Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206973
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617206973.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu : Q. E., Y.. XX.XX.XXXX, L. E.

J. XXX, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r. o., so
sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 84, Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 84,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne
počnúc od 20.05.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 84,-Eur počnúc od
25.04.2017 do 19.05.2017 z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov sporu proti žalovanému v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 16,50 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 02.05.2017 žalobu, v ktorej sa domáhala od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 84,- Eur s príslušenstvom. Uviedla, že
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu Zmluvu o
doplnkovej službe, od ktorej odvodzuje svoj nárok. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať

za absolútne neplatný právny úkon. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial
s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 200,-Eur. Súčasne
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v
preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru,
( ďalej len ako „Zmluva o doplnkovej službe“ ). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný
zaviazal, že žalobkyni bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v preberaní finančnej

hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Zmluva o doplnkovej službe má
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu, aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej
listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok
bolo zahrnuté priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyne žalovaný práve takýmtospôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie
splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola
predmetom Zmluvy o doplnkovej službe bola percentuálne vo výške 51,50% z poskytnutého úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiaca Zmluva o doplnkovej službe by sa mali posudzovať
ako jeden celok. Akcesorický charakter Zmluvy o doplnkovej službe k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
možno priamo dovodiť z bodu 1.1 priloženej Zmluvy o doplnkovej službe, v ktorej sa uvádza totožné
dojednanie. Zmluva o doplnkovej službe nie je samostatne označená číslom, ale priamo odkazuje na
číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej sa viaže.

2. Žalobkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že Zmluva o doplnkovej službe bola nevyhnutnou
podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej
vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie Zmluvy o doplnkovej službe, čím sa poskytnutý úver
predraží, pretože musí platiť odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude preberať splátky úveru
v jej domácnosti. Uvedená služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola

podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvádza RPMN
vo výške 70,38%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe je
niekoľkonásobne vyššia.

3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje

náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, a súčasne v nej sú
viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený
konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje len údaj týkajúci sa počtu splátok. V Zmluve absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

4. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že v rámci samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
je špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu.Zdôvoduneurčitostiaabsencieskutočnéhoprotiplneniaprespotrebiteľajemožnéopodstatnene

považovať poplatok, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku
došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.
Žalovanýprotiplneniezaposkytnutieúverurozložilnatrisumyatona:zdanlivoprimeranýúrok,poplatok
za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobkyne
porušil tým, že v Zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, keď

obchodný zástupca poskytnutie úveru podmienil uzatvorením Zmluvy o doplnkovej službe, v Zmluve
o úvere neuviedol skutočné RPMN. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný
právny úkony, žalovaný mal nárok len na sumu, ktorá boli žalobkyni reálne poskytnutá. Finančné
prostriedky,ktoréprijalnadrámecskutočneposkytnutýchfinančnýchprostriedkovjepotrebnépovažovať
za bezdôvodné obohatenie, pretože finančné prostriedky žalovaný získal bez právneho titulu.

5. Žalobkyni na základe Zmluvy o úvere bola poskytnutá suma vo výške 200,-Eur. Žalovanému zaplatila
284,- Eur, takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 84,- Eur.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 19.04.2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do

24.04.2017. Žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, takže je dôvodné, aby počnúc od 25.04.2017,
kedy sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobkyni zaplatil zákonné úroky z
omeškania.

7. Okresný súd Lučenec vydal dňa 11.05.2017 platobný rozkaz č.k. 9Csp/122/2017-28. Žalovaný podal

proti platobnému rozkazu odpor. Uznesením č.k. 9Csp/122/2017-95 zo dňa 07.06.2017 súd zrušil
platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

8. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neprijal od žiadneho svojho zákazníka
plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda relevantnému právnemu

titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Medzi stranami došlo okrem
iného aj k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len
„Zmluva o úvere"), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 200,- Eur a žalobkyni
po poskytnutí úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku (pri predpoklade riadnehoa včasného splatenia dlhu) v sume 269,- Eur. Až po uzavretí Zmluvy o úvere strany spolu uzavreli
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o doplnkovej službe").
Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť celkovú odmenu

v sume 103,- Eur. Žalobkyňa z oboch vyššie uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov,
zaplatila žalovanému podľa tvrdení v žalobe spolu sumu 284,-Eur. Žalobkyňa v častí IV žaloby bez
bližšieho zdôvodnenia odkazuje na niekoľko marginálnych súdnych rozhodnutí prevažne okresných
súdov, súvisiacich zo zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Keďže nadpis časti IV žaloby naznačuje,
že sa žalobkyňa uvedenými súdnymi rozhodnutiami snaží dôvodiť údajný žalovaný nárok, žalovaný

sa voči takejto snahe žalobkyne ohradzuje z viacerých dôvodov. Predmetom súdneho konania na
základe žalobkyňou podanej žaloby sú len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré popísala v žalobe, teda nie
skutočnosti opísané v súdnych rozhodnutiach, na ktoré žalobkyňa v žalobe len odkazuje. Táto zásada
vyplýva okrem iného aj z toho, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností je náležitosťou
žaloby podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom má aj svoje výslovné vyjadrenie v § 132
ods. 2 Civilného sporového poriadku; „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom

na označené dôkazy". Má svoje opodstatnenie nielen z pohľadu rozlišovania či existuje prekážka
litispendencie alebo následne prekážka res iudicata, ale navyše a hlavne umožňuje žalovanému sa
náležite vyjadriť k predmetu súdneho konania. Nerešpektovaním danej zásady automaticky dochádza k
znemožneniu žalovanému vyjadriť sa k porušeniu rovnosti strán, a teda aj k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces. Žalovaný zdôrazňuje, že mu doposiaľ nebola právoplatne určená zmluvná

podmienka v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. ani mu
doposiaľ nebolo právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v ním
uzatváraných spotrebiteľských zmluvách.

