Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116206812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. T.,
nar. XX. XX. XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Bytča, maloletej dcéry rodičov: matka - F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A., ul. S. č.
XXX/XX, v zastúpení právne Mgr. Ľubomír Urban, advokát so sídlom v D., otec - V. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bydlisko M. č. XXXX, v zastúpení právne JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka so sídlom v
D., o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/67/2016-218 zo dňa 10.05.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že z n i ž u j e výživné na maloletú N. T., nar. X.XX.XXXX
počnúc 14.3.2016 do 16.3.2017 zo sumy 165,96 eur na 125 eur mesačne, počnúc 17.3.2017 na 100
eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý zaplatiť matke vždy do 15.tého dňa mesiaca vopred
k jej rukám.

Vo zvyšku návrh otca o zníženie výživného na maloletú N. z a m i e t a .

M e n í zároveň rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18C/131/2008-25 zo dňa 14.8.2008 vo výroku
o výživnom na maloletú N..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej okresný súd ) zamietol návrh, ktorým sa otec dňa
14.03.2016 domáhal zníženia výživného na maloletú N. T., a to zo sumy 165,96 eur ( pôvodne 5.000,-
Sk ) na sumu 70 eur mesačne od 01.01.2015.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodným rozsudkom č.k. 18C/131/2008-25 zo dňa 14.08.2008
Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo rodičov maloletej, schválil medzi nimi rodičovskú dohodu podľa
ktorej maloletú N. po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na
výživu maloletej N. sumou 5.000,- Sk mesačne. Uvedené rozhodnutie považuje okresný súd za základ
pre porovnanie pomerov účastníkov existujúcich v dobe pôvodnej úpravy výživného a v dobe aktuálnej
pre rozhodovanie o zmene výšky (zníženie výživného). Súd po právnej stránke aplikoval § 78 ods. 1
zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery.

3. Prioritne súd konštatoval, že nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, pretože
by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Následne, v rámci skutkových zistení sazameral na to , či nastala od doby pôvodnej úpravy výživného do doby aktuálneho rozhodovania o
návrhu otca na zníženie výživného zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania ( otca,
matky a dieťaťa), teda, či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať. Podľa názoru

súdu zmena pomerov ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného nemusí byť
podstatná, musí ale byť natoľko kvalifikovaná, aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie
pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Treba pritom prihliadať na rozsah, časové trvanie, ale aj
všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
pomermiexistujúcimivčaseskoršiehorozhodnutia.Zohľadnilvsúdenejveci aj vývojživotnýchnákladov

ako objektívnu okolnosť od určenia výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými, subjektívnymi
okolnosťami na strane účastníkov konania.

4. U otca súd konštatoval, že od doby určenia pôvodnej výšky výživného nastala podstatná zmena,
keďže v roku 2008 bol otec samostatne zárobkovo činnou osobou, pracoval v Českej republike s čistým
mesačným príjmom cca 843 eur (25.400,- Čk). Otec podnikateľskú činnosť v Českej republike ukončil

(december 2011) a začal podnikať na území Slovenskej republiky, okrem iného aj v predmete podnikania
stolárstvo. Jeho príjmy v roku 2013 podľa daňového priznania boli vo výške 6 775 eur, výdavky vo výške
2.055 eur a základ dane vo výške 3.720 eur. V uvedenom období jeho príjem výrazne klesol na sumu
310 eur mesačne. Otec podnikateľskú činnosť na území SR ukončil vo všetkých predmetoch podnikania
ku dňu 25.1. 2014. V období od septembra 2014 do februára 2015 bol evidovaný na úrade práce,

podporu v nezamestnanosti nepoberal. Popri evidencii na úrade uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti
v spoločnosti AVECAN SLOVAKIA, s.r.o., neskôr sa v uvedenej spoločnosti aj zamestnal, pracuje v tejto
spoločnosti doteraz s čistým mesačným príjmom cca 540 eur, z uvedeného vyplýva, že príjem otca
opäť začal stúpať. Objektívne však k poklesu deklarovaného príjmu došlo. V marci 2015 uzatvoril nové
manželstvo a v V. XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému T..

