Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/53/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104899537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1104899537.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

veci navrhovateľa: PhDr. W. C., CSs., bydlisko A. č. X, XXX XX E., zastúpený právnym zástupcom:
JUDr.ŠtefanMartinkovič,advokát,Karpatskáč.2,81105Bratislava,protiodporcovi:Slovenskénárodné
stredisko pre ľudské práva, Drotárska č. 46, 811 04 Bratislava, zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr.
Štefánia Ursínyová, advokátka, Tobrucká č. 6, 811 02 Bratislava, o určenie, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 11. 12. 2003 je neplatné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 602, 28 euro, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu sudu dňa 21. 01. 2004 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11. 2. 2003.

Predmetné konanie súd uznesením č. k. 8C 53/2004 - 112 zo dňa 29. 06. 2004, právoplatným dňa 27.
07. 2004, čl. 112, prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde č. k. 8C
52/2004, v ktorom sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal určenia, že funkčné obdobie výkonu funkcie

navrhovateľa ako výkonného riaditeľa odporcu trvá. Súd uznesením č. k. 8C 53/2004 - 128 zo dňa 25.
05. 2011, čl. 128, pokračoval v konaní. Súd v konaní 8C 52/2004 vo veci rozhodol dňa 30. 05. 2006
tak, že návrh navrhovateľa zamietol, čl. 284. Na základe odvolania navrhovateľa, odvolací Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č. k. 9Co 430/2007 - 276 zo dňa 19. 03. 2009, čl. 293, napadnutý prvostupňový
rozsudok súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Cdo 190/2009 zo dňa 30.
11. 2009, čl. 296, dovolanie navrhovateľa proti odvolaciemu rozsudku odmietol.

Navrhovateľ v návrhu a počas konania uvádzal, že u odporcu bol zamestnaný od 01. 12. 1994. Na
základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 02. 1996 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 01. 07. 2003 vykonával funkciu výkonného riaditeľa. Dňa 11. 12. 2003 mu bolo odporcom doručené
písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 12. 2003 podľa ustanovenia § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Listom zo dňa 17. 12. 2003 oznámil odporcovi, že považuje toto skončenie
jeho pracovného pomeru za neplatné a požiadal ho o ďalšie zamestnávanie vo funkcii výkonného
riaditeľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval navrhovateľ za neplatné z dôvodu, že

je podpísané neoprávnenou osobou JUDr. G. N., ktorá podľa jeho názoru v danom čase bola síce
výkonnou riaditeľkou odporcu, ale do tejto funkcie bola zvolená neplatne. Navrhovateľ nepovažoval za
potrebné zaoberať sa kto bol oprávnenou osobou, iba namietal neoprávnenosť tej osoby, ktorá okamžité
skončenie pracovného pomeru podpísala. Neoprávnenosť JUDr. G. N. na podpísanie okamžitéhoskončenia pracovného pomeru odôvodňoval tým, že Správna rada Slovenského národného strediska
pre ľudské práva ( ďalej len " Správna rada" ) dňa 21. 11. 2003 uskutočnila voľbu nového výkonného
riaditeľa a za novú výkonnú riaditeľku zvolila JUDr. G. N.. Táto voľba novej výkonnej riaditeľky je

neplatná, pretože návrh na voľbu výkonného riaditeľa podala neoprávnená osoba. Oprávnené osoby
na podanie návrhu na voľbu výkonného riaditeľa sú podľa ustanovenia § 3b ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 3a ods. 1 zákona zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre
ľudské práva v znení zákona č. 136/2003 Z. z. účinného od 01. 06. 2003 osoby uvedené v ustanovení
§ 3a ods. 1 t. j. osoby, ktoré vymenovali jednotlivých členov Správnej rady a nie samotný člen Správnej

JUDr. A. Z.. Preto nemohlo dôjsť k zvoleniu novej výkonnej riaditeľky odporcu na základe návrhu členky
Správnej rady odporcu. Navrhovateľ ďalej namietal neplatnosť' voľby novej výkonnej riaditeľky odporcu
i z dôvodu, že podľa ustanovenia §3c ods. 3 druhá veta za bodkočiarkou zákona č. 308/1993 Z. z.
v znení zákona č. 136/2003 Z. z. Správna rada bola povinná zvoliť nového výkonného riaditeľa do
30 dní od jej prvého rokovania dňa 07. 07. 2003 t. j. do 07. 08. 2003. K voľbe nového výkonného
riaditeľa však došlo až po tejto 30 dňovej lehote, až dňa 21. 11. 2003. Keďže k voľbe novej výkonnej

riaditeľky odporcu došlo po tejto zákonnej lehote, tak je i z tohto dôvodu táto voľba novej výkonnej
riaditeľky neplatná. Ďalej navrhovateľ namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
z toho dôvodu, že nebolo prerokované s odborovou organizáciou. Prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamestnankyňou B. E. nepovažoval za prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, pretože táto zamestnankyňa nebola v danom čase zamestnaneckou dôverníčkou.

