Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Pc/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416221663
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416221663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobkyne: Katarína

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H. XX/A, zastúpená advokátom S.. V. Desátom, so sídlom Šurany,
Hasičská 9, IČO: 42 288 614, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XX, zastúpený
advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, o 23.235,74
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 23.235,74 eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 23.235,74 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňasažaloboudoručenouOkresnémusúduNovéZámkydňa30.12.2016domáhalazaplatenia
sumy 23.235,74 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2014 do zaplatenia. Žalobu
zdôvodnila tým, že so žalovaným dňa 23.09.2010 uzavrela dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov 23.235,74 eur do 31.12.2013 pričom žalovaný
doposiaľ uvedenú sumu žalobkyni neuhradil ani len čiastočne. K žalobe žalobkyňa pripojila uvedenú
dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
XX.XX.XXXX.

2. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaného mailovým podaním zo dňa 17.04.2017, v ktorom
uviedol, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán je potrebné podľa §

194 ods. 1 CSP v rámci prejudicionality posúdiť prinajmenšom v časti, v ktorej sa žalovaný zaväzuje
zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu ako neplatnú, keďže odporuje ustanoveniu § 150 Občianskeho
zákonníka, pričom uvedené ustanovenie citoval. Uviedol tiež, že žalobkyňa porušila zásadu sudcovskej
koncentrácie konania a neuviedla, čím prispela do bezpodielového spoluvlastníctva ona a čím žalovaný
a v žalobe zamlčala aj ďalšie dôležité skutočnosti, keďže neuviedla, že v roku 2005 uzavrela ako
spoludlžníčka so žalovaným ako dlžníkom na strane jednej a Všeobecnou úverovou bankou a.s. G.
na strane druhej zmluvu o poskytnutí úveru „Triangel rekonštrukcie“ č. P s istinou 500.000,- Sk, t.j.

16.596,96 eur pričom celý uvedený spotrebiteľský úver splatil žalovaný alebo jeho otec I. J. a to aj s
úrokmi a poplatkami. Uviedol, že strany počas manželstva nadobudli dva osobné automobily, a to v roku
2001 I. K. financovaný úverom od spoločnosti AK Auto leasing s.r.o. v obstarávacej hodnote 460.739,10
Sk, t.j. 15.293,74 eur a v roku 2006 na leasing prenajaté vozidlo Mitsubishi Cold s obstarávacoucenou 399.000,- Sk, t.j. 13.244,37 eur od leasingovej spoločnosti VB X. SK spol. s r.o. pričom v roku
2008 leasingová spoločnosť žalovanému auto odobrala a v roku 2011 uvedená spoločnosť podala
na žalovaného žalobu o zaplatenie 2.260,96 eur s príslušenstvom pričom Okresný súd Nové Zámky

vydal platobný rozkaz č. 9C/55/2012-76, ktorým súd žalobe vyhovel a uvedená suma bola zexekuovaná
súdnou exekútorkou JUDr. Regináčovou S. v konaní D Uviedol, že obe autá používali obe strany
avšak náklady, najmä splátky úverov znášal výlučne žalovaný alebo jeho otec I. J.. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR I.W pričom citoval časť uvedeného nálezu a poukázal na to, že ustanovenie §
150 Občianskeho zákonníka nevylučuje aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní

spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej
veci a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie
spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho aby mu uložil povinnosť aby druhému
manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú
finančnú čiastku. Žiadal aby súd nariadil predbežné prejednanie sporu žiadal aby súd žalobu zamietol.

3. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa
31.07.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného,
že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi stranami dňa
23.09.2010 je neplatná. Uviedol, že uvedená dohoda je dvojstranným súkromnoprávnym úkonom a
prejavomvôleobochstránajejobsahaspôsobvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

nemožno nariadiť a určovať zákonom pričom pri uzatváraní dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa aplikuje civilistický prístup zmluvnej autonómie zmluvných strán, t.j.
dispozičná voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov a preto sa zmluvné strany môžu dohodnúť
z rôznych príčin a pohnútok napr. na tom, že jeden z účastníkov nadobudne podstatne nižší podiel z
majetku patriaceho do BSM, prípadne nedostane nič a preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá striktne

nereflektuje princípy vyporiadania BSM obsiahnuté v § 150 Občianskeho zákonníka nie je a ani nemôže
byť neplatná pre rozpor s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že uvedené ustanovenie
je právnym základom v prípade autoritatívneho vyporiadania BSM súdom, nie v prípade vyporiadania
BSM dohodou. K ďalším skutočnostiam uvádzaným právnym zástupcom žalovaného uviedol, že
predmetom konania nie je vyporiadanie BSM ale uplatňovanie peňažnej pohľadávky, ku ktorej úhrade

sa žalovaný zaviazal na základe dohody uzavretej so žalobkyňou a nie je preto zrejmé, z akého dôvodu
by žalobkyňa mala uvádzať skutočnosti, ktoré by boli relevantné v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pričom v tomto konaní nie je predmetom vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že žalobkyňa nemohla vzhľadom na dátum právoplatnosti rozsudku
o rozvode strán konania domáhať sa v roku 2016 súdom keďže vyporiadanie BSM by nastalo ex lége

ak by nebolo vyporiadané dohodou. Poukázal na to, že obe strany sa v uvedenej dohode o vyporiadaní
majetku patriaceho do BSM zo dňa 23.09.2010 dohodli na vyporiadaní majetku patriaceho do BSM a
na mimosúdnom urovnaní ich sporu vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 5C/40/2009, v
ktorom sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Uviedol, že žalovaná suma má zmluvný
základ a preto skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný sú irelevantné. Uviedol tiež žalovaným uvádzané

rozhodnutie Ústavného súdu sa týka aplikácie (výkladu) ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom a preto toto rozhodnutie v tomto
súdnom konaní nemá žiadnu výpovednú lehotu ani vecnú opodstatnenosť keďže predmetom konania
nie je vyporiadanie BSM ale peňažná pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Na pojednávaní dňa 08.08.2017 žalobkyňa uviedla, že sa pridržiava žaloby, tak ako ju podal jej právny
zástupca. K okolnostiam uzavretia dohody o vyporiadaní BSM uviedla, že táto dohoda bola podpísaná
na návrh právneho zástupcu žalovaného s tým, že podpisy na uvedenej dohode boli overované na
notárskom úrade tak ako je to uvedené v uvedenej dohode. Uviedla, že konanie na Okresnom súde

Nové Zámky pod č. 5C/40/2009 sa týkalo len určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pričom súd
určil, že nehnuteľnosti v uvedenom konaní patria do výlučného vlastníctva žalovaného. Uvedená dohoda
o vyporiadaní BSM súvisela s uvedeným sporom č. 5C/40/2009.

5. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne založil do spisu návrh na uzavretie súdneho

zmieru zo dňa 23.09.2010, ktorý obe strany zaslali konajúcemu súdu - Okresnému súdu Nové Zámky vo
veci 5C/40/2009 pričom v tomto návrhu sa rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetomuvedenéhokonaniaatiežuvedenápovinnosťžalovanéhovyplatiťžalobkynisumu23.235,74eur, ktorá je totožná so sumou, ktorá je predmetom tohto konania. Uviedol, že sa pridržiava žaloby ako
i písomného vyjadrenia vo veci, ktoré podal a žiadal žalobe vyhovieť.

6. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného založil do spisu doklady o splácaní pôžičky
spoločnosti Consumer Finance Holding, doklady o leasingovej zmluve na osobné motorové vozidlo
Mitschubishi Colt a tiež kúpnu zmluvu na osobné motorové vozidlo I. K. U.. Rovnopis týchto dokladov
predkladá aj právnemu zástupcovi žalobkyne s tým, že k dokladom Consumer Finance Holding boli
pripojené aj zmluvy o uzatvorení úveru medzi VÚB a.s. a stranami sporu. Uviedol, že úver poskytnutý zo

strany VUB a.s. stranám sporu predstavoval len ohľadne istiny sumu 16.596,96 eur pričom motorové
vozidlo I. K. Classic stálo 15.293,74 eur a osobné motorové vozidlo Mitschubishi Colt stálo 13.244,37 eur
a v danom prípade išlo len o základné sumy, ku ktorým náležali úroky a v prípade vozidla Mitschubishi
Colt išlo aj o trovy exekúcie. Uviedol, že súdne konanie ohľadne motorového vozidla Mitschubishi Colt
bolo vedené na tunajšom súde pod č. 9C/55/2012 a nevedel uviesť číslo exekučného konania. Poukázal
na to, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne hovorí o zmluvnej slobode, aj tá má svoje limity pričom

dohodu o vyporiadaní BSM treba v rámci prejudicionality posúdiť aj v kontexte s ustanovením § 150
Občianskeho zákonníka a pri takomto posúdení dohody vychádza prinajmenšom časť tejto dohody o
zaplatenie žalovanej sumy ako neplatná. Žiadal aby súd uvedenú dohodu o vyporiadaní BSM posúdil
ako neplatnú, keďže odporuje zásadám vyporaidania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žiadal
aby sa konajúci súd oboznámil so spisom tunajšieho súdu č. 5C/40/2009 a aby zistil ako bolo vo veci

rozhodnuté, či vec bola ukončená zmierom alebo rozsudkom. Zároveň žiadal aby bol v konaní vypočutý
ako svedok otec žalovaného Štefan J., bytom I., N. XX za účelom vypočutia ohľadne okolností uzavretej
uvedenej dohody.

7. Na pojednávaní dňa 25.09.2017 pred otvorením pojednávania súd konštatoval, že si zadovážil spis

tunajšieho súdu č. 5C/40/2009, pričom z tohto spisu vyplýva, že uvedené konanie bolo ukončene
rozsudkom č. 5C/40/2009-53 zo dňa 19.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2010 pričom
konanie bolo vedené o určenie vlastníckeho práva, pričom žalobcom bol F. J., nar. XX.XX.XXXX,
proti žalovanej H. J., nar. XX.XX.XXXX pričom strany sa práva na odvolanie proti rozsudku vzdali.
Zároveň si súd zadovážil platobný rozkaz vo veci č. 9C/55/2012 vo veci žalobcu BB X. SK Bratislava

proti žalovanému F. J., nar. XX.XX.XXXX o 2.260,66 eur pričom tento platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 28.03.2012.

8. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a
svojich písomných a ústnych podaní. Uviedol, že sa oboznámil so spisom č. 5C/40/2009 a uviedol, že

návrh na schválenie súdneho zmieru, ktorý podali obe strany nebol zrejme nebol schválený z dôvodu
pochybenia súdu alebo strán sporu, pričom samotný cieľ návrhu súdneho zmieru však naplnený bol
vzhľadom na rozsudok, ktorým sa v tejto veci rozhodlo, čím sa žalovaný stal výlučným vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedeného sporu aj nárok žalobkyne bol naplnený v zmysle dohody
o vyporiadaní BSM, ktorú strany uzavreli v advokátskej kancelárii JUDr. S. dňa 23.09.2010 a preto

žalobkyňa žiadala aby súd žalobe vyhovel. Zároveň predložil konajúcemu súdu k nahliadnutiu zmluvu
o zriadení záložného práva zo dňa 23.09.2010, ktorú súd vo fotokópii založil do spisu. Na otázku súdu
právny zástupca žalobkyne uviedol, že záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
23.09.2010 je zapísané naďalej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. I.. Túto skutočnosť potvrdil
aj právny zástupca žalovaného.

9. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa pridržiava dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 23.09.2010 a tiež návrhu na schválenie súdneho zmieru zo dňa 23.09.2010, ktorý je založený v
spise 5C/40/2009. Uviedla, že dňa 23.09.2010 bola uzavretá aj dohoda o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, ktoré boli predmetom konania č. 5C/40/2009. Uviedla, že

na pojednávanie, kde sa vzdala práva na podanie odvolania vo veci č. 5C/40/2009 sa nepamätá.
Uviedla tiež, že všetky tri ujednania, t.j. dohoda o vyporiadaní BSM, návrh na schválenie súdneho
zmieru ako i zmluva o zriadení záložného práva boli podpísané v jeden deň dňa 23.09.2010 v podstate
naraz v kancelárii advokáta JUDr. Ďurana. Uviedla, že žalovaný po podpise uvedených dokladov nikdy
nespochybňoval uvedené dohody ani povinnosť zaplatiť v zmysle dohody žalobkyni žalovanú sumu tak

ako to bolo dohodnuté.

10. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje výsluch svedka
Štefana J.. Uviedol, že predmetom dohody na základe ktorej sa žalobkyňa dožaduje plnenia je uzavretiesúdneho zmieru v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/40/2009 pričom samotné plnenie, ktoré
žalobkyňa žiada, je v dohode uvedené v článku IV bod A) a celkom jednoznačne je formulované ako
návrh súdneho zmieru. Uviedol, že z článku IV písmeno f) dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že

schválenie súdneho zmieru je odkladacou podmienkou v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka pričom
z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. 5C/40/2009 je zrejmé, že ide o autoritatívne rozhodnutie
súdu a nie o uznesenie o schválení zmieru. Uviedol, že vo výroku rozsudku č. 5C/40/2009 sa nikde
neuvádza, že by žalovaný mal žalobkyni niečo platiť pričom žalobkyňa uviedla, že dohodu podpísala
a že sa ňou riadila. Uviedol, že žalovaný počas manželstva zaplatil značnú sumu do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a treba preto preskúmať aj to, ako sa vlastne žalobkyňa pričinila o samotný
majetok predtým tvoriaci BSM.

11. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa ohľadne okolností spisovania a podpisovania dohody o
vyporiadaní BSM, zmluvy o zriadení záložného práva ako i návrhu na schválenie zmieru v konaní

5C/40/2009 uviedla, že všetci boli zúčastnení v advokátskej kancelárii JUDr. Ďurana v Nitre, tam sa
doklady podpísali za prítomnosti JUDr. Ďurana ako i advokáta Mgr. Slávika, ktorý má sídlo v Bratislave
a ktorý ju zastupoval, pričom potom sa podpisy išli overiť u notára, overovali sa podpisy na zmluve
o zriadení záložného práva a v dohode o vyporiadaní BSM. Uviedla, že jej advokátom bol Mgr.
Slávik pričom všetky zmluvy vrátane návrhu na súdny zmier spisoval JUDr. Ďuran, ktorý zastupoval

žalovaného. Uviedla, že k motorovým vozidlám Volkswagen K. a S. U. sa nebude vyjadrovať lebo tieto
záležitosti sem nepatria a o týchto záležitostiach mal vedieť žalovaný pričom tieto veci pri uzatváraní
uvedených dohôd nespomenul. Uviedla, že vozidlo Volkswagen K. bolo nadobudnuté pred uzavretím
manželstva, bolo leasingované a po troch rokoch bolo predané sestre žalovaného Denise Y. za smiešnu
sumu. Uviedla tiež, že Mitsubischi Colt zostalo u žalovaného a nevedela uviesť, či patrí do BSM. Uviedla,

že vozidlo Volkswagen Polo užívala len keď bola na Slovensku, možno dva mesiace dokopy a vozdilo
Mitsubishi Colt mali spolu ako manželia 1 rok. Konajúci súd v priebehu pojednávania vydal uznesenie,
ktorým upustil od výsluchu svedka Štefana J., ktorého navrhol vypočuť právny zástupca žalovaného.

12. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa

jednoznačne uviedla, že pri spisovaní troch sporných dohôd jej poskytoval právnu pomoc advokát a
za takýchto okolností spochybňovať určitosť právneho úkonu je pomerne absurdné, pričom v každom
prípade advokát zodpovedá klientovi za škodu. Podľa jeho názoru článok IV písmeno f) je jasný,
určitý, zrozumiteľný. Nepripúšťa viac ako jeden výkladov, pričom podľa uvedeného ustanovenia nebola
splnená odkladacia podmienka, na základe ktorej sa viaže povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy.

Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa značnou mierou podieľal na prínose do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že nepripustenie dôkazu - výsluchu svedka považuje za porušenie
práva na spravodlivý proces. Žiadal žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene
alebo zániku tých práv povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tentoprávny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne
upravených.

Podľa § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o

ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149

týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

14. Súd na základe vyššie uvedených skutočností ako i zákonných ustanovení a na základe skutočností
uvedených v spise Okresného súdu Nové Zámky č. XC/XX/XXXX zistil, že žaloba žalobkyne je v plnom
rozsahu dôvodná. Súd zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. 5C/40/2009 zistil, že manželstvo

strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. 12C/122/07-24, ktorý na nadobudol
právoplatnosť dňa 07.01.2008. Z uvedeného spisu súd zistil, že predmetom sporu č. 5C/40/2009 bolo
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Nové Zámky katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. I., stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX na
parcele registra „C“ č. XXXX/X a garáž, súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X s tým,

že žalobca F. J. sa voči H. J., t.j. žalobkyni v tomto spore 6Pc/15/2016 domáhal určenia, že výlučným
vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalobca pričom toto konanie bolo ukončené rozsudkom č.
5C/40/2009-53, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX tak, že súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu s tým, že v uvedenom spise (čl. 48) sa nachádza aj návrh oboch strán na schválenie súdnehozmieru zo dňa 23.09.2010, v ktorom obe strany žiadajú aby konajúci súd stavbu - rodinný dom, súpisné
číslo 3703, na parcele č. XXXX/X a garáž, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X sú vo výlučnom
vlastníctve F. J., pričom zároveň uvedený návrh obsahuje záväzok F. J. zaplatiť H. J. do XX.XX.XXXX

sumu23.235,74eur,pričomobestranyžiadaliabykonajúcisúduvedenýnávrhzmieruuzavretýstranami
schválil. Uvedený konajúci súd sa však týmto návrhom ďalej nezaoberal.

15. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej stranami dňa
23.09.2010 mal konajúci súd preukázané, že strany sa zaviazali ukončiť súdne konanie vedené na

Okresnom súde Nové Zámky pod č. 5C/40/2009 zmierom s tým, že stavby zapísané na LV č. XXXX k.ú.
I. sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 23.235,74 eur a
to do 31.12.2013, pričom z článku IV písmeno b) uvedenej dohody vyplýva, že obe strany sa dohodli
na zabezpečení povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 23.235,74 eur, založiť nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX k.ú. I. v prospech žalobkyne pričom zmluva o zriadení záložného práva a návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností sú nedeliteľnou prílohou dohody o vyporiadaní

BSM. Zároveň z článku IV písmeno f) uvedenej dohody je zrejmé, že strany dohodli „že schválenie
súdneho zmieru v navrhovanom znení, uzavretie, právne účinky záložnej zmluvy a vklad záložného
práva v zmysle článku IV tejto dohody má povahu odkladacej podmienky podľa ustanovenia § 36
Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.“ Z uvedeného textu článku
IV písmeno f) dohody však nie je zrejmé, na ktorú skutočnosť má vplyv táto odkladacia podmienka

podľa § 36 Občianskeho zákonníka a na čo sa uvedená odkladacia podmienka konkrétne vzťahuje, t.j.
na akú povinnosť alebo právo má vplyv alebo ju podmieňuje, pričom žalovaný ani v priebehu celého
konania neuviedol ani neozrejmil konkrétny obsah uvedenej odkladacej podmienky. Nie je teda zrejmé
či uzavretie zmluvy o záložnom práve v prospech žalobkyne malo vplyv na zápis vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a na jeho povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnutú sumu alebo

