Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/303/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236985
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115236985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: K. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S. nad D. č. XXX, zast. Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s. r. o., so sídlom
Svätý Jur, Cibická cesta 2, IČO: 36 868 272 proti žalovanému: KANVOD, spol. s r. o., so sídlom Zlaté
Moravce, SNP 2289/53, IČO: 36 526 231, zast. FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2,
Bratislava, IČO: 35 955 341, o zaplatenie sumy 6.568,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. marca 2017 č. k. 18C/699/2015-153 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia sumy

6.402,38 eura a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 6.568,23 eura, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur,
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 98%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 330 ods. 2,
§ 369 ods. 1, 2, § 536, § 369c Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa písomne podanou

žalobu zo dňa 21. 12. 2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.568,34 eura
istiny s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že so spoločnosťou SANSTAV s. r. o. uzatvorila zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na ňu postúpená pohľadávka, a to zaplatenie úrokov z
omeškania z dôvodu omeškania žalovaného. Dňa 16. 11. 2015 bola medzi žalobkyňou a spoločnosťou
SANSTAV s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri Bielom Kríži 3 uzatvorená v zmysle § 524 a nasl. Obč.
zákonníka zmluva o postúpení pohľadávok. Postupca v predmetnej zmluve vyhlásil, že v roku 2014
spolupracoval so spoločnosťou KANVOD spol. s. r. o., predmetom spolupráce bola dodávka stavebných

prác a materiálu. Za dohodnutú cenu dodávok boli vystavené faktúry, pričom dlžník faktúry neuhradil
včas a dostal sa do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka vznikol postupcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, nárok na zaplatenie pohľadávok titulom úrokov z omeškania so zaplatením faktúr.
Predmetná skutočnosť o postúpení pohľadávky bola oznámená žalovanému. V priebehu konania zo
strany právneho zástupcu žalobkyne bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky - istina faktúr zo
dňa 02. 01. 2017, pričom predmetom postúpenia pohľadávky boli nezaplatené faktúry a to z dôvodu,
ak by konajúci súd dospel k záveru, že úhrady dlžníka mali byť prednostne použité na úhradu úrokov

z omeškania a následne na zaplatenie istiny faktúr. Zo strany právneho zástupcu žalovaného bola
súdu predložená Zmluva o dielo číslo RÚ/06/A/2014, pričom však predmetná zmluva o dielo nebola
podpísaná stranami tejto zmluvy. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri
určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostrannýmvyhlásenímrozhodujeotejtoskutočnosti.Vyhláseniedlžníkazákončasovoviaževtomzmysle,žedlžník
ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo
pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330. Právny zástupca žalovaného

poukazoval na zmluvu o dielo, ktorá bola predložená súdu v priebehu konania, ktorá v ustanovení bodu
12.4 obsahovala zákaz postúpenia pohľadávok. Súd však na predmetnú zmluvu o dielo neprihliadol,
nakoľko predmetná zmluva o dielo nebola podpísaná stranami, ktoré mali zmluvu uzatvoriť a vypočutý
svedok W. V., konateľ spoločnosti SANSTAV s. r. o., nepotvrdil, že bola so žalovaným uzavretá písomná
zmluva o dielo. V konaní bolo preukázané, že bola uzatvorená ústna zmluva o dielo medzi spoločnosťou

SANSTAV s. r. o. a žalovaným a nebolo preukázané, že by nemohlo prísť k postúpeniu pohľadávky
spoločnosťou SANSTAV s. r. o. na iný subjekt. Z týchto dôvodov preto súd mal za to, že žalobkyňa je
aktívnelegitimovanánapodaniežalobynazaplateniežalovanejsumy,atonazákladeplatneuzatvorenej
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 11. 2015. Súd mal za preukázané, že platby, ktoré boli
zrealizované zo strany žalovaného, a to na základe vystavených faktúr spoločnosťou SANSTAV s. r. o.,
tieto boli správne započítané najskôr na istinu. Žalovaný pri každej úhrade uviedol variabilný symbol