Listinné dôkazy predložené odporcom o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zamestnaneckou dôverníčkou B. E. považoval za účelové a sfalšované odporcom. Zamestnaneckou
dôverníčkou bola v tom čase E. Š.. Namietal i tú skutočnosť, že k prerokovaniu okamžitého skončenia
pracovného pomeru s B. E. došlo dňa 11. 12. 2003 časovo bezprostredne po doručení žiadosti (žiadosť
prijatá o 08. 19 hod., k prerokovaniu došlo v čase od 08. 20 hod. do 08. 40 hod.) o prerokovanie

B. E.. Posledným dôvodom namietanej neplatnosti bolo to, že skutky, ktoré sú uvedené v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú závažným porušením pracovnej disciplíny, navrhovateľ
cítiac sa ako výkonný riaditeľ, keďže voľbu novej výkonnej riaditeľky považoval za neplatnú, len chránil
majetok odporcu pre prípadnými škodami, ktoré v tom čase u odporcu mohli vzniknúť.

Počas konania právna sa k veci vyjadril navrhovateľ i písomnými podaniami doručenými súdu dňa 08.
11. 2011, čl. 138, a dňa 10. 05. 2012, čl. 207, dňa 18. 04. 2013, čl. 251, dňa 07. 11. 2012, čl. 278.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu dňa 26. 03. 2004, čl. 62. V
tomto písomnom podaní, i počas celého konania, uvádzal, že v mene odporcu okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 11. 12. 2003 podpísala JUDr. G. N. v tom čase nová výkonná riaditeľka
odporcu. JUDr. G. N.Á. bola v danom čase platne zvolenou novou výkonnou riaditeľkou odporcu a
to uznesením č. 16 Správnej rady odporcu zo dňa 21. 11. 2003 od tohto dňa, čl. 65. Jej zvolenie v
danom čase, ani neskôr, nebolo napadnuté súdnou cestou. Podľa ustanovenia § 3c zákona č. 136/2003
Z. z., ktorým sa zmenil zákon č. 308/1993 Z. z. funkčné obdobie doterajšieho výkonného riaditeľa,

navrhovateľa, zaniklo zvolením novej výkonnej riaditeľky. Takže dňa 21. 11. 2003 kedy bola zvolená
nová výkonná riaditeľka zo zákona zaniklo funkčné obdobie navrhovateľa ako doterajšieho výkonného
riaditeľa. Od 21. 11. 2003 bola oprávnená konať v mene odporcu ako jeho výkonná riaditeľka JUDr. G.
N., ktorá bola podľa ustanovenia § 3b ods. 2 zákona č. 308/1993 Z. z. v znení zákona č. 136/2003 Z.
z. i štatutárnym orgánom odporcu. Pracovná zmluva bola s JUDr. G. N. uzatvorená podľa ustanovení §

42 ods. 2 a § 7 ods. 3 Zákonníka práce dňa 24. 11. 2003, čl. 66. K námietke navrhovateľa o neplatnosti
voľby novej výkonnej riaditeľky odporca uviedol, že návrh na voľbu nového výkonného riaditeľa podala
členka Správnej rady JUDr. A. Z. v súlade s ustanovením § 3a ods. 1 zákona o zriadení Slovenského
národného strediska pre ľudské práva. Podľa názoru odporcu sú oprávnenými osobami osoby uvedené
v tomto ustanovení (členovia Správnej rady) a nie osoby, ktoré tieto osoby vymenovali. Ak by mali návrh

na voľbu nového výkonného riaditeľa predkladať' osoby, ktoré členov Správnej rady vymenovali, muselo
by to byť vyslovené uvedené v zákone. 30 dňovú lehotu od prvého rokovania Správnej rady, v ktorej
mal byť podľa ustanovenia §3c ods. 3 druhá veta zákona o zriadení Slovenského národného strediska
pre ľudské práva zvolený nový výkonný riaditeľ' považuje za poriadkový lehotu, ktorej nedodržanie
nemá za následok neplatnosť' voľby nového výkonného riaditeľa. Podľa názoru odporcu sa nejedná

o hmotnoprávnu lehotu, tak ako to uvádzal vo svojom návrhu navrhovateľ, a ktorej nedodržanie by
podľa názoru navrhovateľa málo za následok neplatnosť' voľby novej výkonnej riaditeľky. K námietke
navrhovateľa o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu jeho neprerokovania
so zamestnaneckým dôverníkom odporca uviedol, že táto je nedôvodná, pretože k prerokovaniu sozamestnaneckým dôverníkom došlo. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované na
základe žiadosti zo dňa 11. 12. 2003, čl. 72. Prílohou žiadosti bolo i samotné okamžité skončenie
pracovného pomeru, čl. 73. Táto žiadosť bola doručená zamestnaneckej dôverníčke B. E. dňa 11. 12.

2003 o 08. 19 hod., čo zamestnanecká dôverníčka potvrdila na tejto žiadosti vlastnoručným podpisom.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované dňa 11. 12. 2003 v čase od 08. 20 hod. do
08. 40 hod., priamo na pracovisku, čl. 76, teda skôr a pred tým ako sa začalo doručovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi v tento deň o 09. 35 hod. rovnako na pracovisku. O tomto
prerokovaní vyhotovila písomný záznam zamestnanecká dôverníčka B. E., a jeho obsah i potvrdila

vlastnoručným podpisom, čl. 76. K ďalšej námietke navrhovateľa o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že skutky uvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru nie sú závažným porušením pracovnej disciplíny odporca uviedol, že navrhovateľ tieto skutky
nepopiera, ale nevidí v nich závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, toto svoje správanie
navrhovateľ odôvodňuje tým, že v danom čase mal za to, že je stále výkonný riaditeľ odporcu a konal
svoje povinnosti, aby zabránil škodám, ktoré pre odporcu hrozili. Odporca uviedol, že v danom čase

