Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9P/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200859
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Majcher

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: J. Č., P. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa matky: Y. Č., P. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., S.. J. Č.. XXXX/XX, t.č. bytom D. -
V., S.. C. Č.. X, a otca: D. U., P. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Č.. XX, okres H., t.č. bytom U. Č.. XX,
H., o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletá J. Č., P.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje platiť pre maloletú J. výživné vo výške 95,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s účinnosťou od 06.03.2018.

Zameškané výživné za obdobie od 06.03.2018 do 30.09.2018 vo výške 549,56,- eur je otec povinný
splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15,00
hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky.

Otec si maloletú prevezme v stanovený deň a čas v mieste bydliska matky, kde ju po skončení styku
matke vráti.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi.

V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámia si rodičia navzájom túto
skutočnosť bezprostredne, najneskôr 48 hodín pred realizáciou styku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa06.03.2018bolnatunajšísúdpodanýnávrhmatky,ktorýmžiadalaurčiťvýživnéotcovinamaloletú
J..
Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že s nimi otec nebýva v spoločnej domácnosti a neprispieva na

maloletú. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od minulého roka, približne od mája a odvtedy nemá
záujem otec prispievať na maloletú.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.3. Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 bola prítomná matka. Kolízny opatrovník sa na
pojednávanie nedostavil, predvolanie mu bolo doručené riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť

neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Otec sa na pojednávaní nezúčastnil, predvolanie
mu bolo doručené riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súd v zmysle § 31 zákona č.
161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)vspojenís ustanovením§180zákonač.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
otca a kolízneho opatrovníka.

4. Súd vykonal dokazovanie:

- výsluchom matky,
- oznámením o narodení maloletého dieťaťa,
- potvrdením zamestnávateľa matky o príjme,

- potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 25.06.2018 o evidencii matky medzi
uchádzačmi o zamestnanie a poberaní sociálnych dávok,
- potvrdením zamestnávateľa otca o príjme,
- potvrdením o splátkach otca,
- nájomnou zmluvou otca,

a zistil tento skutkový stav:

5. Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti P., N..H.., so sídlom D. - E., S.. H. Č.. XXA, kde bol
jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie 01/2018 do 05/2018 vo výške 367 eur. Je poberateľkou

prídavkov na dieťa.
Uviedla, že pokiaľ sa oboznámila s vyjadrením otca, s týmto v podstate súhlasí. Čo sa týka výšky
výživného, súhlasí s tým, aby bolo určené do tých 100,- eur, prípadne vo výške 95,- eur. Rovnako musí
uviesť, že čo sa týka styku otca s maloletou, maloletá sa v súčasnosti vyjadruje, že sa ho bojí, takže si
nevie dosť dobre predstaviť stretávanie v nejakom širšom rozsahu.

6. Otec je zamestnaný v spoločnosti N. C. H. H., H..Z..A.., so sídlom H., S.. U. Č.. XXXX/XX, kde bol jeho
čistý priemerný mesačný príjme za obdobie od 01/2018 do 05/2018 vo výške 681 eur. Spoločnosti U.
Č. N. H. Z., H..Z..A.., hradí mesačne splátky vo výške 25 eur. Spoločnosti X. - B. H. spláca dlh vo výške
3.600 eur, mesačné splátky 99 eur. Žije so svojou priateľkou v prenajatom byte, kde hradí nájomné vo

výške 350 eur.
Na pojednávaní konanom dňa 20.07.2008 uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť k predmetnému návrhu,
musel by začať asi trošku obšírnejšie a viac v minulosti. Keď matka otehotnela, chodil s ňou cca 2
mesiace, pričom tehotenstvo nebolo plánované. Zo začiatku bývali u matkiných rodičov, neskôr sa im
podarilo vybaviť si aj vlastné bývanie. Toto je obdobie rokov 2008-2009. V decembri 2009 odišiel za

prácou do Českej republiky a od tejto doby, keď tam robil 3 roky, matke pravidelne posielal zhruba okolo
200 - 250,- eur mesačne. Každý obmesiac navštevoval ju aj maloletú z práce v Českej republike. V
podstate s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016, kedy v januári 2016 odišiel
pracovať do E., kde síce s matkou stále tvorili pár, avšak v spoločnej domácnosti nebývali a to hlavne
z toho dôvodu, že matka s maloletou žila u svojich rodičov a rodičia matky ho, ak to tak povie, dvakrát

nemuseli, preto aj pre neho nebolo dvakrát príjemné zdržiavať sa v ich domácnosti. Od augusta 2016
prišiel do D., kde pracoval v spoločnosti P. a býval na ubytovni. Čo sa týka kontaktu s maloletou,
od augusta 2017 jej dvakrát volal, vždy pri telefonátoch do toho zasahovala aj matka, kedy raz, keď
nepoložila telefón, počul, že maloletej nadávala, že či sa pýtala na peniaze, či posielal výživné. V tomto
mesiaci poslal posledné výživné. Čo sa týka tohto roku, po dlhšej dobe poslal výživné za mesiac júl