5. U matky súd zistil zmenu pomerov, ktorá nastala oproti pôvodnému obdobiu, kým v roku 2008 -
august 2014 pracovala v drogérii ako pokladníčka s čistým mesačným príjmom 282 eur, v roku 2014
mala príjem cca 350 eur, bola pol roka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberala podporu
v nezamestnanosti vo výške 230 eur. V apríli 2015 sa zamestnala ako predavačka v drogérii s čistým

mesačným príjmom 300 eur, v roku 2015 a v roku 2016 jej čistý mesačný príjem z pracovného pomeru
bol vo výške 370 eur mesačne, obdobne tomu tak bolo aj v januári 2017. Súd následne konštatoval, že
od doby pôvodnej úpravy výživného sa príjem matky zvýšil, iné výrazné zmeny na jej strane nenastali.

6. Podstatne sa zmenili pomery na strane maloletej N.. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba

takmer 9 rokov, dieťa v čase, kedy bolo naposledy rozhodované o výške výživného, navštevovalo
materskú školu. Medzičasom fyzicky a psychicky maloletá vyspela, navštevuje druhý stupeň základnej
školy - 7. ročník. Podstatne vzrástli aj jej oprávnené potreby, najmä náklady na stravu, oblečenie,
vzdelávanie, kultúru. Výdavky na maloletú súd ustálil v sume 210 eur mesačne : strava - vrátane obedov
v škole 90 eur, oblečenie 20 eur, hygienické potreby 10 eur, mobil 10 eur, výdavky v škole 10 eur, lieky 10

eur, vreckové 10 eur, alikvotná časť na bývanie 50 eur. Uvedené výdavky súd vyhodnotil za primerané,
odôvodnené aj zodpovedajúce veku maloletej. Do úvahy zobral aj fakt, že matka sa o dieťa osobne
stará. Otec sa síce o maloletú dcéru zaujíma a príležitostne jej kupuje oblečenie či športové náčinie,
avšak od 11/2015 platí výživné na ňu len vo výške 100 eur, namiesto stanovených 166 eur.

7. Pri rozhodovaní o návrhu otca o zníženie výživného súd prioritne bral do úvahy najlepší záujem
maloletej, hoc konštatoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ako aj zvýšenie
ich životných nákladov, avšak zmenené pomery nemali taký charakter, že by odôvodňovali zníženie
výživného pre maloletú. Súd uvádza, že nemohol zohľadniť skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému T., pretože práva neskôr narodeného dieťaťa podľa názoru súdu nemôžu byť

uplatňovanénaúkordieťaťaskôrnarodeného.Vtejtosúvislostisúdpoznamenal,žeoteczaistedôsledne
zvážil tento životný krok a pre ďalšieho potomka by sa nerozhodol, pokiaľ by mu to životná úroveň
nedovoľovala. Napokon o syna T. sa starajú obidvaja rodičia, naproti tomu o maloletú N. sa stará len
matka.

8. Súd poukazuje aj na finančné prostriedky vo výške cca 27.000 eur, ktorými otec disponoval po
predaji 2-izbového bytu a podľa jeho vyjadrení ich používal na splácanie úverov ( vznikli ešte za trvania
manželstva s bývalou manželkou ), na platenie výživného, keď otec tvrdil, že tieto peniaze mu došli už v
novembri 2015 a z tohto dôvodu začal platiť výživné na maloletú len vo výške 100 eur. Z predloženýchvýpisov z otcovho účtu je ale zrejmé, že úver riadne splácal aj po 11/2015 a výživné platil už v nižšej
sume napriek tomu, že je pohľadávkou prednostnou. V súčasnosti podľa vyjadrenia právnej zástupkyne
otca úvery z manželstva sú zaplatené, tak otcova finančná situácia sa sčasti zlepšila, mesačne o cca