navrhovateľ výkonným riaditeľom nebol, nebol ním od 21. 11. 2003 kedy bola zvolená nová výkonná
riaditeľka odporcu a tým funkčné obdobie navrhovateľa ako starého výkonného riaditeľa v tento deň
zaniklo. Preto svojím správaním, v ktorom odporca vidí závažné porušenie pracovných povinností,
nevykonával navrhovateľ činnosť výkonného riaditeľa, neplnil si žiadne povinnosti vyplývajúce z tejto
funkcie, ako to navrhovateľ uvádza. Naopak, takýmto svojím správaním závažným spôsobom porušil

pracovnú disciplínu. Z vyššie uvedených dôvodov preto odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Počas konania právna zástupkyňa odporcu sa k veci vyjadrila i písomným podaním doručeným súdu
dňa 14. 04. 2004, čl. 86, v ktorom uviedla, že odporca prerokoval okamžité skončenie pracovného
pomeru so zamestnaneckým dôverníkom podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, vopred a v

zákonnej lehote desaťdňovej lehote odo dňa doručenia takejto žiadosti. Toto ustanovenie Zákonníka
práce nevylučuje, aby k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnaneckou
dôverníčkou a následne samotné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi
prebehlo v jeden deň, chronologicky za sebou. Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bolo i samotné okamžité skončenie pracovného

pomeru, bola doručená zamestnaneckej dôverníčke B.Á. E. dňa 11. 12. 2003 o 08. 19 hod.. Doručenie
tejto žiadosti i čas doručenia zamestnanecká dôverníčka potvrdila na tejto žiadosti vlastnoručným
podpisom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované dňa 11. 12. 2003 v čase od
08. 20 hod. do 08. 40 hod., priamo na pracovisku, teda skôr a pred tým ako sa začal samotný proces
doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi v tento deň o 09. 50 hod. do 10.

15 hod. rovnako na pracovisku. V danom čase odporca zamestnával iba 8 zamestnancov, preto podľa
ustanovenia § 233 ods. 3, 4 Zákonníka práce bola u odporcu zamestnanecká dôverníčka. Tou bola v
danom čase zamestnankyňa B. E..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľa, výsluchom

svedkyne B. E., čl. 198, 228, výsluchom svedkyne E. Š., čl. 203, výsluchom svedkyne JUDr. G. N.,
čl. 222, pracovnou zmluvou zo dňa 18. 11 1994, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 07.
2003, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 02. 1996, okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 11. 12. 2003, listom navrhovateľa zo dňa 17. 12. 2003, uznesením č. 16 Správnej rady
odporcu zo dňa 21. 11. 2003, zápisnicami z rokovaní Správnej rady dňa 22. 04. 2002, dňa 07. 07. 2003,

dňa 21. 11. 2003, ako ja zo zápisnicami z rokovaní Správnej rady v období od roku 1999 do roku 2003,
Rokovacím poriadkom Správnej rady z 31. 05. 1996, Štatútom z 31. 05. 1996, úradný záznam zo dňa
11. 12. 2003 z doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj oboznámením s ostatnými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise, i v spise tunajšieho súdu č. k. 8C 52/2004.

Súd nepripustil počas konania návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania svedkov JUDr. Z. V. (vtedy
predseda Správnej rady odporcu) a JUDr. A. P., čl. 270, ktorých navrhovateľ navrhoval v súvislosti v
voľbou novej výkonnej riaditeľky JUDr. G. N. Správnou radou odporcu dňa 21. 11. 2003. Tieto návrhy na
doplnenie dokazovania podľa názoru súdu nesúviseli priamo s predmetom sporu, ale s voľbou novej
výkonnej riaditeľky na tomto zasadnutí Správnej rady odporcu, pričom touto voľbou novej výkonnej

riaditeľky sa súd zaoberal i vykonával dokazovanie vo veci vedenej na tunajšom súde č. k. 8C 52/2004
vo veci určenia že funkčné obdobie výkonu funkcie navrhovateľa ako výkonného riaditeľa odporcu trvá.
Súd ďalej nepripustil i návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom ako svedka JUDr. K. J.,
výkonný riaditeľ odporcu v roku 2012, a to z dôvodu, že tento výkonný riaditeľ odporcu nebol výkonnýmriaditeľom odporcu v sporom čase, ani u odporcu nebol v tom čase zamestnaný, takže jeho prípadný
výsluch by nemal žiadnu súvislosť s predmetom sporu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil tento skutkový stav v predmetnej veci:

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 01. 12. 1994 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18. 11.
1994. Vykonával prácu asistenta pre vzdelávanie. Na základe prvej dohody o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 20. 12. 1994, odo dňa 01. 01. 1995, okrem funkcie asistenta pre vzdelávanie, bol navrhovateľ

poverený i riadením odporcu.

Správna rada odporcu uznesením č. 6 bod 2 na svojom zasadnutí dňa 02. 02. 1996 vymenovala
navrhovateľa za výkonného riaditeľa s účinnosťou odo dňa 02. 02. 1996. Na základe tohto vymenovania
došlo i k druhej zmene pracovnej zmluvy navrhovateľa dohodou zo dňa 02. 02. 1996. Z ustanovenia
bodu 1 tejto dohody vyplýva, že navrhovateľ' vykonával funkciu výkonného riaditeľa. Podľa ustanovenia

čl. 8 ods. 4 Štatútu odporcu z 31. 05. 1996 funkčné obdobie navrhovateľa ako výkonného riaditeľa trvalo
tri roky do 02. 02. 1999.

