Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114207760.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci
navrhovateľky - manželky C. T., rod. C., nar. 3. 3. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul. Q. č. XXXX/XX,
občianky Slovenskej republiky a manžela C. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko T., sídlisko H.,
t.č. na neznámom mieste, občana Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému B. Kovaľovi, nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul. Q. č. XXXX/

XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Kysucké Nové Mesto, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom
na Okresnom súde Žilina dňa 30. 8. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky - manželky C. T., rod. C., nar. 3. 3. XXXX a
manžela C. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 6. 8. XXXX v T. L. C., zapísané
v knihe manželstiev matričný obvodu C. T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XX, sa

r o z v á d z a .

Súd maloletého B. T., nar. XX. 8. XXXX,

z v e r u j e,
na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky C. T..

II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec C. T., je povinný prispievať na výživu maloletého B. T. sumou 100 EUR mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.

VI. Súd styk otca C. T. s maloletým B. T. n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30. 1. 2014, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina
dňa 5. 3. 2014 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa 6. 8. XXXX v T.
L. C., zapísané v knihe manželstiev matričný obvodu C. T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XX, poradové číslo XX.

2.Matkanavrhlamaloletédieťa zveriťdojej osobnejstarostlivosti,stykotcasdieťaťomupraviťvýhradne
v jej prítomnosti a zaviazať otca výživným podľa rozhodnutia súdu.3. Manželka návrh odôvodnila tým, že problémy začali ešte pred narodením syna. Manžel vo zvýšenej
miere požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o rodinu a fyzicky ju napadol. Jeho správanie pôsobí

stresujúco a negatívne aj na dieťa. S rozvodom manželstva súhlasí aj manžel. Navrhla maloleté dieťa
zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným, ktoré určí súd.

4. Manžel sa k návrhu v určenej lehote písomne nevyjadril.

5. Manžel - otec bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13. 3. 2017, avšak
nepodarilo sa mu predvolanie doručiť. O termíne pojednávania však vedel, čo dosvedčuje úradný
záznam z č. l. 121, z ktorého vyplýva, že jeho neúčasť ospravedlnila jeho matka. Súd pojednávanie
odročil z tohto dôvodu na deň 29. 5. 2017, pričom predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť
účastníkovi ani políciou. Pojednávanie bolo odročené s tým, že manžel - otec bude predvolaný na
pojednávanie oznámením o doručovaní písomnosti (č. l. 157). Na posledné pojednávanie sa nedostavil

otec dieťaťa, ktorý mal predvolanie doručené náhradným spôsobom. Taktiež sa nedostavila kolízna
opatrovníčka, ktorá zobrala termín pojednávania na vedomie a neúčasť ospravedlnila. Požiadala, aby sa
pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti
kolíznej opatrovníčky a otca dieťaťa.

6. Navrhovateľka - manželka na pojednávaní k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že prvé problémy
začali vznikať už pred narodením dieťaťa. Manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje,
uprednostňoval kamarátov pred rodinou. Domov sa vracal pod vplyvom alkoholu a bol agresívny. Viac
krát ju fyzicky napadol. Bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a napadnutie oznámila aj na polícii
dňa27.7.2013.Ajneskôr viackrátoznámilanapolícii,žeju manželfyzickynapadol.Bol zatopostihnutý

iba v priestupkovom konaní. Od 1/2013 bol manžel nezamestnaný, po roku mu nepredĺžili pracovný
pomer. Odvtedy neprispieval na domácnosť a neplatil výživné pre dieťa - neplatil na dieťa ani keď
pracoval. Svedkom ich častých hádok bol aj maloletý syn, čo na neho pôsobilo negatívne a stresujúco.
Bál sa mužov aj na ulici, keď videl muža, tak začal plakať. Zo spoločnej domácnosti odišla dňa 1.3.2013.
Odvtedy sa spolužitie neobnovilo, ani sa nestretli. Manželstvo je len formálne, neplní spoločenský účel.

V súčasnosti má priateľa, plánujú bývať v spoločnej domácnosti. S rozvodom manželstva súhlasí aj
manžel, ktorý podpísal návrh na rozvod manželstva. Manželské spolužitie nie je možné obnoviť.

K úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva navrhovateľka uviedla
nasledovné skutočnosti:

Navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti. Od 1.3.2013, keď odišla zo spoločnej
domácnosti k svojim rodičom do trojizbového bytu, kde býva doteraz, sa o dieťa osobne stará sama.
V byte majú samostatnú izbu. Otec neprispieva na výživu syna žiadnym výživným, ani sa so synom
nestretáva, nič nekupuje. Naposledy ho videl pred 4 rokmi. Syn otca ani nepozná. Syn sa jednoznačne

vyjadruje tak, že by chcel bývať s matkou. Jej zdravotný stav aj dieťaťa je dobrý. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Za bývanie platí rodičom za celé obdobie, odkedy som sa k nim nasťahovala 50 EUR
mesačne, v čom nie je strava. Pracuje ako predavačka od 18.2.2016, s čistým mesačným príjmom 650
EUR. Iný príjem nemá. Predtým bola na rodičovskej dovolenke. Na materskú dovolenku nastúpila
v roku 2012, poberala len rodičovský príspevok, pretože jej nevznikol nárok na materskú. V 1/2013

