Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/561/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211253
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413211253.1

Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A,
Bratislava 821 01 , IČO: 45869464, zastúpený advokátska kancelária verita, s.r.o. IČO: 35940875,
Karpatská 18, 811 05 Bratislava, proti povinnému : Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXX/X, o
vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej,
Exekútorský úrad so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, zo dňa 18.04.2013 z a -
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2013 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozhodcovský
Rozsudok sp.zn.IDC0710060 zo dňa 14.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri
ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
IČO: 35862882 predsedajúci rozhodcom Mgr. Adriánom Knežo, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť
dňa 06.01.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená
povinnosť zaplatiť sumu 331,94 eur, úrok vo výške 26% ročne zo sumy 331,94 eur od 02.05.2010 do
zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94 eur od 02.05.2010 do zaplatenia
istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru
vo výške 43,28 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po
dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.05.2010 vo výške 163,92 eur, sumu dlžných poplatkov
vo výške 15,24 eur náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur, všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi Poštovou bankou
a.s. a klientom t.j. povinnou dňa 05.05.2008 číslo zmluvy 4895831708, na základe ktorej sa oprávnený
ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi, úver v sume 331,94 eur a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu v 60 mesačných splátkach po 13,67 eur. Súd si vyžiadal všeobecné
obchodné podmienky k danej zmluve o úvere, ktoré boli oprávneným predložené. Vo všeobecných
obchodných podmienkach v bode 10.2 Riešenie sporov sa uvádza: Banka a klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatie rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo vše- obecnému súdu

Súdny exekútor Mgr. Jana Sitášová, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Astrová 2/A žiadal tunajší
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

- 2 -
Sp.zn.14Er/561/2013
Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
V danom prípade na základe zmluvy o úvere, vyššie citovanej vznikol právny vzťah, z obsahu ktorého
vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Daný právny vzťah je
vzťah spotrebiteľský.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v
ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001
Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust.
§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd vyvodil
aj z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa dojednania
rozhodcovskej doložky individuálne. Nekalosť rozhodcovskej doložky dokazuje aj skutočnosť a to
konkrétne uvedenie, že sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom
riešil v rozhodcovskom konaní prípade pred všeobecným súdom, ale v prípade, ak by sa podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Za hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom súd
- 3 -

Sp.zn.14Er/561/2013
považoval skutočnosť, že povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej
zmluvy, keďže jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, zmluvu mohol buď prijať, alebo
odmietnuť ako celok. Oprávnený (pôvodný) má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis
z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej
zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie
špecifikovaná.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba
považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie
o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v
niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ
nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo45/2013, kde sa uvádza: „ Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových
stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej
praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
- 4 -
Sp.zn.14Er/561/2013
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym

spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd
je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a
preto nie je spôsobilým exekučným titulom, poukazuje aj na záver rozsudku NSSR sp.zn.4Cdo/45/2013
(skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná a preto je neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom
a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd
k dispozícii, takýto záver umožňovali. Vo všeobecných obchodných podmienkach síce bol upravený
odlišný mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval, aby sa dlžník (povinný) obrátil i na štátny súd. Avšak v
prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ (oprávnený) na rozhodcovskom súde, bol povinný sa
rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie takisto nemožno považovať za platne uzavretú
rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, musí
sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v
prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť
mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Hlavnými dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola ako
súčasť formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s ostatným štandardnými ustanoveniami
zmluvy).
Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z
24.2.2011 zaujal stanovisko, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom.
Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom,
pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v obchodných podmienkach pre úver, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym
aktom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.