Treťou dohodou o zmene pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 22. 04. 2002 sa oproti pôvodnej
pracovnej zmluve zo dňa 18. 11. 1994 v znení jej zmien zo dňa 20. 12. 1994 a 02. 02. 1996, zmenili iba

ustanovenia upravujúce mzdu navrhovateľa a odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce.

Štvrtou dohodou o zmene pracovného pomeru zo dňa 01. 07. 2003 sa oproti pôvodnej pracovnej zmluve
v znení jej následných zmien zmenili iba ustanovenia upravujúce mzdu navrhovateľa a výpovedná doba

podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce.

Uznesením č. 6 na zasadnutí Správnej rady odporcu dňa 22. 04. 2002 Správna rada odporcu
vymenovala navrhovateľa do funkcie výkonného riaditeľa odporcu na ďalšie funkčné obdobie. Zo
zápisnice z tohto zasadnutia Správnej rady odporcu vyplýva, že na tomto rokovaní sa zúčastnilo 9

z 11 členov Správnej rady. Navrhovateľ' bol do funkcie výkonného riaditeľa vymenovaný jednohlasne
všetkými deviatimi prítomnými členmi Správnej rady. Zo záznamu z prvého rokovania Správnej rady po
účinnosti (od 01. 06. 2003) zákona č. 136/2003 Z. z., ktorou sa menil zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení
Slovenského národného strediska pre ľudské práva súd zistil, že dňa 07. 07. 2003 sa uskutočnilo prvé
rokovanie Správnej rady odporcu, ktoré zvolal vtedajší minister spravodlivosti SR JUDr. Z. V.. Listom zo

dňa 05. 11. 2003, doručeným predsedníčke Správnej rady dňa 07. 11. 2003 predložila členka Správnej
rady odporcu JUDr. A. Z. návrh na kandidatúru JUDr. G. N., CSc. na funkciu výkonnej riaditeľky odporcu.
Na základe tohto návrhu členky Správnej rady odporcu dňa 21. 11. 2003 Správna rada odporcu na
svojom zasadnutí uznesením č. 16 zvolila za výkonnú riaditeľku JUDr. G. N., CSc. a to od 21. 11. 2003.

Pracovná zmluva s JUDr. G. N. a odporcom bola uzatvorená podľa ustanovení § 42 ods. 2 a § 7 ods.
3 Zákonníka práce dňa 24. 11. 2003.

Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované na základe písomnej žiadosti odporcu
zo dňa 11. 12. 2003 so zamestnaneckou dôverníčkou u odporcu B. E.. V danom čase odporca

zamestnával iba 8 zamestnancov, preto podľa ustanovenia § 233 ods. 3, 4 Zákonníka práce bola u
odporcuzamestnaneckádôverníčka.Akovyplývazozápisnicezozhromaždeniazamestnancovodporcu
zo dňa 02. 07. 2003, na tomto zhromaždení zamestnancov odporcu sa vzdala funkcie zamestnaneckej
dôverníčky zamestnankyňa odporcu E. Š. a bola zamestnancami odporcu zvolená nová zamestnanecká
dôverníčka B. E.. Prílohou tejto žiadosti bolo i samotné okamžité skončenie pracovného pomeru. Táto

žiadosť bola doručená zamestnaneckej dôverníčke B. E. (sekretárka výkonnej riaditeľky odporcu) dňa
11. 12. 2003 o 08. 19 hod., na pracovisku odporcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované dňa 11. 12. 2003 v čase od 08. 20 hod. do 08. 40 hod., priamo na pracovisku. O tomto
prerokovaní vyhotovila zamestnanecká dôverníčka B. E. jej rukou písomný záznam rovno na žiadosti
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, a obsah tohto svojho záznamu potvrdila

vlastnoručným podpisom.

Dňa11.12.2003,včaseod09.50hod.do10.15hod.,boloodporcomdoručenénavrhovateľovipísomné
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 12. 2003 podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce, a to na pracovisku odporcu v miestnosti č. 203. Z tohto doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi bol spísaný JUDr. G. N. úradný záznam, ktorý podpísali
osoby prítomné na tomto doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a to JUDr. A. P., E. Š.,

A. Š., B. E., Ing. A. S., H. L.W., JUDr. G. N..

Listom zo dňa 17. 12. 2003 navrhovateľ oznámil odporcovi, že považuje toto skončenie jeho pracovného
pomeru za neplatné a požiadal ho o ďalšie zamestnávanie vo funkcii výkonného riaditeľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva zriaďuje sa
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva so sídlom v Bratislave.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva orgánmi
strediska sú správa rada a výkonný riaditeľ.

Podľa ustanovenia § 3a ods. 2 zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Správna rada má deväť členov, ktorí sa vyberajú z osôb požívajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v
oblasti ochrany ľudských práv. Členmi správnej rady sú:

a) jeden člen vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky,

b) jeden člen vymenovaný predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,
c) jeden člen vymenovaný verejným ochrancom práv,
d) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
e) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach,

f) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici,
g) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave,
h) jeden člen vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na návrh mimovládnych organizácií;
postup pri predkladaní návrhu na vymenovanie člena správnej rady určí predseda vlády Slovenskej

republiky, i) jeden člen vymenovaný ministrom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 3a ods. 2 zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Správna rada je schopná uznášať sa, ak je prítomna nadpolovičná väčšina jej členov. Na platné
prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov.