pre identifikáciu úhrady čísla faktúry, na ktorú sa mala úhrada použiť, a teda určil, že čiastkovými
úhradami hradí jednotlivé faktúry vystavené na istiny. Keďže vystavené faktúry žalovaný neuhradil v
lehote splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom po dátume splatnosti faktúr do omeškania. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti faktúru 020/2014, fakturovaná suma 13.927,42
eura, dátum splatnosti 07. 06. 2014, omeškanie od 08. 06. 2014 do 02. 07. 2014, omeškaná suma z

faktúry3.924,42eura,úrokzomeškania9,25%p.a.,početomeškaniadní25,čopredstavujesumu24,86
eura, FA 027/2014, fakturovaná suma 44.026,28 eura, dátum splatnosti 07. 07. 2014, omeškanie od
08. 07. 2014 do 28. 07. 2014, omeškaná suma z faktúry 17.026,28 eura, úrok z omeškania 9,15% p.a.,
počet omeškania dní 21, čo predstavuje sumu 89,63 eura, dátum splatnosti 07. 07. 2014, omeškanie
od 08. 07. 2014 do 02. 09. 2014, omeškaná suma z faktúry 4.000 eur, úrok z omeškania 9,15% p.a.,

počet omeškania dní 57, čo predstavuje sumu 57,15 eura, dátum splatnosti 07. 07. 2014, omeškanie
od 08. 07. 2014 do 03. 11. 2014, omeškaná suma z faktúry 3.000 eur, úrok z omeškania 9,15% p.a.,
počet omeškania dní 119, predstavuje sumu 89,49 eura, FA 041/2014, fakturovaná suma 815,04 eura,
dátum splatnosti 12. 07. 2014, omeškanie od 13. 07. 2014 do 28. 07. 2014, úrok z omeškania 9,15%
p.a., počet omeškania dní 16, predstavuje sumu 3,26 eura, FA 053/2014, fakturovaná suma 51.288,50

eura, dátum splatnosti 04. 09. 2014, omeškanie od 05. 09. 2014 do 03. 11. 2014, omeškaná suma z
faktúry 30.000 eur, úrok z omeškania 9,15% p.a., počet omeškania dní 60, predstavuje sumu 451,23
eura, dátum splatnosti 04. 09. 2014, omeškanie od 05. 09. 2014 do 14. 11. 2014, omeškaná suma
z faktúry 10.000 eur, úrok z omeškania 9,15% p.a., počet omeškania dní 71, je suma 177,98 eura,
dátum splatnosti 04. 09. 2014, omeškanie od 05. 09. 2014 do 03. 12. 2014, omeškaná suma z faktúry

1.288,50 eura, úrok z omeškania 9,15% p.a., počet omeškania dní 90, je suma 29,07 eura, FA 093/2014,
fakturovaná suma 7.572,72 eura, dátum splatnosti 16. 11. 2014, omeškanie od 17. 11. 2014 do 19.
12. 2014, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet omeškania dní 33, suma je 61,96 eura, FA 058/2014,
fakturovaná suma 124.250,30 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 19.
12. 2014, omeškaná suma z faktúry 24.250,30 eura, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet omeškania

dní 791, suma je 475 eur, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 22. 01. 2015,
omeškaná suma z faktúry 10.000 eur, úrok z omeškania 9.05% p.a., počet omeškania dní 113, suma
je 280,17 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 19. 02. 2015, omeškaná
suma z faktúry 10.000 eur úrok z omeškania 9.05% p.a., počet omeškania dní 141, suma je 349,60
eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 09. 03. 2015, omeškaná suma z

faktúry 10.000 eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet omeškania dní 159, suma predstavuje 394,23
eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 23. 03. 2015, omeškaná suma z
faktúry 10.000 eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet omeškania dní 173, suma je 428,94 eura, dátum
splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 01. 04. 2015, omeškaná suma z faktúry 10.000
eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet omeškania dní 182, suma predstavuje 451,26 eura, dátum

splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 21. 04. 2015, omeškaná suma z faktúry 10.000
eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet dní omeškania 202, suma 500,84 eura, dátum splatnosti 01.
10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 04. 05. 2015, omeškaná suma z faktúry 5.000 eur, úrok z
omeškania 9,05% p.a., počet dní omeškania 225, suma je 278,93 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014,
omeškanie od 02. 10. 2014 do 27. 05. 2015, omeškaná suma z faktúry 5.000 eur, úrok z omeškania