9. Žalovaný trvá na tom, že Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou individuálne dojednaná,

je uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný vždy postupuje s odbornou
starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný nepoužíva voči spotrebiteľom nekalé obchodné
praktiky, teda ani pri uzatvorení Zmluvy o doplnkovej službe, nekalé obchodné praktiky voči žalobkyni
nepoužil. Žalovaný Zmluvou o doplnkovej službe neobchádza zákon. Žalovaný tak popiera aj všetky
tomuto odporujúce tvrdenia žalobkyne. Žalovaný v celom rozsahu popiera tvrdenie žalobkyne, že údajne

uzavretie Zmluvy o doplnkovej službe so žalovaným bolo „nevyhnutnou podmienkou na uzavretie"
Zmluvy o úvere. Rovnako žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že údajne „obchodný zástupca
(mandatár) poskytnutie úveru podmienil uzatvorením" Zmluvy o doplnkovej službe. Žalobkyňa v žalobe
tieto svoje nepravdivé tvrdenie neopiera o žiadne iné skutkové tvrdenia súvisiace s uzavieraním zmlúv,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a už vôbec takéto tvrdenia nepreukazuje relevantnými

dôkazmi. Naopak z ďalších častí žaloby je celkom zjavné, že takéto tvrdenia žalobkyne sú vo svojej
podstate založené iba na jej hodnotiacom úsudku, že vraj je „nelogické, aby žalobkyňa, z vlastnej vôle
pristupovala a požadovala" uzavretie Zmluvy o doplnkovej službe. Žalovaný nižšie v tejto časti podania
vysvetľuje, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne, pričom v bezprostredne
nadväzujúcej časti tohto podania vysvetľuje aj to, že išlo vždy o jej logické a racionálne rozhodnutie.

Skutočnosť, že žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne (so skutočnou a slobodou
vôľou, nie v tiesni) preukazuje okrem iného aj to, že:
(i) nie každý spotrebiteľ Zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie:
(ii) Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu Zmluvy o
doplnkovej službe so spotrebiteľom;

(iii) Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou osobitne uzavretá až po uzavretí Zmluvy o úvere.
Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu Zmluvy o
doplnkovej službe už uzavretá;
(iv) žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej službe,
ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú;

(v) Zmluva o doplnkovej službe je veľmi stručná zmluva s textom iba na jednom liste, pričom bola
osobitne uzavretá a podpísaná stranami;
(vi) žalobkyňa mala záujem na uzavretí Zmluvy o doplnkovej službe, pretože keby mala záujem
realizovať platby splátok dlžnej sumy bezhotovostne na bankový účet žalovaného, robila by tak aj pokiaľ
by mala uzavretú Zmluvu o doplnkovej službe. Žalobkyňa však preferovala osobný výber dlžnej sumy

v mieste jej pobytu. Žalobkyňa zjavne uzatvorila Zmluvu o doplnkovej službe pretože nemala zrejme
zriadený bankový účet alebo ak áno, hospodárila predovšetkým hotovostným spôsobom. Žalovaný
pripomína, že nešlo o prvé zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril so žalobkyňou, napriek tomu žalobkyňa so
žalovaným opätovne, a teda zjavne dobrovoľne, uzavrela ďalšie.10. Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou
obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia ( bod 1.1 ) a jeho cene ( bod 1.2) pričom obe sú

vyjadrenie určito, jasne a zrozumiteľne. Zmluvu o doplnkovej službe strany osobitne podpísali. Zmluva
o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k Zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, čo
potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí
nie. Žalovaný poskytoval žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v

pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti v mieste
určenom žalobkyňou. Doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové
dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Táto doplnková služba je orientovaná predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú
zriadený bankový účet v banke. Väčšina zákazníkov sa snaží o minimalizáciu nákladov, ktoré tieto
osoby vynakladali na splácanie úveru v podobe najmä bankových poplatkov za hotovostný vklad na

účet žalovaného ( 60-krát ) a na cestovné náklady v súvislosti s opakovanými cestami do najbližšej
banky ( 60-krát ) . Žalobkyňa v čase uzavretia Zmluvy o úvere nemala zriadený bankový účet. Súčasťou
každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dohoda o spôsobe splácania poskytnutého úveru. Táto
je v Zmluve o úvere obsiahnutá v bode 9 . Uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa záväzok
žalobkyne platiť splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného nemení, ibaže žalovaný sa okrem

iného navyše zaväzuje fyzicky sa dostaviť na miesto určené žalobkyňou a prevziať od nej hotovosť,
ktorú po jej prevzatí použije na splnenie povinnosti žalobkyne z príslušnej Zmluvy o úvere. Žalobkyňa
sa tak môže dobrovoľne rozhodnúť, že buď bude splácať splátky na bankový účet žalovaného priamo,
alebo uzavrie so žalovaným Zmluvu o doplnkovej službe pri ktorej žalovaný bude preberať hotovosť
na rôznych miestach odlišných od pobočiek žalovaného. Záväzok žalovaného poskytovať doplnkovú

službu, preto nie je súčasťou záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere, nakoľko zo Zmluvy o úvere
nevyplýva povinnosť pravidelne cestovať za žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namieta údajný
rozpor výšky celkovej odmeny s dobrými mravmi, keď celková odmena pripadajúca v prepočte na
jeden výber predstavuje približne len cenu obojsmerného autobusového cestovného lístka, tak žalovaný
považuje tento hodnotiaci úsudok žalobkyne za celkom mylný.

11. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa na viacerých miestach žaloby nesprávne
tvrdí, že odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zo Zmluvy o úvere, a preto podľa nesprávneho
názoru žalobcu je v Zmluve o úvere uvedená nesprávne výška ročnej percentuálnej miery nákladov

( RPMN ) v takej miere, že ide až o úžeru. Kľúčovou chybou, na ktorej spočívajú nesprávne výpočty sú
predovšetkým vstupné údaje s ktorými žalobkyňa pracuje. Nie je na vôli žalobkyne, ale ani žalovaného,
ktoré náklady tvoria celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú potom
vstupným údajom pre výpočet RPMN. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
sú vymedzené v § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o

úvere. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na
základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver, alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok,
teda celková odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej
odplatypodľa§53ods.6Občianskehozákonníka;odplataajcelkováodmenasútakvsúladesprávnymi
predpismi a dobrými mravmi; celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v

zmysle § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z.; údaje v Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.
Žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu Michalovce z 27.06.2012, sp.zn. 19C 164/2010,
rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn. 15C 244/2014; rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z
18.09.2013,sp.zn.5C114/2011,rozsudokOkresnéhosúduPrievidzaz10.04.2015,sp.zn.8C183/2014,
rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 25.3.2015, sp.zn. 7C 138/2014, rozsudok Okresného súdu

Košice II z 19.03.2015, sp.zn. 17C 73/2014.

12. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a obsahuje
všetky všeobecné aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.. Poplatok za garantovanú
službu je v Zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito , pričom v čase uzatvorenia Zmluvy

o úvere je prípustným a zákonom dovoleným poplatkom. Dohodnutý úrok je v Zmluve o úvere uvedený
jasne, zrozumiteľne a určito a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru. Porovnateľný je s úrokmi,
ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty. Komerčné banky poskytovali úvery aj zavyššie úrokové sadzby. Zmluva o úvere má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z. .
V Zmluve je prítomná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z..

13. Žalovaný, hoci popiera všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti oboch spomínaných zmlúv, v
prípade aplikovateľnosti § 457 Občianskeho zákonníka, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú
právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Pretože žalobkyňa takúto
podmienenosť plnenia nevyjadrila v žalobe, vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len
táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

14. Súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 9Csp/122/2017-96, aby sa vyjadrila k odporu proti platobnému
rozkazu podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

15. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu proti platobnému rozkazu a navrhla dôkaz výsluch svedka S.
I.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom sporu bola uzavretá v rozpore so zákonom.

Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39a Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z., § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Trvala na
dôvodoch uvedených v písomnej žalobe. Odmena za výber splátok v hotovosti, ktoré mala platiť
na základe Zmluvy o doplnkovej službe bolo nutné zahrnúť do ročnej percentuálnej miery nákladov
s poukazom na znenie § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by si žalobkyňa

skutočne mohla dobrovoľne vybrať medzi úhradami splátok „svojpomocne“ - lacnejší variant a
prostredníctvom obchodného zástupcu - drahší variant, je zrejmé, že by sa pre uvedenú službu s
obchodným zástupcom nerozhodla a tak si ušetrila náklady umelo predražujúci úver. Žalobkyňa si
doplnkovú službu slobodne a vážne nezvolila, pretože odmena za hotovostný výber splátok obchodným
zástupcom žalovaného podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy obchodných

zástupcov žalovaného slúžili výlučne záujmom poskytovateľa úverov. Predkladá čestné prehlásenia
klientov žalovaného, ktoré preukazujú, že ak chceli klienti dostať spotrebiteľský úver od žalovaného
museli bez možnosti voľby podpísať všetky im predložené listiny a splátky úveru museli uhrádzať v
hotovosti obchodným zástupcom žalovaného. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn.
11C/435/2015 zo dňa 16.03.2016, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa

08.12.2016. Praxou žalovaného ako dodávateľa je, že si ako odmenu za doplnkovú službu účtuje
sumu, ktorá je percentuálne vo výške 51,50% zo sumy poskytnutého úveru. Skutočný charakter Zmluvy
o doplnkovej službe zostal žalobkyni utajený. Predložila zápisnicu z pojednávania Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. 21Csp/196/2016, 13Csp/30/2017, 13Csp/121/2016, 13Csp/18/2017, 13Csp/96/2016.
Žalobkyňa nenachádza dôvod, prečo by malo byť žalovaným namietané „ opomenutie synalagmatickej

reštitúcie“ dôvodom na zamietnutie žaloby. Uvedená argumentácia vzhľadom na uplatňovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia je bezpredmetná. Žalovaný v dôsledku absentujúcich obligatórnych
náležitosti v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nemal a nemá nárok na odplatu zo spotrebiteľského úveru.
Konal spôsobom, ktorý obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Uznesením č.k. 9Csp/122/2017-202 zo dňa 07.08.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie podľa
§ 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Žalovaný nedoručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne.

17. Súd určil termín pojednávania na deň 09.02.2018. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobkyne,
žalobkyňa. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho

neprítomnosti. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

18. Zástupca žalobkyne trval na žalobe ako aj na dôvodoch podrobne rozvedených v písomných
vyjadreniach. Výška bezdôvodného obohatenia bola preukázaná listinným dôkazom - Kartou splátok,
v ktorej sú presne uvedené jednotlivé úhrady zo strany žalobkyne. Bezdôvodné obohatenie je nutné

posudzovať ako jeden celok a je tvorené platbami žalobkyne od 15.11.2015 do 04.01.2017.

19. Na tomto pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa ako strana sporu, ktorá vypovedala tak, že uzavrela
so žalovaným Zmluvu o úvere. Povedala obchodnej zástupkyni, že potrebuje finančné prostriedky čo
najskôr. Na Zmluve o úvere a na Zmluve o doplnkovej službe identifikovala na pojednávaní svoj podpis.