100 eur a tieto peniaze by mal v prvom rade použiť na riadne plnenie vyživovacej povinnosti. V prípade,
že otec nemá napriek uvedenému dostatok finančných prostriedkov, je namieste, aby buď zredukoval
svoje výdavky (napr. na cigarety alebo výdavky na dopravu) alebo zvážil obnovenie živnosti a ním
deklarované stolárske práce, ktoré vykonáva pre známych podľa jeho vyjadrenia zadarmo, spoplatnil
a tak si finančne prilepšil. Dobročinnosť vo vykonávaní prác pre známych síce sama o sebe môže byť

hodnotená pozitívne, ale otec v tomto konkrétnom prípade musí využiť každú príležitosť na získanie
finančných prostriedkov, ktoré použije na výživu svojich detí. Okrem iného, mal súd za preukázané, že k
najväčšiemu poklesu príjmu otca došlo v rokoch 2013 - 2014, pričom až do novembra 2015 bol schopný
platiť výživné v stanovenej výške. Návrh na zníženie výživného podal až v 03/2016, hoci jeho príjem
v tomto období už začal opätovne rásť. Treba prisvedčiť námietke právneho zástupcu matky, že otec
dieťaťa aj po 1/2015, odkedy navrhoval znížiť výživné, platil výživné v sume 100 eur mesačne, teda viac

ako je suma, ktorú navrhol určiť (70 eur) od 01.01.2015. Otec hodnoverne nevysvetlil ani rozdiel medzi
výdavkami a deklarovanými príjmami, preto súd vychádzal z vyvrátiteľnej domnienky, že otcov príjem je
vyšší, ako v skutočnosti deklaroval, pritom neprehliadol ani tú skutočnosť, že otec v nesporovom konaní
bol zastúpený právnou zástupkyňou, s čím mal zaiste spojené výdavky. Okresný súd záverom zhrnul,
že výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam

otca, z týchto dôvodov vyhodnotil návrh otca o zníženie výživného na maloletú za nedôvodný.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhal sa zmeny, v rámci nej zníženia
výživného na maloletú N. na sumu 70 eur mesačne počnúc 01.01.2015. Vytýkal nesprávne skutkové
zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj v konaní o zníženie výživného je

potrebné podľa jeho názoru porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie
o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výšky výživného. On si je plne vedomý
a rešpektuje, že treba vychádzať aj z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa; pričom treba zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. On si uvedomuje vyživovaciu povinnosť voči maloletej N. a dôležitosť rodiny ako takej, ako

aj prítomnosť otca v nej. Preto vyvinul maximálne úsilie, aby zohnal prácu vo svojom odbore, čo
možno najlepšie platenú tak, aby nemusel žiť v odlúčení v zahraničí jednak od maloletej N., ako aj od
svojej terajšej rodiny. Od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom 18C/131/2008 zo dňa 14.08.2008
nastala zmena pomerov na jeho strane jednak v pracovnej oblasti, došlo k objektívnemu poklesu jeho
príjmu a k zmene došlo aj v osobnom živote, uzatvoril totiž nové manželstvo v marci 2015 a pribudla mu

vyživovacia povinnosť k maloletému T. v V. XXXX.

10. Súd sa vyjadril v rozhodnutí, že ak nemá dostatok finančných prostriedkov, mal by zvážiť obnovenie
živnosti, opakovane poukazuje na daňové priznania, ktoré aj súdu predložil, že sa pokúsil o obnovenie
podnikateľskej činnosti v roku 2012, pričom príjem z tejto činnosti nebol objektívne trvale udržateľný a

mal klesajúcu tendenciu. Napriek tomu sa snažil hľadať pracovné príležitosti, čo sa mu podarilo až od
01.01.2015, začal pracovať v spoločnosti AVECAN SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny, Žilina,
kde pracuje doteraz s čistou mesačnou mzdou cca 540 eur. Pre neho je primárna rodina a aj zo svojich
skúseností z predchádzajúceho manželstva vie, že je potrebné, aby bol osobne s rodinou, čo mu práca
v spoločnosti AVECAN SLOVAKIA, s.r.o. umožňuje a zabezpečuje istý, objektívny príjem. Nesúhlasí