či len zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného malo vplyv na jeho povinnosť
vyplatiťžalobkynidohodnutúsumu23.235,74eur.Súdtotoustanoveniedohodyoodkladacejpodmienke
vzhľadom na uvedené považoval za neplatné s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže toto ustanovenie je neurčité, nejasné a nezrozumiteľné.

16. Z ustanovenia článku IV písmeno a) uvedenej dohody je zrejmé ako sa strany vyporiadali a túto
skutočnosť potvrdzuje aj už vyššie uvedený návrh na schválenie zmieru uzavretého stranami zo dňa
23.09.2010 pričom následne došlo k naplneniu toho čo sa dohodlo v dohode o vyporiadaní BSM, t.j.
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. I. boli zapísané do výlučného vlastníctva žalovaného
ako i to, že k týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech žalobkyne na základe

zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú obe strany uzavreli dňa 23.09.2010. Nedošlo však k naplneniu
dohody v časti, ktorá sa týkala povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnutú sumu 23.235,74 eur.
Keďže žalovaný si túto povinnosť doposiaľ nesplnil, súd považoval žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú
a preto jej s poukazom na ustanovenie § 488 a § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel. Konajúci
súd mal za to, že obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov uzavretá stranami je neplatná, bola účelová v rozpore s ustanovením § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka keďže túto dohodu účastníci uzavreli slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
pričom táto dohoda bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 a § 149 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a jej obsah bol čo sa týka práv a povinností účastníkov dohody určitý a zrozumiteľný s
výnimkou článku IV písmeno f) uvedenej dohody. Konajúci súd zároveň poukazuje na to, že uvedená

dohoda o vyporiadaní BSM bola platná aj vzhľadom na to, že jej účastníci využili zákonom povolenú
zmluvnú voľnosť obsiahnutú v ustanovení § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov tak ako sa dohodli v uvedenej dohode, pričom jej obsah zákon výslovne
nezakazujeanizpovahyzákonanevyplýva,žesaodnehonemožnopriuzatváranídohodyovyporiadaní
BSM odchýliť. Žalovaný ani nepreukázal, že strany pri vyporiadaní BSM postupovali v rozpore s

ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. Súd nepripustil dokazovanie navrhované žalovaným a to výsluch otca žalovaného Štefana J., ktorý
by sa mal vyjadriť ako sa žalobkyňa pričinila o samotný majetok tvoriaci BSM. Súd uvedený dôkaz
nepripustil keďže tento nepovažoval za smerodajný pre rozhodnutie vo veci keďže nárok uplatnený

žalobkyňouvyplývalzdohodyovyporiadaníBSM,ktorústranyuzavreliavýpoveďnavrhovanéhosvedka
by na obsahu tejto dohody nemala žiadny vplyv. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenie §
149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvomanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý
v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Z uvedeného je teda zrejmé, že

BSM strán nemožno už vyporiadať keďže bedzpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom
manželstva dňa 07.01.2008 a vzhľadom na uvedené ustanovenie by bolo zbytočné a nehospodárne aby
súd zisťoval ako, kedy a v akom rozsahu strany prispeli k nadobudnutiu majetku patriaceho do BSM.

18. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom
o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 a podľa § 10c nariadenia vlády číslo

87/1995 Z.z., účinného od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu, t.j. 23.09.2010 predstavovala 1,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 9,00 %.
Keďže však žalobkyňa požadovala úroky z omeškania len vo výške 5,25 % ročne, súd viazaný žalobou

jej priznal len požadované úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Uvedené
príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.

19. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.