Uviedla, že pokiaľ by vedela o tom, že za vyberanie finančných prostriedkov v hotovosti bude musieť
platiť poplatok, nebola by zmluvu podpísala. Skutočnosťou však je, že pokiaľ by nepodpísala zmluvu o
doplnkovej službe nebol by jej žalovaný poskytol úver vôbec.20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,ZmluvyozabezpečenísplátokúveruzodňaXX.XX.XXXX,listinných
dôkazov tvoriacich súdny spis sp.zn. 9Csp/122/2017.

21. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXX ( č.l. 34 spisu - Zmluva o úvere ) za nasledovných
podmienok: poskytnutý úver 200,- Eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený v Zmluve úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy

úveru, t.j. vo výške 28,80 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 40,20 Eur. Celkové
náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru
nákladov - RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému
na základe Zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 269,00 Eur. Priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 46,30%. V písomnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že zákazník zaplatí žalovanému dlžnú sumu v 60 týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je 4,49 Eur a výška poslednej
splátky dlžnej sumy je 4,09 Eur. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje
na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy
je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podpisom Zmluvy potvrdil prevzatie celej

čiastky úveru v hotovosti. Splatnosť každej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy
a splatnosť každej ďalšej splátky je dohodnutý siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň platnosti poslednej splátky, ktorým
je 7.deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň bola podpísaná Zmluva o zabezpečení
splátok úveru, pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje žalobcovi za odmenu

podľa odseku 1.2 počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX. Žalobca sa
zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške 103,- Eur. Zákazník
sa zaväzuje splácať odmenu v 60 - pravidelných splátkach a to v 59 -týždenných splátkach vo výške
1,71Eur a poslednú splátku vo výške 2,11 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena

je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

22. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/196/2016 vyplýva, že súd vyslúchol v spore
žalobkyňu A. J., ktorá uviedla, že mala viacero pôžičiek od spoločnosti Provident, k podpisovaniu zmluvy
o úvere došlo u nej doma, pričom zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, naposledy pani A. X..

Papiere vypĺňala vždy obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukázala kde a čo má podpísať. Stretnutie keď sa
podpisovala zmluva trvalo asi 15 minút a peniaze vždy dostala doma v hotovosti. Obchodná zástupkyňa
nezisťovala či má účet v banke, ktorý v skutočnosti aj mala a má ho aj doteraz. Peňažné prostriedky
vracala vždy v hotovosti obchodnej zástupkyni doma. Nikdy jej nebolo povedané, že môže platiť aj inou
formou, napr. poštou, len v hotovosti.

23. Svedok A.B. R. v tom istom spore tvrdil, že bral pôžičku od Providentu, pričom zmluvy o úvere
uzatváralapodpisovaldomasozástupcomA.E.zaspoločnosťProvident.Celkovomalštyrizmluvy,teda
zobral štyri úvery. Keď podpisoval zmluvu, vie, že podpisoval niekoľko listín a ukazoval mu obchodný
zástupcakdesamápodpísať.Spísaniezmluvytrvalotak10-15minútaobchodnýzástupcasahonepýtal

či má účet v banke, hoci tento účet má. Úver splácal každý týždeň v hotovosti doma do rúk obchodného
zástupcu. O tom, že by mohol platiť inou formou poučený nebol. Svedok uviedol, že keby mal vedomosť
a možnosť platiť cez účet v banke, resp. poštou a úver by bol lacnejší ako oproti tomu, že úver je drahší
keď z pohodlia jeho domu inkasovanie uskutočňuje poskytovateľ pôžičky, svedok uviedol, že by si vybral
lacnejšiu formu.

24. Svedkyňa N.Á. G. v tom istom spore tvrdila, že rovnako ako manžel X. G. aj ona mala úvery od
spoločnosti Provident, a to viackrát. Zmluvu podpisovali doma, tu bola aj vypisovaná a vypisoval ju
obchodný zástupca. Zmluvy boli uzatvárané s viacerými obchodnými zástupcami, a to A. X., pani L. a
pani Y.. Obchodná zástupkyňa ukazovala kde a čo sa má podpísať, pričom peniaze dostala hneď od

obchodnej zástupkyne na ruku pri podpise zmluvy. Svedkyňa uviedla, že má účet v banke, ale obchodná
zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť nepýtala. K platbám dochádzalo každý týždeň, peniaze sa vyplácali
osobe, ktorá vypisovala zmluvu. Svedkyňa potvrdila, že je v spore so spoločnosťou Provident Financial.25. Svedok K. E. v tom istom spore tvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke s Providentom viackrát. Zmluvy
sa uzatvárali u neho doma, podpisovala ju zástupkyňa, vypisovalo sa viacero listín, tak sedem alebo
osem papierov, pričom zástupkyňa ukázala kde sa má podpísať. Peniaze mu boli prinesené domov, účet

v banke nemá, ani sa ho na to či má účet nikto nepýtal. Následne pôžičku splácal doma. Svedok uviedol,
že zástupkyňa mu povedala, že platenie funguje tým spôsobom, že sa platí obchodnému zástupcovi do
rúk, o inej možnosti platenia nebol upovedomený a nevedel, že keď k nemu príde obchodná zástupkyňa,
že bude úver drahší, pretože o tom informovaný nebol, rovnako ako aj o tom, že si môže peniaze
vybrať cez poštu, resp. banku a v tomto prípade by bol úver lacnejší. Svedok potvrdil, že je v spore so

spoločnosťou Provident, ktorú žaluje.