Podľa ustanovenia § 3a ods. 6 Správna rada
a) volí a odvoláva zo svojich členov predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady,
b) volí a odvoláva výkonného riaditeľa,
c) schvaľuje štatút strediska,

d) schvacuje rokovací poriadok správnej rady,
e) schvaľuje návrh rozpočtu strediska,
f) schvacuje plán činnosti strediska.

Podľa ustanovenia § 3b ods. 1 zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva

činnosť' strediska riadi a kontroluje výkonný riaditeľ, ktorého na obdobie troch rokov volí správna rada
z návrhov predložených osobami uvedenými v § 3a ods. 1.

Podľa ustanovenia § 3c ods. 1 funkčné obdobie členov správnej rady zriadenej podľa doterajších
predpisov sa skončí zvolaním prvého rokovania novovymenovaných členov správnej rady podľa § 3a

ods. 1. Členov správnej rady vymenujú osoby uvedené v § 3a ods. 1 najneskôr do 1. júla 2003; o ich
vymenovanípísomneupovedomiaministraspravodlivostiSlovenskejrepubliky.Mimovládneorganizácie
predložia predsedovi vlády Slovenskej republiky návrh na vymenovanie člena správnej rady do 15. júna
2003.

Podľa ustanovenia § 3c ods. 2 zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva
prvé rokovanie novej správnej rady zvolá minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby sa konalo
do 30 dní od uplynutia lehoty na vymenovanie členov správnej rady podľa odseku 1. Ak v lehote
podľa odseku 1 nebude vymenovaná nadpolovičná väčšina členov správnej rady, prvé rokovanie novejsprávnej rady zvolá minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby sa konalo do 30 dní po prijatí
upovedomenia o vymenovaní nadpolovičnej väčšiny členov správnej rady podľa odseku 1.

Podľa ustanovenia § 3c ods. 3 zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské
práva funkčné obdobie výkonného riaditeľa ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká zvolením
nového výkonného riaditeľa; správna rada podľa tohto zákona zvolí nového výkonného riaditeľa do 30
dní od jej prvého rokovania.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Zákonníka práce (účinný dňa 11. 12. 2003) pracovný pomer
možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Po ustálení vyššie uvedeného skutkového stavu v danej veci, súd tento skutkový stav takto právne
vyhodnotil:

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 11. 2. 2003, ktoré mu bolo
dňa 11. 12. 2003, v čase od 09. 50 hod. do 10. 15 hod., odporcom doručené na pracovisku odporcu v
miestnosti č. 203, a to ako to vyplýva z listinného dôkazu úradného záznamu spísaného JUDr. G. N.

za prítomnosti ostatných zamestnancov odporcu JUDr. A. P., E. Š., A. Š., B.L. E., Ing. A. S., H. L., JUDr.
G. N., ktorí tento úradný záznam i podpísali. Navrhovateľ vo svojom návrhu i počas konania uvádzal, že
v čase kedy mu bolo odporcom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru vykonával funkciu
výkonného riaditeľa odporcu a to na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 02. 1996
a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2003. Súd tento názor navrhovateľa považuje

za nedôvodný. Súd má za to, že dňa 11. 12. 2003 kedy bolo navrhovateľovi doručené vyššie uvedené
okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ nebol výkonným riaditeľom odporcu, pretože od
21. 11. 2003 bola novou výkonnou riaditeľkou odporcu JUDr. G. N..

Navrhovateľ namietal okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 12. 2003 neplatným z dôvodu,

že ho nepodpísala za odporcu oprávnená osoba. JUDr. G. N., ktorá ako vyplýva z okamžitého skončenia
pracovného pomeru tento právny úkon za odporcu podpísala, nebola podľa navrhovateľa oprávnenou
osobou konať a podpisovať za odporcu, pretože podľa navrhovateľa nebola platne zvolenou novou
výkonnou riaditeľkou. Navrhovateľ namietal neplatnosťou teda i samotnú voľbu novej výkonnej riaditeľky
Správnou radou odporcu dňa 21. 11. 2003 a to s rovnakou argumentáciou ako v konaní vedenom

na tunajšom súde pod č. k. 8C 52/2004, kde sa domáhal určenia, že je stále výkonným riaditeľom
odporcu. Navrhovateľ neuvádzal, ani nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k tomu, kto bol za odporcu
teda oprávnený konať a podpisovať okamžité skončenie pracovného pomeru, keď to nebola výkonná
riaditeľka JUDr. G. N.P.. S touto argumentáciou odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
nesúhlasil. Naopak, mal za to, že jedine JUDr. G. N. bola od 21. 11. 2003 ako nová výkonná riaditeľka

oprávnená za odporcu konať a podpisovať akýkoľvek právny úkon, vrátane okamžitého skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 11. 12. 2003. Poukazovala na to, že JUDr. G. N. bola
Správnou radou odporcu dňa 21. 11. 2003 platne zvolená novou výkonnou riaditeľkou odporcu a táto
voľba nebola doteraz žiadnym súdom určená neplatnou, naopak súdy doteraz vždy skonštatovali vosvojich rozhodnutiach platnosť tejto voľby. Súd po vyhodnotení argumentácie týkajúcej sa tejto námietky
obomi účastníkmi konania, vyhodnotil túto námietku neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru ako nedôvodnú, tak ako to uvádzal odporca. JUDr. G. N. bola uznesením č. 16 Správnej rady