9,05% p.a., počet dní omeškania 238, suma je 295,05 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie
od 02. 10. 2014 do 18. 06. 2015, omeškaná suma z faktúry 15.000 eur, úrok z omeškania 9,05% p.a.,
počet dní omeškania 260, suma 966,98 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10.
2014 do 30. 06. 2015, omeškaná suma z faktúry 8000 eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet dníomeškania 272, suma 539,52 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 24. 08.
2015, omeškaná suma z faktúry 3.000 eur, úrok z omeškania,9,05%, počet dní z omeškania 327, suma
predstavuje 243,23 eura, dátum splatnosti 01. 10. 2014, omeškanie od 02. 10. 2014 do 19. 10. 2015,

omeškaná suma z faktúry 4.000 eur, úrok z omeškania 9,05% p.a., počet dní z omeškania 383, suma vo
výške 379,85 eura. Súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil s poukazom na uvedené uplatnené
úroky z omeškania v celkovej výške 6.568,23 eura, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.568,34 eura. Zároveň súd priznal
v súlade s § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka, nárok na zaplatenie sumy vo výške 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov
konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal spolu zaplatenia sumy 6.608,34 eura (100%), úspešný
bol v časti zaplatenia sumy 6.608,23 eura (99%),úspech žalovaného bol 1%. Čistý úspech žalobcu je
v rozsahu 98%, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%. O výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia sumy 6.402,38
eura (keďže žalovaný nenapadol zaplatenie sumy 165,85 eura a paušálnej náhrady nákladov v sume

40 eur) napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním zrušenia
rozhodnutia v jeho napadnutom rozsahu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp.
jeho zmeny tak, že bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 165,85 eura a jednorazovú paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Vytkol súdu prvej inštancie, že
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za
to, že rozhodnutie nespĺňa základné zákonné požiadavky, a to tým, že je ako celok nesprávne a jeho
odôvodnenie je vnútorne rozporné, nelogické a najmä absolútne nedostatočné. Súd celkom zjavne

nedokázal dostatočne a racionálne odôvodniť svoje rozhodnutie a jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné
- teda arbitrárne a nepreskúmateľné. V nadväznosti na správnu aplikáciu právnej normy sa potom
nepochopiteľnou javí skutočnosť, že súd pri rozhodovaní postupoval v absolútnom rozpore s ust. § 330
Obchodného zákonníka. Súd nijakým spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom ustálil, že uvedením
variabilného čísla pri uhrádzaní jednotlivých plnení žalobca určil, že sa má uhrádzať istina, a nie

úrok z omeškania. Trvá na tom, že nedal spoločnosti SANSTAV s. r. o. výslovným, ale ani nijakým
iným spôsobom najavo, aby sa poskytnuté peňažné plnenia započítali na istinu pohľadávky, a nie
na úrok z omeškania tak, ako to upravuje ust. § 330 Obchodného zákonníka. Súd sa nevysporiadal
s jeho argumentáciou, že uvedením variabilného symbolu určil konkrétny záväzok, ktorý uhrádza,
ale v žiadnom prípade tým neurčil platbu istiny toho-ktorého konkrétneho záväzku. Prijatím platby

označenej variabilným symbolom bol uhradený konkrétny záväzok, ale v žiadnom smere jeho zložka
(istina vs príslušenstvo). Napadnuté rozhodnutie je nejasné, vnútorne rozporné a nezrozumiteľné,
nakoľko súd iba stroho popísal skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právneho predpisu, citoval
prednesy právnych zástupcov a následne konštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva určitý záver,
ktorý však nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil. Ďalej uviedol, že doplnením právnych titulov

uplatneného nároku žalobkyňou v priebehu konania vznikla v konaní značná zmätočnosť, nakoľko súd
nikdy nerozhodol o zmene žaloby v súlade s ust. § 142 CSP, a teda od momentu doloženia predmetného
podania žalobkyňou nebolo v konaní pred súdom zrejmé, čoho vlastne sa žalobkyňa domáha a na
základe akého právneho titulu žalobkyňa svoj nárok uplatňuje. Keďže súd nepristúpil k zmene žaloby,
malo sa rozhodovať o nároku, tak ako ho určila žalobkyňa vo svojej žalobe zo dňa 16. 10. 2015,