26. Svedkyňa P. Č. v tom istom spore tvrdila, že bola klientkou Providentu, pričom brala od nich úver,
zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukazovala kde má podpísať, všetko si to nečítala,
pretože listín bolo viacero. Obchodná zástupkyňa pani N. poodkrývala tie časti, kde bolo treba podpísať
a tak to aj svedkyňa podpisovala. Peniaze jej boli donesené domov, účet v banke nemá, obchodná

zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť pýtala. Úver splácala každý týždeň priamo doma do rúk obchodnej
zástupkyne. O možnosti iného splácania úveru nebola poučená, uviedla, že obchodná zástupkyňa pani
N. jej povedala, že bude chodiť pre peniaze k nej domov. V prípade, že by si mala zvoliť inú formu
splácania a úver by bol lacnejší, tak by si zvolila lacnejšiu formu splácania.

27. Svedkyňa A. E. v tom istom spore tvrdila, že mala pôžičku od Providentu, pričom zmluvu podpisovala
doma a zástupkyňa si chodila k nej pre peniaze. Podpisovala niekoľko listín, nepamätá si aké označenia
tieto listiny mali, mohlo ich byť tak tri či štyri. Obchodná zástupkyňa jej ukázala kde má podpísať zmluvu
a uzatvorenie zmluvy trvalo asi pol hodinu. Peniaze dostala do ruky, pričom účet v banke mala šesť
rokov. Obchodná zástupkyňa sa jej však nepýtala či účet má. Pôžičku splácala každý týždeň doma,

obchodný zástupca ku nej chodil, inú možnosť splácania nemala a nevedela, že mala aj takú možnosť,
aby mohla platiť v banke alebo na pošte. Svedkyňa uviedla, že je v spore so spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. ktorú žaluje.

28. Svedok Š.L. J. v tom istom spore tvrdil, že mal pôžičku od spoločnosti Provident, pričom zmluva bola

uzatvorená u neho doma obchodnou zástupkyňou, ktorá vypísala všetky papiere čo sa týka zmluvy a
on to len podpísal. Bola to hromada papierov, niektoré ostali u neho a niektoré musela zástupkyňa vziať
preč. Peniaze mu prišli na kartu, ktorú mu pani dala do ruky a s kartou vybral peniaze z bankomatu.
Svedok uviedol, že bez okuliarov dobre nevidí, ale zástupkyňa mu vysvetlila čo a kde má podpísať
a tak to podpísal. Potom si doma papiere prečítal. Zo zmluvy niečo porozumel, niečo nie. Pôžičku

splácal doma raz do mesiaca, pre peniaze chodila obchodná zástupkyňa. Svedok uviedol, že spoločnosť
Provident žaluje.

29. Svedok X. R. v tom istom spore tvrdil, že v minulosti úver od Providentu zobral, zmluvu podpísal
doma so zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorého meno nevedel uviesť. Podpisovalo sa viacero listín,

obchodná zástupkyňa mu ukazovala kde má podpísať, tak to podpísal. Z Providentom mal uzatvorené
dve zmluvy, obidve boli uzatvorené u neho doma rovnakým spôsobom. Raz bola podpisovaná zmluva so
ženou, druhýkrát s mužom, preto nevedel ktorá konkrétna zmluva bola s kým podpisovaná. Uzatvorenie
zmluvy trvalo asi 40 minút, peniaze dostal tak, že mu bola daná karta, s ktorou vybral peniaze z
bankomatu, úver splácal týždenne obchodnému zástupcovi doma. O inej možnosti splácania nevedel,

pričom účet v banke má, ale nevie či zástupca zisťoval či má účet v banke alebo nie, myslel si, že
nie. Nebol poučený o tom, že keď bude chodiť obchodný zástupca pre peniaze k nemu domov je cena
rozdielna ako keby platil bezhotovostne. So spoločnosťou Provident je v spore, nakoľko ju žaluje a chce,
aby mu bolo vrátené to čo zaplatil navyše. Svedok dodal, že všetko platil a platí cez internet banking.

30. Svedkyňa A. J. v tom istom spore tvrdila, že je klientkou Providentu od ktorého mala úver, pričom
zmluva bola uzatvorená u nej doma v obci Studené prostredníctvom obchodnej zástupkyne N. G..
Zmluvu podpisovala tak, že obchodná zástupkyňa jej ukázala čo má podpísať a trvalo to asi hodinu.
Pôžičku dostala v hotovosti a platila tak, že každý týždeň prišla obchodná zástupkyňa, ktorej to platila do
rúk doma. Obchodná zástupkyňa povedala pri uzatváraní zmluvy, že sa takto bude platiť. Účet v banke

nemá, ale ani obchodná zástupkyňa si to nezisťovala. Obchodná zástupkyňa ju nepoučila, že je aj iná
možnosť splácania ako to, že príde domov, nebola jej poskytnutá možnosť platiť poštou alebo bankou
a nevedela, že je iná cena úveru keď bude chodiť domov obchodná zástupkyňa ako keby to platila inou
formou. Uviedla, že obchodnú spoločnosť žaluje prostredníctvom advokátskej kancelária K.. F. P. X..31. Svedkyňa A.Ž. R. v tom istom spore tvrdila, že má pôžičky od spoločnosti Provident. Zmluvy
uzatvorilaaspisovaladoma,priprvomuzatvorenízmluvypodpísalaasidvelistiny,presnesinepamätala,

pretože mala dva úvery a pri druhej zmluve, asi tiež dve listiny. Kde má podpísať, to jej ukázala obchodná
zástupkyňa H. X.. Uzatvorenie zmluvy netrvalo dlho, asi len 5 minút, pričom zástupkyňa ju poučila koľko
dostane, koľko má platiť a peniaze dostala v hotovosti. Podľa oboch zmlúv platila niekedy týždenne,
potom to bolo raz mesačne do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila inkasovať. Neskôr to bola
zástupkyňa R. Č. a na konci nejaká pani B.. O spôsobe platby sa dozvedela pri uzatvorení prvej zmluvy

a potom vždy keď prišla obchodná zástupkyňa, ktorá povedala kedy príde najbližšie. Či má účet v banke
zástupkyňa nezisťovala, ani ju nepoučila, že má inú možnosť splácania splátok ako tým, že bude chodiť
k nej domov. Svedkyňa ani nevedela, že bola iná možnosť, že je iná cena keď chodí inkasovať obchodná
zástupkyňa ako keby sa platilo formou pošty a pod.

