátila istinu 616,64 €, teda k úhrade
zostáva 283,36 €.
20. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z vyššie uvedenej sumy priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z

omeškania. Úrok z omeškania s súčinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 Nariadenia vlády
87/1995Z.z.vaktuálnomznení).Akvšakzáväzkovývzťahvznikolpred01.02.2013akomeškaniudôjde
po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj na
obdobie omeškania po 31.01.2013. V tomto konkrétnom prípade záväzkový vzťah vznikol 19.11.2012,

teda úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci ( ods. 1 ) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2 ).
23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Ust. § 225 CSP vyjadruje požiadavku v tom, že strana sporu ktorá v konaní uspela má nárok na
náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu

ako základnom princípe určujúcom, ktorá zo strán v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov
konania. Predpokladom priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci , ktorý sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) s výrokom ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech t.j. aby
po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o

peňažnom úspechu jednej zo strán sporu s tým, že nesmie ísť od pomerne nepatrnú časť predmetu
konania.
25. Žalobca v konaní si uplatnil 2.011,61 € s príslušenstvom, v časti o zaplatenie 409,03 € s
príslušenstvom žalobu zobral späť. Úspešný bol čo do zaplatenia 283,36 € , nakoľko vo zvyšku súd
žalobu zamietol. Je nepochybné, že oproti petitu pôvodnej žaloby, keďže žalobcovi bolo z uplatnených

2.011,61 € priznaných 283,36 € je nepochybné, že bol v konaní úspešný iba v nepatrnom rozsahu.
Naopak žalovanej v konaní preukázateľne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15

dní odo dňa jeho doručenia ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.