s názorom okresného súdu, že jeho príjem, možnosti a schopnosti dovoľujú prispievať výživným na
maloletú N. v pôvodne stanovenej výške 166 eur ( pôvodne 5.000 Sk ). Súd dôsledne nevyhodnotil
ani jeho skutočné, reálne majetkové pomery. V jeho prípade nie je možné vychádzať ani z princípu
potencionality (ktorý má prednosť pred princípom fakticity ) uplatniteľný v prípade, keď povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, svojou činnosťou ohrozuje dosiahnutie zisku, resp. vyvoláva stratu

a súčasne ohrozuje aj možnosť poskytovania výživného. V prípade, že by nebolo znížené výživné na
maloletú N., mohlo by to viesť len k ďalšiemu zhoršeniu jeho životnej situácie, základného existenčného
zabezpečenia jeho terajšej rodiny, v konečnom dôsledku by to viedlo k jeho trestnému stíhaniu, ktoré by
nebolo riešením ani pre maloletú N., ani pre maloletého T., ani pre neho ako otca samotného. Navyše,
z dokazovania je objektívne verifikovateľné, že zníženie jeho príjmu nebolo zapríčinené jeho vlastným

nezodpovedným konaním, ale práve naopak objektívnymi okolnosťami. V kontexte s ustanovením §
78 ods. 1 zákona o rodine je bezpredmetné, že aj po 1/2015, odkedy navrhoval znížiť výživné, platil
na maloletú 100 eur mesačne, teda vyššiu sumu ako 70 eur, ktorú navrhol určiť od 01.01.2015. V
kontexte so svojim právom na súdnu a inú ochranu garantovaného Ústavou SR hodnotí otec zabezpredmetné konštatovanie prvostupňového súdu, že v nesporovom konaní bol zastúpený advokátom,
s čím má zaiste spojené výdavky. Jeho finančné a zárobkové pomery sa oproti stavu, keď bol vydaný
pôvodný rozsudok o výške výživného na maloletú N., sa výrazne zmenili, čo okresný súd nesprávne

skutkovo vyhodnotil a nesprávne právne posúdil. Jeho hrubý príjem v súčasnosti z objektívnych príčin
je o cca 300 eur (z 25.400,- Sk t.j. cca 842 eur na cca 540 eur) nižší ako v čase pôvodne vydaného
rozsudku. Neznížená, pôvodná výška výživného v sume 5.000,- Sk (166 eur mesačne) v nadväznosti
na matkou vyčíslené výdavky na N. v sume cca 210 eur mesačne, je v nepomere s jeho príspevkom na
oprávnené potreby dieťaťa s príspevkom matky (44 eur). Matka sa síce o maloletú dcéru osobne stará,

táto skutočnosť však nemôže znamenať na jeho úkor taký nepomer, ako súd uzavrel v súdenej veci, o
to viac, keď sa on zaujíma osobne o maloletú N. a nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti jej kupuje
aj ďalšie veci. Súd na tieto skutočnosti pri rozhodovaní o výške výživného nereflektoval a nesprávne
právne vec aj s poukazom na § 62 ods. 2 zákona o rodine posúdil. Preukázateľne jeho hrubý príjem v
súčasnosti je o cca 300 eur nižší ako v čase vydania pôvodného rozsudku o výživnom, oženil sa a mu
vznikla vyživovacia povinnosť aj k maloletému T..

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal v plnom rozsahu potvrdiť rozsudok
okresného súdu.

12. Matka písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložila.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku
ktorému je odvolanie prípustné, postupujúc podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP a odvolaniu otca čiastočne vyhovel.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do tej doby pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností.

15. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ).

16. Bol správny postup okresného súdu, keď v konaní o zmene výšky výživného aplikáciou § 78 ods. 1
zákona o rodine porovnal pomery existujúce v dobe pôvodnej úpravy výživného s pomermi aktuálnymi v
dobe rozhodnutia. Okresný súd konštatoval zmenu v pomeroch otca spočívajúcu jednak v znížení jeho

príjmu a ďalej v tej okolnosti, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Sú
preukázané aj zmenené pomery maloletej, uplynutím doby 9 rokov aj podľa názoru odvolacieho súdu
sa zvýšili jej odôvodnené potreby a náklady na ich zabezpečenie, či už v dôsledku biologického vývinu,
nástupu do školy, plnenia si školských povinností, podpory voľnočasových aktivít. U matky konštatuje
súd zvýšenie jej čistého mesačného príjmu, iná zmena na jej strane zistená ani tvrdená nebola.