32. Svedok I. E. v tom istom spore tvrdil, že mal úver od spoločnosti Provident, pričom zmluva bola

uzatváraná u neho doma. Zmluvu ako aj ďalšie listiny vypĺňala pani A. X., obchodná zástupkyňa.
Podpisoval niekoľko listín, nevie už koľko a zmlúv mal s Providentom uzatvorených viacero. Pri uzavretí
prvej zmluvy mu nebolo povedané, že môže platiť aj inou formou, napr. poštou, len to, že musí platiť do
rúk obchodnej zástupkyne. Obchodná zástupkyňa mu ukázala kde má čo podpísať, peniaze v prvom
prípade dostal pri podpísaní zmluvy, následne platil do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá mu pri uzavretí

zmluvy povedala, že bude chodiť pre splátky pôžičky. Obchodná zástupkyňa myslí si, že nezisťovala
či má účet v banke, ktorý inak má asi už 20 rokov. Nevedel, že úver môže splácať bezhotovostne pri
prvej zmluve, pri druhej to už vedel, vtedy mu obchodná zástupkyňa povedala, že tá možnosť tu je. Pri
druhom úvere už zrefinancovával prvú pôžičku, tzn. splácal vlastne tým druhým úverom úver prvý. Takto
však zobral od Providentu deväť alebo desať úverov, nie všetky však boli použité na refinancovanie

predchádzajúceho úveru. Teraz pri poslednej zmluve už splácal na účet banky, predtým splácal vždy
do rúk obchodnej zástupkyne, lebo len pri poslednej zmluve, ktorú uzatváral mu obchodný zástupca
povedal o možnosti splácať úver iným spôsobom ako do rúk obchodného zástupcu, napr. cez bankový
účet. Poslednú zmluvu uzatvoril pred necelými dvoma rokmi. Predtým nevedel, že je iná cena úveru keď
sa platí obchodnej zástupkyni alebo cez banku, ale pri tejto poslednej zmluve to už vedel, že keď bude

obchodný zástupca chodiť k nemu tak bude platiť za túto službu a bol o tom poučený, preto si vybral tú
možnosť, že nebude platiť obchodnému zástupcovi. Svedok uviedol, že v súčasnosti Provident žaluje
vo veci jednej zmluvy, nakoľko predchádzajúce zmluvy už nemá.

33. Svedok Š.L. L. tvrdil, že pôžičku od spoločnosti Provident bral v troch prípadoch, zmluva sa

uzatvárala u neho doma a túto pripravovala a vypĺňala pani s ktorou zmluvu uzatváral, išlo o pani R.
Č.. Pri uzavretí zmluvy podpisoval asi 7-8 listín, presne už nevie. S každou listinou nebol oboznámený,
listiny si prezrel aj prečítal, pritom mal však pocit, že obchodná zástupkyňa ho neoboznámila tak ako
by mala s obsahom týchto listín. Ukázala mu kde má podpísať a uzatvorenie zmluvy prebiehalo asi 20
minút. Peniaze dostal cez bankový účet, pretože mu prišla poštou kartička, s ktorou si mohol vybrať

peniaze z bankomatu, pričom bankový účet mal zriadený. Obchodná zástupkyňa sa ho aj pýtala či má
zriadený účet v banke, ale úver splácal v hotovosti doma, kedy chodila k nemu obchodná zástupkyňa
pani Č. pre peniaze a o inom spôsobe splácania, ako do rúk obchodnej zástupkyne nevedel. Nevedel
ani o tom, že sú rozdielne ceny v prípade, že chodí si pre peniaze obchodná zástupkyňa, ako keby
platil povedzme internetbankingom. Preto vždy platil hotovostne do rúk obchodnej zástupkyne, ani o inej

možnosti platenia sa nerozprávali. Nevie ani aký je rozdiel v cene medzi úverom keď chodil obchodný
zástupca pre splátky úveru ako keby nechodil, o rozdiele v platbách nevedel a ani nevie aký je v tom
rozdiel, keby si však mohol vybrať, vybral by si úver lacnejší. So spoločnosťou Provident je v spore,
žaluje ju, pričom v konaní sa zastupuje sám.

34. Svedkyňa A. L. v spore sp.zn. 13Csp/30/2017 na pojednávaní dňa 08.06.2017 tvrdila, že pôsobila
v období rokov 2012-2014 ako obchodná zástupkyňa žalovaného. Nevedela sa vyjadriť k počtu
uzatvorených zmlúv, bolo ich veľké množstvo, rádovo však gro týchto zmlúv boli refinancovania
existujúcich úverov resp. tzv. súbežky, t.j. dve-tri zmluvy súčasne popri sebe dojednané. Žalovaný
poskytoval bezhotovostné pôžičky, neskôr pôžičky na kartu. Rozdiel medzi zmluvami bol taký, že pri

zmluvách v hotovosti a neskôr na kartu peniaze dostali klienti ihneď. Buď ich vyplatili pri podpise
zmluvy obchodné zástupkyne, neskôr sa prešlo na bezhotovostný systém a kartou, čo znamenalo,
že pri podpise zmluvy klientovi odovzdali kartu, po odsúhlasení zmluvy fakticky okamžite call centrum
túto kartu „nabilo“ a do polhodiny mohol klient úver čerpať. V týchto prípadoch bol výber finančnýchprostriedkov hotovostný. Pri bezhotovostnej pôžičke obchodné zástupkyne nemali žiadnu povinnosť,
pretože klient čerpal bezhotovostne pôžičku, platil ju do banky sám. Nemuseli obchodné zástupkyne
vyberať splátky úveru. „Keď bol nový klient, tak mal na výber pri podpise zmluvy či chce bezhotovostnú

