Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/296/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4207202273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom Trnava, Hollého 10, P. O. BOX 78, IČO: 00 419
702, zast. Advokátska kancelária MAPLE&FISH, s. r. o., so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36
718 432, proti žalovaným: 1. LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP
8, IČO: 36 038 351, zast. Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica,
Mladých budovateľov 2, IČO: 50 570 897, 2. L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, P. nad P., 3. H.
N., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, P. nad P., 4. L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX,

X., 5. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o návrhu na
vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 5. rade proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 5. apríla 2017 č. k. 12C/41/2007-1208 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade, týkajúcom sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 12505/2 a parcele č.
12505/3 v kat. úz. P. B. P. p o t v r d z u j e .

V napadnutom zamietajúcom výroku, týkajúcom sa vydania nehnuteľností parc. č. 16121/3, parc. č.
16121/5 v kat. úz. B. a parc. č. 2407/4 v kat. úz. W. m e n í tak, že žalovaný v 1. rade je povinný
vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam:
-parcelač.16121/3druhpozemkuostatnéplochyvovýmere665m2aparcelač. 16121/5druhpozemku
ostatné plochy vo výmere 4356 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v
obci Nesvady, v kat. úz. Nesvady v katastri nehnuteľností v reg. "C" na LV č. 987
- parcela č. 2407/4 druh pozemku ostatné plochy vo výmere 631 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor, v obci W., v kat. úz. W., v katastri nehnuteľností v reg. "C" na LV č. XXX.

V napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, týkajúcom sa vydania a
navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 12539/1 v kat. úz. P. nad P. sa rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

V napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade sa rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e .

V napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, týkajúcom sa vydania a
navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 4845/4 v kat. úz. B. sa rozsudok súdu prvej inštancie m e
n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

V napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 4. rade sa rozsudok súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e .V napadnutých vyhovujúcich výrokoch, týkajúcich sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva žalobcovi
spolu s dokumentáciou špecifikovanou v napadnutom rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 5. rade sa
rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

V napadnutom výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, týkajúcom sa dokumentácie k vydávaným
nehnuteľnostiam, špecifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku, sa rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žalovaný v 1. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi nehnuteľnosti spolu s
dokumentáciou, ktorá k týmto parcelám prislúcha.

V napadnutom výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať a navrátiť
žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: parcela č. 12640, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria, vo výmere 5880 m2, ktorá je vedená Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci
P. nad P., v k. ú. P. nad P., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX,
parcela č. 2409/3, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 779 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci W., v k. ú. W., v katastri nehnuteľností v reg.
„C“ na katastrálnej mape na LV č. 987 a parcela č. 12505/2, druh pozemku ovocné sady, vo výmere

578 m2 a parcela č. 12505/3, druh pozemku ovocné sady, vo výmere 2966 m2, parcely vytvorené na
základe Geometrického plánu č. 22/2007, vyhotoveného a autorizovaného Ing. Petrom Pisarovičom,
autorizovaným geodetom a kartografom dňa 23. 04. 2007 a úradne overeného Správou katastra
Komárno dňa 31. 07. 2007 pod č. 389/07 pre k. ú. P. nad P..
Súd žalobu voči žalovanému v rade 1. na vydanie a navrátenie nehnuteľností: parcela č. 16121/3,

druh pozemku ostatné plochy, vo výmere 665 m2 a parcela č. 16121/5, druh pozemku ostatné plochy,
vo výmere 4356 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v obci B., v k. ú. B.
v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX, parcela č. 2407/4, druh pozemku
ostatné plochy vo výmere 631 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v
obci W., v k. ú. W., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX zamietol.

Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 12539/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 173 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v Obci P. nad P., v k. ú. P. nad P., v katastri nehnuteľnosti
v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXXX a pôvodne vedená na LV č. XXX pre katastrálne územie
P. nad P..

Súd žalobu voči žalovanému v 2. a v 3. rade zamietol.
Žalovanému v rade 1. uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 4845/4, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1479 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci B., k. ú. B., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na
katastrálnej mape na LV č. XXXX, pôvodne vedená na LV č. XXX.

Súd žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietol.
Žalovanému v 5. rade uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 4846/2, druh pozemku lesné pozemky, vo výmere 10231 m2, parcela č. 4846/3, druh
pozemku lesné pozemky, o výmere 23 111 m2, parcela č. 4892/3, druh pozemku lesné pozemky o
výmere 5423 m2, parcela č. 4892/4, druh pozemku lesné pozemky, o výmere 35999 m2, parcely

vytvorené na základe Geometrického plánu č. 23/2007, vyhotoveného a autorizovaného Ing. Petrom
Pisarovičom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 16. 04. 2007 a úradne overeného Správou
katastra Komárno dňa 30. 05. 2007 pod č. 390/07 pre katastrálne územie B. a žalobu voči žalovanému
v rade 1. zamietol.
Žalovanému v 1. rade a žalovanému v rade 5. uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi nehnuteľnosti

spolu s nasledovnou dokumentáciou: lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy
po ťažbe dreva, evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania a prirodzeného zmladenia,
evidencia pestebnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového
rozdelenia lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz
porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu

lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľajednotiekpriestorovéhorozdelenialesazapríslušnýrok,grafickáevidencia,plochové tabuľky,porastové
mapy, ťažbové mapy, projekty pestebnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu,
hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín, priemerkovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencia

požiarov a požiarna ochrana, evidencia škôd spôsobených zverov, evidencia sadbového materiálu,
záznamy priestupkového konania, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

1.2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, 2,3, § 4 ods. 1, § 5 ods.
1, 2, 3, § 6 zák. č. 161/2005 Z. z., § 34 ods. 1, 3 zák. č. 330/1991 Zb. a po doplnení dokazovania z
oznámenia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 08. 08. 2016 súd zistil, že parcela reg.
C-KN č. 12640 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 5880 m2 evidovaná na LV č. XXX v k. ú. P. nad
P. je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku s kódom č. 22 (pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,

chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti). Parcela reg. C-KN č. 2409/3 zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 779 m2 na LV č. XXX, v k. ú. W. je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia
pozemku s kódom 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miesta a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti). Parcela reg. C-KN
č. 2407/4 ostatná plocha vo výmere 631 m2 evidovaná na LV č. XXX, v k. ú. W. je vedená ako ostatná

plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole,
vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela reg. C-
KN č. 16121/3 ostatná plocha vo výmere 665 m2 evidovaná na LV č. XXX v k. ú. B., vedená ako ostatná
plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole,
vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela reg. C-

KN č. 16121/5 ostatná plocha vo výmere 4356 m2 evidovaná na LV č. XXX, k. ú. B., vedená ako statná
plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole,
vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela reg. C-
KN č. 12505 ovocný sad vo výmere 9858 m2 na LV č. XXX, k. ú. P. nad P., vedená ako ovocný sad,
spôsob využitia pozemku s kódom 6 (pozemok súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami,

ovocnými sadenicami na jednom mieste, jedným alebo viacerými druhmi). Parcely vytvorené GO plánom
č. 35936304-22/2007, úradne overené Správou katastra Komárno dňa 31. 05. 2007 č. 12505/2 ovocný
sad vo výmere 578 m2, č. 12505/3 ovocný sad, vo výmere 2 966 m2 neboli zapísané s verejnou listinou
alebo inou listinou ako podklad na vklad a záznam práv nehnuteľnostiam. Zo správy Obce Nesvady
zo dňa 12. 08. 2016 súd zistil, že reálny stav a účel, na ktorý slúžia nehnuteľnosti, nachádzajúce sa

v k. ú. B. 16121/3 vo výmere 665 m2 a č. 16121/5 vo výmere 4356 m2, vedené na LV č. XXX sa
nachádzajú mimo zastavaného územia obce, sú to plochy, na ktorých sa nachádzajú kroviny, ktoré
neposkytujú trvalý úžitok. Zo správy Obce Kameničná zo dňa 15. 08. 2016 súd zistil, parcela reg. „C“ č.
2409/3 zastavané plochy a nádvoria a parcela reg. „C“ 247/4 ostatné plochy sú vedené na LV č. XXX.
Z výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že spôsob využitia parcely č. 12640 je kód 22 na pozemku

je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová. Z oznámenia Okresného úradu Komárno,
katastrálny odbor zo dňa 20. 10. 2016 súd zistil, že parcela č. 12539/1 vo výmere 3416 m2, k. ú. P. nad
P. bola zapísaná do LV č. XXX v prospech Československého štátu - Západoslovenské štátne lesy, lesný
závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2652/1988 - 152 ako zastavaná plocha. Parcela č. 12539/1
zastavaná plocha vo výmere 173 m2 bola vytvorená Geometrickým plánom č. 31321704/246-118/2005

oddeleným od pôvodnej parcely č. 12539/1 vo výmere 3416 m2. Geometrický plán bol prílohou žiadosti
Z64-06 o zápis stavby - hospodárskej budovy so súp. č. 265 na parcele reg. C-KN č. 12539/4 k. ú.
P. nad P., ktorú podali na zápis do katastra nehnuteľností LESY SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný
závod Palárikovo. Stavba - hájenka na parcele reg. C-KN č. 12539/1, k. ú. P. nad P. bola do katastra
nehnuteľností zapísaná 23. 01. 2001 pod položkou výkazu zmien č. 7/01 žiadosťou o zápis stavby pod

č. Z-4699/00, ktorú podali na zápis Lesy SR, š. p. Banská Bystrica odštepný závod Palárikovo. V roku
2010 kúpnou zmluvou a zriadením predkupného práva V-1325/10 bola táto nehnuteľnosť prevedená
na N. L. a manželka H. N.. Parcela č. 4845/4 vo výmere 1479 m2, k. ú. Nesvady bola zapísaná do LV
č. XXX, k. ú. B. pod položkou výkazu zmien č. 333/88 v prospech Čs. štát - Západoslovenské štátne
lesy, lesný závod Palárikovo, hospodárskou zmluvou č. P2677/1988-152 ako zastavaná plocha spolu so

stavbou dom so súp. č. XXX. V roku 2007 bola táto nehnuteľnosť prevedená na L. R. kúpnou zmluvou
a zriadením predkupného práva V-4861/07. Zo žiadosti o zápis stavby do LV zo dňa 01. 12. 2000 súd
zistil, že Lesy SR požiadali o zápis stavby lesovne, nachádzajúcej sa na parcele 12539/1 k. ú. P. na
LV č. XXX. Z čestného prehlásenia zo dňa 01. 12. 2000 vyplýva, že stavba lesovne nachádzajúcej sav obci P. nad P. bola umiestnená na parcele č. 12539/1 a postavená v roku 1926. Z listiny o určení
súpisného čísla súd zistil, že obec P. nad P. určuje pre stavbu nachádzajúcu sa na katastrálnom území
P. nad P. na parcele č. 12539/1, druh stavby hájenka súp. č. XXX. Zo žiadosti o zápis stavieb na LV zo

dňa 27. 12. 2005 súd zistil, že Lesy SR žiadajú o zápis prvej stavby hospodárskej budovy postavenej
na parcele č. 12539/4 zameraného GP č. 246-118/2005. Uvedená stavba bola postavená pred rokom
1976. Z rozhodnutia obce Vrbová nad Váhom zo dňa 20. 10. 2005 súd zistil, že na parcele č. 12539/4
sa určuje súpisné č. 265 pre stavbu postavenú v roku 1967. Z doplnenia zo dňa 18. 04. 2006 č. l.
1135 súd zistil, že kolaudačné rozhodnutie pre stavbu na parcele č. 12539/1 (hájenku) sa nezachovalo,

nakoľko stavba bola zrekonštruovaná pred rokom 1976. Zo zápisu vlastníckych práv do EN zo dňa 02.
11. 1988 súd zistil, že Západoslovenské štátne lesy nadobudli do svojej správy nehnuteľnosti v k. ú. B.,
hospodárskou zmluvou č. P-2677/88-152 zo dňa 24. 10. 1988. V prílohe č. 1 hospodárskej zmluvy je
uvedená parcela č. 4845/4 s označením dom č. 403 zastavaná plocha. Rovnaký údaj sa nachádza vo
výpise z evidencie nehnuteľností s LV č. XXX. Zo zápisu vlastníckych práv do EN zo dňa 23. 08. 1988
súd zistil, že Západoslovenské štátne lesy nadobudli do svojej správy nehnuteľnosti v k. ú. P. nad P.,

hospodárskou zmluvou č. P-2652/1988-152 zo dňa 10. 08. 1988. Z hospodárskej zmluvy vyplýva, že sa
jedná o parcely č. 12539/1 označené ako zastavaná plocha.