2018. V júli 2018 poslal sumu 50,- eur. Pokiaľ sa má vyjadriť k majetkovým a zárobkovým pomerom,
pracuje v H., kde sa jeho príjem pohybuje okolo 680,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá
je na invalidnom vozíku a má vývod. Žijú spolu v dvojizbovom byte, kde platí nájom 350,- eur. Príjem
priateľky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a dávky na hygienické potreby vo výške približne 18,-eur.
Spláca aj dlžoby, ktoré boli vzaté, keď žil ešte spoločne s matkou. Z nebankovky zobral sumu 3.600,- eur,

kde platí splátku 99,- eur mesačne a z E., tam je splátka 25,- eur mesačne. Ostatné veci mu slúžia na
úhradu osobných, prípadne iných potrieb ako strava a podobne. Čo sa týka výživného, tu by bol ochotný
a schopný platiť sumu do tých 100,- eur, keďže vyššie výživné v súčasnosti by nebol schopný platiť.Otec dňa 20.07.2018 mimo pojednávania ústne do úradného záznamu uviedol, že žiada súd aj o úpravu
styku s maloletou.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 20.07.2018 uviedol, že pokiaľ sa majú vyjadriť k
návrhu a prešetreniu pomerov, tieto sa im nepodarilo v domácnosti matky prešetriť, keďže na adrese
trvalého pobytu sa nezdržiava. Snažili sa vykonať aj nejaké šetrenie, avšak bezvýsledne. Len sa
dozvedeli, že žije niekde v V..

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákon o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol o zverení maloletej J. do osobnej starostlivosti
matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá je v starostlivosti matky od

narodenia. Otec o maloletú dlhšiu dobu nejavil záujem, po dvoch nevydarených pokusoch o kontakt,
tento prerušil úplne na dobu jedného roka. Maloletá s otcom teda nemá vytvorený skoro žiadny vzťah, aj
v minulosti bol pracovne často v zahraničí a stretávala sa s ňou sporadicky. Súd teda v danom prípadeani nezvažoval možnosť zveriť maloletú do starostlivosti otca. Zverenie maloletej do starostlivosti matky
nespochybňoval ani otec, ktorý ani nežiadal maloletú zveriť sebe.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol a určil
výživné otca na maloletú vo výške 95 eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal
najmä na skutočnosť, že matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, pričom otec sa s ňou
aktuálne nestretáva. Matka pracuje a jej príjem je v súčasnosti okolo 367 eur. Maloletá navštevuje ZŠ.
Otec pracuje a jeho príjem je vo výške 680 eur. Pokiaľ otec navrhol sumu do 100 eur ako bežné výživné,

matka na pojednávaní súhlasila so sumou vo výške 95 eur, pričom sa bude určovať aj zameškané
výživné. Podľa názoru súdu je určená výška výživného primeraná s ohľadom na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj s ohľadom na výdavky na maloleté dieťa.

21. Styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil na každý párny týždeň v sobotu v rozsahu 2 hodín.
Takto určený styk zabezpečí, aby sa citové väzby otca s maloletou postupne obnovili, aby sa maloletá

prestala otca báť a zvykala si na jeho prítomnosť vo svojom živote. Pokiaľ sa opätovne obnovia väzby
maloletej s otcom, je možné, aby sa stretávanie s maloletou aj rozšírilo, a to buď na základe dohody s
matkou alebo prostredníctvom súdu.

22. Pokiaľ matka namietala prítomnosť otcovej priateľky na stretnutiach, právo na stretnutie má otec.

V danom prípade nejde ani o príbuzných maloletej, takže pokiaľ nedôjde k dohode a súhlasu matky a
maloletej s prítomnosťou otcovej priateľky, je potrebné to rešpektovať.

23. Súd poznamenáva, že realizácia styku otca s maloletou je právom otca a nikto ho nemôže do
uplatňovania si práva na stretnutie nútiť. Je len na postoji otca, či si bude toto právo uplatňovať a bude

chcieť byť súčasťou života svojho dieťaťa alebo nie. Pokiaľ sa otec nebude stretávať s maloletou, hrozí
do budúcna úplné pretrhanie väzieb otca s maloletou, čo môže znamenať aj následný odmietavý postoj
maloletej k stretávaniu vo vyššom veku.

24. Súd priznal zameškané výživné na maloleté dieťa a určil ho od 06.03.2018, teda od dátumu podania

návrhu, rešpektujúc § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení nedoplatku na výživnom na maloletého za
obdobie od 06.03.2018 do 30.09.2018 súd vychádzal zo skutočnosti, že otec si vyživovaciu povinnosť
čiastočne plnil ( v mesiaci júl 50 eur a v mesiaci august 50 eur) a určil nedoplatok vo výške 549,56 eur (za
mesiac 03/2018 pomerná časť vo výške 79,56 eur + 6 mesiacov x 95 eur = 649,56 eur - 100 eur = 549,56
eur). Súd umožnil otcovi nedoplatok splácať v 10 eur mesačných splátkach pod stratou výhody splátok.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a

ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.