17. Okresný súd svoje závery o zmenených pomeroch nesprávne podľa názoru odvolacieho súdu
premietol do svojho rozhodovania. Kým v dobe pôvodnej úpravy príjmové pomery otca dovoľovali
prispievať na maloletú sumu 5.000,- Sk ( 165,96 eur ) mesačne, jeho príjem preukázateľne nižší a ďalšia
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu ( pribudla v marci 2017 ) výrazným spôsobom ovplyvnili

jeho schopnosti a možnosti prispievať pôvodne stanovenou výškou výživného, ide pritom o zmenené
okolnosti objektívneho charakteru, ktoré treba zásadne v konaní zohľadniť. Odvolací súd dodáva, že v
konaniach o zmene výšky výživného rozhodovacia prax súdov tieto okolnosti objektívneho charakteru
hodnotí vo všeobecnosti za zmenu zakladajúcu aj zmenu výšky výživného. Krajský súd akceptuje ( na
rozdiel od názoru okresného súdu ) rozhodnutie otca ešte pomerne v mladom a produktívnom veku

založiť si novú rodinu, založiť si svoj osobný život a rozhodnutie stať sa rodičom ďalšiemu v poradí
2. dieťaťu, rozhodne túto životnú etapu, tento životný krok otca nemožno hodnotiť v jeho neprospech
ako subjektívnu okolnosť. Pokles príjmu, zníženie príjmu otca nie je ani dôsledkom jeho subjektívneho
zavinenia, ale dôsledkom preukázaných objektívnych skutočností, ktoré nastali vo všeobecnosti v
podnikateľskej sfére na podnikateľskom trhu v Českej republike a v Slovenskej republike. Nižší príjem

otec dosahoval už v období 12 kalendárnych mesiacov pred podaním návrhu, pokles príjmu otca nie
je minimálny ale výrazný. Vzhľadom na zmenený ( znížený ) príjem otca krajský súd prijal záver, že
sú v súdenej veci splnené podmienky aj pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú odo
dňa podania návrhu t.j. od 14.3.2016. Hoc otec žiadal znížiť výživné už od 1.1.2015 jeho návrh odoznačenej doby odvolací súd neakceptoval, nezistil žiaden dôvod ( a ani otec netvrdil ) osobitného
charakteru, ktorý by bránil otcovi podať návrh o zníženie výživného v dobe minulej t.j. v januári 2015
ak otec mal za to, že jeho pomery platbu vyššieho výživného nedovoľujú. Odvolací súd považoval

výživné navrhované otcom v sume 70 eur mesačne na maloletú za neprimerane nízke, s prihliadnutím
aj na jej odôvodnené potreby, ktoré otec zásadným spôsobom nenamietal, nerozporoval. V dobe od
14.3.2016 bolo v možnostiach a schopnostiach otca aby zo svojho príjmu prispieval na maloletú N.
výživným v sume 125 eur mesačne až do 16.3.2017, keď k okolnosti zníženého príjmu otca pribudla
ďalšia zmenená objektívna okolnosť - narodenie maloletého T., ku ktorému synovi má otec zákonnú

vyživovaciu povinnosť a povinnosť zabezpečiť synovi primerané materiálne podmienky výchovy. Preto
od 17.3.2017 na maloletú N. odvolací súd znížil povinnosť otca platiť výživné na sumu 100 eur mesačne.
Odvolací súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil komplexne všetky okolnosti súdenej veci.

18. V rozsahu zmenenej úpravy odvolací súd zároveň zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina,

sp.zn. 18C/131/2008-25 zo dňa 14.08.2008 vo výroku o výživnom na maloletú N..

19. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania
( prvoištančné a odvolacie ) a postupujúc podľa § 396 ods.2 CSP v spojení s § 52 Civilného
mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Predmetom

rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a odvolací súd nezistil výnimku pre
rozhodovanie o trovách konania podľa § 53, § 54, § 55 Civilného mimosporového poriadku.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.