1.3. V danom prípade sa súd po rozhodnutí odvolacieho súdu už nezaoberal otázkami posúdenými
odvolacím súdom a to postavením žalobcu, nakoľko aj z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne

vyplýva, že žalobca je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z., a tak aktívne
legitimovaným účastníkom konania. Rovnako aj pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného v
rade 1. odvolací súd za povinnú osobu považoval žalovaného v rade 1. v zmysle § 4 ods. 1 zák. č.
161/2005 Z. z. Z rozhodnutia odvolacieho súdu tiež vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v rade 1. a
vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že boli splnené všetky podmienky pre

vydanie nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z. a žalobca preukázal i dôvod odňatia sporných
nehnuteľností postupom podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z. z., keď tieto boli jeho právnemu
predchodcovi - Ostrihomské arcibiskupstvo odňaté postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o prvej
pozemkovej reforme.

1.4. Po doplnení dokazovania v časti o vydanie parcely č. 12640 zast. plochy a nádvoria vo výmere
2558 m2 v k. ú. P. nad P., zapísanej na LV č. XXX, súd zistil, že podľa identifikácie na katastrálnej
mape je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využitia pozemku s kódom 22. Parcela č.
2409/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 779 m2 na LV č. XXX v k. ú. W. je podľa identifikácie na
katastrálnej mape vedená ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia pozemku s kódom

22. Kód 22 znamená, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti.
S poukazom na tieto zistenia, nielen z vyjadrenia žalobcu, ale aj z vyjadrenia žalovaného vyplynulo,
že sú to pozemky, ktoré majú byť v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. vydané, predstavujú v zmysle
popisu katastrálnym odborom také pozemky, ktoré slúžia k využívaniu poľnohospodárskej pôdy, slúžia

lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné. Preto súd uvedené pozemky vydal. Parcela
č. 2407/4 ostatné plochy vo výmere 631 m2 evidovaná na LV č. XXX, v k. ú. W. podľa identifikácie na
katastrálnej mape je vedená ako ostatná plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemky, na
ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s kamením alebo iné plochy, ktoré
neposkytujú trvalý úžitok). Parcela č. 16121/3 ostatná plocha vo výmere 665 m2 evidovaná na LV č. XXX

v k. ú. B., podľa identifikácie na katastrálnej mape vedená ako ostatná plocha, spôsob využitia pozemku
s kódom 37 a parcela č. 16121/5 ostatná plocha vo výmere 4356 m2 evidovaná na LV č. XXX v k. ú.
B., podľa identifikácie na katastrálnej mape vedená ako ostatná plocha, spôsobom využitia s kódom 37
(pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s kamením alebo
iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Zo správy Okresného úradu Komárno odbor katastrálny zo

dňa 08. 08. 2016 súd zistil, že na predmetných parcelách ako ostatných plochách sa nachádzajú skaly,
svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s kamením alebo iné plochy, ktoré neposkytujú
trvalý úžitok. Vyplýva to nielen z listov vlastníctva, ale aj zo správy Obce Nesvady zo dňa 12. 08. 2016
a zo správy Obce Kameničná zo dňa 15. 08. 2016. Údaje o druhu pozemku v zmysle § 70 ods. 2
veta prvá Katastrálneho zákona treba považovať za záväzné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ostatné

plochy definované kódom 37 z hľadiska ich využitia neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe
a nemajú poľnohospodárske využitie. Produkčne potencionálnou pôdou je treba považovať reálne
obrobiteľnú, výrobne úspešne využiteľnú pôdu, pričom pozemky definované kódom 37 tieto podmienky
nespĺňajú, a teda nespĺňajú ani predpoklady uvedené v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z., a pretoich súd nevydal. Parcela č. 12505/2 ovocné sady vo výmere 578 m2, parcela č. 12505/3 ovocné sady
vo výmere 2966 m2, obe vytvorené geometrickým plánom č. 22/2007, vyhotoveným a autorizovaným
Ing. Petrom Pisarovičom boli vytvorené z parcely č. 12505 evidované na LV č. XXX, k. ú. P. nad P. a

podľa identifikácie na katastrálnej mape sú vedené ako ovocný sad so spôsobom využitia pozemku s
kódom 6 (pozemok súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami, ovocnými sadenicami na
jednom mieste jedným alebo viacerými druhmi). Aj v tomto prípade sa jedná o pozemky, ktoré podľa § 2
ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2005 Z. z. je žalovaný v rade 1. povinný navrátiť, nakoľko podľa § 2 ods.
b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na účely tohto zákona sa

rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľnosti
ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady, trvalé trávne porasty. Zo zistených skutočností
teda vyplýva, že skutočnosť, že sa jedná o ovocné stromy nebránia vydaniu týchto nehnuteľností.

1.5. Žalobca sa ďalej domáhal, aby žalovaní v 1., 2. a v 3. rade spoločne a nerozdielne vydali a navrátili
žalobcovi parcelu č. 12539/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 173 m2, v k. ú. P.

nadP.,zapísanúnaLVč.XXXX,pôvodneLVč.XXX.Vdanomprípadesasúdvprvomradezaoberaltým,
že žalobca žiada vydať predmetný pozemok spoločne a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne
a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden

dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V uvedenom ustanovení je upravená tzv. pasívna solidarita, je
charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa a
v uľahčení jej uplatnenia. V danom prípade bol súd toho názoru, že sa nejedná o solidárny záväzok,
nakoľko v zmysle reštitučného zákona je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto

zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Keďže z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené
žalovanými v 2. a 3. rade, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, tieto sa od počiatku zrušujú a
jedinou povinnou osobou v danom prípade môže byť len žalovaný v 1. rade, ktorý spĺňa predpoklady
ust. § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade nespĺňajú zákonné kritériá jednak

tým, že sú fyzickými osobami, ako aj tým, že uzatvorili zmluvu, ktorá je absolútne neplatným právnym
úkonom, súd žalobu voči nim zamietol.

1.6. Súd vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade sa zaoberal aj námietkami žalovaného v 1. rade, ktorý
poukazoval na § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. a mal za to, že vlastníctvo sa k predmetnému

pozemku nevracia a to preto, že pozemok, ktorý bol po prechode alebo po prevode do vlastníctva štátu
zastavaný. Súd za týmto účelom doplnil dokazovanie a zistil, že parcela č. 12539/1 vo výmere 3416
m2, k. ú. P. nad P. bola zapísaná do LV č. XXX v prospech Československého štátu - Západoslovenské
štátne lesy, lesný závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2652/1988 - 152 ako zastavaná plocha.
Parcela č. 12539/1 zastavaná plocha vo výmere 173 m2 bola vytvorená geometrickým plánom č.

31321704/246-118/2005 oddeleným od pôvodnej parcely č. 12539/1 vo výmere 3416 m2. Geometrický
plán bol prílohou žiadosti Z64-06 o zápis stavby - hospodárskej budovy so súp. č. 265 na parcele
reg. C-KN č. 12539/4 k. ú. P. nad P., ktorú podali na zápis do katastra nehnuteľností LESY SR, š.
p. Banská Bystrica, odštepný závod Palárikovo. Stavba - hájenka na parcele reg. C-KN č. 12539/1,
k. ú. P. nad P. bola do katastra nehnuteľností zapísaná 23. 01. 2001 pod položkou výkazu zmien č.

7/01 žiadosťou o zápis stavby pod č. Z-4699/00, ktorú podali na zápis Lesy SR, š. p. Banská Bystrica
Odštepný závod Palárikovo. V roku 2010 kúpnou zmluvou a zriadením predkupného práva V-1325/10
bola táto nehnuteľnosť prevedená na N. L. a manželka H. N.. Z listiny o určení súpisného čísla vyplýva,
že predmetná stavba hájenka (ktorá nie je predmetom tohto sporu) a leží na parcele č. 12539/1, bola
postavená v roku 1926. Z doplnenia zo dňa 18. 04. 2006, ako aj z rozhodnutia Obce Vrbová nad Váhom

zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie pre stavbu na parcele č. 12539/1 (hájenku) sa
nezanechalo, nakoľko stavba bola zrekonštruovaná pred rokom 1976.

1.7. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. 12. 2001 sp. zn. 20Cdo/1191/2000 vyplýva, že
predpokladom vzniku novej veci prostredníctvom stavebnej činnosti môže byť len zánik pôvodnej veci.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom
logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav pribudne (prístavba, nadstavba) sa stáva
súčasťou pôvodnej stavby. Rozsah a úroveň stavebnej zmeny pri prístavbe práve preto, že pôvodná
stavbaakovecnezanikla,natrvaníjejexistencie,čobyveci,vprávnomslovazmyslenemávplyv.Stavbaexistuje kontinuálne. Okolnosti prebudovania pôvodnej stavby, rekonštrukcie, výstavby nových častí
budov, rovnako ako zmeny pôdorysných rozmerov pôvodnej stavy a nedostatky totožnosti s pôvodnou
stavbou sú v sledovaných súvislostiach nevýznamné. Je zrejmé v danom prípade, že žalovaný v 1.

rade pri preukazovaní podmienok ust. § 6 ods. b) reštitučného zákona neuniesol dôkazné bremeno.
Už žalovaným v 1. rade boli vykonávané rekonštrukčné práce a k zveľadeniu tejto nehnuteľnosti došlo
žalovanými v 2. a v 3. rade do stavu, v akom sa v súčasnej dobe nachádza, a teda k zániku pôvodnej veci
nedošlo. Za uvedenej situácie je nutné poznamenať, že do nepriaznivej situácie sa žalovaní v rade 2. a v
3. dostali z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania predal

kúpnou zmluvou, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom ako to vyplýva z vyjadrenia
žalovaných v 2. a v 3. rade, nemali ani vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, riadiac sa názorom odvolacie súdu, súd v danom prípade za povinnú osobu na
vydanie nehnuteľnosti považuje žalovaného v 1. rade.

