Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202818
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116202818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Slovenského
ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam (SOZA), so sídlom Rastislavova 3, 821 08
Bratislava, IČO: 00 178 454, právne zastúpeného JUDr. PhDr. Silvestrom Danóczym, PhD., advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Fándlyho 7, 949 01 Nitra, IČO: 44 745 669, proti žalovanému URPÍN,
so sídlom Čerešňová 27, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42 310 130, o zaplatenie 13 400,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/51/2016-85
z 7. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 09. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách
konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania (druhý
výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

sumy 13 400,- Eur s príslušenstvom.
Medzi stranami nebolo sporné uskutočnenie podujatí zo strany žalovaného: „Deň Sásovej - Rudlovej“
dňa 21. 06. 2014 a „URPÍN fest 2014“ v dňoch 04. 07. 2014 a 05. 07. 2014. Súd prvej inštancie mal
preukázanéajuskutočneniekontrolynaobidvochpodujatiachinšpektoromžalobcuakoajskutočnosť,že
žalovaný so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu neuzavrel a ani vopred žalobcovi neoznámil program
podujatí.
Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi vopred neoznámil program podujatia a verejne vykonal hudobné

dielo, má podľa názoru prvoinštančného súdu za následok, že sa predpokladá, že na podujatí boli
verejne vykonané diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca ako organizácia
kolektívnej správy. Vzhľadom na zákonnú domnienku (§ 81 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov -
ďalej len „Autorský zákon“) bol žalovaný ako usporiadateľ podujatí povinný preukázať, že na podujatí
boli vykonané diela, ku ktorým žalobca nevykonáva správu práv, avšak podľa názoru okresného súdu
žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Súd prvej inštancie uviedol, že sankciou za porušenie autorského práva je vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) Autorského zákona a to až vo výške dvojnásobku odmeny,
ktorá by bola obvyklá, ak by žalovaný uzavrel so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu.Napriek dôvodnosti nároku žalobcu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal špecifikáciu a výšku bezdôvodného obohatenia. Z faktúry č.
2141200218 zo dňa 07. 10. 2014 totiž nevyplynulo, akým spôsobom bola výška bezdôvodného

obohatenia vypočítaná (že sa jedná o výpočet podľa ceny vstupeniek a kapacity podujatia, ako to
tvrdil právny zástupca žalobcu), nebola uvedená žiadna položka sadzobníka autorských odmien, ktorú
žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia použil, pričom nie je zrejmé, či sa už jedná o
dvojnásobok obvyklej odmeny (v zmysle § 56 ods. 1 písm. g/ Autorského zákona) alebo nie.
Podľa názoru okresného súdu samotné uvedenie výšky bezdôvodného obohatenia v sume 13 400,- Eur

je nepostačujúce a neúplné. Sadzobník je síce verejne dostupný na webovej stránke žalobcu, avšak v
konaní ho žalobca nepredložil a ani neoznačil ako dôkaz, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z
procesných predpisov a v konečnom dôsledku je rozhodujúca aj pre unesenie dôkazného bremena. Z
uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“). V konaní bol úspešný žalovaný, avšak žalovanému v konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
v posudzovanej veci ide o spor súvisiacej s ochranou práva duševného vlastníctva. On je právne

zastúpený advokátom, avšak žalovaný ako ,,fyzická osoba“, ktorá nemá právnické vzdelanie nie je
zastúpená advokátom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 13 ods. 2, § 90 ods. 1 CSP.
Podľa jeho názoru zo strany súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu tým, že vo veci konal a
rozhodol napriek tomu, že nemal splnené procesné podmienky konania (podmienku povinného
zastúpenia ,,zmluvných“ strán). Súd prvej inštancie sa uvedený nedostatok ani nepokúsil odstrániť

postupom podľa ustanovenia § 90 ods. 2 CSP, t.j. nevyzval žalovaného na zvolenie si advokáta, nepoučil
ho na následky nezvolenia advokáta v primeranej lehote, napriek tomu na pojednávaní dňa 07. 09.
2016 vo veci rozhodol.

3. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, avšak odvolací súd na úkony

žalovaného v odvolacom konaní neprihliadal, pretože ani napriek postupu v zmysle ustanovenia § 90
ods. 2 CSP (viď výzvy prvoinštančného súdu v odvolacom konaní adresované žalovanému na zvolenie
si advokáta zo dňa 29. 09. 2017 - č.l. 127, zo dňa 27. 03. 2018 - č.l. 152 spisu), si žalovaný nezvolil
advokáta.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil

súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.8. Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci ide spor súvisiaci s ochranou práva duševného
vlastníctva (autorského práva). Odvolací argument žalobcu sa týka porušenia procesných práv

žalovaného neposkytnutím mu poučenia v zmysle ustanovenia § 90 ods. 2 CSP zo strany
prvoinštančného súdu.

9. Podľa ustanovenia § 90 ods. 1, 2 CSP strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v

sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné
tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom
súd stranu poučí.

10. Civilný sporový poriadok popri povinnom zastúpení v dovolacom konaní (§ 429 CSP) vyžaduje
v ustanovení § 90 ods. 1 CSP taxatívne vymenovaných sporoch povinné zastúpenie advokátom
(okrem iných i v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva). Povinné zastúpenie
advokátom sa vzťahuje na žalobcu a na žalovaného s výnimkou, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, eventuálne, ak je stranou právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca bol v spore zastúpený advokátom, a to od začatia
konania (viď žaloba zo dňa 12. 02. 2016; č.l.1-6 spisu). Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací

argument žalobcu, týkajúci sa porušenia procesných práv žalovaného neposkytnutím mu poučenia v
zmysle ustanovenia § 90 ods. 2 CSP zo strany prvoinštančného súdu, je právne irelevantný, keďže súd
prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi, žiadnym spôsobom neznemožnil, aby žalobca uskutočňoval jemu
patriace procesné práva.

12. Síce prvoinštančný súd žalovaného po 01. 07. 2016 nepoučil pred pojednávaním konaným dňa
07. 09. 2016 o tom, že ak si v primeranej lehote určenej súdom nezvolí advokáta, na jeho úkony sa
neprihliada, avšak tento odvolací argument by mohol použiť žalovaný a nie žalobca, ktorý bol v konaní
riadne zastúpený advokátom.

13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nepovažoval predmetný spor za spor
súvisiaci s ochranou práva duševného vlastníctva (viď podanie žalovaného označené ako ,,Odvolanie
ohľadom výzvy na ustanovenie advokáta v zmysle § 90 C.Z dňa 29. 09. 2017 pod. čislom 8C/51/2016“
zo dňa 10. 10. 2017; č.l. 128- 129 spisu), pričom i napriek poučeniu zo strany prvoinštančného súdu zo
dňa 27. 03. 2018 žalovaný si ani v odvolacom konaní nezvolil advokáta.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 17. 02. 2016. Proti platobnému
rozkazu okresného súdu č.k. 8C/51/2016-47 zo dňa 21. 03. 2016 žalovaný podal odpor datovaný
ku dňu 07. 04. 2016, doručený okresnému súdu dňa 11. 04. 2016, teda za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý pre konania súvisiace s ochranou práva duševného vlastníctva neustanovil

povinné zastúpenie advokátom. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex
- Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
V zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. Z daného vyplýva, že súd prvej inštancie

bol povinný v odôvodnení rozsudku vysporiadať sa okrem iných i v odpore uvedenými argumentmi
žalovaného, keďže právne účinky odporu žalovaného ostali zachované.

15. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd previedol náležité
dokazovanie, po ktorom dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne uplatňovaného nároku, a preto rozhodol vecne správne, keď jeho žalobu zamietol. Samotná
skutočnosť,žežalobcavystavilfaktúruprežalovaného,ešteneznamená,že jehonárokjeopodstatnený.16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného
konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorí si však
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).