pôžičku alebo hotovostnú pôžičku, keď však už bolo refinancovanie, tu už výber nebol, listiny už prišli
pripravené s tým, že výber sa realizoval osobne, v hotovosti sa inkasovalo. Keď sa klient pred podpisom
zmluvy ako nový klient rozhodol, že chce peniaze v hotovosti alebo na kartu, tak už výber nemal akým
spôsobom bude pôžičku uhrádzať. Už bola možná len platba splátok hotovostná, čo sme realizovali my
ako obchodní zástupcovia.“ Na to, či klient mal právo si po podpise zmluvy, ak chcel pôžičku hotovostne

zmeniť spôsob platenia splátok z hotovostného na bezhotovostný, na toto si už svedkyňa nespomenula.
Vedela, že bola lehota možno 10-15 dní na odstúpenie od zmluvy, vtedy musel klient bezúročne celú
poskytnutú pôžičku vrátiť. Na otázku sudcu, či by bola klientovi poskytnutá pôžička ak by chcel, aby
bola poskytnutá v hotovosti resp. na kartu, niet teda bezhotovostne a nebol by chcel podpísať zmluvu
o doplnkovej službe spojenú s hotovostným platením splátok, svedkyňa uviedla: „nebola by pôžička
poskytnutá.“ Na otázku zástupkyne žalovaného, aby sa svedkyňa vyjadrila k tomu, z čoho vyplývala

povinnosť klientov podpisovať súčasne s úverovou zmluvou aj zmluvy o doplnkových službách svedkyňa
uviedla: „Takto nám to bolo prezentované, fakticky listiny sme dostali ku každej zmluve spojené a takto
sme boli inštruovaní na ich podpis.“

35. V spore sp. zn. 13Csp/18/2017 dňa 05.06.2017 žalobkyňa Ž. I. tvrdila, že uzatvorila celkom štyri

zmluvy o pôžičke. Všetky pôžičky boli poskytnuté v hotovosti, splácala týždenne doma obchodným
zástupcom, ktorí chodili peniaze vyberať. Pri podpise zmluvy uzatvárala viacero papierov a kde mala
podpísať, v ktorej časti, tak to jej povedala obchodná zástupkyňa a podpisovala tým spôsobom, že
jej obchodnou zástupkyňou bolo ukazované kde má podpisovať a okraj papierov bol nadvihovaný.
Zástupkyňa nehovorila o ničom takom či môže splácať v hotovosti alebo inou formou, ani sa ju výslovne

nepýtala či má účet v banke, hoci účet nemala, ale manžel ho mal. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť
podvedená, pretože Provident žiadal, aby bolo splácané viac.

36. Na tom istom pojednávaní žalobca B. W. tvrdil, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou
zo štyroch zmlúv, ktoré uzatvoril s Providentom, prvé tri zmluvy uhradil. Každá zo zmlúv bola uzatváraná

za Provident s inou osobou, spôsob bol však stále rovnaký, zmluvy sa uzatvárali doma. Zmluva,
ktorá je predmetom konania bol vypisovaná obchodným zástupcom pánom Kovácsom, ktorého žalobca
kontaktoval, že súrne potrebuje peniaze, zavolal ho, pričom zástupca prišiel, zmluvu spisoval doma a
aj ju vypisoval pred ním. Nevie či podpisoval aj nejaké iné papiere či tam boli, asi nie, podpisoval len tú
zmluvu. Peniaze potreboval súrne na rekonštrukciu domu, ktorý prerába, k vyplateniu peňazí došlo na

pošte. U troch predchádzajúcich mu peniaze boli vyplatené doma. Dostal aj nejakú poukážku, s tou šiel
na poštu a tam mu to vyplatili. Kým mu peniaze boli poskytnuté, tak to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože
bol medzitým víkend. Peniaze splátok úveru platil každý týždeň, chodili ich inkasovať k nemu domov,
bolo to tak dojednané a neboli žiadne jednania o tom, že by mohol dlh splácať aj iným spôsobom, napr.
na pošte alebo na účet. Splátky splácal doma v hotovosti, bolo to tak povedané, že je treba platiť v

hotovosti, nebola tu ponúkaná žiadna iná možnosť.

37. V konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Lučenci pod sp.zn. 13Csp/121/2016 svedkyňa K.
E. vypovedala tak, že pracovala pre žalovaného ako obchodná zástupkyňa. Svedkyňa poukázala na tú
skutočnosť, že pokiaľ by klient nepodpísal zmluvu o poskytnutí služby Komfort nebol by dostal finančné

prostriedky v hotovosti, avšak klienta nikto nenútil podpísať zmluvu.

38. Zo zápisnice o pojednávaní sp.z. 13Csp/96/2016 bolo preukázané, že v spore medzi spotrebiteľom
a žalovaným bol vypočutý ako svedok obchodný zástupca Július Kovács. Uviedol, že o tom, či klient
dostane úver , ktorý bude splácať v splátkach v hotovosti rozhodovala jeho nadriadená.