1.8. Obdobne ako pri žalovaných v rade 2. a v 3. sa žalobca aj voči žalovaným v 1. a v 4. rade domáha

vydania navrátenia vlastníckeho práva spoločne a nerozdielne k nehnuteľnostiam parcela č. 4845/4
druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1479 m2, ktorá je vedená Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor v obci B., v k. ú. B., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape
na LV č. XXXX pôvodne na LV č. XXX. Aj v danom prípade súd totožne, ako je to aj vyššie uvedené,
bol toho názoru, že sa nejedná o solidárny záväzok, nakoľko solidarita nebola založená v zmysle § 511

ods. 1 ani právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu, ani dohodou účastníkov konania a ani povahou
plnenia. Povinnou osobou v zmysle reštitučného zákona môže byť na vydanie a navrátenie jedine
právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti reštitučného zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve
Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Už zo samotného textu reštitučného zákona
vyplýva, že fyzická osoba nemôže byť povinnou osobou, a teda žalovaný v 4. rade nie je pasívne

legitimovaným subjektom, s poukazom aj na tú skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu
kúpna zmluva, ktorú žalovaný v rade 1. uzatvoril so žalovaným v rade 4. je absolútne neplatným právnym
úkonom, a teda sa od začiatku zrušuje. I v tomto prípade možno len konštatovať, že žalovaný v 4.
rade sa do tohto konania dostal bez svojho zavinenia, netušiac, že takýto spor prebieha, a napriek tejto
skutočnosti žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť odpredal, čím došlo k absolútnej neplatnosti

kúpnej zmluvy. Aj v danom prípade sa súd zaoberal námietkou žalovaného v rade 1. s poukazom na
§ 6 písm. b) reštitučného zákona, avšak z listinných dôkazov, ktoré si súd zadovážil, zistil, že už v
hospodárskej zmluve a v jej prílohe č. 1 je vedené, že parcela č. 4845/4 je dom č. 403 zastavaná plocha
a aj z výpovedí žalovaného v 4. rade vyplýva, že od roku 2002 do roku 2004 prebiehala kompletná
obnovabudovy.Predtýmbolastavbazdevastovanáabolanutnárekonštrukcia.VzmysleoznámeniaOÚ

Komárno, katastrálny odbor súd zistil, že parcela č. 4845/4 vo výmere 1479 m2 k. ú. B., bola zapísaná
do LV č. XXX, k. ú. B., pod položkou výkazu zmien č. 333/88 v prospech Československého štátu -
Západoslovenské štátne lesy, lesný závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2677/1988 - 152 ako
zastavaná plocha spolu so stavbou, dom so súp. č. XXX. Z LV č. XXX pre k. ú. B. vyplýva, že predmetný
pozemok je označený spôsobom využitia kód 13 200, t. j. pozemky, na ktorých sú postavené nebytové

budovy označené so súpisným číslom. Súd bol toho názoru, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné
bremeno pri preukazovaní skutočnosti, že predmetný pozemok, ktorého vydania sa žalobca domáha
spoločne a nerozdielne voči žalovanému v rade 1. a v 4. je taký pozemok, ktorý bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu zastavaný a tiež nemožno požadovať od žalovaných v 1. a 4. rade solidárne
plnenie, nakoľko jedinou povinnou osobou v danom prípade je žalovaný v 1. rade, ktorý podľa § 4 ods.

1 ako právnická osoba spravoval nehnuteľné veci vo vlastníctve SR a to ku dňu účinnosti reštitučného
zákona, a keďže je kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon, nemôže dôjsť ani k požadovanému
solidárnemu plneniu, nakoľko nejde o solidárny záväzok.

1.9. Žalobca si uplatnil nárok solidárne vo vzťahu k žalovanému v 1. a v 5. rade a žiadal vydať a

navrátiť spoločne a nerozdielne parcely č. 4846/2, druh pozemku lesné pozemky vo výmere 10231 m2,
parcela č. 4846/3, druh pozemku lesné pozemky, vo výmere 23111 m2, parcela č. 4892/3, druh pozemku
lesné pozemky vo výmere 5423 m2, parcela č. 4892/4, druh pozemku lesné pozemky, vo výmere 3599
m2. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že žalovaný v 5. rade sa stal správcom dotknutých
pozemkov až na základe rozhodnutia o obnovenej evidencií pozemkov zapísaného až v roku 2008, t. j.

objektívne po uplynutí prekluzívnej doby na uplatnenom nároku v zmysle reštitučného zákona, pričom
nárok na vydanie nehnuteľností bol v lehote uplatnený vo vzťahu k subjektu, ktorý bol v čase uplatnenia
povinnou osobou. V danom prípade po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že ani v prípade
žalovaného v 1. a v 5. rade nebola solidarita založená ani právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu,ani dohodou účastníkov a ani povahou plnenia. V čase podania návrhu bol povinnou osobou žalovaný v
1. rade, nakoľko spravoval nehnuteľné veci ku dňu účinnosti zákona. Prevzatím správy a to Slovenským
pozemkovým fondom sa takouto povinnou osobou stal žalovaný v 5. rade a účinky uplatnenia nároku

žalobcu v zmysle reštitučného zákona zostali zachované, a preto pasívne legitimovaným subjektom v
čase vyhlásenia rozsudku je žalovaný v 5. rade. Čo sa týka druhu pozemku, všetky štyri parcely sú lesné
pozemky, to znamená, že sú uplatnené v súlade s ust. § 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z. Čo sa týka
námietky žalovaného v 5. rade, a to vydania parciel č. 4846/3, 4892/3, 4892/4, ktoré vznikli z parcely
4891, ktorá je totožná s parcelami reg. „C“ a to a 4892/1 a 4892/2, pričom obe tieto parcely sú v katastri

nehnuteľností zapísané ako chránené vtáčie územie s kódom 108. V zmysle § 26 ods. 1 zákona č.
543/2002 Z. z. biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých vtákov možno na účel
zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územie. Uvedený zákon definuje
aj ďalšie chránené územia, ktorými sú napr. chránený areál, chránená krajinná oblasť, atď. a pri každom
takomto území zákon stanovuje stupeň ochrany. Pri chránenom vtáčom území nestanovuje stupeň
ochrany, ale len v ust. § 25 ods. 5 cit. zákona zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny

vplyv na predmet ochrany. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že
nebolizistenéžiadnedôvody,ktorébybránilivydaniunehnuteľností,nakoľkozodpovedajúustanoveniu§
2 ods. 1 písm. a) a c) reštitučného zákona. Preto súd žalobcovi uvedené nehnuteľnosti vydal. Vzhľadom
na to, že pozemky označené kódom 108, chránené vtáčie územie nemajú žiadny stupeň ochrany, súd
na túto námietku neprihliadal. Súd poznamenáva, že z ustanovenia § 6 písm. e) vyplýva, že vlastníctvo

sa nevracia k pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyradených nerastov, chráneného
areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku, alebo ich ochranného pásma s tretím
stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. S poukazom na zákon č. 543/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva,
že predmetné pozemky nie sú v pásme s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. Žalovaný v
5. rade poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/33/2007 zo dňa 08. 10. 2014, ktorý bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8Co/950/2014 zo dňa 05. 11. 2015. Súd však poukázal
na to, že v tomto konaní predmetom boli parcely, ktoré sú súčasťou chráneného územia Dropie a z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v zmysle všeobecne záväznej vyhlášky Krajského úradu v
Nitre č. 1/16 o vyhlásení chráneného areálu Dropie je nesporné, že predmetné parcely tvoria chránený
areál so 4. stupňom ochrany. Z toho vyplýva, že v danom období súd nemohol prihliadnuť na uvedené

rozhodnutia.

1.10. Žalovaný v 5. rade tiež namietol, že žalobca za povinný subjekt neoznačil Slovenskú republiku,
ale len Slovenský pozemkový fond a poukázal pritom na ust. § 135 CSP. Súd neakceptoval námietku
žalovaného v 5. rade, nakoľko z reštitučného zákona z ust. § 4 ods. 1 vyplýva, že povinnou osobou je

právnickáosoba,ktorákudňuúčinnostitohtozákonaspravujenehnuteľnévecivovlastníctveSlovenskej
republiky a takou osobou je žalovaný v 5. rade.

1.11. Súd žalovanému v 1. a 5. rade uložil povinnosť vydať žalobcovi príslušnú dokumentáciu k vydaným
nehnuteľnostiam podľa § 3 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z.

1.12. Súd poznamenal, že od 01. 10. 2013 boli zrušené všetky správy katastra, obvodné pozemkové
úrady a obvodné lesné úrady. Vstúpil do účinnosti zákon č. 180/2013 Z. z., ktorý v rámci reorganizácie
verejnej správy (projektu ESO) zrušil viaceré orgány štátnej správy a ich kompetencie presunul na
integrované okresné úrady. Kompetencie zrušených úradov prebrali miestne príslušné okresné úrady,

resp. ich jednotlivé úrady, oddelenia a referáty. Preto súd v rozhodnutí uviedol, že nehnuteľnosti sú
vedené na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor. V danom prípade sa jedná len o zmenu názvu,
a preto nepovažoval za potrebné z uvedeného dôvodu meniť petit.

1.13. V danom prípade bol súd toho názoru, že sa jedná o výnimočnosť prípadu prejednávanej veci

- reštitučný nárok, náprava krívd z minulosti. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj fakt, že subjekty
vystupujúce na strane povinnej a oprávnenej osoby, a to predovšetkým žalobca a žalovaní v 1. a v 5.
rade sú fakticky napojené na rozpočtovú kapitolu štátu, osoba oprávnená disponuje vo všeobecnosti
majetkom. V danom prípade najmenej tým, ktorým bol vydaný. Táto okolnosť tvorí výnimočnosť na
postup aplikácie dôvodu hodného osobitného zreteľa a priznanie trov konania by bolo tvrdosťou vo

vzťahu oprávnenej a povinnej osoby. Skutočnosť, že oprávnená a povinná osoba boli v konaní
zastúpené, netvorí žiadnu prekážku, ani výnimočnosť na priznanie trov konania. Reštitučné konanie bolo
oslobodené, čo svedčí o vôli vydať odňatý majetok a o čom takto zamýšľal bezpochyby aj zákonodarca.
Ak sa účastníci dali zastúpiť, je predpoklad, že titulom výnimočnosti prípadu zároveň budú primeraneznášať trovy zastúpenia. Povinná osoba nemá zodpovednosť za zavinenie, že tento stav, ktorý sa v
predmetnom spore riešil, nastal v minulosti, pričom vydanie nehnuteľností je dané reštitučným zákonom.
Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že predmetná právna vec tvorí výnimočnosť prípadu, a

preto rozhodol bez ďalšieho zaťaženia subjektov na strane oprávnenej a povinnej osoby z pohľadu
reštitučného zákona a § 257 CSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 5. rade odvolanie, odôvodniac ho tým, že
vyhovujúca časť napadnutého rozsudku voči žalovanému v 5. rade vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, a to v otázke posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 5. rade, keď tento je
v LV č. 3769 vedenom Okresným úradom Komárno, na ktorom sú zapísané pozemky tvoriace predmet
uvedeného konania, vedený ako správca. Pozemky, ktorých vydania a ku ktorým navrátenia vlastníctva
sa žalobca domáha, sú však lesnými pozemkami. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 prvá veta zák. č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový fond spravuje poľnohospodárske