a teda nároku na úrok z omeškania. Aplikáciou ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka mal súd
jednoznačne dospieť k záveru, že jednotlivé plnenia bolo potrebné najprv započítať na príslušenstvo
pohľadávky (úroky z omeškania) a až následne na istinu tak, ako tieto sumy v predloženom výpočte
určil jeho právny zástupca.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správe a riadne odôvodnené. Má za to, že aplikácia ustanovenia § 330 ods.
2 Obchodného zákonníka je v tomto prípade namieste, nakoľko pre právne posúdenie predmetnej
veci je významná práve druhá časť tohto ustanovenia nachádzajúca sa za čiarkou- ak dlžník neurčíinak. Považuje za podstatné odôvodnenie nesprávnosti a nedôvodnosti námietky žalovaného o
nesprávnom započítaní jednotlivých platieb najskôr na istinu a potom na úroky z omeškania zo strany
prvoinštančného súdu obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, nakoľko vo svetle vykonaných dôkazov, a

tedaajzistenéhoskutkovéhostavukonajúcisúdnemalinúmožnosťakoposúdiťzapočítaniejednotlivých
úhrad zo strany žalovaného najskôr na istinu a až následne na úroky z omeškania ako správne a
v súlade so zákonom. Jednotlivými úhradami pod totožnými variabilnými symbolmi žalovaný uhradil
istinu vo výške rovnajúcej sa fakturovaným sumám na vystavených faktúrach, ktoré mali byť žalovaným
uhradené pod variabilnými symbolmi uvedenými na tej-ktorej faktúre. Z uvedeného dôvodu tak považuje

spôsob, akým sa prvoinštančný súd vysporiadal s procesnou obranou žalovaného vo vzťahu k údajnému
nesprávnemu započítaniu úhrad najskôr na istinu a následne na úroky z omeškania za vecne správny
a jeho rozhodnutie za riadne odôvodnené. Ďalej viedla, že vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd
sa v celom rozsahu, a to zrejme od počiatku konania, stotožnil s jej argumentáciou, prvoinštančný
súd nevzhliadol k doplneniu právneho dôvodu vzniku uplatneného nároku, a to v konaní považoval za
absolútne bezpredmetné. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia sumy

6.402,38 eura a v súvisiacim výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 22. 12. 2015, na
zaplatenie sumy 6.568,34 eura, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40 eur, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa ako
postupníkdňa16.11.2015uzatvorilasospoločnosťouSANSTAVs.r.o.,Bratislava,PriBielomkríži3ako
postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok spoločnosti
SANSTAV s. r. o. voči žalovanému na žalobkyňu. Právnym titulom vzniku pohľadávok spoločnosti
SANSTAV s. r. o. voči žalovanému bol zákonný nárok spoločnosti na zaplatenie úrokov z omeškania

v zmysle § 369 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením splatných
faktúr vystavených spoločnosťou SANSTAV s. r. o., ktoré boli žalovaným uhradené po lehote splatnosti.
Skutočnosť, že pohľadávky spoločnosti SANSTAV s. r. o. boli postúpené na žalobkyňu, bola žalovanému
riadneoznámenápostupcom.Podanoužalobousatakžalobkyňadomáhalanárokunazaplatenieúrokov
z omeškania vo výške vyčíslenej sumou 6.568,34 eura.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel, čo do zaplatenia sumy 6.568,23 eura
spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a vo zvyšku
(v rozsahu 0,11 eura) súd žalobu zamietol. Predmetom prejednania odvolacím súdom bol vyhovujúci
výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to vzhľadom na rozsah podaného odvolania žalovaného, čo do

zaplatenia sumy 6.402,38 eura (keď žalovaný nenapadol podaným odvolaním zaplatenie sumy 165,85
eura spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40 eur).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutýb/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný v
podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov jeho
odôvodnenia, s takýmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára

1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

16. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno
považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké
je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti

z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako
tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne
závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje

základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

17. Z hľadiska žalovaným namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie napriek správnej aplikácii
ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka, postupoval pri rozhodovaní v absolútnom rozpore s
týmto zákonným ustanovením, odvolací súd udáva, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je

dôvodná. Súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, že platby realizované žalovaným na základe
vystavených faktúr spoločnosťou SANSTAV s. r. o., ktoré žalovaný identifikoval variabilným symbolom
zhodným s číslom konkrétnej vystavenej faktúry, ktorou spoločnosť SANSTAV s. r. o. vyfakturovala
žalovanému cenu prevedených prác, sú platbami žalovaného za takto zrealizované práce, teda platbami
istiny, a nie platbami na úrok z omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že ustanovenie § 330

ods. 2 Obchodného zákonníka pojednáva o započítaní plnenia peňažného záväzku najskôr na úroky
a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Teda z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva to, že
pojednáva o príslušenstve pohľadávky, ktorým sú úroky, dojednané medzi stranami zmluvného vzťahu,
a nie o úrokoch z omeškania, ktoré síce taktiež tvoria príslušenstvo pohľadávky, avšak nie je možné ich
stotožniť s úrokmi a nárok na ich uplatnenie nastupuje až v dôsledku porušenia povinnosti povinného

subjektu, ktorý sa s plnením dostal do omeškania, na rozdiel od práva veriteľa na plnenie dojednaných
úrokov. Podľa názoru odvolacieho súdu tak aplikácia ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka v
danom prípade nie je namieste a nezodpovedá ani logickému posúdeniu danej veci to, aby dlžník najprv
plnil úrok z omeškania ako následok jeho prípadného omeškania, bez ohľadu na omeškanie a jeho dĺžkua až následne istinu. Ustanovenie § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka má svoje uplatnenie, tak ako
už odvolací súd uviedol, za situácie, že predmetom plnenia je okrem istiny i dojednaný úrok, ktorý sa
v prípade, že dlžník pri plnení neurčí inak, uhrádza prednostne. Uvedené však nie je možné stotožniť

s nárokom veriteľa na úrok z omeškania, ktorý nárok nastupuje až v dôsledku právnej skutočnosti
omeškania dlžníka a nie je možné ustáliť totožný právny záver ako pri plnení úrokov. S ohľadom na
uvedené, potom obrana žalovaného o aplikácii ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je
namieste, avšak je potrebné uviesť, že i v prípade, že by bolo dôvodné plnenie žalovaného posúdiť v
zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,

že žalovaný ako dlžník určil, že plnenie sa bude realizovať na istinu. Niet žiadneho iného logického
dôvodu predpokladať, že identifikáciou príslušnej platby uvedením čísla konkrétnej faktúry o fakturácii
prevedených prác by žalovaný neurčil, že plní istinu. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto spôsob
identifikácie platby možno považovať za štandardný v bežnom obchodnom styku podnikateľských
subjektov a nie je dôvodné akýmkoľvek spôsobom polemizovať nad tým, že pokiaľ žalovaný uhrádzal
sumy zodpovedajúce fakturovaným istinám, že neuhrádzal istinu, ale úroky z omeškania. Napokon,

odvolací súd udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o pôvodne uplatnenom nároku žalobkyne
v zmysle podanej žaloby doručenej súdu dňa 22. 12. 2015 a o žalobkyňou v konaní uplatnených
zmenených a doplnených dôvodoch nároku nerozhodol ako o zmene žaloby, takýto procesný postup
súdu nevykazuje žiadne znaky procesného pochybenia. Sám žalovaný v podanom odvolaní udáva, že
keďže súd nepristúpil k zmene žaloby, malo sa rozhodovať o nároku tak, ako ho určila žalobkyňa vo

svojej žalobe zo dňa 16. 10. 2015, a teda nároku na úrok z omeškania, čo i súd prvej inštancie urobil,
preto je táto argumentácia žalovaného zmätočná a nedôvodná.

18. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia sumy 6.402,38 eura vrátane súvisiaceho výroku

o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, i keď čiastočne z iných
právnych dôvodov (z hľadiska aplikácie ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).