nastúpila ako čašníčka, takto pracovala rok a pol, s čistým mesačným príjmom asi 680 EUR. Potom
nastúpila na rodičovskú dovolenku v marci 2014 až do 22.8.2015. Od 23.8.2015 do 17.2.2016 bola
evidovaná na úrade práce. Poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške asi 100 EUR. Iný príjem v tomto
obdobínemala. Jej osobnévýdavkyodroku2014aždoterazsúpriemerne,okremvýdavkovnabývanie,
asi 250 EUR. V BSM nemajú s manželom žiadny majetok. Majetok nemá ani vo výlučnom vlastníctve, aj

dieťa je nemajetné. S výchovou a výživou dieťaťa jej pomáhajú rodičia, brat a priateľ. V 9/2014 nastúpil
syn do škôlky, kde je až doteraz.

Výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa od 1/2014 až do 8/2015 (do nástupu do škôlky) popísala
matkanasledovne: vtomtoobdobí saodieťaosobnestarala.Výdavkynastravu predieťaboli mesačne

150 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR,
lieky na bežné ochorenia 5 EUR, hračky 10 EUR. V tomto období iné výdavky so synom nemala. Od
8/2015 až do teraz sú výdavky pre dieťa v podstate rovnaké, ako v predchádzajúcom období. Pribudol
poplatok v škôlke 14 EUR a strava v škôlke 26 EUR, výdavky na stravu mesačne doma 120 EUR,hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky
na bežné ochorenia 5 EUR mesačne, hračky 10 EUR mesačne. Od začiatku augusta 2017 syn začal
navštevovať futbalový krúžok, kde zatiaľ neplatí nič, ale musela synovi kúpiť športovú obuv a oblečenie

za 100 EUR v auguste 2017. Taktiež mu kúpila na narodeniny bicykel za sumu 80 EUR. V tomto
období iné výdavky so synom nemala.

Manžel má vyštudované gymnázium. Pracoval ako čašník dva roky a zarobil asi 600 EUR, to bolo v roku
2011 až 2013. Potom robil rok v Kia Motors Slovakia, s.r.o., ako operátor výroby, mohol zarobiť 700

- 800 EUR netto. Toto miesto mu vybavila jej matka. Mal dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú.
Od roku 2014 nie je s manželom v kontakte, takže nepozná jeho príjmové pomery. Pokiaľ vie, manžel
nemá majetok, nie je invalidný a nemá zníženú pracovnú schopnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 8. XXXX v T. L. C., zapísané
v knihe manželstiev matričný obvodu Mesta T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XX.

Z manželstva pochádza jedno dieťa - maloletý B. T., nar. XX. 8. XXXX.

Z hlásenia úrazu zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že manžel fyzicky napadol navrhovateľku dňa 18. 4. 2014.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec dieťaťa nebol v rozhodnej
dobe nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal sociálne dávky. Nepoberal ani

nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti a nie je poberateľom dôchodku.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že matky v rozhodnej dobe poberala
rodičovský príspevok od augusta 2012 do augusta 2015 a prídavok na jedno maloleté dieťa. Od 1. 2.
2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z evidencie

vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.

Zo správy od zamestnávateľa matky T., s.r.o. vyplýva, že čistý príjem matky od mesiaca marec 2016
až do mája 2017 sa pohyboval od 135, 30 EUR do 714, 53 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky - G. u T., s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka dosahovala
príjem od apríla 2013 do marca 2014 od 305, 96 EUR do 86, 60 EUR.

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C/452/2015 vyplýva, že návrh manželky na určenie
manželského výživného bol zamietnutý (právoplatne).

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/142/2015 vyplýva, že otec dieťaťa bol právoplatne
uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (v úmyselnej
forme) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so skúšobnou
dobou vo výmere 1 rok. Vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 4. 6. 2015 uviedol, že od roku 2013 je

nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemal žiadny príjem. Je nemajetný a
jeho zdravotný stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice vyplýva, že bol zamestnaný v Kia Motors Slovakia, s.r.o. od 3. 1. 2012 do 2. 1. 2013. Zo správy od
tohto zamestnávateľa vyplýva, že neboli spokojný s jeho pracovnou morálkou a pracovnými výsledkami,
čo bol aj dôvod skončenia pracovného pomeru.

Kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia pomerov v rodine matky navrhla maloleté dieťa zveriť do
osobnej starostlivosti matke.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých,
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa§18Zákonaorodineaozmeneadoplnení niektorýchzákonovč.36/2005Z.z.vzneníneskorších
predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením obsahu listinných
dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:

10. K návrhu na rozvod manželstva:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 8. XXXX. Manželka uviedla, že prvé problémy
začali vznikať už pred narodením dieťaťa - manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje,
uprednostňoval kamarátov pred rodinou - viac krát ju fyzicky napadol. Svedkom ich častých hádok bol
aj maloletý syn, čo na neho pôsobilo negatívne a stresujúco. Bál sa mužov aj na ulici, keď videl muža,
tak začal plakať. Zo spoločnej domácnosti odišla aj s dieťaťom dňa 1.3.2013. Odvtedy sa spolužitie

neobnovilo. V súčasnosti má priateľa, plánujú bývať v spoločnej domácnosti. S rozvodom manželstva
súhlasí aj manžel, ktorý podpísal návrh na rozvod manželstva.