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli
zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,
ktorý v ustanovení § 1 v spojitosti s ustanovením § 17 vymedzuje nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 5.
rade spravuje. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a), zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, ďalej podľa ustanovenia § 17 ods. 1 nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu vedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom. Z uvedených
ustanovení vyplýva, že žalovaný v 5. rade v zmysle právnych predpisov nespravuje lesné pozemky.
Predmetné pozemky sú lesnými pozemkami aj v skutočnosti a žalovaný v 5. rade ich žiadnym spôsobom
neužíva. Žalovaný v 5. rade nemá vedomosť, z akého dôvodu bola správa predmetných parciel zapísaná

v rámci vykonania registra obnovenej evidencie pozemkov na neho. Ohľadne posúdenia otázky určenia
správcu nehnuteľnosti a s tým súvisiacu otázku pasívnej vecnej legitimácie poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo 208/2009. Uviedol, že napriek zápisu správy v prospech žalovaného v 5. rade v liste
vlastníctva, tento nie je správcom žalovaných nehnuteľností, a teda ani povinnou osobou, z ktorého
dôvodu nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní a súd prvej inštancie mal voči nemu žalobu zamietnuť.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok voči žalovanému zmenil tak, že
žalobu voči nemu zamietne.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
voči žalovanému v 1. rade na vydanie a navrátenie vlastníctva k pozemkom vedeným ako ostatné plochy

- parc. č. 2407/4, 16121/3 a 1612/5, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol voči žalovanému v 2. rade,
žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade a vo výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že sa
nestotožňuje s rozsudkom v zamietajúcej časti, považuje ho za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný a
v rozpore s platnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa nehnuteľností
vedených ako ostatné plochy, ktorých vydania sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1. rade,

súd dospel k záveru, že ide o nehnuteľnosti, ktoré nespĺňajú podmienku vydania podľa reštitučného
zákona. Vychádzal pritom z oznámenia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 08. 08.
2016 a zo správy Obce Nesvady zo dňa 12. 08. 2016 a zo správy Obce Kameničná zo dňa 15. 08.
2016. Súd si tieto dôkazy obstaral z vlastnej iniciatívy a žalobcu nevyzval na preukázanie reálneho
stavu nehnuteľností. Na podklade uvedeného súd uviedol, že ostatné plochy definované kódom 37 z

hľadiska ich využitia neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe a nemajú poľnohospodárske
využitie. Produkčne potencionálnou pôdou je treba považovať reálne obrobiteľné, výrobne úspešne
využiteľnú pôdu, pričom pozemky definované kódom 37 tieto pozemky nespĺňajú, a teda nespĺňajú
ani predpoklady uvedené v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z., a preto ich súd nevydal.
S takýmto záverom súdu nie je možné súhlasiť. Namietol, že súd pri rozhodovaní o tom, či uvedené

pozemky spĺňajú podmienky podľa reštitučného zákona, vychádzal iba zo znenia ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a) reštitučného zákona, pričom neskúmal, či nejde o nehnuteľnosti spôsobilé na vydanie podľa
ďalších ustanovení. Žalobca sa domáhal vydania a navrátenia vlastníctva k nevydaným parcelám voči
žalovanému v 1. rade, ktorý je zo zákona správcom lesného pozemku vo vlastníctve SR, preto vo
vzťahu k týmto pozemkom je potrebné aplikovať prioritne ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) reštitučného

zákona. Predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby išlo o nehnuteľnosť predstavujúcu lesný pozemok,
ale nehnuteľnosť tvoriacu lesný pôdny fond, hospodárske stavby alebo ostatné stavby súvisiace s ním.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že nemôže obstáť záver súdu o tom, že ostatné plochy s kódom
spôsobu využitia 37 neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe a nemajú poľnohospodárskevyužitie. V tejto súvislosti predložil súdu ortofotomapu nevydaných parciel, z ktorej vyplýva, že tieto
parcely sú zalesnené a zarastené stromami a kríkmi, a teda ide o nehnuteľnosti spôsobilé na vydanie.
Namietalpreto,žesúdriadneadostatočneneskúmalskutočnýstavnevydanýchparciel,keďsauspokojil

iba s vydaním katastrálneho odboru a obcí, z ktorých pritom bezpochyby vyplýva, že neboli spracované
napodkladeohliadkynamiestesamom,alejednotlivéorgányvnichibaodcitovalizápiszLV.Prezistenie
reálneho stavu pozemkov by bolo potrebné vykonať miestnu ohliadku, k čomu súd nepristúpil, napriek
tomu, že žalobca ju v priebehu konania navrhoval. S poukazom na uvedené je zrejmé, že záver súdu
ohľadnomnevydanýchparcieljeprinajmenšompredčasný.Navyše,vykonanédokazovanie nemôžebyť

dostatočným podkladom pre rozhodnutie o tom, či nevydané parcely sú spôsobilým predmetom vydania
alebo nie, nakoľko z týchto dôkazov nevyplýva reálny stav nevydaných parciel. Poukázal na rozhodnutia
NS SR sp. zn. 4Cdo 238/2013 a ďalšie rozhodnutia súdov SR. Poukázal aj na ustanovenie § 70 zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a
tiež na § 6 ods. 1 písm. b) reštitučného zákona, podľa ktorého sa nenavracia vlastníctvo k pozemku,
ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavený. Ani táto skutočnosť sama o sebe

nemôževiesťkzáveruonemožnostivydaniatakejtonehnuteľnosti,nakoľkojepotrebnéskúmať,činejde
o hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, ďalej hospodárske
stavby a ostatné stavby súvisiace s lesným pôdnym fondom. Z oznámenia katastrálneho odboru, ako
aj zo správ Obce Kameničná a Nesvady a ortofotomapy vo vzťahu k nevydaným parcelám vyplýva,
že na predmetných parcelách sa nenachádza žiadna stavba, a teda tu nie je ani prekážka vydania

podľa ustanovenia § 6 ods. 1 pís. b) reštitučného zákona. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, že tieto parcely nie je možné vydať. Žalobca tiež nesúhlasí so zamietnutím žaloby vo
vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu o absolútnej neplatnosti
zmlúv, ktorými bolo prevedené vlastníctvo zo žalovaného v 1. rade na žalovaných v 2., 3. rade a 4. rade,
ale nestotožňuje sa so záverom súdu o tom, že sa nejedná o solidárny záväzok a že žalovaní v 2. až

4. rade nie sú pasívne legitimovaní. Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, naďalej je
vlastníkom žalovaný v 1. rade a žalovaní v 2. až 4. rade sú účastníkmi konania jedine z dôvodu, že
majú nehnuteľnosti vo faktickej držbe, a ak by neboli účastníkmi konania, bolo by porušené ich ústavné
právo na súdnu ochranu. Ak by bol žalobca v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade, rozhodnutie
by bolo nevykonateľné. Aj z tohto dôvodu žalobca formuloval žalobný petit formou solidárneho plnenia

žalovaného v 1. rade so žalovanými v 2. a 3. rade. Žalobný petit v časti znejúcej na solidárne plnenie je v
absolútnom súlade s platnou právnou úpravou a ako taký je nevykonateľný. Keďže súd zamietol žalobu
vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade, je rozsudok v tejto časti nevykonateľný, nakoľko katastrálny
úrad na podklade dohody, prípadne rozsudku, nebude môcť zapísať vlastnícke právo k predmetným
pozemkom v prospech žalobcu. Aj keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prevody na žalovaných v

2., 3. a 4. rade boli absolútne neplatné, nie je táto skutočnosť obsiahnutá vo výroku, teda odôvodnenie
nespôsobí zmenu evidovaného vlastníctva spať na žalovaného v 1. rade. Pokiaľ ide o otázku pasívnej
legitimácie žalovaných v 2. až 4. rade, hoci ide o fyzické osoby, spĺňajú podmienky podľa ustanovenia
§ 4 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko držia dotknuté pozemky a ich pasívnu legitimáciu je možné
odôvodniť aj ustanovením § 4 ods. 2 s poukazom na už spomínanú absolútnu neplatnosť prevodu

vlastníctva k týmto pozemkom a aj s poukazom na skutočnosť, že tieto pozemky nielenže držia, ale sú
zapísaní ako ich vlastníci. Súd preto pochybil, keď žalobu voči nim zamietol. Žalobca tiež namietol záver
súdu, ktorým súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Súd v danej veci bol toho názoru,
že sa jedná o výnimočnosť prípadu, pričom podľa žalobcu je uvedený záver súdu arbitrárny, svojvoľný,
formalistický, nepodložený a predstavuje nedovolenú tvorbu práva a na jeho podklade dochádza k

nedovolenej diskriminácii oprávnených osôb. Žiaden právny predpis nevylučuje právo oprávnenej osoby
požadovať nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní podľa reštitučného zákona vznikli. Žalobca
bol v konaní úspešný takmer v plnom rozsahu, keď súd vyhovel jeho návrhu na vydanie vo vzťahu k
pozemkom vo výmere 1986057 m2 (99,7%) a zamietol vo vzťahu k pozemkom vo výmere 5652 m2, a
teda mu prináleží nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Uviedol, že aj v zmysle súdnej praxe NS SR a ÚS SR osobe oprávnenej podľa reštitučného zákona patrí
náhrada trov konania, ktoré jej v súvislosti s bránením jej práva vznikli a nepriznanie trov je v rozpore so
základným právom žalobcu na súdnu ochranu, garantovaným v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v rozpore s právom žalobcu na ochranu
majetku, garantovaného v článku 1 dodatkového protokolu. S poukazom na uvedené bol toho názoru,

že v tomto prípade neexistuje žiaden dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a žalobcovi, ako
úspešnej strane, má byť podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznané právo na náhradu trov konania,
ktoré vznikli, a teda súd postupoval nesprávne, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Napokon
namietal aj to, že súd svoje závery napadnuté týmto odvolaním ani dostatočným spôsobom neodôvodnila nevysporiadal sa s námietkami a argumentáciou žalobcu, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej
časti nepreskúmateľný, zmätočný a v rozpore s povinnosťou súdu vyplývajúcou z ustanovenia § 220
ods. 2 CSP. Rozsudok v napadnutej časti nekorešponduje s povinnosťou súdu uvedenou v ustanovení

§ 220 ods. 2 CSP, ani s judikatúrou ESĽP a vymyká sa zásadám formálnej logiky. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov
konaniazmeniťažalobežalobcuvyhovieťažalobcovipriznaťnáhradutrovkonania.Alternatívnenavrhol
rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolanieajžalovanýv1.rade,odôvodniachotým,žepodľa
§ 6 písm. e) zák. č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo sa nevracia k pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu,
ťažbu vyhradených nerastov, ochráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného
prvku alebo ich ochranného pásma s tretím alebo štvrtým stupňom ochrany. Nehnuteľnosti v kat. úz. P.
nad P., označené ako parc. č. 12505/2 a parc. č. 12505/3, vznikli uvádzaným geometrickým plánom

odčlenením od pôvodnej parcely 12505, ovocné sady vo výmere 9858 m2, vednej v záznamoch katastra
v registri parciel „C“ na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky v správe žalovaného v 1. rade v
celosti, pričom z údajov uvádzaného LV vyplýva, že parc. č. 12505 požíva ochranu s vyznačením kódu
„108“akochránenévtáčieúzemieDolnéPovažie,tedažalovanýv1.radenamieta,žesúdprvejinštancie
sa dostatočne nevysporiadal s touto skutočnosťou, ktorá predstavuje zákonnú prekážku vydania tejto

nehnuteľnosti, a preto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť (uvedené sa týka aj parc. č. 4848
v kat. úz. B., rozdelenej podľa GP č. 23/2007 na parc. č. 4846/2 a 4846/3, ako i parc. č. 4892/3 a
4892/4, ktorých povinnosť vydania je súdom rozhodnutá voči žalovanému v 5. rade). Namietol tiež, že
predmetom vvdania nie sú pozemky s kultúrou zastavané plochy a nádvoria a to parc. č. 12539/1 a parc.
č. 4845/4, nakoľko obe uvádzané parcely nepatria do kategórie nehnuteľností uvádzaných v ustanovení

