Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavel Lukáč
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/113/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411219063
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4411219063.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča, člena senátu JUDr.
Jána Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: R. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. Y. XX, Y., o vymoženie sumy 57,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/1488/2011-21 zo dňa 06.02.2014,
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/1488/2011-21 zo dňa 06.02.2014 p
o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka,
§ 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
3. Súd prvej inštancie zastáva názor, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu sa výrazne javí ako
formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením
inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme
rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť
zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Záver súdu prvej inštancie má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ust. § 53 ods. 4
písm. r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil
spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
4. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že hoci sa v ďalších zmluvných dojednaniach v bode
2 poistník a poisťovňa vyjadrili svoju vôľu jednoznačne riešiť svoje spory formou rozhodcovského
konania, nie je tento ich súhlas s rozhodcovským konaním možné považovať za individuálne dojednaný,
nakoľko povinný ho mal nanútený zo strany oprávneného a podpisoval ho ako súčasť zmluvy (podpis v
rovnaký deň, ako podpis zmluvy), nemohol znenie tohto ustanovenia ovplyvniť, a teda nemôže obstáť
tá skutočnosť, že by povinný slobodne vyjadril takýto súhlas. Teda nemôže sa v danom prípade hovoriťo slobode vôle pri vyjadrení súhlasu s rozhodcovskou doložkou, a teda ani táto skutočnosť nemôže
ovplyvniťnázorsúdunaneplatnosťrozhodcovskejzmluvy(doložky),ktorájeobsiahnutávovšeobecných
poistných podmienkach. Rovnako tak treba brať na zreteľ i tú skutočnosť, že v osobitných podmienkach
sa nenachádza iba súhlas či nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ale i iné ustanovenia, ktoré sú
pre povinného výhodné (zánik zmluvy nezaplatením splátky) a ktoré povinný, spotrebiteľ podpísal pre
uľahčenie vypovedania resp. zániku zmluvy, a spolu s nimi musel prijať i rozhodcovskú doložku. Ak
by mala byť úplne individuálne dojednaná, museli by sa individuálne dojednania týkať výslovne iba
rozhodcovskej doložky bez spätosti s inými ustanovenia, a v prvom rade musí byť ovplyvnenie znenia
textu jasne dané na výber.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd
nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd
takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je
vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie
exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.
7. Z toho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
nesúhlasí s postupom okresného súdu v konaní o vydanie poverenia na výkon exekúcie, nakoľko má
za to, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné a to v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom), ďalej podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f)
OSP (nesprávne a neúplne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci). Namieta splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými poistnými podmienkami, uvádza, že povinný mohol poistnú zmluvu
uzavrieť aj bez toho, aby súčasťou poistného vzťahu bola ja rozhodcovská doložka. Oprávnený má za
to, že súd prvej inštancie nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučnému titulu
predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné
pre jeho rozhodnutie. Konštatuje, že okresný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale
nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu do spisu doplnil aj poistnú zmluvu a
poistné podmienky a po vyhodnotení týchto listín rozhodol. Exekučný súd za pomoci ním vyžiadaných
listinných dôkazov vykonal kontrolu postupu rozhodcovského súdu a dospel k úplne opačným právnym
záverom. Oprávnený poukázal na to, že súd prvej inštancie oprávnenému neoznámil, že ex offo dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka relevantná v okolnostiach prípadu je podľa jeho názoru neprijateľná
a z akých dôvodov (skutkových a právnych zistení) k takému záveru dospel. Exekučný súd nevyzval
oprávneného pred vydaním Uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s OSP
vyjadril. Súd prvej inštancie tým zjavne odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Oprávnený
má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dotknutú exekučnú vec, pretože nezohľadnil
pri svojej rozhodovacej činnosti všetky relevantné právne predpisy a to najmä Smernicu 93/13/EHS,
resp. ju nezohľadnil správne a úplne. Vzhľadom na to, že súd zistil skutkový stav neúplne, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové zistenia, čoho dôsledkom bolo, že súd v okolnostiach
prípadu nevyhľadal ani všetky právne predpisy na prípad sa vzťahujúce. Oprávnený konštatuje, že nie
je pravda, že ak chcel povinný uzavrieť poistnú zmluvu, musel akceptovať ako neoddeliteľnú súčasť
poistnejzmluvyajrozhodcovskúdoložkuumiestnenúvOsobitnýchzmluvnýchdojednaniach.Oprávnený
argumentuje, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril povinnému dostatok priestoru a možnosť na
výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo
nie, čím bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2 OZ, zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený
pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho od zmluvy
oddeliť alebo zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania alebo toto dojednanie dodatočne anulovať. V
závere oprávnený navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby bolo poverenie na výkon exekúcie vydané.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
3C/460/2010 zo dňa 21.09.2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie istiny v sume 57,36
eura s príslušenstvom a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
11. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
14. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
15. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
16. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
17. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
19. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Veriteľ pri uzatváraní a
plnení poistnej zmluvy, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, považuje sa teda za dodávateľa a povinný pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.
23. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj poistnú zmluvu
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak, ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskejrepubliky),pričomtátopodmienkanebolaindividuálnedojednanáajesúčasťouvšeobecných
obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Povinný
tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať
alebo ako celok odmietnuť.
25. Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvejinštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.26. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.