39. Z predložených listinných dôkazov žalobcom, a to čestných prehlásení ( č.l. 138 - 161 spisu) je
zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu, v zmysle ktorých označené
subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú, že v určitý konkrétny
deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49,

prostredníctvomjejobchodnéhozástupcu,taktiežoznačenéhomenom,zmluvuospotrebiteľskomúvere,
číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú, že potom ako si
obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a predložil im k podpisu
zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu, aby úver dostali, muselipodpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by bola aj iná možnosť ako
čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania. Bola iba jedna možnosť,
a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil osobne pravidelne vyberať

obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené podpisom a vo Fiľakove
s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné
prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami A. E., A. R.Y., X. G., N. E., A.
J., B. G., K. E., A. K., Q. K., A. J., N. G., I. E., Š. L., H. I., Z. E., X. R., . P. G. M. W.E. E. A. C. G. G. C.
C.. P.. XXCsp/XXX/XXXX Y. W.: A. R., X. G., N. G., K. E., A. E., Š. J., X. R., A. J., A. R., I. E., Š. L., Z. E..

40. Čestné prehlásenia P. Č. ( č.l. 140) sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných
prehlásení. Menovaná uvádzala, že dňa 03.10.2014 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o., prostredníctvom jej obchodného zástupcu L. N.P. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a
to tým spôsobom, že na základe reklamnej ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla
k nej domov, kde podpisovali zmluvu. Obchodná zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny,

ktoré treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba,
obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné
alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná
týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť
neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze

jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva
u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú splátku úveru.

41. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

42. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

43. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sú
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

44. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy

o úvere musí obsahovať tieto náležitosti:
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

45. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

46. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv, Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa

spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

47. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

48. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské

zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom

nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

49. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

50. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.51. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

52. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

53. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

55.Podľaustanovenia§131Civilnéhosporovéhoporiadkužalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňuje

právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne
neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie
§ 216 C.s.p.). V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného
bezdôvodné obohatenie.

56. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

57. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so
spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe

ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 200,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od
žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

58. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,
na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

59. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca

plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.

60. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

61. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, čiže v súlade so
zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný určiťv zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko
na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona). Súdy citované
znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES, ktorá hovorí len

o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

62. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit
Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny

dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú
splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz
v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká
časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,

aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure
neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov
únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora

(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015
zo dňa 25.01.2017).

63. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy o úvere v písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobcovi úver poskytnutý na dobu 60 týždňov.
Termín poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 60. týždňa po
dni uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok
10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice
2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho
dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý

uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná
každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia,
ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá
v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere
bol konkrétne definovaný počet splátok 60, definovaná výška každej splátky, určená splatnosť každej

splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý
by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť
jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým úverom. Súd zdôrazňuje,
že Zmluva o úvere má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. . Súd mal za to, že
žalobkyňa bola pred uzavretím Zmluvy o úvere zrozumiteľne informovaná o tom, že jednou zo zložiek

odplaty za poskytnutie úveru je poplatok za garantovanú službu. Výška poplatku bola premietnutá
do RPMN dojednanie poplatku za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS súdnemu prieskumu prijateľnosti
ceny tohto poplatku.

64. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanieakýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov, okrem
kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom

sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami

sporu dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť
odmenu osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej
službe zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej
zmluve. Potvrdzujú to aj výpovede svedkov v iných konaniach vedených na Okresnom súde v Lučenci,
na ktoré súd poukazuje vyššie. Žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky, pretože bola sa ocitla v
ťaživej finančnej situácii, a aby ich získala musela podpísať dohodu o doplnkovej službe k Zmluve

o úvere. Naviac obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný v závislosti od výšky sumy výberu
splátok od jednotlivých klientov, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovedí obchodných zástupcov, ktorí boli
vypočúvaní v postavení svedkov v iných konaniach, ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec.
Obchodný zástupca mal teda aj vlastný ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy o garantovanom
výbere splátok. V súlade s ustanovením § 52a Občianskeho zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy

zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy
sú od seba vzájomne závislé. Potom náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do
ročnej priemernej miery nákladov, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s
poskytnutým úverom. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a písomnom vyjadrení k vyjadreniu
žalobkyne uviedol, že platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej službe do RPMN nezahrnul, takže

táto otázka nebola medzi žalobkyňou a žalovaným spornou. Žalobkyňa nemala dostatok finančných
prostriedkov, keď si požičala sumu vo výške 200,-Eur dňa 16.04.2014. Finančná situácia žalobkyne teda
nebola dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii súd uveril jej tvrdeniam, ktoré boli podporené
čestnými prehláseniami a výpoveďami svedkov v iných sporoch vedených na Okresnom súde v Lučenci,
medzi spotrebiteľmi a tým istým žalovaným, že nemala možnosť zvoliť si iný spôsob platenia len ten,

ktorý jej ponúkol žalovaný. Keďže Zmluva o doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia Zmluvy od
úvere, ktorá je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 571491706 nebola správne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalobcu považoval súd Zmluvu o úvere za
bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

65. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže
súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Žalobcovi
bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 200,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo
výške 284,00 Eur, takže žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 84,- Eur.

Bezdôvodné obohatenie žalovaný získal ako súčet úhrad nad rámec istiny za obdobie od 05.11.2015
do 04.01.2017.

66.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsapostavilnatostanovisko,žežalovanýsabezdôvodneobohatilna
úkor žalobkyni, nakoľko v Zmluve o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN

čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou
úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o doplnkovej službe,
súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

67. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 20.05.2017,

žalobu prevzal dňa 19.05.2017, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie.
Predžalobnúvýzvuzástupcužalobcuzaslanúe-mailomnepovažovalzatakú,ktorámohlavyvolaťúčinky
dobrovoľného plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 20.05.2017 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu ohľadne počiatku úroku z omeškania zamietol.

68. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.69. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania
je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo

žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).

71. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)
zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdny v sume 16,50 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.
Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.