§ 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. a nepatrili tam ani v čase prechodu ich vlastníctva na štát, nakoľko
pôvodná parcela mpč. 12539/1 je vedená v PKV 1410 kat. úz. B. v časti A pod parc. č. 145 ako mpč.
12539 lúka vo výmere 1273 siah a záznam v časti B pod parc. č. 17 na základe č. d. 4642 zo dňa
19. 08. 1932 uvádza rozdelenie pôvodnej mpč. 12539 na nové parcely, a to parc. č. 12539/1 dom a
dvor a parc. č. 12539/2 záhrada s uvádzanou kultúrou sú tieto parcely aj predmetom prídelovej listiny

na štát uvádzané ako parc. č. 12539/1, dom a dvor s výmerou 3356 m2 a parc. č. 12539/2 záhrada s
výmerou 575 m2, na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade prešli predmetné nehnuteľnosti podľa
hospodárskej zmluvy P-2652/1988-152, a to ako parc. č. 12539/1 zast. plochy vo výmere 3416 m2 a
parc.č.12539/2záhradavovýmere1697m2,t.j.naparcele12539/1saajpredprechodomjejvlastníctva
na štát sa nachádzala stavba domu, v časti v súčasnosti zameranej vo výmere 173 m2, charakter

pozemku čo do druhu jeho kultúry nespadá ani pod jednu skutkovú podstatu druhu kultúr uvádzaných
v § 2 ods. 1 reštitučného zákona. Takisto ďalšia parcela č. 4345/4 zast. plocha vo výmere 1479 m2
vznikla odčlenením od pôvodnej mpč. vednej v PKV 1440 pod č. 4845/2 ako pasienok, táto parcela s
kultúroupasienok bolaajpredmetomprídelovejlistinyč.d.127/55,ažnazákladehospodárskejzmluvyč.
P-2677/88-152 ju právny predchodca žalovaného v 1. rade nadobudol už ako súčasnú parcelu č. 4845/4

zast. plocha dom s. č. 403 s výmerou 1479 m2, súčasná parc. č. 4845/4 sa stala zastavanou plochou
až po prechode na štát, čo je zákonná prekážka jej vydania podľa § 6 písm. a) zák. č. 161/2005 Z. z.
Z uvedených dôvodov mal žalovaný v 1. rade právo nakladať s vlastníckymi právami v čase účinnosti
zák. č. 11/2005 Z. z., ktoré je v súčasnosti vedené vo vlastníctve fyzických osôb na LV XXXX a XXXX.
Čo sa týka povinnosti žalovaného v 1. rade vydať a navrátiť vlastníctvo k uvádzaným nehnuteľnostiam

spolu s technickou dokumentáciou, ktorú presne špecifikoval, uviedol, že táto uložená povinnosť pre
žalovaného v 1. rade je nad rámec zákonnej platnej úpravy a žalovaný ju zo zákona nemôže rešpektovať
v rozsahu určenom súdom.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 5. rade uviedol, že s tvrdením žalovaného v 5.

rade nesúhlasí a považuje ho za účelové a nedôvodné a súd správne právne posúdil otázku jeho
pasívnej legitimácie. Žalovaný v 5. rade je zapísaný ako správca predmetných pozemkov, pričom
skutočnosť, že ide o nehnuteľnosti zapísané ako lesné pozemky je z hľadiska jeho pasívnej legitimácie
irelevantná. Poukázal na ustanovenie § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. a uviedol, že samotná skutočnosť,
že žalovaný v 5. rade nemá vedomosť, z akého dôvodu bola správa predmetných parciel zapísaná v

rámci vykonania registra obnovenej evidencie pozemkov na neho, nevedie, ani nemôže viesť k záveru
o nesprávnosti zápisu a v žiadnom prípade nemôže spochybniť správnosť a hodnovernosť zápisu v
katastri nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 229/1991 Zb. a
uviedol, že v tomto prípade ide o pozemky vedené ako lesné pozemky, avšak nebolo preukázané, žeby išlo aj o pozemky patriace do lesného pôdneho fondu. Navyše, žalovaný v 5. rade ani nepredložil
žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, ani na preukázanie toho, že aj v reálnom stave ide o lesný
pozemok, ako to tvrdí. Žalovaný v 5. rade sa nebránil v konaní o obnove evidencie pozemkov ani po

jeho ukončení a do dnešného dňa neinicioval žiadne konanie, ktorým by napadol správnosť zápisu vo
svoj prospech. Súd postupoval správne, keď vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností a zaviazal
žalovaného v 5. rade k povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k predmetným pozemkom. K odvolaniu
žalovaného v 1. rade uviedol, že s ním nesúhlasí a považuje ho za účelové a neopodstatnené. Poukázal
na ustanovenie § 6 písm. e) reštitučného zákona a uviedol, že z neho vyplýva, že k navráteniu

vlastníctva nebráni skutočnosť, že nehnuteľnosť tvorí chránený areál s tretím alebo štvrtým stupňom
ochrany alebo sa v ňom nachádza, ale rozhodujúcim kritériom je, akému účelu nehnuteľnosť slúži.
Úmyslom zákonodarcu nebolo vyňať spod pôsobnosti reštitučného zákona všetky nehnuteľnosti, ktoré
sú súčasťou areálov a oblastí s tretím a štvrtým stupňom ochrany uvedených v predmetnom ustanovení,
ale len zamedziť tomu, aby nedošlo k vydaniu takých nehnuteľností, ktoré slúžia niektorému z taxatívne
stanovených účelov. Poukázal na dôvodovú správu k § 1 a 2 reštitučného zákona, podľa ktorej sa zákon

vzťahuje aj na pozemky, ktoré sa nachádzajú v národnom parku alebo na území chráneného areálu,
prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma
s tretím alebo štvrtým stupňom ochrany alebo šľachtiteľskej plochy. Je nepochybné, že z vydania a
navrátenia nie sú vylúčené pozemky, ktoré sa nachádzajú v chránenom vtáčom území, ale úmyslom
zákonodarcu bolo vylúčiť z vydania tie nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely chráneného areálu, národnej

prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany, čo ale nebolo preukázané. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 zák. č.
543/2002 Z. z., podľa ktorého vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím,
štvrtým alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté práva
fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii. Žalobca je rovnako ako

štát schopný a pripravený zabezpečiť dodržanie podmienok, obmedzení a zákazov, ktoré sú stanovené
platnou legislatívou pre chránené vtáčie územia. Zák. č. 543/2002 Z. z., ani vyhl. č. 593/2006 Z.
z. nevylučujú využitie chráneného vtáčieho územia na poľnohospodársku činnosť alebo pre potreby
lesného hospodárstva, ale stanovuje podmienky a obmedzenia, ktoré sa musia dodržiavať pri týchto
územiach. Žalobca, ktorý má záujem využívať predmetné nehnuteľnosti na hospodársky účel tak,

ako ich využíva žalovaný v 1. rade, je rovnako ako štát schopný zabezpečiť splnenie a dodržiavanie
zákonných podmienok a obmedzení stanovených pre chránené vtáčie územie. Zák. č. 543/2002 Z.
z. pri chránených vtáčích územiach neustanovuje osobitne stupeň ochrany, a preto pre nich platí len
prvý stupeň ochrany, ako pre väčšinu územia SR, ktorý predstavuje len všeobecnú ochranu. V tomto
prípade bolo chránené vtáčie územie vyhlásené vyhl. č. 593/2006 Z. z., z ktorej nevyplýva osobitný

stupeň ochrany. Argumentácia žalovaného v 1. rade, ktorý 4. stupeň ochrany odvodzuje od ustanovenia
§ 2 vyhl. č. 593/2006 Z. z. a ustanovenia § 15 zák. č. 543/2002 Z. z. nemôže obstáť a nemá oporu v
platnej právnej úprave. Ani námietku žalovaného v 1. rade vo vzťahu k parcelám č. 12539/1 a 4845/4
nepovažuje za dôvodnú. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu a súhlasí s tým, že žalovaný v 1. rade
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že k zastavaniu parciel došlo až po prechode na štát. Z predložených

dôkazov vyplýva, že už v čase poštátnenia týchto pozemkov sa na nich nachádzali stavby. Nejedná sa
teda o prekážku vydania podľa § 6 písm. b) reštitučného zákona. Stavby zapísané ako hájenka, patria
do lesného pôdneho fondu, pričom tieto stavby existovali už v čase poštátnenia, čo bolo preukázané.
Rozsudok je v súlade s platnou právnou úpravou aj vo vzťahu k dokumentácii. Poukázal na to, že
žalovaný v 1. rade napadol rozsudok iba v časti parciel č. 12505/2, 120505/3, 12539/1 a 4845/4, nie aj v

časti parciel č. 12640, 2409/3, a teda nie je možné vyhovieť jeho návrhu na zrušenie rozsudku v celom
rozsahu, a to ani v prípade, ak by sa aj preukázala dôvodnosť odvolania. Rozsudok vo vyhovujúcej časti
je správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.

6. Žalovaný v 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 a ods. 2 zák.

č. 161/2005 Z. z., podľa ktorého konanie súvisiace s vydaním nehnuteľných vecí podľa tohto zákona sa
oslobodzuje od správnych poplatkov v súdnych poplatkov a úhradu nákladov spojených s prípadným
zameraním vydaných nehnuteľností zabezpečí štát. Ak zákonodarca zabezpečil, že reštitučné konania
sú oslobodené od všetkých prípadných poplatkov a vypracovanie geometrických plánov rovnako hradí
štát, nebolo by v súlade s princípom spravodlivosti požadovať od žalovaného v 5. rade, zastupujúceho

štát, ktorý už v zmysle uvedeného ustanovenia znáša všetky náklady oprávnenej osoby súvisiace
s uplatnením reštitučného nároku, aby ďalšie náklady konania, ktorými sú výlučne trovy právneho
zastúpenia uhradil žalovaný v 5. rade. Dal do pozornosti súdu zák. č. 218/1949 Sb. o hospodárskom
zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, v zmysle ktorého duchovenskú činnosť cirkvifinančne celkom zabezpečuje od účinnosti uvedeného zákona štát. Tento zákon platí dodnes. Žalovaný
v 5. rade ako povinná osoba zastupuje štát, avšak o krivdu samotnú sa nijakým spôsobom nepričinil.
Žalovaný v 5. rade nemal možnosť vydať nehnuteľnosti na základe výzvy dohodou v zmysle ustanovenia

§ 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z., nakoľko sa stal subjektom konania na strane žalovaných až po
zápise registra obnovenej evidencie nehnuteľností do katastra nehnuteľnosti, teda po právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 12C 41/2007-901 zo dňa 09. 04. 2014, ktorým pripustil
vstup žalovaného v 5. rade do konania. Žalovanému v 5. rade nebola doručená výzva na navrátenie
vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. Ak by výzva na navrátenie vlastníctva, doručená

žalovanému v 1. rade dňa 06. 04. 2006, obsahovala listiny preukazujúce reštitučný titul v zmysle
ustanovenia § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. a riadne označenie nehnuteľností bez potreby ich ďalšej
identifikácie, nemuselo dôjsť k podaniu žaloby. Dopad predmetného rozsudku na majetkové pomery
žalobcu je nepatrný, nakoľko žalobca je vlastníkom rozsiahleho množstva nehnuteľností a zároveň
je financovaný zo strany štátu na podklade zák. č. 218/1949 Sb. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaný v 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s argumentáciou žalovaného v 1. rade, pokiaľ ide o nemožnosť vydania nehnuteľností
parcely č. 12505/2 a parcely č. 12505/3. Tieto parcely sú vytvorené z parcely registra „C“ KN 12505,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. nad P., zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom

Komárno. Z uvedeného LV vyplýva, že pri zápise parcely č. 12505 je zápis č. 108, pričom tento zápis
znamená, že parcela je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Poukázal na ustanovenie § 6 písm. e)
zák. č. 161/2005 Z. z. a § 2 vyhl. č. 593/2006 Z. z. a uviedol, že chránené vtáčie územie Dolné Považie
požíva ochranu 4. stupňa. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti parc. č. 12539/1 a parc. č. 4845/4, obe uvedené
parcely podľa druhu nespĺňajú kritériá vydania špecifikované v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005

Z. z., nakoľko nie sú súčasťou lesného pôdneho fondu, ale sú zastavanými plochami. Pokiaľ ide o
parc. č. 4845/4, táto sa stala zastavanou plochou až po prechode na štát, teda sú splnené podmienky
stanovené v ustanovení § 6 písm. a) zák. č. 161/2005 Z. z., v zmysle ktorého je daná prekážka vydania
nehnuteľností zastavaných po prechode na štát.