odporcu zo dňa 21. 11. 2003 Správnou radou odporcu zvolená výkonnou riaditeľkou. Toto zvolenie novej
výkonnej riaditeľky nebolo doteraz ani v merite veci, ani v rámci vyhodnotenia predbežnej otázky, určené
súdnou cestou za neplatné, a to i napriek tomu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 8C
52/2004, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal určenia, že jeho funkčné obdobie výkonu funkcie ako
výkonného riaditeľa odporcu trvá, a v rámci predbežnej otázky sa domáhal určenia neplatnosti zvolenia

novej výkonnej riaditeľky Správnou radou dňa 21. 11. 2003. Naopak tunajší súd rozhodnutím č. k. 8C
52/2004 - 260 zo dňa 30. 05. 2006 návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, pričom odvolací súd
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 430/2007 - 276 zo dňa 19. 03. 2009, prvostupňové
napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový súd v tomto konaní vo svojom rozhodnutí skonštatoval,
že návrh na nového výkonného riaditeľa podľa ustanovenia § 3b ods. 1 zákona č. 308/1993 Z. z. v znení
zákona č. 136/2003 Z. z. podala dňa 07. 11. 2003 členka Správnej rady JUDr. A. Z.. Tento návrh bol

predložený osobou oprávnenou na predloženie takého návrhu podľa ustanovenia § 3a ods. 1 citovaného
zákona, pretože osobami oprávnenými predkladať takýto návrh sú z gramatického výkladu a účelu
tohto ustanovenia samotní členovia Správnej rady a nie osoby, ktoré členov Správnej rady vymenovali.
Súd ďalej v rozhodnutí skonštatoval , že dňa 22. 04. 2002 na rokovaní Správnej rady bol navrhovateľ
uznesením č. 6 vymenovaný do funkcie výkonného riaditeľa. Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č.

308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva vyplýva, že podrobnosti o
spôsobe vymenovania výkonného riaditeľa do funkcie ustanovoval Štatút. Podľa ustanovenia či. 8 ods.
3 Štatútu účinného v tom čase, výkonného riaditeľa vymenúvala Správna rada. Podľa ustanovenia § či.
5 ods. 3 Štatútu Rokovací poriadok mohol stanoviť' podrobnosti, okrem iného, i o hlasovaní Správnej
rady na jej zasadnutiach. Z ustanovenia či. 1 ods. 5 Rokovacieho poriadku Správnej rady vyplýva,

že na vymenovanie výkonného riaditeľa bola potrebná účasť všetkých členov Správnej rady, a nie iba
deviatich, inak je vymenovanie neplatné. S poukazom na uvedenú argumentáciu mal súd za to, že v
čase voľby novej výkonnej riaditeľky dňa 21. 11. 2003 navrhovateľ ani nebol platne vymenovaným
výkonným riaditeľom odporcu, pretože uznesenie č. 6 Správnej rady odporcu zo dňa 22. 04. 2002 o jeho
vymenovaní do funkcie výkonného riaditeľa prijaté na rokovaní tejto Správnej rady dňa 22. 04. 2002 bolo

neplatné práve z vyššie uvedeného dôvodu. Ďalej súd skonštatoval, že i napriek tomu, že voľba novej
výkonnej riaditeľky nebola zrealizovaná podľa ustanovenia § 3c ods. 3 zákona o zriadení Slovenského
národného strediska pre ľudské práva do 30 dní od prvého rokovania novej Správnej rady, je platná.
30 dňovú zákonnú lehotu považoval súd za procesnú lehotu, nedodržanie ktorej nemá za následok
neplatnosť voľby. V opačnom prípade by následok jej nedržania, neplatnosť' voľby, zákonodarca

výslovne tomto ustanovení upravil. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností platnosťou voľby novej
výkonnej riaditeľky dňa 21. 11. 2003 sa súd už dôkazne i argumentačne zaoberal v konaní vedenom
na tunajšom súde pod č. k. 8C 52/2004, kde skonštatoval legitímnosť voľby výkonnej riaditeľky JUDr. G.
N. dňa 21. 11. 2003. Súd v predmetnom konaní sa s touto argumentáciou v celom rozsahu stotožňuje.
Súd má za to, že podľa ustanovenia § 3b ods. 2 zákona č. 308/1993 Z. z. v znení zákona č. 136/2003

Z. z. a ustanovenia č. 8 ods. 1 Štatútu odporcu bola JUDr. G. N. ako výkonná riaditeľka odporcu
od 21. 11. 2003 oprávnená odporcu zastupovať navonok i konať v jeho mene. V pracovnoprávnych
vzťahoch mala v danom čase postavenie vedúceho organizácie a teda bola oprávnená zastupovať,
konať v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom a bola oprávnená i podpísať okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa. Posledným dôvodom namietanej neplatnosti bolo to, že skutky,

ktoré sú uvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú závažným porušením
pracovnej disciplíny, navrhovateľ cítiac sa ako výkonný riaditeľ, kedže voľbu novej výkonnej riaditeľky
považoval za neplatnú, len chránil majetok odporcu pre prípadnými škodami, ktoré v tom čase u odporcu
mohlivzniknúť.Kďalšejnámietkenavrhovateľaoneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
z dôvodu, že skutky uvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú závažným