Obidvaja manželia nenapĺňajú povinnosti, upravené v § 18 Zákona o rodine: nežijú spolu, nie sú si verní
a nerešpektujú svoju dôstojnosť. Nepomáhajú si, spoločne sa nestarajú o dieťa a nevytvárajú zdravé

rodinné prostredie. Aj keď porušenie týchto povinností nemožno sankcionovať, treba ich považovať za
také rozhodujúce, že bez ich plnenia nemôže manželstvo plniť svoj účel, a to ani sčasti.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:

· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo dlhodobo neplní svoj účel,
· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,

· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa,

a preto ho rozviedol.

Manželstvo súd vyhodnotil ako formálne. Manželia spolu nebývajú už niekoľko rokov. Neboli zistené

skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia manželského spolužitia.

Súd samozrejme prihliadol aj na záujem maloletého dieťaťa. Zrušením manželstva nebude vyrastať v
trvale disfunkčnej rodine a rozvod manželstva nebude v rozpore s jeho záujmami.

Keďže predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletým dieťaťom, súd obligatórne upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode.

11. K úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode:
Manžel podpísal návrh na rozvod manželstva, ktorého súčasťou bola aj navrhnutá úprava práv a

povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
Matka sa po opustení spoločnej domácnosti o dieťa osobne stará, býva u svojich rodičov. Otec o dieťa
nejaví záujem, dokonca bol pre neplnenie vyživovacej povinnosti aj právoplatne odsúdený. Zverením
maloletéhodieťaťamatkebudezabezpečenákontinuitaastabilitavýchovnéhoprostredia.Takútoúpravu
navrhla aj kolízna opatrovníčka. Preto súd zveril maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva do

osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.
Súd styk otca s dieťaťom neupravil. Vychádzal zo skutočnosti, že otec sa o dieťa vôbec nezaujíma,
nestretáva sa s ním, ani si neplní vyživovaciu povinnosť. Ak v budúcnosti otec o dieťa prejaví záujem a
rodičia sa na úprave styku otca s dieťaťom nedohodnú, nie je vylúčené rozhodnutie súdu o úprave styku.

Rodičia maloletého dieťaťa inú zákonnú vyživovaciu povinnosť nemajú a sú nemajetní. Nebolo
preukázané, že by mali zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu.
Súd pri určení výšky výživného prihliadol na príjem matky, ktorý sa pohybuje za posledný rok vo výške
650 EUR. Matka poberala v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 prídavok na jedno maloletédieťa, od 1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016
bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.

Podľa vyjadrenia otca v trestnom konaní, nemal v rozhodnom období žiaden príjem, bol dobrovoľne
nezamestnaný.
Otec je v produktívnom veku, nemá zníženú pracovnú schopnosť. Preto súd vychádzal z potenciálneho
príjmu otca, ktorý môže dosahovať - z minimálnej mzdy.
Výška minimálnej mzdy bola v Slovenskej republike v roku 2013 vo výške 337,70 €, v roku 2014 vo

výške 352 EUR, v roku 2015 vo výške 380 EUR, v roku 2016 405 EUR a v roku 2017 435 EUR.
Matka vo výpovedi popísala výdavky, ktoré vynakladá v súvislosti s výchovou a výživou maloletého
dieťaťa. Dieťa aktuálne navštevuje škôlku a začalo sa venovať športu. Výdavky pre maloleté dieťa súd
ustálil na sumu cca 200 EUR (120 EUR strava, poplatok v škôlke 14 EUR, hygienické a iné základné
potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 5 EUR
mesačne).

Tieto výdavky považoval súd za bežné a primerané výdavky pre dieťaťa predškolského veku, ktorého
zdravotný stav je dobrý a nemá špeciálne výdavky spojené so záujmovou činnosťou (okrem výdavkov
na šport v mesiaci august 2017).
Samozrejme, že súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje mu
aj iné potreby, predovšetkým bývanie. Naopak, otec s výchovou dieťaťa vôbec nepomáha, neplatí ani

minimálne výživné.
Matka v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 poberala prídavok na jedno maloleté dieťa, od
1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z
evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.

Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, prispievať na výživu maloletého dieťaťa
aspoň sumou 100 EUR mesačne, vychádzajúc z potrieb dieťaťa (cca 200 EUR mesačne) a
potencionálneho príjmu otca - minimálnej mzdy. Treba poukázať aj na to, že posledný zamestnávateľ
nebol spokojný s pracovnými výsledkami, čo bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru.

12. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľka v písomnom návrhu navrhla, aby jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania, ktoré bližšie nešpecifikovala. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nie je

spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom
mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť
dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Takéto
okolnosti preukázané neboli. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§122CMP,akvoveciachstarostlivostisúdu omaloletýchsúdrozsudkomschválildohodurodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.