8. Žalovaný v 1. rade k písomnostiam ostatných strán sporu uviedol, že sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobný návrh u pozemkov s označením v
evidencii nehnuteľností kódom využitia „37“, t. j. pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole
a iné plochy, neposkytujúce trvalý úžitok, kvalifikujúc ich ako pozemky nespadajúce pod kvalifikáciu
pozemkov podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. Takisto sa stotožňuje s právnym záverom

súdu v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi, a to ani v pomernej časti úspechu
v konaní. Žalobca neuplatnil tzv. reštitučnú požiadavku v uvádzanej lehote v súlade so zákonnými
požiadavkami.Včastionepriznanínáhradytrovkonaniažalobcovinavrholrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdiť. K stanovisku žalovaného v 5. rade v časti týkajúcich sa parciel zapísaných
na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 4846/2, 4846/3, 4892/3, 4892/4 uviedol, že predmetné

pozemky podľa identifikácie parciel zo dňa 22. 03. 2006 neboli v čase účinnosti zák. č. 161/2005 Z.
z. vedené vo vlastníctve štátu, teda ani žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 5. rade nie sú v čase
účinnosti zák. č. 161/2005 Z. z. povinnými osobami. Žalobca v priebehu celého reštitučného konania
nepreukázal prechod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na štát. Prechod vlastníctva na štát
bol zaznamenaný až po ROEPe v roku 2008 a to ako parcely registra „E“. Na uvádzané parcely sa

tiež vzťahuje 4. stupeň ochrany ako chránené vtáčie územie Dolné Považie. Z uvedených dôvodov sa
žalovaný v 1. rade domnieva, že vydanie a navrátenie vlastníctva pozemkov identifikovaným od mpč.
4846, 4891 a 4892 je potrebné zamietnuť.

9. Žalovaný v 5. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného v 5. rade uviedol, že

podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 nie všetky údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ale
len tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 7 zák. č. 162/1995 Z. z. a v ustanovení § 70 ods. 2 citovaného
zákona. Ani pod jeden vymenovaný údaj sa nedá subsumovať údaj o správe k nehnuteľnostiam. Aj
napriek uvedenému je žalovaný v 5. rade schopný preukázať opak údaja o správe k nehnuteľnostiam
tým, že v skutočnom stave sa na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajú lesné porasty spolu s

právnou úpravou týkajúcou sa správy nehnuteľností SPF obsiahnutou v právnych predpisoch zák. č.
330/1990 Zb. v ustanovení § 34 ods. 3 prvá veta a zák. č. 229/1991 Zb. O lesnom charaktere pozemkov
svedčia orto-foto mapy.10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 5. rade vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že žalobca
bol v konaní úspešný takmer v plnom rozsahu, je teda nepochybné, že žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania prináleží nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s uplatnením

a bránením práva vznikli. Žiaden právny predpis nevylučuje žalobcu ako osobu oprávnenú podľa
reštitučného zákona z práva na náhradu trov konania. Rovnako poukazovanie na ustanovenia § 8
ods. 1, 2 reštitučného zákona, či odkaz na zákon č. 218/1949 Sb. nemajú nijakú relevanciu vo vzťahu
k nároku žalobcu na náhradu trov konania a ide o účelové a nepodložené tvrdenie žalovaného v 5.
rade, bez opory v platnej právnej úprave. Pokiaľ ide o námietky, že žalovaný v 5. rade nemal možnosť

uzavrieť so žalobcom dohodu, nakoľko zostal účastníkom až po zápise registra obnovenej evidencie
pozemkov a nebola mu doručená výzva, uviedol, že ide o stav nezavinený žalobcom. Žalovanému
v 5. rade nič nebránilo, aby uzavrel so žalobcom dohodu po tom, ako zostal účastníkom konania.
Žalovaný v 5. rade takto nekonal, ale v konaní vznášal nedôvodné a neopodstatnené námietky, čím
prispel k predĺženiu konania a nárastu nákladov na oboch stranách. Je absurdné, že žalovaný v 5.
rade v konaniach, v ktorých sa koná o jeho nároku na náhradu trov konania, požaduje ich priznanie

v plnom rozsahu. K vyjadreniu žalovaného v 5. rade k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že z
ustanovenia § 6 písm. e) reštitučného zákona vyplýva, že navráteniu vlastníctva nebráni skutočnosť, že
nehnuteľnosť tvorí chránený areál s tretím alebo štvrtým stupňom ochrany alebo sa v ňom nachádza,
ale rozhodujúcim kritériom je, akému účelu nehnuteľnosť slúži. Účelom zákonodarcu nebolo vyňať spod
pôsobnosti reštitučného zákona všetky nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou areálov a oblastí s tretím a

štvrtým stupňom ochrany uvedených v predmetnom ustanovení, ale len zamedziť tomu, aby nedošlo
k vydaniu takých nehnuteľností, ktoré slúžia niektorému z taxatívne stanovených účelov. Pokiaľ ide o
parcely č. 12539/1 a 4845/4, trval na tom, že ide o pozemky spôsobilé na vydanie, nakoľko tvoria lesný
pôdny fond a v konaní bolo preukázané, že ich zastavaniu došlo pred prechodom na štát.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 5. rade uviedol, že
voči žalovanému v 1. rade v časti vydania ostatných plôch nezamietol žalobu preto, že by išlo o
nehnuteľnosti, ktoré netvorili lesný pôdny fond alebo hospodárske stavby, či ostatné stavby súvisiace
s ním, ale z dôvodu, že išlo o nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy. Súd
neskúmal, aký je reálny stav týchto nehnuteľností, na aký účel slúžia a či sú súčasťou lesného pôdneho

fondu, alebo nie. Za jediný relevantný údaj okresný súd považoval označenie druhu nehnuteľností
v katastri nehnuteľností. Uviedol, že aj nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým súd žalobu zamietol, je
možnévydať.Úmyslomzákonodarcuneboloviazaťvydanienehnuteľnostílennaformálnyúdajvkatastri
nehnuteľností, ale rozhodujúci je reálny stav nehnuteľností a akému účelu slúžia. Tieto parcely sú
zalesnené a zarastené stromami a kríkmi, a teda ide o nehnuteľnosti spôsobilé na vydanie. Poukázal na

záver Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze III. ÚS 342/2017 zo dňa 25. 10. 2017, v ktorom sa ÚS SR
vyjadril aj k otázke vydávania pozemkov nachádzajúcich sa v chránenom vtáčom území. Nesúhlasil ani s
námietkou o nedodržaní zákonných podmienok vo vzťahu k reštitučnej výzve. Reštitučná výzva žalobcu
podľa konštantnej judikatúry súdov spĺňa podmienky reštitučného zákona. K vyjadreniu žalovaného v 5.
rade uviedol, že pozemky, k vydaniu ktorých ho súd zaviazal, sú lesnými pozemkami a on zo zákona

nie je ich správcom. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že pozemky boli po ROEPe zapísané
v prospech žalovaného v 5. rade. Žalobca vychádzal z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností a v
dobrej miere sa spoliehal na ich pravdivosť a hodnovernosť, ktoré neboli do dnešného dňa vyvrátené.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného v 5. rade, že na údaje o správe nehnuteľnosti sa nevzťahuje
prezumpcia hodnovernosť a záväznosť. Pokiaľ žalovaný v 5. rade namieta správnosť zápisu v katastri

nehnuteľnosti, do dnešného dňa nevykonal žiaden úkon smerujúci k náprave.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch v rozsahu a z dôvodov (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) uvedených v odvolaniach
žalobcu a žalovaných v 1. a 5. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že

rozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévnapadnutomvyhovujúcomvýrokuvovzťahu kžalovanémuv
1. rade, týkajúcom sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 12505/2 a parcele č. 12505/3
v kat. úz. P. nad P., v napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 2., 3. a 4. rade,
v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 5. rade podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť, v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa vydania nehnuteľností parc.

č. 16121/3, parc. č. 16121/5 v kat. úz. B. a parc. č. 2407/4 v kat. úz. W., v napadnutom vyhovujúcom
výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, týkajúcom sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k
parcele č. 12539/1 v kat. úz. P. nad P. a k parcele č. 4845/4 v kat. úz. B., v napadnutom výroku vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade týkajúcom sa vydania a navrátenia žalobcovi nehnuteľností spolu sdokumentáciou špecifikovanou vo výroku napadnutého rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmeniť a v napadnutom výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

13. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 03. 2007 (v
spojení s doplnením návrhu zo dňa 20. 08. 2007), pôvodne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade domáhal
vydania nehnuteľností a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom

území P. nad P., zapísaným na LV č. XXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
B., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a k nehnuteľnostiam vytvoreným na základe Geometrického
plánu č. 23/2007, vyhotoveného a autorizovaného Ing. Petrom Pisarovičom, pre katastrálne územie
B. a k nehnuteľnostiam vytvoreným na základe Geometrického plánu č. 22/2007, vyhotoveného a
autorizovaného Ing. Petrom Pisarovičom, pre katastrálne územie P. nad P. spolu s dokumentáciou,

ktorá k nim prislúcha (špecifikovanou v doplnení návrhu žalobcu), pričom jednotlivé nehnuteľnosti v
žalobe špecifikoval parcelným číslom, druhom pozemku a príslušnou výmerou. Z odôvodnenia žaloby
vyplýva, že žalobca dňa 06. 04. 2007 vyzval žalovaného (v 1. rade) podľa zákona č. 161/2005 Z.
z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich

vydanie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. vedených v pozemno-knižnej vložke č. 1410.
Žalovaný (v 1. rade) prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, avšak k
jej realizovaniu nedošlo. Nakoľko žalovaný (v 1. rade) písomnej výzve žalobcu nevyhovel, žalobca sa
domáhal svojho nároku podanou žalobou. Uznesením zo dňa 12. 01. 2011 č. k. 12C/41/2007-590 súd
prvej inštancie pripustil zmenu návrhu (naďalej vo vzťahu k žalovanému v 1. rade) v zmysle návrhu