porušením pracovnej disciplíny odporca uviedol, že navrhovateľ tieto skutky nepopiera, ale nevidí v
nich závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, toto svoje správanie navrhovateľ odôvodňoval
tým, že v danom čase mal za to, že je stále výkonný riaditeľ odporcu a konal svoje povinnosti, aby
zabránil škodám, ktoré pre odporcu hrozili. Odporca uviedol, že v danom čase navrhovateľ výkonným
riaditeľom nebol, nebol ním od 21. 11. 2003 kedy bola zvolená nová výkonná riaditeľka odporcu a

tým funkčné obdobie navrhovateľa ako starého výkonného riaditeľa v tento deň zaniklo. Preto svojím
správaním, v ktorom odporca vidí závažné porušenie pracovných povinností, nevykonával navrhovateľ
činnosť výkonného riaditeľa, neplnil si žiadne povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, ako to navrhovateľ
uvádza. Naopak, takýmto svojím správaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Súd povyhodnotení vykonaného dokazovania v tejto časti návrhu, po vyhodnotení argumentácie oboch strán,
má za to že táto námietka nie je dôvodná. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 12.
2003 odporca uviedol konkrétne správanie navrhovateľa, ktoré podľa odporcu je možné charakterizovať

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ toto správanie nepoprel, len uviedol, že nejde
o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale naopak, chránil záujmy odporcu, pretože mal za to, že je
stále výkonný riaditeľ. Po vyhodnotení intenzity správania navrhovateľa, ktoré je skutkovo vymedzené
v okamžitom skončení pracovného pomeru, a s poukazom na skutočnosť, že v danom čase navrhovateľ
už nebol výkonným riaditeľom odporcu, má súd za to, že predmetné správanie napĺňa znaky závažného

porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom.

Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
z toho dôvodu, že toto nebolo prerokované zamestnaneckou dôverníčkou. Prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zamestnankyňou B. E. dňa 11. 12. 2003 v ranných hodinách
nepovažoval navrhovateľ za prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože

táto zamestnankyňa nebola podľa navrhovateľa v danom čase zamestnaneckou dôverníčkou.
Zamestnaneckou dôverníčkou bola podľa navrhovateľa v tom čase E. Š.. Listinné dôkazy predložené
odporcom o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnaneckou dôverníčkou
B. E. považoval navrhovateľ za dodatočne vyhovené odporcom a sfalšované, pretože navrhovateľ
mal k dispozícii žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, ktorá bola adresovaná E. Š.A.,

nie B. E.. Ďalej namietal, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s B. E.
došlo dňa 11. 12. 2003 časovo bezprostredne po doručení žiadosti (žiadosť prijatá o 08. 19 hod., k
prerokovaniu došlo v čase od 08. 20 hod. do 08. 40 hod.) o prerokovanie B.L. E., čo podľa jeho
názoru nie je v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce, ktorý uvádza, že skončenie pracovného
pomeru musí byť prerokované do desiatich dní odo dňa doručenia takejto žiadosti o prerokovanie. S

takouto argumentáciou nesúhlasila právna zástupkyňa odporcu. Uvádzala, že dňa 11. 12. 2003 bola
zamestnaneckou dôverníčkou, kedže odporca v tom čase mal iba 8 zamestnancov, B. E.. Táto bola
zamestnaneckou dôverníčkou zvolená na zhromaždení zamestnancov dňa 02. 07. 2003. Od tohto
dátumu nedošlo k zmene v osobe zamestnaneckej dôverníčky. Ak by sa tak stalo, museli by o tom
zase rozhodnúť zamestnanci odporcu na svojom zhromaždení, čo sa však nestalo. Okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo prerokované na základe žiadosti výkonnej riaditeľky odporcu zo dňa 11. 12.
2003. Táto žiadosť bola doručená zamestnaneckej dôverníčke B. E. dňa 11. 12. 2003 o 08. 19 hod., čo
zamestnanecká dôverníčka potvrdila na tejto žiadosti vlastnoručným podpisom. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo prerokované dňa 11. 12. 2003 v čase od 08. 20 hod. do 08. 40 hod., priamo
na pracovisku, teda skôr a pred tým ako sa začalo doručovanie okamžitého skončenia pracovného

pomeru navrhovateľovi v tento deň o 09. 50 hod. rovnako na pracovisku. O tomto prerokovaní vyhotovila
písomný záznam zamestnanecká dôverníčka B. E., a jeho obsah i potvrdila vlastnoručným podpisom.
Súd vo veci vyhodnotenia tejto námietky vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkyne JUDr.
G. N., svedkyne E. Š., svedkyne B. E., i oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré
predložili obaja účastníci konania. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení právnej argumentácie

oboch strán, má za to, že táto námietka navrhovateľa je nedôvodná a naopak, súd sa v argumentácii
stotožnil s názorom odporcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované na základe
písomnej žiadosti odporcu zo dňa 11. 12. 2003 adresovanej B. E. zamestnaneckej dôverníčke. Súčasťou
tejto žiadosti o prerokovanie bolo i samotné okamžité skončenie pracovného pomeru. Túto žiadosť o
prerokovanie skončenia pracovného pomeru prevzala dňa 11. 12. 2003, o 08. 19 hod. B. E.. Ako vyplýva

zo znenia tejto žiadosti i zo znenia adresáta, žiadosť bola jednoznačne adresovaná zamestnaneckej
dôverníčke, ktorou v tejto žiadosti bola uvedená B. E.. Táto túto žiadosť prevzala, vlastnoručne na
nej uviedla deň, hodinu prevzatia a toto všetko vlastnoručne podpísala. Po prerokovaní tejto žiadosti
zamestnanecká dôverníčka vlastnoručne na túto žiadosť napísala, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo prerokované dňa 11. 12. 2003 v čase od 08. 20 hod. do 08. 40 hod. Ďalej tam uviedla,