žalobcu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 05. 11. 2010, doručenom súdu prvej inštancie dňa 08.
11. 2010. Dňa 12. 06. 2013 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na pripustenie vstupu ďalších
strán do konania na strane žalovaného, a to L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, P. nad P., H. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, P. nad P. a L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, X.. Návrh
na vstup ďalších strán do konania na strane žalovaného žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade

parcelu č. XXXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. previedol do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov L. a H. N. kúpnou zmluvou zo dňa 30. 03. 2010, vklad vlastníckeho práva
povolený Správou katastra pod V 1325/10. Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 17. 09. 2007
predal L. R. parcelu č. 4845/4, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., vklad vlastníckeho
práva v prospech nadobúdateľa bol Správou katastra povolený pod V 4861/07. Súčasne žalobca žiadal,

vzhľadom na zmenu strán na žalovanej strane, by súd pripustil i zmenu žaloby. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 03. 07. 2013 č. k. 12C/41/2007-840 pripustil vstup ďalších strán do konania na strane
žalovaného, a to: L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, P. nad P., H. N. nar. XX. XX. XXXX, bytom K.
XXX, P. nad P. a L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, X.. Následne súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 14. 08. 2013 č. k. 12C/41/2007-843 pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu, ktorým sa

domáhal vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam od žalovaných v 2. až 4. rade, a to spoločne
a nerozdielne so žalovaným v 1. rade (žalovaný v 1. rade spoločne a nerozdielne so žalovanými v 2.
a 3. rade a žalovaný v 1. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 4. rade). Návrhom zo dňa 07.
04. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 04. 2014 žalobca žiadal pripustiť, aby do konania na
strane žalovaných vstúpil ďalší účastník, a to Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom

Búdková 36, Bratislava a súčasne žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby, zohľadňujúcu vstup ďalšej strany
na strane žalovaného, keď podanou zmenou žaloby žiadal zaviazať na plnenie i žalovaného v 1. rade
spoločne a nerozdielne so Slovenským pozemkovým fondom ako žalovaným v 5. rade. Návrh na vstup
ďalšej strany do konania na strane žalovaného žalobca odôvodnil tým, že časť parciel vytvorených
Geometrickým plánom č. 23/2007 bola v rámci ROEP v roku 2008 zapísaná na Slovenský pozemkový

fond, teda nastala objektívna skutočnosť, následkom ktorej je zmena vlastníckeho práva. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 09. 04. 2014 č. k. 12C/41/2007-901 pripustil vstup ďalšej strany do konania
na strane žalovaných, a to Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36,
Bratislava a následne uznesením zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 12C/41/2007-909 pripustil zmenu návrhu
v zmysle podania žalobcu zo dňa 07. 04. 2014. Dňa 12. 11. 2014 súd prvej inštancie rozhodol vo veci

rozsudkom (prvým v poradí), ktorým žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v časti vyhovel a v
časti zamietol a vo vzťahu k žalovaným v 2., 3., 4. a 5. rade ju zamietol. V dôsledku podaného odvolania
žalobcu a žalovaného v 1. rade tento rozsudok preskúmal odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 4.
februára 2016 č. k. 9Co/17/2015-1026 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej častivo vzťahu k žalovanému v 1. rade potvrdil. V napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovaným v 1.,
2., 3., 4. a 5. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci
napadnutým rozsudkom (druhým v poradí), proti ktorému podali žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný

v 5. rade odvolanie, ktoré sú predmetom odvolacieho konania. Keďže žalobca nenapadol zamietnutie
žaloby voči žalovanému v 1. rade ohľadom vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parcelám č.
4846/2, 4846/3, 4892/3, 4892/4 a žalovaný v 1. rade nenapadol vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej
inštancie vo vzťahu k parcelám č. 12640 kat. úz. P. nad P. a parc. č. 2409/3 v kat. úz. W., je rozsudok
súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatný a predmetom preskúmania odvolacím súdom boli

ostatné napadnuté výroky.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

19. Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tento zákon upravuje
navrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciam,ktorénebolovydanépodľaosobitnéhopredpisuaprechod
vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam. Predmetom konania na súde prvej inštancie a v dôsledku
podaných odvolaní aj na odvolacom súde bolo vydanie nehnuteľností v zmysle tohto zákona.

20. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k všetkým ním napadnutým výrokom
bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami a
argumentáciou žalobcu. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na
spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Každé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Vychádzajúc

z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie (s výnimkou výroku
o trovách konania) zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými a pre posúdenie veci rozhodujúcimi otázkami v dostatočnej miere a to, že sa v celom
rozsahu nestotožnil s argumentáciou žalobcu, neznamená, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Onepreskúmateľné rozhodnutie nejde ani z dôvodu, že odvolací súd ohľadom niektorých napadnutých
výrokov z dôvodu iného právneho posúdenia rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, preto je tento
namietaný dôvod žalobcu nedôvodný (okrem výroku o trovách konania, kde je dôvodný).

21. Prvým napadnutým výrokom (zo strany žalovaného v 1. rade) bol vyhovujúci výrok vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade týkajúci sa parcely č. 12505/2 a parcely č. 12505/3, vytvorené Geometrickým
plánom č. 22/07, vyhotoveným a autorizovaným Ing. Petrom Pisarovičom, autorizovaným geodetom a
kartografom dňa 23. 04. 2007 a úradne overeného Správou katastra Komárno dňa 31. 07. 2007 pod č.

389/07 pre kat. úz. P. nad P., a to z dôvodu, že parc. č. 12505 zapísaná na LV č. XXX kat. úz. P. nad P.
požíva ochranu s vyznačením kódu 108 ako chránené vtáčie územie Dolné Považie a súd sa dostatočne
nevysporiadal s touto skutočnosťou, ktorá tvorí zákonnú prekážku vydania tejto nehnuteľnosti.

22. Podľa§6písm.e)zákonač.161/2005Z.z.vlastníctvosanenavraciakpozemku,ktorýslúžinaúčely
obranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnejprírodnejpamiatky,chráneného

krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.

23.1. Z otázke navrátenia vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam vo vzťahu k chráneným
územiam sa vyjadril už ÚS SR v náleze zo dňa 25. 10. 2017 sp. zn. III. ÚS 342/2017, v ktorom uviedol, že
z dôvodovej správy k zákonu č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že cieľom prijatia tohto zákona bolo poskytnutie

rovnakej ochrany vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam ako vlastníctva fyzickým osobám.
Zachovanie princípu ústavnej rovnosti ochrany vlastníctva všetkých reštituentov predpokladá taký
výklad reštitučných zákonov, dôsledkom ktorého by bolo poskytnutie záruky spravodlivého výkladu
aj ustanovení zákonov, ktoré vydanie veci nepripúšťajú. Uvedený prístup k aplikácii konkrétneho
ustanovenia právnej normy vylučuje jej formalistický výklad.

23.2. Formalizmus charakterizuje nadmerné pridŕžanie sa textu právnej normy bez zohľadnenia
súvislosti, za ktorých vznikla, či cieľa, ktorý jej tvorcovia sledovali. V prípade nejasnosti alebo
nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie)
alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého

jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis (argumentácia zmyslom,
rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Okrem toho, v zmysle dnes už
ustálenej súdnej judikatúry (napr. III. ÚS 36/2010 či I. ÚS 250/2010) nejasné a neurčité právne normy
nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu ich adresátov - účastníkov konania (strán sporu). Práve otázka
reštitučných nárokov je mimoriadne citlivá a je potrebné v súdnych sporoch pristupovať k riešeniu veci

tak, aby nedošlo k ďalšej krivde.

23.3. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 342/2017 zaujal názor práve k uvedenému ustanoveniu
§ 6 písm. e) zák. č. 161/2005 Z. z., pričom uviedol, že krajský súd v danej veci zaujal nielen nepresný
gramatický a logický, ale aj formalistický výklad, pri ktorom poprel účel zákona č. 161/2005 Z. z.

o reštitúcii vo svojej podstate. Návrh bol zamietnutý s konštatovaním, že slovné spojenie uvádzané
v § 6 písm. e) citovaného zákona „slúži na účely“ sa vzťahuje len na pozemky obrany štátu a
ťažbu vyhradených nerastov a pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nenavracia v zmysle uvedeného
ustanovenia, t. j. všetky pozemky chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného
krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.

23.4. Ústavný súd uviedol, že pokiaľ zákonodarca v § 6 písm. e) vyňal z navrátenia iba konkrétne
chránené územia a k týmto priradil aj daný stupeň ochrany, znamená to, že z navrátenia nie sú vylúčené
všetky chránené územia v danom ochrannom pásme, ale len chránené územia špecifikované zákonom
č. 161/2005 Z. z.

23.5. Podľa § 17 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len Zákon o ochrane prírody)
lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu (§ 6 ods.
3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane
sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo

prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia: a) chránená krajinná oblasť (§ 18), b) národný
park (§ 19), c) chránený areál (§ 21), d) prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22), e)
prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23, § 24 ods. 3), f) chránený krajinný prvok (§ 25), g)
chránené vtáčie územie (§ 26), h) obecné chránené územie.23.6. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia „chránený areál“ a „chránené vtáčie územie“ sú svojím
obsahomrozdielne,pričomiba„chránenýareál“vydaniunepodlieha.Všeobecnésúdypripísalipodstatný

význam danému stupňu ochrany bez zohľadnenia druhu chráneného územia. Takýto zužujúci výklad
citovaného ustanovenia je ústavne neudržateľný. Bez dôsledného preskúmania, či dané územie
je chráneným areálom alebo chráneným vtáčím územím je jednoznačný záver krajského súdu o
nemožnosti vydania pozemkov arbitrárny.

23.7. Keďže znenie Zákona o ochrane prírody na viacerých miestach výslovne počíta s vlastníctvom
nehnuteľností súkromných osôb, niet zákonného dôvodu, aby cirkev a náboženské spoločnosti boli z
takéhoto vlastníctva vylúčené. Povinnosti vlastníka súvisiace s ochranou prírody v takýchto prípadoch
vymedzuje priamo zákon, vrátane sankcií v prípade ich porušenia.

23.8. Ústavný súd zdôraznil, že reštitučné zákony boli prijaté s cieľom krivdy minulé zmierniť v čo možno

najväčšej miere, čo sú povinné všeobecné súdy rešpektovať pri ich aplikácii zavrhnutím formalistického
výkladu.

24. Vychádzajúc z uvedeného nálezu ÚS SR odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ aj ohľadom
parciel č. 12505/2 a parcely č. 12505/3, vytvorené Geometrickým plánom č. 22/07, vyhotoveným a

autorizovaným Ing. Petrom Pisarovičom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 23. 04. 2007 a
úradne overeného Správou katastra Komárno dňa 31. 07. 2007 pod č. 389/07 pre kat. úz. P. nad P.,
je v LV č. XXX v katastri nehnuteľností zapísané využitie s kódom 108, teda ako chránené vtáčie
územie, ustanovenie § 26 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z. z. nestanovuje pri chránenom vtáčom území stupeň
ochrany, len zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany, preto

odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie ohľadom týchto parciel za správny, preto napadnutý
rozsudok v tomto výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. Ďalším napadnutým výrokom (zo strany žalobcu) bol zamietajúci výrok vo vzťahu k žalovanému v
1. rade týkajúci sa parcely č. 16121/3, parcely č. 16121/5, zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. B. a

parcely č. 2407/4 zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. W., a to z dôvodu, že súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, keď ich zamietol z dôvodu, že ide o ostatné plochy, teda o nehnuteľnosti, ktoré
nespĺňajú podmienku vydania podľa reštitučného zákona.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré

tvoria
a/ poľnohospodársku pôdu
b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c/ lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d/ podiely spoločnej nehnuteľnosti.