že sa oboznámila s dôvodmi v prílohe, a podpísala to. K doručeniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru došlo zo strany odporcu následne o 09. 50 hod. do 10. 10. 15 hod. Súd má za to, že vzhľadom
na tieto skutočnosti dňa 11. 12. 2003 medzi odporcom, ktorého zastupovala JUDr. G. N., výkonná
riaditeľka odporcu a zamestnaneckou dôverníčkou B. E. medzi 08. 19 hod. a 08. 40 hod. došlo k
prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa v súlade s ustanovením § 74

Zákonníka práce. Navrhovateľ namietal, že nebolo možné prerokovať skončenie pracovného pomeru
niekoľko minút pred následným jeho doručením navrhovateľovi. Súd má za to, že táto námietka je
nedôvodná. Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce je povinnosťou prerokovať takúto žiadosť do 10
dní odo dňa jej doručenia. Z toho vyplýva, že zamestnanecká dôverníčka mohla prerokovať žiadosťod 11. 12. 2003, od 08. 19 hod. až do 21. 12. 2003, do 08. 19 hod. kedykoľvek, i pár minút po
doručení tejto žiadosti. Takže je úplne v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce, keď k prerokovaniu
okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo ihneď po doručení žiadosti, teda 11. 12. 2003 od 08.

20 hod. do 08. 40 hod. , a vopred pre následným doručením tohto skončenia pracovného pomeru
navrhovateľovi v ten istý deň o 09. 50 hod. V danom čase odporca zamestnával iba 8 zamestnancov,
preto podľa ustanovenia § 233 ods. 3, 4 Zákonníka práce bola u odporcu zamestnanecká dôverníčka.
Ako vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia zamestnancov odporcu zo dňa 02. 07. 2003, na tomto
zhromaždení zamestnancov odporcu sa vzdala funkcie zamestnaneckej dôverníčky zamestnankyňa

odporcu E. Š. a bola zamestnancami odporcu zvolená nová zamestnanecká dôverníčka B. E.. Tvrdenie
navrhovateľa, že v danom čase nebola B. E. zamestnaneckou dôverníčkou sa navrhovateľovi nepodarilo
preukázať, a túto skutočnosť nezistil počas dokazovania ani súd. Navrhovateľ nepreukázal, a súd
to počas dokazovania nezistil, že by od 02. 07. 2003 došlo k zmene v osobe zamestnaneckej
dôverníčky na nejakom zhromaždení zamestnancov, preto mal súd za jednoznačne preukázané, že
zamestnaneckou dôverníčkou dňa 11. 12. 2003 bola B. E., ktorá bola oprávnená na prerokovanie

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Listinný dôkaz, žiadosť zo dňa 25. 11. 2003 odporcu
adresovaná E. Š. ako zamestnaneckej dôverníčke, ktorý počas konania predložil súdu navrhovateľ, a
ktorý si zjavne navrhovateľ zabezpečil od odporcu ešte ako jeho zamestnanec nelegálne, a ktorý podľa
neho preukazoval, že zamestnaneckou dôverníčkou mala byť E. Š., predstavuje žiadosť o prerokovanie
výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, teda žiadosť týkajúcu sa úplne

iného skončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Z tohto listinného dôkazu nevyplýva, že by ho E.
Š. i skutočne prevzala, a že na základe tejto žiadosti i ďalej prípadne ako zamestnanecká dôverníčka
konala. Preto má súd za to, že tento listinný dôkaz sám o sebe, bez podpory akýchkoľvek iných dôkazov,
nepreukazuje, že v danom čase bola E.Á. Š. zamestnanecká dôverníčka, o to viac, keď túto skutočnosť
nepotvrdila počas svojho výsluchu ani samotná svedkyňa E. Š..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd ustálil, že predmetný návrh je nedôvodný, a preto
ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Na pojednávaní dňa 07. 11. 2013, čl. 274, právna zástupkyňa odporcu si
uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že ich vyčísli v zákonnej lehote. Dňa 11. 11. 2013,
čl. 299, doručila právna zástupkyňa odporcu súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia vyčíslené právnou zástupkyňou odporcu pozostávajú z nasledovných položiek -
28.06.2004 Prevzatie a príprava § 13 ods. 6, § 16 ods. 1, písm. a) 45,14 €

29.06.2004 Účasť na pojednávaní § 13, ods. 6, §16 ods. 1 písm. d) 45,14 €
16.02.2012 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 58,69 €
10.05.2012 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 58,69 €
27.09.2012 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 58,69 €
18.04.2013 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 60,07 €

12.09.2013 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 60,07 €
07.11.2013 Účasť na pojednávaní § 14, ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) 60,07 €
Režijný paušál 2 x 4,51, 3 x 7,63, 3x 7,81 55,34 €
Spolu 501,90 €
20% DPH 100,38 €

Celkom 602,28 €

Súd priznal právnej zástupkyni odporcu trovy právneho zastúpenia v celom uplatnenom rozsahu podľa
vyčíslenia vo výške 602, 28 euro a uložil vo výroku tohto rozhodnutia navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

túto sumu odporcovi v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom sude Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému sudu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa tyká a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ' domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť' s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na sude a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.