27.1. Pri riešení tejto právnej otázky sa odvolací súd pridržiaval obdobnej otázky, riešenej Ústavným
súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 342/2017, v ktorom uviedol, že jednou zo základných záruk fungovania
právneho štátu je homogénny, ucelený systém právnych noriem, ich vzájomný súlad, ich historická a
spoločenská aktuálnosť. Ústavne súladný výklad právnej normy, ktorá vo svojom texte odkazuje na

znenie inej právnej normy, preto nie je možné uskutočniť bez výkladu súvisiaceho právneho predpisu.

27.2. V danej veci ústavný súd súdu vytkol, že súd svoje rozhodnutie založil výlučne na aktuálnych
údajoch v katastri nehnuteľností, pridržiavajúc sa doslovného výkladu citovaných ustanovení. Krajský
súd doslovnú aplikáciu uvedených ustanovení akceptoval až do takej miery, že takýmto výkladom

vymedzil spôsobilý predmet vydania podľa zákona č. 161/2005 Z. z. v užšom rozsahu než bol tento
vymedzený zákonom č. 282/1993 Z. z. Takýto záver krajského súdu sa vymyká pravidlám logiky, je v
rozpore s cieľom zákona č. 161/2005 Z. z. v čase jeho prijatia. Vylúčenie parciel reálne využívaných
na poľnohospodárske účely,
ale formálne evidovaných inak ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne

porasty by bolo popretím práva na spravodlivosť ako imanentnej kategórie daného reštitučného práva k
pôvodnému cirkevnému majetku. Obdobne aj vylúčenie parciel slúžiacich na zabezpečenie využívania
poľnohospodárskejpôdynadanýúčel(cesta,chodník,hospodárskydvorapod.)zvydanianehnuteľnostireštituentovi by mohlo znamenať v okolnostiach konkrétnej veci znemožnenie faktického užívania
reštituovanej poľnohospodárskej pôdy, čím by došlo k popretiu samotného účelu reštitúcie.

28. Odvolací súd k tomu dodáva, že podľa § 3 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z. z., ak ide o nesúlad druhu
pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je alebo
nie je lesným pozemkom podľa odseku 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý zároveň,
na základe zistenia druhu pozemku v teréne, určí v rozhodnutí skutočný druh pozemku. Prípadné
nesplnenie uvedenej povinnosti týmto orgánom a v dôsledku toho nepresná evidencia druhu parciel v

katastri nehnuteľností nemôže privodiť zhoršenie postavenia reštituenta a spôsobiť tak ďalšiu krivdu.

29. Vychádzajúc z uvedeného a tiež dôkazu predloženého žalobcom v konaní na súde prvej inštancie
- grafickej identifikácie týchto parciel (č. l. 1251 - 1253) odvolací súd dospel k záveru, že aj keď sú
tieto parcely podľa údajov v katastri označené ako ostatné plochy, z dôkazov predložených žalobcom
vyplýva, že ide o nehnuteľnosti spôsobilé na vydanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.

z., keďže ide o parcely zalesnené a zarastené stromami a kríkmi, teda o nehnuteľnosti spôsobilé na
vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku podľa § 388
CSP zmenil a žalobe žalobcu vyhovel.

30. Ďalšími napadnutými výrokmi (zo strany žalovaného v 1. rade) boli vyhovujúce výroky vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade týkajúce sa parcely č. 12539/1 kat. úz. P. nad P. a parcely č. 4845/4 kat. úz.
B., a to z dôvodu, že nepatria do kategórie nehnuteľností uvádzaných v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č.
161/2005 Z. z. a parc. č. 4845/4 sa stala zastavanou plochou až po prechode na štát, čo je zákonná
prekážka jej vydania podľa § 6 písm. a) zák. č. 161/2005 Z. z. a (zo strany žalobcu) zamietajúce výroky
vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade z dôvodu, že inak by bol petit nevykonateľný, žalovaní v 2. až

4. rade spĺňajú podmienky podľa reštitučného zákona a sú pasívne legitimovaní.

31.Podľa§4ods.1zákonač.161/2005Z.z.povinnouosoboujeprávnickáosoba,ktorákudňuúčinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.

32. Čo sa týka odvolania v týchto výrokoch, odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie v tejto časti stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP naň odkazuje. K
odvolaniam žalobcu a žalovaného v 1. rade odvolací súd ešte dodáva, že vychádzajúc z ustanovenia
zák. č. 161/2005 Z. z. (§ 4 ods. 1), ktoré určuje povinnú osobu, dospel rovnako ako súd prvej inštancie

k záveru, že takouto osobou je len právnická osoba a skutočnosť, že v priebehu konania došlo k
zmene vlastníctva ohľadom parcely č. 12539/1, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie P.
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 03. 2010, vklad vlastníckeho práva povolený správou katastra
pod V 1325/10 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov L. a H. N. (žalovaných v 2. a 3. rade) a
ktorá je pre rozpor s ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z. neplatná, nemôže rozšíriť okruh

povinných osôb v zmysle uvedeného zákona ani spôsobiť, že by išlo o solidárny záväzok podľa § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tak by tomu mohlo byť len v prípade, ak by to bolo právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené alebo stranami dohodnuté alebo ak by to vyplývalo z
povahy plnenia, a o takýto prípad v danej veci nejde. Dôvodnosť žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade
nemôže vychádzať len z toho, že bez vyhovenia žalobe vo vzťahu k nim by bolo rozhodnutie súdu

nevykonateľné. Neplatnosť zmlúv medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade nemohla byť
obsiahnutá vo výroku napadnutého rozsudku, pretože žalobca sa takéhoto určovacieho petitu podanou
žalobou nedomáhal. Pasívna legitimácia žalovaných v 2. a 3. rade nevyplýva ani z toho, že žalovaní v
2. a 3. rade parcelu č. 12539/1, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. držia, pretože vydania
nehnuteľnosti a navrátenia vlastníctva voči nim sa žalobca nedomáha titulom neplatnosti zmlúv, ale

výlučne podľa zák. č. 161/2005 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd zamietnutie žaloby vo vzťahu
k žalovaným v 2. a 3. rade ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Z rovnakých dôvodov odvolací súd potvrdil zamietnutie žaloby aj voči žalovanému v 4. rade, keďže
v priebehu konania došlo k zmene vlastníctva aj ohľadom parcely č. 4845/4, zapísanej na LV č. XXXX

pre katastrálne územie B., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 09. 2007, vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného v 4. rade bol správou katastra povolený pod V 4861/07 a ktorá je pre rozpor s
ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z neplatná.34. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ohľadom týchto parciel (parcely č. 12539/1, zapísanej na LV č.
XXXX pre katastrálne územie P. a parcely č. 4845/4, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie
B.) žalobu podľa § 388 CSP zmenil a zamietol, pretože keďže odvolací súd, rovnako ako súd prvej

inštancie dospel k záveru, že v danej veci nejde o solidárny záväzok, a t. č. sú ohľadom parc. č. parcely
č. 12539/1, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. ako vlastníci zapísaní žalovaní v 2. a
3. rade a ohľadom parcely č. 4845/4, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. je ako
vlastník zapísaný žalovaný v 4. rade, takýto výrok rozsudku súdu prvej inštancie by bol nevykonateľný. Z
uvedeného dôvodu sa potom odvolací súd už ani nezaoberal ostatnými odvolacími dôvodmi žalovaného

v 1. rade vo vzťahu k týmto parcelám.

35. Ďalším napadnutým výrokom bol vyhovujúci výrok vo vzťahu k žalovanému v 5. rade. V tejto časti
sa odvolací súd s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 387
ods. 2 CSP naň odkazuje. K odvolacím dôvodom žalovaného v 5. rade odvolací súd dodáva, že aj keď
zák. č. 330/1991 Zb. ustanovuje, že žalovaný spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu ustanovené osobitným predpisom, teda zák. č. 229/1991 Zb. a v danej veci bol žalovaný v 5.
rade zaviazaný na vydanie lesných pozemkov, po zápise ROEPu do katastra je ohľadne predmetných
nehnuteľností ako správca uvedený žalovaný v 5. rade, pričom to, že by sa voči takémuto zápisu po
ROEPe bránil, netvrdil. Ak má byť rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti vykonateľný, musí žaloba
smerovať práve voči žalovanému v 5. rade, ktorý je ohľadom týchto parciel ako správca zapísaný v

katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36.Čosatýkavýrokuopovinnostižalovanéhov1.radeažalovanéhov5.radevydaťanavrátiťžalobcovi
nehnuteľnosti spolu s dokumentáciou špecifikovanou v napadnutom rozhodnutí, proti tomuto výroku
podal odvolanie len žalovaný v 1. rade. Keďže podľa § 3 ods. 3 poslednej vety zák. č. 161/2005 Z.

z. sa nehnuteľná vec vydá oprávnenému s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha, pričom vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade sa vyhovelo žalobe ohľadom nehnuteľností evidovaných ako zastavané plochy
a nádvoria, ovocné sady a ostatné plochy, výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovanému v
1. rade nemá opodstatnenie, pretože sa nejedná o lesné pozemky, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť vydať

a navrátiť žalobcovi nehnuteľnosti spolu s dokumentáciou, ktorá k týmto parcelám prislúcha (v súlade
so zákonným ustanovením).

37. Vo vzťahu k žalovanému v 5. rade ohľadne výroku o dokumentácii platí, že keďže žalovaný v 5. rade
napadol výrok o povinnosti vydať nehnuteľnosti a výrok o povinnosti vydať ich spolu s dokumentáciou

špecifikovanou v napadnutom rozsudku je výrok od tohto výroku závislý, bol aj tento výrok predmetom
preskúmania odvolacím súdom, avšak len z dôvodov uvádzaných žalovaným v 5. rade, pričom vo
vzťahu k povinnosti vydať nehnuteľnosti spolu s dokumentáciou špecifikovanou v napadnutom rozsudku
žalovaný v 5. rade žiadne dôvody neuvádzal, preto odvolací súd aj v tejto časti vo vzťahu k žalovanému
v 5. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(ďalej len „dohovor“), porovnaj III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04.44. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III.

ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).

45. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti
súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či

mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo
účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

46. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd
spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP
je nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

47. Odvolací súd zistil, že v prvom rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania rozhodované
nebolo, keď súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po
právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutým výrokom teda bolo o trovách konania rozhodnuté prvýkrát.
Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisu,napadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo,

dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí nebol
dostatočne odôvodnený, rozhodnutie v tejto časti je zmätočné a nezodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia a aj keď výrok by svojou formuláciou obstál vo vzťahu k všetkým
žalovaným, z jeho obsahu nie je zrejmé, ako rozhodol vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade, pretože
dôvody uvádzané súdom prvej inštancie na nich nedopadajú. Súd prvej inštancie nerozobral úspech v

konaní vo vzťahu žalobcu a každého zo žalovaných a nerozobral dôvody pre aplikáciu ustanovenia §
257 CSP vo vzťahu ku každému z nich. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).